Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoE/18/2018 z 12. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 12. júna 2018, sp. zn. 24CoE/18/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8710208403.1 Krajský súd Prešov | 24CoE/18/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8710208403.1 | 2018-06-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, ZRK, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, OZ, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4dd2458-b06d-44b1-a2a8-f16fd6a99b8b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8710208403.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710208403
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8710208403.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., G. XXX/XX, o
vymoženie sumy 414,- EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č.k. XXEr/XXX/XXXX - 19 zo dňa 10. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia
o zastavení exekúcie. Zároveň ďalším výrokom vyslovil, že doručením oznámenia Združenia na
ochranu finančného spotrebiteľa OFZ nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva a toto podanie
preto odmietol. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 29.04.2010 sp. zn. SR XXXXX/XX,
pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a
povinnou dňa 23.02.2009. Výrok o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie exekučný
súd odôvodnil § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
účinného v čase rozhodovania exekučného súdu, (ďalej len O.s.p.), § 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 41 ods. 2 písm. d/, §
44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58, § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku,
ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica Rady“), zohľadniac stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010 a tiež rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
Pannon GSM Zrt., C-40/08 Asturcom, C-168/05 Mostaza Claro a C-240/98 Océano Grupo Editorial.
Exekučný súd dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami, oprávneným v pozícii dodávateľa služby
(úveru) a spotrebiteľom, príjemcom služby, ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský a uzavretá úverová
zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, a to napriek vyhláseniu o účele úveru v zmluve, ktoré súd
vyhlásil za nekalú obchodnú praktiku dodávateľa, oprávneného. Právomoc rozhodcovského súdu bola
založená formulárovou rozhodcovskou doložkou upravenou vo všeobecných obchodných podmienkach,
exekučným súdom vyhodnotenou ako nekalá zmluvná podmienka spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej, ktorá tak nemala
možnosť dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka, znemožňujúca



voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom, nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná, a povinná nemala možnosť predložené zmluvné podmienky neprijať, resp. zmeniť
ich obsah. Vyslovenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky má za následok jej neplatnosť § 53 ods. 5
OZ a spotrebiteľ preto touto zmluvnou podmienkou nie je viazaný. Predložený rozhodcovský rozsudok,
vydaný orgánom bez právomoci konať tak nemôže byť platným exekučným titulom. Exekučný súd preto
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a tú zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 3 O.s.p.
Výrok o nepripustení vedľajšieho účastníka odôvodnil § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 93 ods.
1, 2 O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že
exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal náležité dokazovanie,
vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať
zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a
pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského
konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa
preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by
exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Nesúhlasil ani
s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Bol
toho názoru, že súd prvej inštancie porušil procesné práva oprávneného, keďže mu nebola daná
možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému
zastaveniu konania, čím mu tak bola odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa vo veci a predkladať
dôkazy. Exekučný súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil
rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný,
resp. bez toho, aby súd sám vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Trval na tom,
že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby
daná. Keďže vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho
súlad so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo
k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie
exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

3. Zároveň s odvolaním podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP), na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky
na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta
Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery subjektov
práva v právny poriadok. Oprávnený v ňom poukázal na to, že je otázne, či je opakovaný revízny prístup
exekučného titulu bez časovej limitácie v priebehu exekučného konania v súlade s princípom právnej
istoty.

4. Vo vzťahu k tomuto návrhu odvolací súd konštatuje, že podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku súd (súd prvej inštancie konajúci ako exekučný súd) preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku.

5. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu
za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého
preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie
exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany
práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto
právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s
čl. 1 ods. 1, veta prvá, Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti
čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil,
že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len



čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že
exekučný súd v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 425/2011 z
29.9.2011).

6. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, veta prvá a druhá), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného
v súlade s postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Odvolací súd preto tento návrh oprávneného na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP rovnako zamietol.

7. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená, odvolací súd
príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa § 34 CSP, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v
spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

8. K odvolacej námietke, že exekučný súd nemá zo zákona oprávnenie skúmať exekučný titul
odvolací súd poukazuje na predchádzajúcu argumentáciu a uvádza, že exekučný súd je podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu so
zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho zákonnosť, t.j.
či neexistuje taká relevantná okolnosť, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

9. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v § 45
Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorým je jednoznačne daná možnosť exekučného súdu zastaviť
exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, napriek právoplatnému
rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ tohto zákona, resp. ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej
praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

10. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Oprávnený ani v podanom odvolaní nijako
tieto závery exekučného súdu nespochybnil. Odvolací súd preto v tomto smere plne odkazuje
na odôvodnenie napadnutého uznesenia a na konštatovanie, že uzavretá zmluva o úvere spolu
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to
predovšetkým vo vzťahu k rozhodcovskej doložke, z ktorej konajúci rozhodcovský súd vyvodil svoju
právomoc konať vo veci.

11. Dôvodom pre zastavenie exekúcie bolo, že exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku
obsiahnutú v bode 18/ Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pričom jej cieľom má byť obíjdenie právnych predpisov chrániacich práva
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok je súčasťou formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Povaha zmluvy je adhézna, t.j. spotrebiteľ ju mohol iba prijať ako
celok alebo ju odmietnuť. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola
vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny obsahu druhou zmluvnou stranou, čo zakladá
jej neplatnosť.

12. Na doplnenie argumentácie odvolací súd poukazuje na § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo



vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

13. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom
o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku
písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o úvere na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka tak netransparentne
splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

14. Z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere vyplýva, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva
neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského
konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami, ani k
individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú
vopred pripravené a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia o
tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s
primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Navyše, z obsahu spisu, formy všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli povinnou osobitne podpísané, ani nijako nevyplýva, že by
mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinnú.

15. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj
rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou doložkou, ktorá tvorí súčasť všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, pričom zmluva je ako celok predložená povinnej bez možnosti zmeny
obsahu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

16. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ide aj vtedy, ak spotrebiteľ
podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože rozhodcovské žaloby podávajú spravidla veritelia. Naopak,
ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, využíva spravidla pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol individuálne vyjednať
rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj reálne rozhodcovské konanie využil; inak
by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Potenciálny prospech pre spotrebiteľa by mal
byť zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto
a v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva resp. doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o
nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval
ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup
predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na
súdnu ochranu.

17. Cieľom uzavretia rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného budúceho sporu
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. V porovnaní
s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku
sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch sporových strán s
cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka vyžaduje
od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s odkazom na ochranu práv
spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym



a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Povinná ako spotrebiteľ nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde.

18. Podstatnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, resp. všeobecných obchodných podmienok
je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky
prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť
zmluvných strán. Formulárová rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo
dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, na ktoré odkázal tiež exekučný súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za
uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV.
ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53
ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Je tak zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinnou mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

19. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale
vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok je neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je z
uvedeného dôvodu vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a
rozhodnúť. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom
pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného
konania. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 29.04.2010 sp. zn. SR 02910/10 ako nulitného právneho aktu), vo
vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom
súde nie sú dotknuté.

20. K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť
vyjadriť sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup
súdu prvej inštancie nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok
možno považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam
exekučného súdu vyvodených z oprávneným predložených listinných dôkazov a k právnym záverom
z toho vyplývajúcim, a to podaním argumentačne rozsiahleho odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas a uviedol svoje námietky a právnu argumentáciu
(pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013). Táto odvolacia
námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

21. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď opakovane preskúmal predložený exekučný titul a následne exekúciu zastavil.

22. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu vo výroku o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.

23. V zmysle judikatúry súdov vrátane Európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení
absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva a s tým súvisiacou neplatnosťou notárskej zápisnice
predloženej ako exekučný titul, nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami
oprávneného.

24. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).