Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/191/2011 z 8. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. novembra 2011, sp. zn. 17Co/191/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3710203009.3
Krajský súd Trenčín | 17Co/191/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3710203009.3 | 2011-11-08 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbea6c8f-3da5-4c3d-a124-b916190ccd2d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3710203009.3

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/191/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710203009
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3710203009.3

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: W. B., O. XXX/XX, B., zastúpeného V.. B. Y.,
advokátom v B. Z., M. B. XXXX/XX, proti odporcovi: S.-Z., F. X. X, Z., zastúpenému F. N. V.. H. M.., so
sídlom O. X, I. , v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 23. mája 2011, č.k. 8C/56/2010-200, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania             p o t v r d z u j e .

Odporca    j e     p o v i n n ý    zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 43,11
eur do troch dní, na účet právneho zástupcu navrhovateľa V.. B. Y., advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením zastavil konanie vo veci. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 534,69 eur na účet V.. B. Y., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje
rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že navrhovateľ vzal späť návrh na začatie konania, pričom
dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že odporca dobrovoľne stavenisko protokolárne  odovzdal
dňa 8. 3. 2011. Keďže navrhovateľ vzal návrh späť  po tom, ako súd začal vo veci pojednávať,
po zabezpečení súhlasu odporcu so späťvzatím súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p..
Navrhovateľovi  priznal náhradu trov podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keď konštatoval, že návrh
bol podaný dôvodne, pretože  odporca namietal platnosť odstúpenia od zmluvy na základe ktorého
navrhovateľ žiadal vypratať stavenisko, čo znamená, že neuznával dôvod, pre ktorý by mali stavenisko
vypratať. Skutočnosť, že k zastaveniu konania  došlo pre správanie odporcu vyplýva aj z korešpondencie
medzi účastníkmi konania, ktorá medzi nimi prebiehala pred podaním návrhu na začatie konania.
Poukázal na návrh dohody, ktorú predložil odporca  navrhovateľovi a v ktorej  odporca   podmieňoval
vypratanie staveniska zánikom zmluvy  tým, že k ukončeniu zmluvy by došlo až po tom, ako by
navrhovateľ zaplatil odporcovi dlžnú sumu  titulom prác vykonaných  na základe predmetnej zmluvy o
dielo. Z uvedeného vyvodil, že  navrhovateľ  vzal späť  návrh  pre správanie odporcu, ktorý  v priebehu
konania protokolárne odovzdal stavenisko, preto  priznal navrhovateľovi náhradu jeho  trov, ktoré  mu
vznikli zaplatením súdneho poplatku z návrhu vo výške 99,50 eur za návrh vo veci samej a 33 eur za
podanie návrhu  na  vydanie predbežného opatrenia a  titulom právneho zastúpenia za 5 úkonov po
55,49 eur a za zastupovanie na pojednávaní 31. 1. 2011  priznal 1 z hodnoty úkonu, teda 14,25 eur,
pretože  pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, ďalej 5 x  režijný paušál po 7,21 eur, 1 x
režijný paušál po  7,41 eur,  DPH 20 % zo sumy 335,16 eur, t.j. 67,03 eur, spolu trovy  534,69 eur.

Proti uzneseniu okresného súdu a to jeho výroku o náhrade trov podal v zákonnej lehote prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý  navrhol jeho zmenu tak, že  náhrada trov bude
priznaná odporcovi alternatívne, že náhrada trov nebude priznaná žiadnemu z účastníkov.  V odvolaní
poukázal na to, že odovzdanie a prevzatie staveniska (nie jeho vypratanie) prebehlo na základe
dvojstranného úkonu navrhovateľa odporcu. Nebolo vinou odporcu, že navrhovateľ nebol schopný
fyzicky prevziať stavenisko, ktoré nebolo vypratané, ale plynulo prešlo do správy navrhovateľa a



následne do správy nového zhotoviteľa. Išlo teda o obojstrannú súčinnosť pri ukončení sporu a preto
nemožno použiť definíciu § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., pričom navrhovateľ sa na ňu ani neodvoláva
a neuviedol žiaden zákonný dôvod, prečo žiada priznať trovy konania. Súdu prvého stupňa vyčítal, že
jednoznačne konštatoval, že späťvzatie návrhu bolo z dôvodov na strane odporcu, pričom na jednej
strane uvádza, že odporca prehlásil, že stavenisko opustí až keď príde k zániku zmluvy a až po uhradení
dlžných prác na druhej strane je ale zrejmé, že k zániku zmluvy ani k uhradeniu dlžných súm doteraz
nedošlo, pričom platnosť odstúpenia od zmluvy a zaplatenie dlhu sa v súčasnosti rieši v inom konaní
na okresnom súde pod sp. zn. 14Cb 4/2010. Túto argumentáciu považoval za nepreskúmateľnú a
nejednoznačnú. Taktiež skutočnosť, že nikto fyzicky nebol prevziať stavenisko až do doby spísania
záznamu o odovzdaní a prevzatí staveniska, považoval za dôležitú pre posúdenie samotného zavinenia
zastavenia konania. Navrhovateľ odporcu vyzval na odovzdanie staveniska, ale  nestanovil kto a kedy
ho má prevziať. Stavebný dozor - zamestnanec navrhovateľa  pod prísahou v inom konaní potvrdil, že na
stavbu chodil pravidelne aj po doručení odstúpenia a že v podstate   nikoho na odovzdanie staveniska
nevyzýval, keďže na to z neznámych dôvodov nemal oprávnenie. Zdôraznil, že stavenisko sa nedá
odovzdať listom, ale je nutné jeho fyzické odovzdanie na mieste, ktorému sa odporca nebránil, čoho
dôkazom je, že k nemu došlo aj napriek neurovnaným sporom ohľadne nezaplatených prác.

Navrhovateľ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol uznesenie
okresného súdu v napadnutej časti  potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti
bola podaná z dôvodu, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy o dielo č. 1/2009, keď si odporca neplnil
svoje zmluvné povinnosti. Zároveň v odstúpení žiadal odporcu, aby vypratal stavenisko a odovzdal
nehnuteľnosti, na ktorých vykonával výstavbu diela, ale odporca si túto svoju povinnosť nesplnil,
popieral platnosť odstúpenia od zmluvy a odmietal stavenisko vydať. Odporca zároveň na stavenisku a
nehnuteľnostiach mal strážnu službu, ktorá bránila vstupu na tieto pozemky a preto navrhovateľ musel
požiadať o vydanie predbežného opatrenia, aby mu súd uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k zabráneniu  vstupu na predmetné nehnuteľnosti, ktorému bolo vyhovené. Považoval
tak za preukázané, že odporca bránil navrhovateľovi v užívaní nehnuteľnosti napriek tomu, že došlo
k platnému odstúpeniu od zmluvy, pretože  sa žalobou nedomáhal o neplatnosť odstúpenia, naopak
odstúpenie rešpektoval, keďže na dokončenie diela bola vypísaná nová verejná súťaž, ktorá v zmysle
Zákona o verejnom  obstarávaní bola ukončená podpísaním novej zmluvy s tým, že zhotoviteľom diela
bude združenie viacerých dodávateľov, pričom jedným z týchto dodávateľov je i odporca. Len na základe
týchto skutočností odporca stavenisko vypratal, pretože realizátorom diela sa stala spoločnosť T. B. M.,
F. ktorej stavenisko bolo navrhovateľom odovzdané po tom, ako ho odporca vydal. Žiadal, aby mu bola
priznaná náhrada trov odvolacieho konania v sume 77,29 eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t.j. vo výroku o
náhrade trov a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa §
219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Zo spisu vyplýva, že v danej veci bolo   konanie zastavené a to uznesením súdu prvého stupňa zo dňa
23. 5. 2011, ktoré vo výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 15. 6. 2011.

V prípade, pokiaľ bolo konanie zastavené, nemá v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden
z účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku.  Podľa odseku 2 citovaného zákonného
ustanovenia však v prípade zastavenia konania možno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania tomu,
kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené (prvá veta citovaného zákonného ustanovenia). V druhej
vete je osobitne upravený prípad, ak pre správanie sa odporcu bol vzatý späť návrh, hoci bol podaný
dôvodne a v tom prípade je povinný nahradiť trovy konania odporca.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa v danej veci  na rozhodnutie o náhrade trov
zastaveného konania správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Správne a v súlade s
obsahom spisu posúdil otázku, či k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pre správanie sa
odporcu, ktorá je významná pre rozhodnutie o náhrade trov podľa citovaného zákonného ustanovenia.  V
tejto súvislosti  je potrebné poukázať na to, že z ust. § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. vyplýva pre účastníka
povinnosť vyčísliť náhradu trov, avšak nevyplýva pre neho povinnosť uviesť ustanovenie, podľa ktorého
žiada priznať náhradu trov a jeho aplikácia je tak vecou súdu.



Navrhovateľ vzal späť svoj návrh podaním zo dňa 2. 5. 2011 v ktorom uviedol dôvod späťvzatia a to,
že došlo zo strany žalovaného k odovzdaniu staveniska, o čom pripojil aj zápis o odovzdaní. Zrejmé
tak je a nespochybňuje to ani odporca vo svojom odvolaní proti výroku o náhrade trov, že odovzdanie a
prevzatie staveniska nastalo  po podaní návrhu na začatie konania.

Súd prvého stupňa svoj záver o tom, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa odporcu odôvodňuje
aj poukazom na postoje účastníkov konania, ktoré  jednoznačne vyplývajú zo spisu. Navrhovateľ sa
domáhal návrhom zo dňa 25. 3. 2010 vypratania nehnuteľnosti, kde uvádzal, že došlo k odstúpeniu od
zmluvy, ale odporca naďalej stavenisko nevypratal, toto stráži strážnou službou a zamedzuje pokračovať
v stavbe. Odporca sa k návrhu na začatie konania ako aj k návrhu na vydanie predbežného opatrenia
staval negatívne.  Na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. 10. 2010 uviedol, že nepovažuje odstúpenie
od zmluvy za platné, pretože neboli dôvody na odstúpenie od zmluvy. Túto argumentáciu odporcu súd
prvého stupňa správne považoval za postoj odporcu v konaní, ktorým dával najavo svoj nesúhlas s tým,
čo od neho navrhovateľ žiadal návrhom na začatie konania. Nepochybné je, že povinnosť bola splnená
8. 3. 2011.  V priebehu konania tak splnenie povinnosti, ktorá bola predmetom konania nepodmieňoval
súčinnosťou navrhovateľa, ale odmietal ju splniť zásadne s poukazom na neplatnosť odstúpenia od
zmluvy. Tieto okolnosti súd prvého stupňa správne subsumoval pod ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.
a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov zastaveného konania.

V odvolacom konaní bol tak úspešný navrhovateľ, ktorý má v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú v odmene za jeden
úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu, avšak vo výške 1 sadzby (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.) + režijný paušál 7,41 eur + 20 % DPH, spolu 43,11 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e     j e      p r í p u s t n é.