{"guid": "14d78094-8e90-4935-9da6-5ef08be6806f:f55762a2-b4ac-4b91-a565-e4814ee2be1a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3616201630.1", "spisova_znacka": "19Co/87/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/87/2019 z 6. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2019, sp. zn. 19Co/87/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3616201630.1", "identifikacne_cislo": "3616201630", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2019-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f55762a2-b4ac-4b91-a565-e4814ee2be1a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3616201630.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3616201630.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3616201630.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/87/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201630
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3616201630.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Eriky Zajacovej v spore žalobkyne K. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., R. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Prievidza,
Hviezdoslavova 3, proti žalovanej 1/: W. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX., bytom N. - C., C. XXX/XX,
právne zastúpenej Mgr. Jaroslavou Krajčovičovou Šokovou, advokátkou so sídlom v Hlohovci, SNP 10 a
žalovanej 2/: D. U., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. XXX/XX, o určenie vlastníctva, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. 6C/91/2016-263 zo dňa 14.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti    p o t v r d z u j e .

Žalovaná 1/  m á   proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovanej  2/ sa náhrada trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že stavba - hospodárska budova bez súpisného čísla
postavená na pozemku parc. č. CKN XXXX/X v obci N., v k. ú. C. bola ku dňu smrti C. C., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelého XX.XX.XXXX v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou Z. C., rod.
V., nar. XX.XX.XXXX a patrí do dedičstva po nebohom C. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX.
v podiele vo veľkosti 1/2  a v podiele vo veľkosti 1/2 do dedičstva po nebohej Z. C., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX.
2. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku návrh na prerušenie konania žalovanej v 1. rade z 02.12.2016
zamietol. Výrokom II. súd konanie o vzájomnej žalobe žalovanej v 1. rade proti žalobkyni a žalovanej
v 2. rade doručenej súdu dňa 27.11.2017 zastavil. Výrokom III. žalobu zamietol. Výrokom IV. priznal
žalovanej v 1. rade proti žalobkyni náhradu trov konania vzniknutých do 26.11.2017 a od 16.10.2018
v rozsahu 100 %.  Žalovanej 2/ proti žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Žiadnej
zo strán nepriznal  náhradu trov konania vzniknutých od 27.11.2017 do 16.10.2018 (výrok VI.). Z
odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že sporným bolo obdobie budovania spornej stavby, osoba
stavebníka, osôb, ktoré stavbu stavali s úmyslom užívať ju ako vlastníci. V tomto zmysle boli tvrdenia
strán sporu rozporné, ani jedna zo strán sporu nepreukázala svoje tvrdenia, pokiaľ ide o to, kto je
výlučným vlastníkom spornej stavby v podiele 1/1. Považoval za potrebné uviesť, že žalovaným v 1.
a 2. rade pre procesný úspech postačilo len to, aby spochybnili tvrdenia, či dôkazy, ktoré predkladala
žalobkyňa a práve tá musela uniesť dôkazné bremeno, že vlastníkmi spornej stavby boli rodičia strán
sporu. Nakoľko v dôsledku späťvzatia vzájomnej žaloby súd konanie o vzájomnej žalobe zastavil podľa
§ 144, § 145 ods. 1, § 146 CSP nebolo predmetom konania určenie kto je vlastníkom spornej stavby,
ale či sporná stavba patrí do dedičstva po rodičoch strán sporu, teda či spornú stavbu postavili, užívali
a nakladali s ňou ako vlastníci. Takéto tvrdenia zo strany žalobkyne neboli preukázané. Naopak, za



preukázané možno považovať, že na stavbe sa podieľala a užívala ju nerušene ako oprávnený držiteľ
žalovaná v 1. rade po dobu presahujúcu 25 rokov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v
čase, keď sporná stavba bola budovaná, už boli reálne rodičmi strán sporu rozdelené pozemky medzi
žalobkyňu a žalovanú v 1. rade, pričom bolo predmetom konania v inej veci, že takéto reálne rozdelenie
nekorešpondovalo s geodetickým zameraním parciel, čo vyústilo aj v ďalšie súdne spory. Je však zrejmé,
že na parc. CKN č. XXXX  (pôvodne parcela č. XXX/X  a časť parcele č. XXX/X  o výmere 208 m2)
bol budovaný aj rodinný dom žalovanej v 1. rade, aj sporná stavba, až za ktorou bol vybudovaný plot.
Tieto zistenia vyplynuli z listinných dôkazov, výpovede žalovanej 2/ a výpovede svedkov C. C., či O.
I.. Známy bol úmysel otca bývať a „dožiť“ v dome žalovanej 1/. Rodičia vlastnícke právo žalovanej v
1. rade nerozporovali, nebolo preukázané, že by akýmkoľvek spôsobom rodičia žalovanej v 1. rade až
do ich smrti (obdobie presahujúce 10 rokov) rozporovali jej vlastnícke právo v užívaní spornej stavby,
dokonca ani žalobkyňa nevykonala žiaden úkon, ktorý by mal charakter námietok voči vlastníctvu a
držbe spornej stavby žalovanou v 1. rade. Pokiaľ žalobkyňa preukázala, že s výstavbou spornej stavby
sa začalo pred vydaním stavebného povolenia, samotná skutočnosť nepreukazuje, že by stavbu stavali
rodičia strán sporu pre seba. Svedok I. vypovedal, že už pri výstavbe rodinného domu asi od r. 1981 sa
budovala sporná stavba, kde bol sklad náradia používaného pri stavbe domu. Z katastrálnej mapy (č.l.
111) a náčrtu vyhotoveného na základe miestneho vyšetrovania je zrejmé, že už 30.06.1983 existovala v
určitom štádiu rozostavanosti sporná stavba, ktorú bolo možné označiť ako „dreváreň“. Aj keď žalobkyňa
poukazuje na účelové stavebné povolenie, z ohliadky na mieste a vzdialenosti od susediacich pozemkov,
či stavieb na stavebnom povolení, je zrejmé, že hoci stavba obostavanou plochou nesúhlasí s plochou
na stavebnom povolení, je umiestnená presne na mieste, kde je sporná stavba postavená. Uviedol,
že súd nehodnotil z akého dôvodu bola na stavebnom povolení uvedená iná parcela, ako na ktorej
sporná stavba leží. Pre právne posúdenie veci je významné len to, že to bola žalovaná v 1. rade, kto sa
správa ako vlastník, t.j. žiada o vydanie stavebného povolenia, kolaudáciu, súpisné číslo a nie rodičia
strán sporu. Skutočnosti, že vlastníctvo spornej stavby je spojené osobou vlastníka s vlastníctvom domu
žalovanej v 1. rade svedčí aj to, že ide o stavbu v tesnej blízkosti jej domu, s vchodom smerujúcim
k domu, s elektrickou prípojkou vedenou z jej domu, s obkladom vzhľadovo totožným s obkladom na
jej dome, stavba sa nachádza na pozemku na základe rozhodnutia otca strán sporu oddelenom a
prevedenom na žalovanú v 1. rade, hoci neskôr bola hranica pozemkov predmetom sporu. Žalovanou
predložené doklady o nákupe materiálu za obdobie do augusta 1985 nasvedčujú pravdivosti tvrdení
žalovanej 1/, že sporná stavba sa minimálne dokončovala v tomto období. Za neexistencie výslovne
prejavenej vôle rodičov strán sporu k vlastníctvu spornej stavby, za preukázanej dobromyseľnosti užívať
stavbu ako vlastník a nerušenia držby stavby žalovanej v 1. rade a existencie dôkazov svedčiacich o
tom, že bola formálne stavebníčkou spornej stavby, reálne sa podieľala na jej výstavbe vo významnom
rozsahu a financovaním stavby, nemožno založiť existenciu vlastníckeho práva C. C. a Z. C., o to viac,
pokiaľ by pôvodne išlo o bezpodielové spoluvlastníctvo v podiele 1/1 k celku, teda opomínajúc akýkoľvek
vlastnícky nárok žalovanej v 1. rade.
3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala výroky III., IV.,
VI.. Navrhla, aby odvolací súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobe vyhovie a prizná jej náhradu trov konania. Súdu vytýkala, že vo veci vykonané dôkazy hodnotil
neobjektívne, jednostranne v prospech žalovanej v 1. rade, pričom takémuto hodnoteniu dôkazov
absentuje logika, a to najmä v súvislosti s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi preukazujúcimi, že
stavebníkmi i vlastníkmi predmetnej stavby boli jej rodičia. Pri hodnotení dôkazov súd uprednostnil
neurčité domnienky a vyhlásenia cudzích ľudí, ktorí nemali žiadne skutočné vedomosti o predmetnej
stavbe, kto ju stavia, pre koho stavba bude slúžiť a kto bude jej vlastníkom. Pokiaľ by súd svoje
skutkové zistenia založil na riadnom a logickom hodnotení výpovedí  X.. C. C., O. I., skutkových tvrdení
žalobkyne a žalovanej 2/, nemohol by dospieť k skutkovému zisteniu, že stavebníčkou predmetnej stavby
bola žalovaná v 1. rade, ktorej svedčia v tomto smere aj stavebné a kolaudačné rozhodnutie, ktoré
preukazuje spolu s užívaním stavby jej dobromyseľnosť a dobrú vieru, že jej stavba vlastnícky patrí.
Pri rozhodovaní súd nevychádzal z výpovede žalobkyne, ani žalovanej v 2. rade a ani z výpovede
svedka O. I., ktorý jednoznačne potvrdil pravdivosť jej skutkových tvrdení, a to z priamych, jeho vlastných
poznatkov, z toho čo vnímal vlastnými zmyslami pri prácach na rodinnom dome žalovanej v 1. rade. Je
tak možné ustáliť, že to boli práve  rodičia, ktorí stavali predmetnú hospodársku budovu pre seba a túto
považovali za svoje vlastníctvo a to aj vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, a jej manželovi O. I.. Nemožno
sa preto stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná v 1. rade bola dobromyseľnou pri stavbe,
držbe i užívaní predmetnej stavby. Nie omylom, ale úmyselne zabezpečila také stavebné povolenie na
predmetnú hospodársku budovu, ktoré nezodpovedalo skutočnosti, hoci postavená stavba sa v čase
vydania stavebného povolenia nachádzala  na pozemku, ktorý nebol vlastníctvom žalovanej v 1. rade.



Ide tak zo strany súdu o svojvoľné vykladanie nespochybniteľných faktov, neobjektívne, v prospech
žalovanej v 1. rade. Ani to, že žalovaná v 1. rade užívala predmetnú stavbu, resp. ju užíva, neznamená,
že bola a je jej dobromyseľnou držiteľkou s vedomím, že by jej mala patriť. Ani súdu sa nepodarilo
zabezpečiť stavebnú dokumentáciu, pretože z tejto by nepochybne vyplývalo, že išlo zo strany žalovanej
v 1. rade o uvádzanie úmyselne nepravdivých údajov k získaniu stavebného povolenia. Vykonaným
dôkazom teda nezodpovedajú také skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel, teda že stavebníkmi a
vlastníkmi hospodárskej budovy neboli naši rodičia, ale žalovaná v 1. rade, napriek tomu, že všetky
doklady, ktorými mala osvedčiť svoje vlastníctvo k stavbe sú celkom zjavne vyfabrikované, účelovo
zmanipulované s cieľom privlastniť si predmetnú stavbu. Pokiaľ súd vychádzal z toho, že aj v minulosti
žalobkyňa označovala žalovanú v 1. rade za osobu, ktorá má stavbu na jej pozemku, stalo sa tak
len z dôvodu, že vzájomne na podnet žalovanej 1/ v r. 1983 uzatvorili dohodu o výmene pozemkov,
ktorú žalovaná v 1. rade nedodržala. Žalovaná 1/ vybavila účelové a nepravdivé stavebné povolenie na
predmetnú hospodársku budovu, aby získala pozemok vo vlastníctve jej syna X.. C. C., a to zriadením
vecného bremena k pozemku z dôvodu, že okrem hospodárskej budovy je na tomto pozemku postavená
aj časť rodinného domu žalovanej v 1. rade. Odmietla úvahy o zjavnej chybe, omyle v označení parcely
pri stavebnom povolení. K záveru súdu, že ich otec rozdelil pozemky tak ako sa užívajú a že hospodárska
budova je postavená v blízkosti rodinného domu žalovanej v 1. rade, čo nasvedčuje tomu, že má byť
určená k tomuto domu a teda patrí žalovanej 1/ s tým, že otec neurobil žiadne kroky, aby spolu s matkou
svoje vlastníctvo k predmetnej hospodárskej budove zlegalizoval, ktoré kroky urobila žalovaná v 1. rade,
uviedla, že pôvodný zámer rodičov bol jednoznačný, teda aby hospodárska budova patrila im, oni si
ju postavili pre seba na pozemku žalobkyne, pretože jej previedli spolu s týmto pozemkom aj rodinný
dom a tak sa žalobkyňa spolu s manželom zaviazali, že ich doopatrujú a tak sa i stalo. Uviedla, že
nesprávnosť právneho názoru súdu spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka
o dobromyseľnej držbe a vydržaní vlastníctva žalovanou, ktorá sama vzala vzájomnú žalobu späť z
dôvodu, aby jej bývalý manžel nebol vlastníkom predmetnej hospodárskej budovy popri nej, keď aj tohto
len využila.
4. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny. Skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní označila za účelové,
tendenčné a snažiace sa žalovanej v 1. rade ublížiť. Faktom je, že rodičia strán sporu darovali pozemok
žalovanej v 1. rade v r. 1980 a v r. 1981 (november) predali ich rodinný dom žalobkyni a jej manželovi.
Žalovaná v 1. rade svoj rodinný dom postavila a skolaudovala 30.08.1983. Hospodárska budova sa
stavala až vtedy, keď bol rodinný dom žalovanej v 1. rade postavený, teda najskôr v r. 1984, čo je
súladné so stavebným povolením na meno žalovanej 1/ a vyplýva aj zo svedeckých výpovedí A. A., H.
D. v konaní sp. zn. 3C/51/2014 a z písomných vyhlásení O. C., K. T. a K.. S.. Svedok D. vypovedal
o výstavbe hospodárskej budovy v lete 1984 s tým, že práce objednávala a vyplácala žalovaná v 1.
rade a na stavbu sa použil materiál zo zostatku stavby jej rodinného domu a materiál žalovanou  v 1.
rade  zakúpený. Hospodárska budova nemohla byť postavená v r. 1981 rodičmi strán sporu, ako sa
žalobkyňa snaží súdu podsúvať, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí a písomných vyhlásení. Dôkazom
sú aj príjmové doklady z obdobia od 21.09.1983 - mesiac po kolaudácii rodinného domu žalovanej.
Aj v konaní 3C/51/2014 žalobkyňa, jej manžel a syn C. C. vypovedali, že rodičia v dome žalovanej 1/
nebývali. Bývali v prístavbe, a to z dôvodu rekonštrukcie rodinného domu, ktorý predali žalobkyni a jej
manželovi s tým, že rekonštrukcia tohto domu prebiehala v r. 1984 - 1985. Uvedené je v úplnom rozpore
s výpoveďou žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že rodičia nikdy v prístavbe nebývali, ale bývali v dome
žalovanej 1/, kam ich ona sama sťahovala. Poukázala tiež na rozpor vo vyjadreniach žalobkyne (podanie
zo dňa 26.01.2017), kde sa uvádza, že hospodárska budova bola postavená rodičmi žalobkyne na ich
vlastnom pozemku. Pokiaľ by toto tvrdenie bolo pravdivé, museli by tak učiniť do 11/1981, kedy pozemok
predali žalobkyni a jej manželovi. Vo vyjadrení zo dňa 06.11.2017 sa uvádza, že predmetná stavba
bola postavená rodičmi žalobkyne na parcele č. XXX/X, ktorá v tom čase bola vlastníctvom žalobkyne
a jej manžela. Možno tak uzavrieť, že predmetná nehnuteľnosť nebola stavaná rodičmi žalobkyne a
žalovaných a nepatrí do dedičstva po nich.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedla, že z vyjadrenia svedka I. vyplýva,
že hospodárska budova bola stavaná súčasne s rodinným domom žalovanej 1/, že ju stavali ich rodičia a
nie žalovaná 1/, čoho si je žalovaná 1/ vedomá. Vedomá si je aj toho, že jej hospodárska budova nepatrí,
čoho jedným z dôkazov je aj to, že vzájomnú žalobu na určenie vlastníctva k predmetnej hospodárskej
budove vzala späť. Pochybnosti ohľadne stavebného povolenia vyplývajú aj z vyjadrenia Katastra,
nakoľko predmetná stavba bola zameraná už v r. 1983. Pochybnosti vyvoláva aj skutočnosť, že v čase
fiktívneho stavebného povolenia sa žalovaná 1/ nevolala priezviskom C., ale I.. Nakoľko hospodárska
budova v r. 1984 už stála, čo potvrdzuje jej zakreslenie v mape a výpoveď vtedajšieho manžela



žalovanej 1/ O. I., je argumentácia žalovanej 1/ ohľadne pokladničných dokladov na stavebný materiál
účelová. Použitie kabrincov na hospodárskej budove nie je dôkazom o nejakom jednotnom stavaní vo
vzťahu k rodinnému domu žalovanej, nakoľko tieto kupoval ich otec, a to tak na ich zabudovanie na
rodinný dom žalovanej, ako aj na hospodársku budovu. Argumentácia žalovanej v 1. rade, že rodičia
v predmetnej hospodárskej budove nebývali nie je žiadnym dôkazom o tom, že hospodárska budova
im nepatrila. Žalovaná v 2. rade nemá žiadny dôvod vo veci nevypovedať pravdivo v tom smere, že
predmetná hospodárska budova bola stavaná rodičmi za ich peniaze a pre nich. Rodičia napokon počas
rekonštrukcie domu, ktorý v súčasnosti je vlastníctvom jej syna, v hospodárskej budove trvale nebývali,
ale prebývali určitý čas u žalovanej 1/, je len výsledkom praktického uvažovania rodičov a lepšieho
komfortu bývania v dome. Svedectvá T. a S., na ktoré sa odvoláva žalovaná  1/ nie sú tak relevantné,
nakoľko títo k nim nechodili a o rodinných záležitostiach nemajú vedomosti také, aké má žalobkyňa a
žalovaná v 2. rade alebo vtedajší manžel žalovanej 1/ O. I., ktorého svedecká výpoveď ja zásadná na
preukázanie vlastníctva predmetnej hospodárskej budovy.
6. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na svojich doterajších prednesoch a
opakovane uviedla, že svedectvo O. I. považuje za nedôveryhodné, tento svedok na pojednávaní
uviedol, že jeho svedectvo bolo pripravené zo strany žalobkyne, preto odvolávanie sa na jeho svedeckú
výpoveď ako zásadnú pre určenie z koho finančných prostriedkov bola predmetná nehnuteľnosť
financovaná pri výstavbe je irelevantné, vzhľadom k spochybneniu hodnovernosti svedka, ktorá bola na
prvom stupni preukázaná. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
8. Krajský súd  ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený vo výroku I., ktorým súd návrh
na prerušenie konania žalovanej v 1. rade z 02.12.2016 zamietol, vo výroku II., ktorým súd konanie
o vzájomnej žalobe žalovanej v 1. rade proti žalobkyni a žalovanej v 2. rade, doručenej súdu dňa
27.11.2017 zastavil a vo výroku V., ktorým žalovanej v 2. rade nebola priznaná náhrada trov konania
proti žalobkyni. V týchto výrokoch rozsudok nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
10. Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Po dôkladnom preskúmaní všetkých relevantných odvolacích námietok dospel k
záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom. V
podanom odvolaní neboli žalobkyňou preukázané, ale ani tvrdené také skutočnosti, aby mali za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach na ne podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Pokiaľ odvolací súd v plnom rozsahu odkáže
na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom totiž tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu
s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.
11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým v celom rozsahu žalobu zamietol (odvolacím
súdom preskúmavaný výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie) založil na závere, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, že vlastníkmi spornej stavby boli rodičia strán sporu v podiele uvedenom
v petite žaloby. Žalobkyňa nepreukázala, že by stavbu stavali rodičia strán sporu pre seba. Za
neexistencie výslovne prejavenej vôle rodičov strán sporu k vlastníctvu spornej stavby, za preukázanej
dobromyseľnosti užívať stavbu ako vlastník a nerušenia držby stavby žalovanej v 1. rade, ktorá bola
formálne stavebníčkou spornej stavby, reálne sa vo významnom rozsahu podieľala na jej výstavbe
a financovaní, nebolo možné založiť existenciu vlastníckeho práva rodičov strán sporu. Pri svojich
skutkových záveroch vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, výsluchu strán sporu, svedkov,
vykonanej miestnej ohliadky, prečítaním listinných dôkazov a oboznámením spisov s predmetom sporu
súvisiacich.
12. Výhradou proti týmto záverom súdu prvej inštancie žalobkyňa uplatňuje odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (aj keď to žalobkyňa výslovne v podanom odvolaní neuvádza, obsah
podaného odvolania možno podradiť pod tieto odvolacie dôvody), že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že uplatnené odvolacie dôvody odvolací súd
nepovažuje za opodstatnené.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne,



že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Súdne
rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
14. Procesné dokazovanie je procesným právom osobitne upravený postup súdu v civilnom sporovom
konaní, ktorý slúži k utvoreniu poznatkov súdu o skutočnostiach, dôležitých pre rozhodnutie. Ťažisko
dokazovania bolo a je v konaní pred súdom prvej inštancie s možnosťou odvolacieho súdu skutkové
závery dopĺňať, prípadne korigovať. V danom prípade súd nezistil pochybnosti pri zistení skutkového
stavu veci, ani pochybnosti pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Výlučne len na základe
dokazovania súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom
konania. Je ovládané prejednacou zásadou, prejednacia zásada súvisí s povinnosťou tvrdenia a
dôkaznou povinnosťou, ktoré povinnosti stranám sporu vyplývajú z Civilného sporového poriadku.
15. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústi do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykoná bez návrhu, za splnenia podmienok stanovených v § 185 CSP, je pre stranu sporu nepriaznivé
rozhodnutie.
16. Vlastníctvo je v  právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Vlastníctvo
v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
17. V danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľoch (rodičov strán sporu), teda že ju poručitelia vlastnili v okamihu svojej smrti. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o vlastníctve
poručiteľov k hospodárskej budove bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcela č. CKN
XXXX/X  v obci N., v k. ú. C.. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
vôľa poručiteľov nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, napriek tvrdeniam žalobkyne,
zostala nepreukázaná. Zostalo nepreukázaným tvrdenie žalobkyne, že spornú stavbu postavili, užívali
a nakladali s ňou ako vlastníci. Podľa názoru odvolacieho súdu  žalobkyňa v podanom odvolaní
nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie pre svoje skutkové závery vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré vyplynuli z tvrdení žalovanej 1/, fiktívneho stavebného povolenia s priezviskom C., výpovedí jej
syna, písomného svedectva svedka D. a písomných vyhlásení pani T., C., S., D., ktoré vyhodnotil
neobjektívne, jednostranne a nelogicky. Súd prvej inštancie každý vykonaný dôkaz (t.j. nielen dôkazy,
vykonanie ktorých navrhla žalovaná v 1. rade, ale aj dôkazy označené a navrhnuté žalobkyňou)
uviedol v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia a podrobne rozviedol čo z neho vyplýva, resp. čo
z neho vyvodil. Hodnotenie vierohodnosti dôkazov v rámci hodnotenia ich pravdivostnej hodnoty je
právom súdu. V prejednávanej veci neboli dokazovaním, vykonaným súdom prvej inštancie, zistené také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že predmetná určovacia žaloba je dôvodná. Žalobkyňa,
až s odstupom najmenej 15 rokov od smrti rodičov mieni dosiahnuť, že predmetná nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po rodičoch sporových strán. Hospodárska budova postavená aktuálne na pozemku
parcela č. CKN XXXX/X k.ú. C. vo vlastníctve syna žalobkyne (predtým vo vlastníctve žalobkyne
a jej manžela) je v zápisnici z pojednávania zo dňa 28.04.2009 Okresného súdu Partizánske č.k.
4C/105/2008 samotnou žalobkyňou spájaná s vlastníctvom žalovanej 1/, nakoľko v tejto zápisnici je
zaprotokolovaná jej svedecká výpoveď, že                        „žalobkyňa (v tomto spore žalovaná
1/) má postavenú časť domu a prístavbu na našom pozemku“. Zhodne sa o vlastníctve hospodárskej
budovy vyjadril C. C. - syn žalovanej vo vyjadrení zo dňa 27.10.2008 adresovanom Okresnému
súdu Partizánske č.k. 4C/105/2008 „Žalobkyňa vyvoláva zbytočný súdny spor a namiesto toho, aby
pristúpila na formálnu zámenu pozemkov, stále sa snaží dosiahnuť, aby ona sama naďalej užívala
pozemok, ktorý je formálne v mojom vlastníctve a na ktorom má postavenú hospodársku budovu a
dokonca i časť svojho rodinného domu“. Stotožnenie hospodárskej budovy s vlastníctvom žalovanej 1/
je nespochybniteľné aj z vyjadrenia C. C., zastúpeného JUDr. Jaroslavom Hujíkom vo výzve zo dňa
21.02.2012 adresovanej žalovanej 1/, ktorou je žalovaná 1/ vyzvaná, aby do 15.03.2012 vykonala svoje
povinnosti a predmetnú nehnuteľnosť vydala C. C. do užívania, a to bez stavieb, ktoré boli neoprávnené
a bez stavebného povolenia na tomto pozemku ňou postavené. „Vaše“ stavby, teda časť rodinného domu
a celú hospodársku budovu treba z pozemku p. C. odstrániť. Vychádzajúc z týchto okolností je potom



nelogická argumentácia žalobkyne, že súd prvej inštancie uveril skutkovým tvrdeniam žalovanej v 1.
rade, ktorá vlastníctvo poručiteľov k hospodárskej budove spochybňovala. Hospodárska budova nebola
určená na trvalé bývanie. Tvrdenie žalobkyne, že rodičia sporových strán v tejto hospodárskej budove
dočasne bývali, zostalo nepreukázané. Zostalo nepreukázaným, že stavbu postavili s úmyslom užívať
ju ako vlastníci. Poručitelia nežiadali o stavebné povolenie. Podľa tvrdení žalobkyne túto predmetnú
hospodársku budovu využívali rodičia, ako aj žalovaná 1/ ako hospodársku budovu, sklad uhlia, zavárala
sa tam zelenina a ovocie. Sporná hospodárska budova sa stavala cca v r. 1981, teda približne v čase,
keď jej rodičia predávali dom (č.l. 115). Podľa skutkových zistení súdu prvej inštancie dom žalovanej
v 1. rade bol postavený v r. 1981 - 1983 a v tom čase bolo začaté aj s výstavbou spornej stavby,
ktorá mohla byť dokončená aj v r. 1985. Na stavbe domu žalovanej 1/ sa podieľal otec žalovanej a
podieľal sa aj na spornej stavbe, ktorú skutočnosť potvrdil aj svedok O. I., ktorý uviedol, že na stavbe sa
podieľal aj svokor. O tejto stavbe mu svokor povedal, že to budú mať ako starobinec, že keď budú starí,
tak tam budú bývať, ktorý úmysel sa nenaplnil. Rodičia sporových strán v tejto hospodárskej budove
nebývali (neboli tam presťahovaní - poznámka odvolacieho súdu). V konaní tak nebolo preukázané, že
rodičia by boli stavebníkmi uvedenej nehnuteľnosti s úmyslom vybudovať stavbu pre seba, do svojho
výlučného vlastníctva. Svojim dcéram - žalobkyni a žalovanej 1/ previedli nehnuteľnosti, ktoré vlastnili.
Žalobkyni odpredali a vo vzťahu k žalovanej 1/ darovali nehnuteľnosti, pozemky (žalobkyni rodičovský
dom, ktorý sa následne rekonštruoval). Vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti až do ich smrti nebolo
predmetom právnych vzťahov. Rodičia sporových strán sa k v predmetnej hospodárskej budove ako
vlastníci nesprávali, ani s touto nenakladali. Nebolo preto možné dospieť k záveru, že rodičia sporových
strán k hospodárskej budove riadne nadobudli vlastnícke právo. Existencia ich vlastníckeho práva
nebola v konaní preukázaná. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý
spočíva na správnom právnom posúdení veci, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
18. Žalované 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešné, preto im vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobkyni podľa § 262 a § 396 ods. 1 CSP, ktorý nárok na náhradu trov
odvolacieho konania bol žalovanej 1/ vo vzťahu k žalobkyni priznaný a nakoľko žalovanej 2/ trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanej 2/ sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

19. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/91/2016", "guid": "2934c582-8136-492c-83ae-7e3dd7e39720:b172a9b2-886a-4499-b914-7e7c41fc3d8f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "14d78094-8e90-4935-9da6-5ef08be6806f:2b1b4816-7cb3-4e90-9df3-7d597b6fbb38", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3616201630.1", "spisova_znacka": "19Co/87/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/87/2019 z 6. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3616201630.1"}], "citovane_v": []}