{"guid": "14dfaf1f-1963-4bf1-98df-2d29a97a68cb:338fda3d-5702-47c7-a0f4-cf9178d32706", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2216208008.2", "spisova_znacka": "24CoP/25/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/25/2019 z 28. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. mája 2019, sp. zn. 24CoP/25/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2216208008.2", "identifikacne_cislo": "2216208008", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2019-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/338fda3d-5702-47c7-a0f4-cf9178d32706", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2216208008.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2216208008.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2216208008.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/25/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216208008.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: T. U., nar. XX.XX.XXXX a U. U., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: Mgr. T. U., nar. XX.XX.lXXX, P. V. XX,
X., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18,
Bratislava, Ing. Z. V., nar. XX.XX.lXXX, W. XX, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P 27/2016-298 zo dňa 11.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov  n e m á  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca  na zníženie výživného
na maloleté deti U.: T. nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 78 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o
rodine vecne odôvodnil tým, že vzhľadom na zistený skutkový stav s poukazom na citované ustanovenie
§ 78 Zákona o rodine, „súd mal za to, že k podstatnej zmene pomerov došlo tak na strane detí ako aj
na strane rodičov. Od posledného rozhodnutia o výživnom obe deti navštevujú druhý stupeň základnej
školy, s čím úmerne sa zvyšujú aj životné náklady na maloleté deti, ktoré dospievajú, čo si vyžaduje
zvýšené náklady na ich stravovanie, ošatenie a hygienické potreby. Samotná skutočnosť, že obe deti
študujú na druhom stupni základnej školy, by v prípade mladšieho samotná táto zmena by odôvodňovala
zmenu pomerov a dôvodné zvýšenie výživného. Hoci u staršieho dieťaťa  došlo k zníženiu pravidelných
výdavkov súvisiacich s poplatkom na súkromnú školu , keď dieťa je toho času o tri roky staršie, pokračuje
v štúdiu na strednej škole v Bratislave. Naďalej má tie isté záľuby, ako tomu bolo v čase posledného
rozhodnutia, hrá futbal a bedminton, túto skutočnosti matka riadne zdokladovala evidenciou hráčov
v bedmintone, rozpisom turnajov bedmintonového klubu v Šamoríne, rozpisu majstrovských zápasov
1.kola III. ligy FK Šamorín - Hamuliakovo 2018/2019. S tým súvisiace náklady na cestovné, ktoré dieťa
absolvuje už samé, poplatok za kurt 10,-€ na hodinu, ktorú si hráči delia na polovicu, náklady na raketu,
pri odohratých zápasoch aspoň štyri do mesiaca. Mladšie dieťa U. je rovnako o tri roky starší, navštevuje
druhý stupeň základnej školy a naďalej vodné pólo, s mesačným poplatkom v priemere 75,-€.
Argumentácia otca o znížení príjmu, odvolávajúc sa na stanovisko jeho zamestnávateľa o jeho
preradenie na iný druh práce z dôvodu udržania jeho pracovného miesta. Pri porovnaní s príjmom
otca v čase posledného rozhodnutia vo februári 2015 vykazoval  mzdu vo výške 1044,56 €. Rozdiel
vzhľadom na jeho súčasný príjem predstavuje 1.044,56€ - 745,71€ = 298,85 €, preto táto argumentácia



otca neobstojí a nemá oporu v zákone  ( ust.§ 55 až 56 Zákonník práce), keď žiadne relevantné dôkazy
v tomto smere okrem písomného potvrdenia zamestnávateľa, ktoré nemá žiadnu výpovednú hodnotu,
nepredložil (dohoda o zmene pracovnej činnosti, ponúknutia inej práce, v dôsledku organizačných zmien
u zamestnávateľa).
Keďže pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zásadne neprihliada len na skutočné príjmy
výživou povinnej osoby, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa aj s jeho
potenciálneho príjmu, teda príjmov, ktoré by mal, respektíve by mohol dosahovať. Na schopnosti a
možnosti povinnej osoby súd prihliada preto aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Preto sa súd zaoberal dôvodmi a
motívom zmien, ktoré nastali na strane povinnej osoby.
Otec maloletých detí má skončenú vysokú školu v odbore vzdelávanie dospelých. Napriek ukončenému
vysokoškolskému vzdelaniu prácu v tomto odbore nevykonáva, s vysvetlením, že mu chýba prax. Má
skončené vzdelanie stredné elektrotechnické, v ktorom odbore v súčasnosti pracuje. Posudzujúc túto
situáciu súd bol toho názoru, že možnosti a schopnosti otca s vysokoškolským vzdelaním, odôvodňujú
zohľadniť vyšší príjem než ako je tvrdený otcom od septembra 2016. Je vlastníkom štvorizbového bytu,
ktorý sa rozhodol ponechať, napriek tomu, že u neho došlo k zvýšeniu splátok  na úver, ktorý splácali
pôvodne vo výške 311,-€, ten bol navýšený na 409,118 €. Takéto zvýšenie mesačných nákladov rodiča,
zvýšených životných nákladov súd nepovažoval za opodstatnené, pretože preberanie nových záväzkov
otcom si vyžadovalo zodpovedný prístup , ako je zváženie schopností a možností  splácania úveru,
ktoré súd nemohol v celom rozsahu zohľadniť, pretože výživné na maloleté deti má prednosť pred
inými výdavkami rodiča a preto prednostne je povinný zabezpečiť výživu detí a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie týchto nákladov nad mieru primeranú jeho
možnostiam a schopnostiam.
Príspevok otca k výživnému platením poistného na dve maloleté deti mesačne vo výške 50,-€, súd
nemohol zohľadniť, keď podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine veta prvá výslovne určuje možnosť tvorby
úspor v prospech maloletého dieťaťa, len ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. Sám
otec potvrdil že nemá možnosť platiť vyššie výživné pretože medzi inými platí tieto poistky. Výživné
sa platí ako opakujúce sa plnenie, prednostné plnenie v prospech maloletých detí na zabezpečenie
nevyhnutných potrieb v rozhodujúcom čase, a nie ex post. V súčasnosti otec tieto náklady už
nevykazoval.
Príjem otca poukazovaný jeho matkou na krytie jeho výdavkov, súd posúdil v zmysle § 68 Zákona o
rodine o vyživovacej povinnosti medzi predkami a potomkami, ak to nevyhnutne potrebujú. Aj suma
3000,-€ v roku 2016 bola takýmto príjmom otca maloletých detí, ktorý sa mesačne zvýšil jeho príjem
o 250,-€ .
Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru že návrh otca na zníženie výživného
na sumu 290,-€ na dve maloleté deti, ktoré navštevujú druhý stupeň základnej školy po uplynutí
troch rokov od posledného rozhodnutia o výživnom sa úmerne zvýšili životné náklady oproti stavu
v čase posledného rozhodnutia, keď matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a s tým úmerne
sa jej znížil príjem po nastúpení na rodičovskú dovolenku, do novembra 2017, keď síce sa vrátila k
pôvodnému zamestnávateľovi, ktorý jej nevedel ponúknuť to isté pracovné miesto. Matka prijala ponuku
zamestnávateľa na inú prácu, s pracovnou dobou 30 hodín týždenne, s nezmenenou základnou mzdou,
len z nižším počtom hodín týždenne, čo predstavuje priemerný mesačný príjem 668,23 €. Oproti príjmu
v čase posledného rozhodnutia vo februári 2015, keď už bola matka na materskej dovolenke s príjmom
pomernej časti mzdy približne 600,-€, jej príjem o niečo znížil, pričom jej pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, ktoré náklady uhrádzajú spolu s manželom, ktorého priemerný príjem činí 1453,-€. Náklady
matky oproti poslednému rozhodnutiu, keď mesačne prispela na spoločnú domácnosť 200,-€, s tým, že
podľa potreby zabezpečovali nákupy na stravu.  V súčasnosti matka má zvýšené náklady na domácnosť
päťčlennej rodiny, s príjmom 2.121,-€, z ktorého uhrádzajú náklady na bývanie - splátku úveru 366,-€
na zabezpečenie bývania, elektrinu 120,-€, vodné stočné 50,-€, poistné zákonné ročne 81,24 €, dane z
nehnuteľnosti 3,88 € mesačne, komunálny odpad 68,07 € ročne,, internet 12,90 €, mobil telefón 20,00€,
DIGI TV 14,40 €, leasingová splátka na motorové vozidlo 222,80 €, strava a poplatok v škôlke 37,-
€. Pokiaľ berieme náklady na bývanie rodiny matky tieto predstavujú sumu 115,92€ na osobu, k tomu
náklady na deti v závislosti od ich veku, v prípade T. ide o osobu blízku veku dospelosti, s tým úmerne
sú podstatne vyššie náklady na stravovanie a oblečenie obdobné ako pre dospelých. Obdobne tak u
mladšieho U., ktorý je vo veku dospievania. Oproti poslednému rozhodnutiu na strane otca došlo k
zníženiu nákladov na zálohové platby na bývanie  oproti 230,-€ na 163,70 €, čo je o 66,30 € menej.
Nebol dôvod zvýšiť splátku úveru, ako už súd uviedol v odôvodnení rozsudku v odseku 22. A to o 95,-€
mesačne, čo takto mesačne by predstavovalo sumu 160,-€, ktoré by mohlo otec takto použiť na krytie



výživného. Zásadne otec si musí uvedomiť, že jeho vyživovacia povinnosť sa fyzickým a duševným
vývojom detí a rastom nárokov na ich odôvodnených potrebách a to aj s ich voľno časovými aktivitami
a nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie(aj v budúcnosti) sa neustále zvyšuje( a to
aj v prípade stagnácie jeho zárobkových a majetkových pomerov). Súd nemohol prehliadnuť podstatnú
zmenu pomerov na strane matky malol. detí, a vystačiť si s argumentáciou navrhovateľa, že žije v lepších
finančných pomeroch, keď manžel matky tohto dieťaťa nemá vyživovaciu povinnosť voči týmto dvom
deťom a nemožno preniesť zvýšenú ťarchu na ňu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh otca na
zníženie výživného, s prihliadnutím na aktuálne pomery u oboch rodičov, zamietol
Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 52 Civilného mimosporového
poriadku“.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom splnomocnenkyne.
Rozsudok napadol v celom rozsahu a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h)
a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil otcovi ako  účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a to vydaním
nepreskúmateľného rozsudku. Súd prvej inštancie vychádza z priemerného mesačného príjmu otca vo
výške 745,71 eur v rámci ktorého by sa výživné na obe deti malo pohybovať od 149,14 eur do 223,71
eur, pričom súdne rozhodnutie neobsahuje žiaden odklon od ustálenej súdnej praxe určenia výživného
v rozsahu 20 až 30% čistej mzdy povinnej osoby. Súd ponechal vyživovaciu povinnosť otca v sume 350
eur mesačne, to tvorí 46,93% čistého príjmu otca. Konaním súdu prvej inštancie bol naplnený dôvod
odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Súd sa nezaoberal tým, že matka
zo svojho príjmu prispieva na úhradu splátky úveru svojmu novému manželovi, ktorý spláca úver na
nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve manžela matky. Súd na takýto výdavok v rozpore s § 62 ods.
5 prihliadol ako na výdavok matky na úkor otca, ktorý započítal ako výdavok matky, pričom matka nie
je povinná vynaložiť. Súd prihliadol na výdavok v podobe úhrady lízingu na osobné motorové vozidlo.
Matka v čase rozhodovania osobné motorové vozidlo sa rozhodla predať a otcovi nie je známe ako
matka použila získané prostriedky z predaja auta, či na financovanie nového lízingu, túto skutočnosť
súd prvej inštancie neskúmal. Otec detí na úhradu pôvodného úveru poskytnutého L. X. sa zaviazal
titulom vyporiadania zaniknutého BSM, keďže v tom čase otec nebol dostatočne bonitný, požiadal svoju
matku, aby bola formálne jeho spoludlžníkom pri novom úvere. Vzhľadom na túto skutočnosť však v
tom času už jeho matka bola dôchodkyňou a preto banka neakceptovala rozložiť splatenie nového
úveru na 20 a viac rokov a v dôsledku toho boli zvýšené jednotlivé splátky úveru na sumu 409,18
eur. Finančné prostriedky, ktoré p. U. poskytla otcovi za účelom zaplatenia splátok poskytnutého úveru
ako spoludlžníkovi predstavujú voči otcovi pôžičku, ktorú je povinný vrátiť. K zvýšeniu splátok nedošlo
svojvoľne ako sa domnieva súd prvej inštancie, ale v dôsledku splnenia si otcovej povinnosti vyplatiť
pôvodný úver v zmysle vyporiadania zaniknutého BSM. Platenie úveru je aj v záujme maloletých detí,
nakoľko splátky úveru sa týkajú bytu v X., v ktorom má každé dieťa samostatnú izbu a v prípade potreby
tak majú maloleté deti možnosť zabezpečiť si bytovú otázku u otca. Súd prvej inštancie kladie otcovi
za vinu, že dosahuje nižší príjem odvolávajúc sa na potencionálny príjem, ktorý by mohol dosahovať.
Otec potom ako sa mu začali prejavovať zdravotné problémy nemohol vykonávať nadčasy, došlo k
zmene druhu pracovnej činnosti až o  50%. Súd prvej inštancie neskúmal zárobkové pomery matky,
pričom sa uspokojil len s potvrdením o príjme matky doložený súdom, nezaoberal sa možnosťami a
schopnosťami matky ohľadom jej výhodnejšieho zamestnania, pretože matka dosahuje vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v odbore elektrotechnika, keď v danom odvetví s dĺžkou praxe akou disponuje
matka sa pohybujú príjmy v oveľa vyšších číslach ako matka dosahuje. Navrhuje preto, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži výživné na maloletého T. na sumu 110 eur a na maloletého
U. na 90 eur od právoplatnosti rozsudku.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že rozsudok prvoinštančného súdu je správny, pretože
súd sa vysporiadal správne so skutočnosťou, že výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami otca.
Otec je vlastníkom štvorizbového bytu, ktorý obýva sám, čo je podľa názoru matky nadštandardným
výdavkom. Finančné pomery na strane matky sa zmenili v dôsledku zamestnania na skrátený pracovný
úväzok. Má však za to, že v tejto časti odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolanie nespĺňa náležitosti,
pretože absentuje náležitosť odvolacieho dôvodu. Matka navrhuje alternatívne, aby súd odmietol
odvolanie resp. napadnuté rozhodnutie potvrdil.



5. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom splnomocnenkyne s tým, že sa pridržiava svojho
odvolania. Zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol v podanom odvolaní.

6. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. K nákladom na hypotéku a lízing uviedla, že staré auto už bolo
nepoužiteľné, kúpila si  nové auto, avšak v jednej z najlacnejších značiek na trhu, nakoľko pri 3 deťoch a
normálnom životnom tempe je automobil bežnou potrebnou súčasťou života. Maloletým vzrástli náklady
na stravu a odievanie, obaja sa venujú športom. Tvrdenia otca, že deti pokiaľ budú študovať v X. môžu
u neho bývať, nezodpovedá realite a je účelové, pretože starší syn už druhým rokom študuje v X., otec
neprejavil žiaden záujem v tomto smere.  K zdravotným dôvodom pre ktoré otec nemôže robiť nadčasy
ani pôvodnú pozíciu sa vyjadril už súd a to tak, že otec si nebol schopný dané problémy dokladovať.
Matka dosahuje príjem primeraný vzdelaniu a praxe avšak momentálne znížený skráteným pracovným
úväzkom, pretože  matka sa venuje trom maloletým deťom.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej
časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje
správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného
na maloletého T. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne a na maloletého U. zo sumy
150 eur na sumu 90 počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
zamietol návrh otca na zníženie výživného a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v celom rozsahu. Predmetom
prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca
predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zníženie výživného otca
pre maloleté deti, odkedy a v akom rozsahu.

10. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).



11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine).

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

15. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd
pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové



pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám.

17. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

18. Výživné pre maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
č. k. 25P/100/2012-251 zo dňa 9.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
11CoP/387/2014-296 zo dňa 17.2.2015 na T. na sumu 200 eur mesačne a na U. na sumu 150 eur
mesačne. Matka v čase ostatnej úpravy výživného nastúpila na materskú dovolenku a to v novembri
2014, v roku 2013 mala príjem 949,14 eur, a otec mal príjem v roku 2013 vo výške 1.231 eur mesačne a v
roku 2014 vo výške 1.044,56 eur mesačne, pričom matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý T.
v čase ostatnej úpravy výživného navštevoval 6. ročník základnej školy a maloletý U. 4. ročník základnej
školy. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že aktuálny príjem matky predstavuje
sumu 668 eur mesačne v čistom pri čiastočnom pracovnom úväzku v rozsahu 6 hodín a príjem otca v
roku 2016 bol vo výške 923,98 eur, v roku 2017 vo výške 700 eur a v období od 1/2018 - 8/2018 vo
výške 741,75 eur. Maloletý T. má 17 rokov, navštevuje strednú školu v Bratislave, maloletý U. má 15
rokov, skončil základnú školu. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený.

19. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na
maloleté deti. Predovšetkým je potrebné uviesť, že od poslednej úpravy výživného, kedy obaja maloletý
navštevovali základnú školu, T. druhý stupeň a U. prvý stupeň, uplynulo dlhšie časové obdobie, teda
už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých,
kedy prirodzene vzrástli ich potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti
s prípravou na budúce povolanie, teda pochopiteľne vzrástli ich odôvodnené potreby vo všetkých
oblastiach života. Maloletý T. od ostatnej úpravy výživného nastúpil na strednú školu do prvého ročníka,
maloletý U. nastúpil na druhý stupeň základnej školy, ktorý ukončil. S nástupom na strednú školu ako aj
so  vzdelávaním na druhom stupni základnej školy sú notoricky známe výdavky súvisiace so zápisom
do školy, nákupom učebníc, kníh a ostatných učebných pomôcok a školských potrieb, ako aj ďalšie
novovznikajúce pravidelné náklady na cestovné a stravné. Maloletí majú tiež nepochybne ďalšie výdavky
spojené s ich mimoškolskými aktivitami, u maloletého je to bedminton a u maloletého U. vodné pólo.
Od poslednej úpravy výživného na strane maloletých detí vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k
podstatnej zmene pomerov majúcich vplyv na výšku výživného.

20. Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného
sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život dieťaťa (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie
atď.) ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti (vzdelanie, príprava na
povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby apod.) a rovnako sem patria aj náhodné výdavky
spojené so zdravotným stavom a záujmami dieťaťa. Odvolacia námietka otca sa týkajúca sa stavu
oprávnených potrieb maloletej len v rámci základných bežných potrieb je nenáležitá. Podľa jeho tvrdenia
preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie nerozlišuje bežné potreby maloletej od potrieb ostatných,
nakoľko ich všetky spája. Podľa názoru odvolacieho súdu výdavky maloletej tak, ako ich ustálil súd
prvej inštancie sú primerané a zodpovedajú reálnym výdavkom maloletého dieťaťa v jej veku. Pri
skúmaní oprávnených potrieb maloletého detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé,
pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe školských
prázdnin, v súvislosti s úhradou školských výletov a iných školských aktivít, nakupovaním školských



potrieb a v súvislosti so záujmami a mimoškolskými aktivitami maloletej. Účelom výživného je uhrádzať
nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám
sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.

21. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté
dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Odvolací
súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej
a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho
uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti
rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu
maloletého dieťaťa. Náklady vyčíslené matkou sú primerané, korešpondujú s potrebami maloletých. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Súd prvej inštancie správne prihliadol i na to, že matka sa osobne o maloletých stará,
zabezpečuje im bývanie,  uspokojuje každodenné potreby maloletých a stará sa o spoločnú domácnosť.

22. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové
(majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality
príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť
posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a
osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti,
schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov
dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by
sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností
a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec maloletých, doposiaľ nezaopatrených detí,
si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim nezaopatreným deťom, ktoré
nemajú možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj
patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a
možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým
možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd
v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená,
že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať)
a nie z jeho súčasného faktického príjmu.

23. Otec v odvolaní namietal, že ak súd prvej inštancie vychádzal z jeho priemerného mesačného
príjmu 745,71 eur, potom ponechaná výška výživného predstavuje 46,93% príjmu otca, čo predstavuje
odklon od ustálenej súdnej praxe, ktorá sa pohybuje v otázke výšky výživného v rozsahu 20-30%
z čistej mzdy povinnej osoby.  Uvedená úvaha otca nie je správna, pretože súd prvej inštancie
neprihliadol len na skutočné príjmy povinnej osoby, ale správne na potencionalitu príjmov (pozri bližšie
bod 24. a 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku), zohľadnil jeho možnosti a schopnosti, pretože
napriek ukončenému vysokoškolskému vzdelaniu, otec vykonáva prácu zodpovedajúcu odbornému
stredoškolskému vzdelaniu, pričom otec nepreukázal existenciu žiadnych objektívnych dôvodov pre
ktoré by nemohol pracovať vo svojom najvyššom ukončenom odbore. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že dôvody týkajúce sa zníženia príjmu, otec v konaní nepreukázal, preto nebol dôvod
prihliadnuť na zníženie príjmu od septembra 2016. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť na celkové
majetkové pomery otca, ktorý býva v štvorizbovom byte, čo je nepochybne nadštandardné bývanie,
a aj výdavky súvisiace s vlastníctvom a užívaním nehnuteľnosti, nemôžu ísť na úkor vyživovacej
povinnosti. Argumenty otca, že uvedené je v záujme maloletých detí, pretože každé z detí má v byte
zariadenú samostatnú izbu, a v prípade potreby  majú možnosť zabezpečiť si bytovú otázku u otca,
nemohli mať vplyv na rozhodnutie, nakoľko ide o hypotetickú úvahu, pričom maloletý T. študuje už
vyše dvoch rokov v X., teda v meste kde otec býva, avšak u otca nebýva.  Sledovaným účelom
zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu deťom je predchádzať prípadnému
ľahkomyseľnému a nezodpovednému prístupu povinného rodiča k jeho vyživovacej povinnosti, má
zabrániť prípadnému úmyselnému vyhýbaniu sa plneniu vyživovacej povinnosti uprednostňovaním
vlastných záujmov povinného rodiča a hájiť tak predovšetkým oprávnené záujmy maloletých detí.



24. Otec vytýkal súdu prvej inštancie, že neskúmal zárobkové možnosti matky, nezaoberal sa
možnosťami a schopnosťami matky dosahovať výhodnejšie zamestnanie s ohľadom na jej vzdelanie,
dĺžku praxe. Súd prvej inštancie skúmal pomery matky, zistil, že matka má pracovnú dobu 30 hodín
týždenne, čo má vplyv na výšku dosahovaného príjmu. Matka pracuje 6 hodín denne, v konaní vysvetlila,
že takýto úväzok prijala vzhľadom na náležitú starostlivosť o tri maloleté deti, ktorá skutočnosť je podľa
názoru súdu v záujme detí za situácie, že manžel matky dosahuje dostatočný príjem na pokrytie potrieb
rodiny. Otec ďalej žiadal preveriť príjem matky z predaja motorového vozidla. Skutočnosť, že matka si
kúpila nové auto, pričom pokazené staré auto predala na náhradné diely, nemala žiaden zásadný vplyv
na majetkové pomery matky.

25. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne
predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle
návrhu otca podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
S prihliadnutím na vek maloletých a mieru ich odôvodnených potrieb je na vlastnej iniciatíve a snahe
otca zabezpečiť si zdroj stabilného adekvátneho príjmu  zo zamestnania, s dôrazom na povinnosť
vynakladať snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery adekvátne rozsahu určenej vyživovacej
povinnosti. Znížením výživného by došlo k reálnemu ohrozeniu uspokojovania  odôvodnených potrieb
maloletých detí. Odvolací súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu
je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej
zbaviť ani s poukazom na aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu otca.

26. Ani ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto sú totožné, ako boli
prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s nimi vo svojom odôvodnení
riadne a vyčerpávajúco vyporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie súdu o návrhu na zníženie výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) podľa ustanovenia § 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia §  52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

29. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/27/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "55eb2240-2ca6-4e78-92f7-b7bac5c3f625:566088cf-fa8f-4c27-9ea7-3ec8c94a55a1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1412206106.1", "spisova_znacka": "11CoP/387/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/387/2014 z 16. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1412206106.1"}], "citovane_v": []}