Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2CoE/82/2013 z 12. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 12. februára 2014, sp. zn. 2CoE/82/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5607201380.1 Krajský súd Žilina | 2CoE/82/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5607201380.1 | 2014-02-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e074c446-c3be-4790-9aca-c5f52d5a3eeb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5607201380.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/82/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607201380
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5607201380.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, R.
V., pre vymoženie pohľadávky 638,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/109/2007-26 zo dňa 07.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 194,64 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia dôvodiac
nevykonateľným exekučným titulom (došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti
exekučného titulu).

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o zastavení exekúcie, podal riadne a včas, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu rozsiahle odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil nasledovne:
a) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.)
b) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
c) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p.),
d) nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie;
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 331/09 - týkajúci sa kolízie ústavných
princípov; PL. ÚS 21/08, II. ÚS 269/09, IV. ÚS 77/02; I- ÚS 5/2000), ako i judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (rozsudky Dombo Beheer B.V., Ankerl v. Švajčiarsko) a obšírnu argumentáciu
prezentovanú vo svojom odvolaní uviedol, že zotrváva na legitimite exekučného titulu a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom
na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je v prevažnej časti svojim obsahom úplne identické s
odvolaniami, ktoré oprávnený podáva v desiatkach iných exekučných konaní a na základe ktorých
len konajúci senát krajského súdu preskúmaval mnoho rozhodnutí exekučných súdov vydaných na
rovnakom skutkovom základe a právnom posúdení, odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne
opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre
zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou.



Súčasťou odvolania oprávneného (tak ako aj mnohých v iných prípadoch) boli aj návrhy na prerušenie
konania, a to
- postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktorým odvolateľ žiadal, aby všeobecný súd prerušil
konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok; a
- postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ktorým sa odvolateľ v podstate domáhal toho, aby
odvolací exekučný súd konanie postupom podľa § 109 O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie
na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktorých znenie
naformuloval v tomto návrhu (viď napr. záver uznesenia 1CoE/4/2013).

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
a uznesenie okresného súdu v súlade s konštantnou judikatúrou ako vecne správne potvrdil podľa §
219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia
oprávneného v podanom odvolaní (v podstate totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a používa
minimálne v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne závery
exekučných súdov vo vzťahu k právnemu posudzovaniu rozhodcovských doložiek ako nekalých
podmienok v spotrebiteľských zmluvách) vôbec nekorešponduje s tým, ako exekučný súd odôvodnil svoj
záver v napadnutom rozhodnutí.

Primárnym záverom okresného súdu je nevykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) má vadu formálnej vykonateľnosti, keďže bolo zistené pochybenie pri jeho
doručovaní (na doručenke chýbal údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované
doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie).

Z ustanovenia § 25 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva, že
rozhodcovský rozsudok sa doručuje účastníkom vždy do vlastných rúk. Ako už okresný súd správne v
odôvodnení napadnutého uznesenia poznamenal, vyššie označený zákon nemá špeciálne ustanovenia
o doručovaní rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní. Preto s poukazom na ust.
§ 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní sa na doručovanie rozhodcovského rozsudku použije
ustanovenie § 47 ods. 1, 2 O.s.p.. Oprávnený v podanom odvolaní nenamietal skutočnosť, že písomnosť
rozhodcovského súdu (ktorej obsahom bol rozhodcovský rozsudok) bola doručovaná cestou poštového
úradu, ktorý oznámil, že povinný si zásielku v odbernej lehote neprevzal a celú písomnosť vrátil
rozhodcovskému súdu. Z predloženej fotokópie zásielky aj odvolací súd zistil, že na doručenke chýba
údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy
sa vykonalo opakované doručenie. Na doručenke chýba aj údaj o tom, že sa adresát v dobe doručenia
(t.j. v konkrétny deň) skutočne v mieste doručenia zdržiaval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z
toho, že sa adresát v dobe doručenia skutočne v mieste doručenia aj zdržuje. Aj keď tento pojem
nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe
doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení
zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia
preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená
doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných v ust. § 47 ods. 2 O.s.p.,
potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ust. § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k
tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaje uvedené v ust. § 47
ods. 2 O.s.p., t.j. že adresát sa v mieste doručenia zdržuje, resp. že doručovateľ adresáta vhodným
spôsobom upovedomil, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení, nie je
osvedčené, že táto podmienka náhradného doručenia je splnená.



Nakoľko v predmetnej exekučnej veci bolo preukázané, že v prípade exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp.zn. SR 4542/06 zo dňa 14.12.2006 nebolo osvedčené, že podmienka náhradného
doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. bola splnená, okresný súd správne pre vadu formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm.
a/ Exekučného poriadku. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ak exekučný súd
v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo
vykonateľným, exekúciu musí zastaviť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

K návrhom oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a postupom
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Odvolací súd uvádza, že sa jedná obsahovo totožné návrhy permanentne predkladané odvolaciemu
súdu právnym zástupcom oprávneného (označeným v záhlaví tohto uznesenia), s ktorými sa nielen
tunajší odvolací súd zaoberal už vo svojich spomínaných predchádzajúcich rozhodnutiach. Odvolací
súd ani v tomto smere nezmenil svoju doterajšiu „rétoriku“ a v celom rozsahu zotrváva na svojich
záveroch vyslovených v obdobných exekučných veciach, kde vystupuje odvolateľ. Udržateľnosť a
akceptovateľnosť týchto záverov z ústavného hľadiska konštatoval v nespočetnom množstve prípadov
aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťažnosti oprávneného odmieta ako zjavne neopodstatnené
(napr. IV. ÚS 104/2013 z 21.2.2013, I. ÚS 151/2013 z 13.3.2013).

Ústavný súd Slovenskej republiky v už spomínanom uznesení sp.zn. I. ÚS 151/2013 z 13.3.2013 okrem
iného uviedol aj nasledovné: „Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu
má pre sťažovateľa tento postup, keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je
nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny
prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch
ako neefektívny. V kontexte s už uvedeným ústavný súd už iba dodáva, že právny zástupca
sťažovateľa aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu
vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom buď na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období, alebo na dôvod namietania neexistujúcich porušení základných práv a slobôd
úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa
tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie
ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či
taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.“

Keďže rozhodnutie o trovách konania je neoddeliteľne späté s rozhodnutím vo veci samej a podaním
odvolania došlo ex lege k zrušeniu výroku o trovách exekúcie (vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník)
bolo potrebné nanovo rozhodnúť aj o trovách exekučného konania.

Tu je potrebné poznamenať, že dňa 1.11.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 299/2013 Z.z., ktorým bol
novelizovaný zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Citované zákonné ustanovenie sa týka presunu rozhodovania o trovách pri zastavení exekúcie na
okresné súdy. Novelou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo spomínaným zákonom č. 299/2013 Z.z.,
bolo totiž zmenené aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom do
31.10.2013 pripúšťalo podanie odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57



Exekučného poriadku (o zastavení exekúcie). Označenou novelou Exekučného poriadku (bod 42) sa v
§ 58 ods. 6 slová "je odvolanie prípustné" nahradili slovami "nemožno podať mimoriadne dovolanie". Od
1.11.2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku znie nasledovne: „Proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.“

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1.11.2013 nemožno rozhodnutie o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, ktoré vydal sudca, napadnúť odvolaním. Prípustnosť
odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku a tým
aj dvojinštančnosť konania možno docieliť len tak, že rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 Exekučného poriadku (pri zastavení exekúcie) vydá vyšší súdny úradník, v dôsledku čoho
sa v prípade podania odvolania uplatní postup podľa § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., podľa ktorého ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, odvolací súd
nie je oprávnený v prípade, ako je i tento, t.j. keď rozhodnutie o náhrade trov konania (o trovách
exekúcie) vydal vyšší súdny úradník, hoci ešte pred účinnosťou označenej novely (t.j. pred 1.11.2013),
postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného
proti takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania (trovách exekúcie) vyššieho súdneho úradníka
predmetné rozhodnutie preskúmať v odvolacom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o tomto výroku rozhodnutia
rozhodnúť, vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p.,
pričom súčasťou jeho rozhodnutia bude aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.