Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/131/2011 z 18. 1. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. januára 2012, sp. zn. 16Co/131/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8708209749.1
Krajský súd Prešov | 16Co/131/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8708209749.1 | 2012-01-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, OZ, OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b898bfa9-298f-4caa-8c27-72d2d505b0f6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8708209749.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/131/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708209749
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8708209749.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu Wüstenrot
poisťovne, a. s., Bratislava, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408 proti žalovaným 1. S. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. I. XX, C. T. a 2. K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, T. Q. v konaní o zaplatenie
356,60 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 19C
26/2009-130 zo dňa 01. 07. 2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaní v 1. a 2. rade na ich náhradu
nemajú právo.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 356,60 Eur so 6 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 28. 12. 2005
do zaplatenia a trovy konania v sume 42,62 Eur v mesačných splátkach vo výške 35 Eur, vždy do 20-
teho dňa toho ktorého mesiaca, nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, až do zaplatenia s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade vo vzťahu k namietanému premlčaniu zistil, že
žaloba bola podaná včas. Konštatoval, že v čase vzniku poistnej udalosti zákonodarca legislatívne
neupravil premlčaciu lehotu  na uplatnený nárok, preto bolo potrebné posudzovať premlčanie nároku
podľa všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Až právnou úpravou účinnouust. § 12 ods. 4 zákona o
povinnom zmluvnom poistení špeciálne upravená premlčacia doba pre náhradu poistného plnenia, kedy
sa právo premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného, a to poukázaním na účet poškodeného.
Zistil, že ku dňu 15. 04. 2005 platila všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo
dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, t. j. keď bolo žalovateľné, v tomto prípade vyplatené
poškodenému. Poistné plnenie bolo vyplatené dňa 21. 10. 2005 a premlčacia doba by uplynula dňa
21.10.2008, pričom žaloba bola podaná dňa 21. 10. 2008 doručená faxovým podaním a v lehote troch
dní riadne doplnená originálom v zmysle § 42 ods. 1 O. s. p. Ďalej konštatoval, že zistil, že žalovaní
porušili zákonnú povinnosť písomne ohlásiť poistnú udalosť v 15-dňovej lehote. V konaní nepreukázali
listinnými dôkazmi, ktoré by nasvedčovali tomu, že si povinnosť uloženú zákonom splnili. Z obsahu
poistného spisu nevyplynulo, žeby bolo realizované žalovanými ohlásenie poistnej udalosti vzniknutej
dňa 15. 04. 2005. Zo škodového spisu žalobcu bolo zrejmé, že k nahláseniu poistnej udalosti došlo
len poškodeným W. T. dňa 20. 04. 2005. Na základe toho bola poistná udalosť odoslaná na vybavenie
do centrály v Bratislave. Zaoberal sa aj existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by



mohli brániť nahláseniu poistnej udalosti žalovanými, avšak obaja zhodne uviedli, že neexistovali žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa. Naopak tvrdili, že poistnú udalosť nahlásili riadne a včas. Poukázal
aj na viaceré rozporné tvrdenia účastníkov konania, a to žalovaného v 1. rade, ktorý počas celého
konania tvrdil, že o dopravnej nehode sa dozvedel až po troch až štyroch týždňoch, keďže ho brat o tejto
dopravnej nehode neupovedomil. Z pojednávania zo dňa 12. 05. 2011 vyplynulo, že obidvaja zhodne
vypovedali, že ešte v deň nehody spolu boli. Žalovaný v 1. rade mal prísť  na čerpaciu stanicu blízko
autonehody a mali spolu vypisovať Oznámenie o nahlásení dopravnej nehody. Uzavrel, že žalovaný v
1. rade menil svoje tvrdenia, keďže po tom, ako ho súd vyzval na vysvetlenie týchto rozporov nevedel
tieto ozrejmiť. Na ďalšom pojednávaní dňa  01. 07. 2011 uviedol novú verziu, že autonehoda, o ktorej
nemal vedomosť 3 až 4 týždne, nebola predmetná, ale že išlo o inú autonehodu. Ďalším rozporným
tvrdením bola aj skutočnosť týkajúca sa miesta nahlásenia poistnej udalosti. Žalovaní spolu s otcom
tvrdili, že poistnú udalosť nahlásili v najbližších dňoch v objekte Družba na Námestí sv. Egídia, na prízemí
budovy. Interiér mal nasvedčovať tomu, že pobočka sa mala sťahovať a následne na ďalší deň mali
odniesť technickú dokumentáciu do priestorov v inom objekte.  Svedkyňa K. C. pracovníčka žalobcu
však potvrdila, že pracovala na 5. poschodí budovy, teda nemohli mať v predmetnom čase kanceláriu
na prízemí a predložená nájomná zmluva o nebytových priestoroch zo dňa 25. 09. 2007 nasvedčovala
tomu, že pobočka žalobcu sa sťahovala do priestorov Reduty až v roku 2007, teda dva roky po poistnej
udalosti. Mal tak za preukázané, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno. Nesplnili si svoju oznamovaciu
povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, a preto vznikol nárok žalobcovi
na uplatnenie si osobitného nároku náhrady plnenia. Poukázal na to, že žalobca vyplatil poškodenému
sumu 445,76 Eur a od žalovaných žiadal iba 80 % (356,60 Eur), hoci mal nárok na celé plnenie. K obrane
žalovaného v 1. rade, že žalobca nepreukázal nenahlásenie poistnej udalosti žalovanými, uviedol, že v
súdnych konaniach sa nepreukazujú negatívne skutočnosti, pretože sa dokázať nedajú. Preto žalobca
nemohol preukázať neexistenciu oznámenia poistnej udalosti. Rozhodol aj o úroku z omeškania podľa
ust. § 517 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že v čase omeškania žalovanými s plnením
peňažného dlhu predstavovala výška úroku z omeškania 6 % ročne. Keďže žalovaní sú v omeškaní
so zaplatením žalovanej sumy od 28. 12. 2005 odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí 15-dňovej lehoty
určenej na plnenie v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, majú povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania   6 % ročne.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému účastníkovi priznal
náhradu trov konania. Keďže si však úspešný žalobca nevyčíslil trovy konania do 3 pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku, priznal mu trovy vyplývajúce zo spisu, a to 2 x zaplatený súdny poplatok po 21,31
Eur, teda spolu 42,62 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol, že
motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nepoužíva na podnikanie, nakoľko toto vozidlo nebolo
prihlásené na firmu, ale na jeho súkromnú osobu. V jeho firme na podnikanie používa jediné motorové
vozidlo, a to špeciálne - pohrebné. Ďalej poukázal, že bola vypočutá svedkyňa, pracovníčka poisťovne
žalobcu, K. C.. Uviedla, že potvrdenie o nahlásení poistnej udalosti nedávajú, tak žalovaný v 1. rade
nemal ako preukázať, že táto poistná udalosť bola nahlásená. Tiež uviedla, že v roku 2007 bola pri
sťahovaní skartovaná evidencia pošty z roku 2005, teda toho roka kedy bola poistná udalosť. Súd prvého
stupňa neskúmal, prečo poisťovňa až po 3 rokoch od poistnej udalosti a v posledný deň možného
podania telefaxom podali žalobu, ktorú doplnili originálom do 3 dní, ďalej prečo skartovali evidenciu
pošty, ktorá podľa poisťovne nebola nahlásená. Nebral do úvahy, že odo dňa poistnej udalosti 15. 04.
2005, do dňa podania žaloby ubehli 3 roky a nie je možné si presne zapamätať udalosti s pred 3 rokov.
Neskúmal skutočnosť, že mal dôvod nenahlásiť poistnú udalosť. Zákonné poistenie motorového vozidla
bolo riadne zaplatené, tak nemal dôvod túto udalosť nenahlásiť. Písomným podaním zo dňa 11. 10.
2011 doplnil dôvody odvolania a uvádza, že v čase dopravnej nehody nebol účastníkom a ani nebol pri
dopravnej  nehode. Povinnosť v prvom rade nahlásiť dopravnú nehodu mal jeho brat ako žalovaný v
2. rade, ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Necíti sa byť vinný a nesúhlasí, aby ho súd odsúdil za niečo,
čo neurobil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že argumenty žalovaného sú pre
posúdenie veci irelevantné. Na aký účel žalovaný v 1. rade používal motorové vozidlo je vo veci
nepodstatné, nakoľko účel používania nie je rozhodujúcou skutočnosť pre jeho zodpovednosť za škodu



vzniknutú prevádzkou poisteného vozidla. Podstatné je vo veci to, že žalovaný v 1. rade bol v čase
poistnej udalosti prevádzkovateľom vozidla a v dôsledku svojej zodpovednosti je nositeľom povinnosti
oznámiť škodovú udalosť žalobcovi v zákonom stanovenej lehote. Neschopnosť žalovaného v 1. rade
produkovať v konaní dôkazy na podporu svojich tvrdení nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Zároveň poukázal
na doložené zmluvy o nájme priestorov pobočky v Poprade a z nej vyplývajúce časové rozpory v
súvislosti s výpoveďou žalovaných. Úlohou súdu v konaní nebolo skúmať dôvod, prečo žalobca podal
žalobu v posledný deň premlčacej lehoty. Takisto je irelevantné, že žalovaný v 1. rade vytýka súdu
neskúmanie dôvodov na neohlásenie poistnej udalosti. Ak existovali dôvody hodné osobitného zreteľa,
mal žalovaný v 1. rade označiť dôkazy na preukázanie takéhoto tvrdenia a nie je tak oprávnený urobiť
po vyhlásení rozhodnutia, pokiaľ na to nie sú zákonom stanovené dôvody. Riadne plnenie povinnosť
platiť poistné nezbavuje prevádzateľa - poistníka povinnosti podľa ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona
č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Odvolanie žalovaného v 1. rade považuje za nedostatočne odôvodnené a navrhol,
aby odvolací súd ho odmietol, alebo aby rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver.

Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, že odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobca v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. si uplatnil právo na náhradu
poistného plnenia s poukazom na ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého
je poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak
vznikla na území Slovenskej republiky. Poukazoval na to, že nedošlo k ohláseniu škodovej udalosti nielen
zo strany žalovaného v 1.rade ako prevádzkovateľa, ale ani zo strany žalovaného v 2. rade - vodiča
motorového vozidla, na strane, ktorého bola povinnosť ohlásiť túto škodovú udalosť v čase poistnej
udalosti. Z tohto dôvodu si uplatnil nárok podľa ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z., v
zmysle ktorého má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
motorovým vozidlom a bez dôvodu hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa ust. § 10 ods.
1 - 4 citovaného zákona.

Žalobca správne odvodzoval pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Žalovaný
v 1. rade bol prevádzateľom motorového vozidla a žalovaný v 2. rade vodič motorového vozidla. V
tejto súvislosti bolo právne významné ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle
ktorého poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej
vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky a podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona sa poistenie
zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti. Keďže vodič motorového vozidla (žalovaný v 2. rade) bol poistený, bol
povinný ohlásiť poistnú udalosť do 15 dní od jej vzniku, ktorá sa stala na území Slovenska. Tým bola
založená aj pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade. Prevádzkovateľ motorového vozidla bol žalovaný
v 1. rade a v spojení s ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust. § 10 ods. 1 písm. a) tohto zákona
bol poistený, a ako poistený bol povinný ohlásiť poistnú udalosť do 15 dní odo dňa jej vzniku, ak sa
stala na území Slovenska. Pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade vychádzala z ust. § 427 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Ide o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie.



Prvostupňový súd po zrušení veci odvolacím súdom nanovo vykonal dokazovanie v naznačenom smere,
splnil pokyny odvolacieho súdu a  prijal správne závery, ktoré zodpovedajú aj skutkovým zisteniam.
Jeho rozhodnutie je vecne správne a bez pochýb z neho vyplývajú zistenia, že predmetná žaloba bola
podaná v zákonnej lehote, že žalovaní nepreukázali, aby povinnosť uloženú zákonom splnili, a teda že
nahlásili poistnú udalosť. Vzhľadom na rozpory v ich výpovedi, správne vyhodnotil, že žalovaní neuniesli
dôkazné bremeno.

V zmysle ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Bolo povinnosťou žalovaných preukázať, že svoju zákonnú povinnosť si splnili a že došlo k
nahláseniu poistnej udalosti. Keďže sa tak nestalo, prvostupňový súd správne vyhodnotil dokazovanie
a došiel ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu aj vo vykonanom dokazovaní. Dôvodne
zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nielen na zaplatenia žalovanej sumy, ale aj príslušenstva
- úroku z omeškania v zákonnej výške.

Námietky žalovaného v 1. rade boli len všeobecným konštatovaním, avšak dôkazy k svojim tvrdeniam
nepredložil. Keďže žalovaný v 2. rade spôsobil dopravnú nehodu a bol vodičom a porušiteľom
povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona, preto dôvodne žalobca vyplatil poškodenému žalovanú
sumu. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade vyplývala z ust. § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Správne súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi solidárne v zmysle ust. § 438 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak škodu spôsobilo viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p., tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich
neuplatnil a neúspešní žalovaní v 1. a 2. rade na ich náhradu nemajú právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.