Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoE/7/2012 z 14. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 14. marca 2012, sp. zn. 19CoE/7/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8310202088.1 Krajský súd Prešov | 19CoE/7/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8310202088.1 | 2012-03-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae717a02-806c-4d8a-b279-86187088101c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310202088.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/7/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202088
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310202088.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská
10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX,
o vymoženie 1 580,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Humenné č. k. 12Er/164/2010-34 zo dňa 25.10.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjaka o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa §
45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, §§
3, 39 a 879g Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že Zmluva o revolvingovom úvere, uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa
05.09.2006, obsahuje nekalé podmienky, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách v bode
14 Zmluvných dojednaní a rozhodcovskú doložku v bode 18, ktoré neboli individuálne dojednaní a
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Takéto nekalé podmienky nie sú záväzné pre spotrebiteľa a z tohto dôvodu exekučný titul, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Mgr. Erika Končoka, rozhodcu so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava,
zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3
Občianskeho zákonníka a v rozpore so Smernicou Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že z ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní vyplýva, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu je daný a vymedzený na
preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia,
priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a plnenia v súlade
s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie
konanie ako také, čo je dané § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom



konaní k ust. § 159 ods. 3 O.s.p., § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení do 30.06.2009
a v znení po 01.07.2009 a oddelením nachádzacieho konania a exekučného konania.

Poukazujúc na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira, oprávnený uviedol, že ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Pri podaní žaloby musí žalobca
dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa uvedeného ustanovenia. Dôsledkom
postupu exekučného súdu je , že opomenutie alebo zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný
súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia Exekučného poriadku a ani ustanovenia zákona
o rozhodcovskom konaní ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v uvedenom
ustanovení.

Oprávnený ďalej namietal, že pre konanie o výkon rozhodnutia právny poriadok nemá žiadne
ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách
konania. Exekučný súd konal bez zákonnej opory a v hrubom rozpore s právom EÚ. Odvolávajúc sa na
dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený ďalej namietal, že článok
18 ods. 18.1 a 18.2 zmluvy plne rešpektuje umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva
a uvedené ustanovenie OZ v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne.

Vo vzťahu k záverom prvostupňového súdu o neprimeraných sankciách - zmluvných pokutách,
oprávnený namietal, že súd prvého stupňa neuviedol, v čom sú ustanovenia zmluvy v rozpore so
zákonom. Vznik nárokov na zmluvné pokuty záviseli od správania povinného. Podľa čl. 14.1 zmluvy
predpokladom nároku na zmluvnú sankciu je omeškanie s úhradou splátky, pričom výška pokuty je 0,2%
z výšky splátky za každý deň omeškania. Podľa čl. 14.2 zmluvy sa vyžaduje omeškanie dlžníka o viac
ako 15 dní a podľa čl. 14.3 zmluvy je potrebné omeškanie o viac ako 30 dní. Podľa čl. 14.4 musí dôjsť v
dôsledku omeškania dlžníka k okamžitej splatnosti celého úveru a následne k omeškaniu s úhradou tohto
záväzku o viac ako 15 dní. Preto je tvrdenie prvostupňového súdu o neprijateľnosti týchto podmienok
zmluvy a o ich neplatnosti nedôvodné.

K tvrdeniu prvostupňového súdu, že povinný nebol o podaní žaloby informovaný a stalo sa tak až
zaslaním rozhodcovského rozsudku, oprávnený namietal, že rovnako ako v prípade podania žalobnej
odpovede podľa rozhodcovskej doložky, aj v prípade podania odporu dochádza k zrušeniu platobného
rozkazu a v konaní sa ďalej pokračuje.

Oprávnený tiež vytýkal súdu prvého stupňa, že prehliadol podstatnú skutočnosť, ktorou je právna
povaha vymáhaného plnenia. Predmetom vymáhania je zmenkový nárok z vlastnej zmenky, vystavenej
povinným so zmenkovou sumou 47 615,- Sk a so splatnosťou 10.12.2007.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 103,44 eur, vrátane DPH, a
to za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania zo sumy 1 580,53 eur vo výške á
42,83 eur vrátane DPH + 2 x paušálna náhrada nákladov vo výške á 8,89 eur vrátane DPH.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu,
že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, a preto nariadil predložiť vec odvolaciemu súdu na
rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia



§ 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Takéto podmienky skúmal prvostupňový súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom.
Inak povedané, o rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom
súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo
spotrebiteľ, využíva štátny súd.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnému predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinný vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak
vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej



zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,
čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých
obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - povinný v tomto exekučnom konaní, osobitne
vyjednával rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemá vedomosti a oprávnený nemôže
očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom
sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty
základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38),
a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie).

Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že
oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových
zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo
slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako
nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri
typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto
prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a sú nútení podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.
Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Čo sa týka námietky oprávneného, podľa ktorého rozhodcovským rozsudkom priznané nároky
nevychádzajú zo zmluvy o úvere, ale zo zmenky, toto na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
nemá žiaden vplyv. Exekučným titulom v prejednávanej veci je bez akýchkoľvek pochybností
rozhodcovský rozsudok, možnosť preskúmania ktorého priamo pripúšťa osobitný právny predpis, a to
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 ods. 1 a 2. Podľa tohto ustanovenia
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b)
alebo c).

Správne preto konštatoval prvostupňový súd, že dojednanie o sankciách - zmuvných pokutách, ktoré
neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.



Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami
odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených
v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného,
že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle ust. § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V súlade s tým, čo odvolací
súd na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, nemožno totiž očakávať právnu
istotu a legitímne očakávania tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej
zmluvy.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v
odvolacom konaní úspech nemal a úspešnej povinnej v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli, ani si ich
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.