Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/159/2016 z 19. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. júla 2017, sp. zn. 24S/159/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016201076.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/159/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016201076.1 | 2017-07-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 24 zákona č. 563/2009 Z. z., § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d560ce04-34ba-4b9e-aa6c-82d45dfdb1f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016201076.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/159/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201076
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: VERCAJCH CENTRUM,
spol. s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 004 359, zastúpený JUDr. Evou
Krchňavou, advokátkou, so sídlom AK Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného č. 104142309/2016 zo dňa 20. novembra
2016, č. 104142186/2016 zo dňa 20. novembra 2016 a 104142432/2016 zo dňa 20. novembra 2016,
takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „správca dane“)
žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) pod č.9601401/5/121023/2015/Du zo dňa 19. januára 2015 oznámil
výkon daňovej kontroly k dani z pridanej hodnoty za január - december 2012 s tým, že daňová kontrola
začne dňa 24. februára 2015 v priestoroch žalobcu. V nadväznosti na žiadosť daňového subjektu
daňová kontrola začala dňa 9. marca 2015. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval aj
skutočnosti týkajúce sa iných obchodných prípadov žalobcu, ako sú predmetom súdneho prieskumu,
nakoľko daňová kontrola bola vykonávaná na celé zdaňovacie obdobie roka 2012. Správca dane
svojim rozhodnutím č.20628706/2015 zo dňa 6. augusta 2015 daňovú kontrolu prerušil odo dňa
18. augusta 2015 z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Po pominutí dôvodov, pre ktoré sa
daňová kontrola prerušila (12. januára 2016), správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly.
Zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu VERCAJCH CENTRUM, spol. s r.o. vedeného ku kontrole
dane z príjmov právnickej osoby za rok 2012, o zisteniach spísali dňa 22. januára 2016 úradný
záznam. Z úradného záznamu a listín z daňovej kontroly na dani z príjmu právnických osôb za
rok 2012 vyplýva, že jeho predmetom boli aj skutočnosti týkajúce sa obchodných prípadov žalobcu
s obchodnými spoločnosťami I.Z.K.-plus, s.r.o., na základe dodávateľských faktúr č.57/2012 zo dňa
31. augusta 2014 a č.94/2012 zo dňa 31. októbra 2012 (pod bodom 6 Úradného záznamu), ako aj
AMLEGA, s.r.o., na základe dodávateľskej faktúry č.28092012/4 zo dňa 28. septembra 2012 (bod 7
Úradného záznamu). Správca dane žalobcu ako daňový subjekt (v rámci daňovej kontroly dane z
príjmov právnických osôb za rok 2012) vyzval výzvou zo dňa 4. júla 2014 okrem iného v časti týkajúcej
sa obchodných vzťahov s ALMEGA s.r.o. a I.Z.K.-plus s.r.o. na predloženie projektovo-technickej
dokumentácie, stavebného denníka, preberacieho protokolu s uvedením zodpovedného pracovníka,
od ktorého boli práce preberané, zoznam pracovníkov, ktorí vykonávali práca a mali povolenie na
vstup do areálu a meno osoby, ktorá prevzala finančné prostriedky ako úhradu faktúry. K výzve sa



konateľ žalobcu vyjadril tak, že práce boli vykonávané ako udržiavacie práce, z toho dôvodu nebolo
potrebné vypracovať správcom dane požadované technické dokumenty. Finančné prostriedky v oboch
obchodných prípadoch mal prevziať U. I.. Obsahom listín zo spisu k daňovej kontrole na daň z príjmov
právnických osôb sú aj odpovede na dožiadanie vo vzťahu k ALMEGA s.r.o. a I.Z.K.-plus s.r.o., ktoré
sa premietli do konštatovaní správcu dane v jeho rozhodnutiach. Obsahom administratívneho spisu
je aj faktúra č.28092012/4 zo dňa 28. septembra 2012, ktorou dodávateľ ALMEGA s.r.o. fakturoval
žalobcovi sumu 27.000,-Eur (z toho DPH vo výške 4500,-Eur), na základe súpisu vykonaných prác na
objekte v sklade OTEX v areály spoločnosti na Lieskovskej ceste č.6 vo Zvolene, a to oprava strechy,
výmena poškodenej krytiny, ochranný náter krytiny, oprava poškodených žľabov a odkvapov, terénne
úpravy po oprave, spolu s rozpočtom s výkazom výmer, na ktorou je uvedený zhotoviteľ ALMEGA
s.r.o. a spolu s výdavkovým a príjmovým dokladom. Dodávateľ I.Z.K.-plus s.r.o. fakturoval žalobcovi
sumu 24.600,-Eur ( z toho DPH vo výške 4.100,-Eur) faktúrou č.94/2012 zo dňa 31. októbra 2012,
na základe súpisu vykonaných prác vykonaných na objekte maloobchodnej predajne v Lučenci, a
to oprava strechy, výmena poškodenej krytiny, ochranný náter krytiny, oprava poškodených žľabov
a odkvapov, terénne úpravy + odvoz a uskladnenie sutín. Rovnaký dodávateľ fakturoval žalobcovi
sumu č.24.480,-Eur (z toho DPH vo výške 4.080,-Eur) faktúrou č.57/2012 zo dňa 31. augusta 2012,
na základe súpisu vykonaných prác na objekte v Lučenci, a to oprava strechy, výmena poškodenej
krytiny, ochranný náter krytiny, oprava poškodených žľabov a odkvapov, terénne úpravy po oprave. K
faktúram je pripojený rozpočet s výkazom výmer a príjmové a výdavkové doklady. Ako zhotoviteľ je v
rozpočte s výkazom výmer uvedená spoločnosť I.Z.K.-plus s.r.o.. Dňa 11. marca 2015 sa uskutočnilo
ústne pojednávanie vo veci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok
2012, na ktorom správca dane informoval o svojich zisteniach. Okrem iného boli preverované obchodné
operácie daňového subjektu s obchodnými spoločnosťami I.Z.K.-plus s.r.o. a ALMEGA s.r.o., u ktorých
správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že služby boli reálne uskutočnené práve
osobou uvedenou na faktúre, preto položky 40.000,-Eur a 22.500,-Eur nespĺňali podmienku daňového
výdavku - podmienku vecnosti, existencie a preukaznosti, a preto ich správca dane považoval za
položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia. K zápisnici z ústneho pojednávania sa následne žalobca
vyjadril, vo vzťahu k uvedeným položkám dňa 26. marca 2015 predkladal doklady a to vo vzťahu k
spoločnosti ALMEGA s.r.o. rozpočet s výkazom výmer, stavebný denník, odovzdávací protokol, doklad
o úhrade a vo vzťahu k spoločnosti I.Z.K.-plus s.r.o., rozpočty s výkazom výmer, stavebný denník,
odovzdávacie protokoly a doklady o úhrade faktúr. Uviedol, že hotovosť prevzal konateľ spoločnosti pán
V. (ALMEGA s.r.o.) resp. pán K. (I.Z.K.-plus s.r.o.). V rámci písomného vyjadrenia žalobca uviedol, že
na vyjadrenie, ktoré podal a podpísal N.. V. nie je možné prihliadať, nakoľko v dobe predchádzajúcich
vyjadrení nevykonával funkciu, ktorá by mu to povoľovala. V rámci daňovej kontroly na daň z pridanej
hodnoty za rok 2012 sa uskutočnilo ústne pojednávanie dňa 17. februára 2016, predmetom ktorého
bolo oboznámenie s výsledkami daňovej kontroly dane z pridanej hodnoy zdaňovacie obdobia január
2012 - december 2015, informovanie o zisteniach a vyjadrenie daňového subjektu. Pod bodom 6 a 7
zápisnice sú zistenia správcu dane vo vzťahu k obchodným prípadom týkajúcim sa spoločností I.Z.K.-
plus s.r.o. a ALMEGA s.r.o.. V oboch prípadoch správca dane konštatoval, že daňový subjekt nepredložil
správcovi dane dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým
stavom, pri preverovaní sa nepotvrdilo reálne uskutočnenie služieb podľa dodávateľských faktúr od
I.Z.K.-plus s.r.o. a ALMEGA s.r.o.. Vo vzťahu k týmto zisteniam sa žalobca vyjadril tak, že nemôže byť
na ťarchu daňovému subjektu, že konatelia dodávateľských spoločnosti nekomunikovali so správcom
dane, čím správca dane nebol schopný overiť účtovníctvo týchto spoločnosti. Daňovému subjektu
nemôže byť na ťarchu, že v súčasnosti títo dodávatelia už pravdepodobne nie sú aktívni. K vyjadreniu
okrem faktúr bol pripojený Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí prác (k faktúre č.94/2012) zo dňa
31. októbra 2012, opatrený pečiatkou žalobcu a za dodávateľa podpisom p. K., Preberací protokol o
odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 30. augusta 2012 (k faktúre č.57/2012), opatrený pečiatkou žalobcu
a podpisom, za dodávateľa protokol podpísal p. K., výkaz rozpočet s výkazom výmer z 1.8.2012,
s uvedením zhotoviteľa I.Z.K.-plus s.r.o.. K faktúre č.28092012/4 vystavenej dodávateľom ALMEGA
s.r.o. bol pripojený odovzdávací a preberací protokol z 28.9.2012 opatrený pečiatkou a podpisom
ako dodávateľa tak aj zhotoviteľa, rozpočet s výkazom výmer zo dňa 15. augusta 2012 s uvedením
zhotoviteľa ALMEGA s.r.o.. Daňový subjekt tiež k vyjadreniu pripojil Stavebný denník vo vzťahu k budove
OTEX, zhotoviteľ ALMEGA s.r.o., stavbyvedúci P. K. a Stavebný denník stavby: „Opravy Lučenec“,
zhotoviteľa I.Z.K.-plus s.r.o., stavbyvedúci p. K.. Správca dane pod č.103129883/2016 zo dňa 12. mája
2016 vypracoval Protokol z daňovej kontroly (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi dňa 17. mája
2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Vyjadrenie k Protokolu správca
dane s daňovým subjektom prejednal na ústnom pojednávaní dňa 22. augusta 2016. Následne správca



dane vydal rozhodnutia o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia
kalendárneho roka 2012, vo vzťahu k preskúmavanej veci vydal rozhodnutie č. 103793102/2016 zo dňa
25. augusta 2016 (týkajúce sa mesiaca september 2012), rozhodnutie č. 103793344/2016 zo dňa 25.
augusta 2016 (týkajúce sa mesiaca október 2012) a rozhodnutie č.103792797/2016 zo dňa 25. augusta
2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia správcu dane“). Proti vyššie uvedeným
rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania. Žalovaný rozhodnutiami č. 104142309/2016 zo
dňa 20. novembra 2016, č.104142186/2016 zo dňa 20. novembra 2016 a č. 104142432/2016 zo dňa
20. novembra 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu danej
potvrdil.

2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 103793102/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za september 2012 v sume 4 500,-EUR, bolo odôvodnené tým, že
správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 28092012/4 (interné číslo 40241) zo dňa
28. septembra 2012 od dodávateľa ALMEGA, s.r.o., Bratislava, vo výške základ dane 22 500,-EUR
a DPH 4 500,-EUR. Predmetom fakturácie bola oprava strechy, výmena poškodenej krytiny, ochranný
náter krytiny, oprava poškodených žľabov a odkvapov a terénne úpravy po oprave v objekte sklad
OTEX v areáli daňového subjektu na Lieskovskej ceste č. 6 vo Zvolene. Správca dane konštatoval,
že daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie služby podľa vyššie uvedenej dodávateľskej
faktúry a tým, že odpočítal daň z faktúry č. 28092012/4 porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č.
222/2004 Z. z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane tiež konštatoval, že v
rámci daňovej kontroly žiadal daňový subjekt o predloženie projektovej a technickej dokumentácie,
stavebného denníka, preberacieho protokolu z uvedením zodpovedného pracovníka, od ktorého boli
práce preberané, zoznamy pracovníkov, ktoré vykonávali práce alebo mali povolenie na vstup do
areálu a mená osoby, ktorá prevzala finančné prostriedky ako úhradu faktúry, ktorá bola realizovaná
v hotovosti. Daňový subjekt pritom v odpovedi na výzvu nepredložil žiadne doklady a dôkazy, ktoré
by preukazovali uskutočnenie fakturovaných prác dodávateľom ALMEGA, s.r.o., s odôvodnením, že
išlo o udržiavacie práce, na ktoré nebolo potrebné vykonať technické dokumenty, zoznam pracovníkov
nevlastní, povolenie na vstup do areálu nebol potrebný. Finančné prostriedky podľa vyjadrenia konateľa
daňového subjektu prevzal U. I., osoba bližšie nešpecifikovaná. V nadväznosti na takéto tvrdenia
daňového subjektu správca dane na základe dožiadania preveroval u spoločnosti ALMEGA, s.r.o.,
Bratislava, zaúčtovanie a reálne uskutočnenie fakturovanej služby. Zásielky zasielané na adresu sídla
podľa výpisu z obchodného registra boli vrátené s poznámkou „adresát neznámy“, predvolanie aj
opakované predvolanie zaslané na adresu trvalého bydliska konateľa spoločnosti C. V. sa vrátili
neprevzaté v odbernej lehote. V nadväznosti na tieto skutočnosti správca dane požiadal miestne
príslušného správcu dane o vykonanie svedeckej výpovede konateľa spoločnosti ALMEGA, s.r.o., na
predvolania k svedeckej výpovedi sa C. V. nedostavil, nedostavil sa ani žiadny zástupca daňového
subjektu. Predvedenie konateľa dodávateľa nebolo úspešné z dôvodu, že sa na adrese trvalého bydliska
dlhodobo nezdržuje. Zo zistení správcu dane tiež vyplynulo, že v subjekte dodávateľa ide o spoločnosť,
ktorá od roku 2009 nepodáva prehľady a hlásenia k závislej činnosti, v roku 2012 nemala zamestnancov
a neplní si daňové povinnosti, nakoľko od roku 2009 nepodala daňové priznanie na dani z príjmov
právnickej osoby. Správca dane tiež nezistil žiadnu súvislosť osoby U. I. so spoločnosťou ALMEGA,
s.r.o. Vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty správca dane
uviedol, že uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň
nestačí deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po obsahovej stránke osobou, ktorá je uvedená na
faktúre ako dodávateľ. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade, ale v existencii
konkrétnej dodávky tovaru, resp. služby, nakoľko zákon č. 222/2004 Z.z. nestojí iba na formálnom,
ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru, resp. služby. Dôkaz predložením daňových dokladov je
iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného vykonania dodávky
tovaru alebo služby. Zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na
odpočet dane. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane je pritom skutočnosť, že vznikla
daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani
nárok na odpočet dane.

3. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 103793344/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za október 2012 v sume 4 834,74 EUR, bolo odôvodnené tým, že



správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 94/2012/4 (interné číslo XXXXX) zo dňa
31. októbra 2012 vo výške základ dane 20 500,-Eur a DPH 4 100, Eur od dodávateľa I.Z.K.-plus,
s.r.o., Zohor, za opravu strechy, výmenu poškodenej krytiny, ochranný náter krytiny, oprava poškodených
žľabov a odkvapov, odvoz, ukladanie sutín a terénne úpravy po oprave v objekte maloobchodnej
predajne daňového subjektu v Lučenci na Masarykovej ulici č. 1. Správca dane konštatoval, že
daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie služby podľa vyššie uvedenej dodávateľskej faktúry
od dodávateľa I.Z.K.-plus, s.r.o., vykonaným preverovaním bolo spochybnené reálne uskutočnenie
služby osobou uvedenou na faktúre, a teda aj vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č.
222/2004 Z.z.. Tým, že žalobca ako daňový subjekt odpočítal daň z faktúry č. 94/2012, porušil §
49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane zároveň
neuznal odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 6312223018 (interné číslo XXXXX) od dodávateľa
Stredoslovenská energetika, a.s. Žilina za elektrickú energiu, základ dane 3 673,71 Eur a DPH 734,74
Eur. Nakoľko adresa odberného miesta podľa faktúry bola V. XXX/X V. J., nakúpený tovar súvisel
s poľnohospodárskou činnosťou spoločnosti Ovečka, s.r.o., Zvolen. V tomto prípade správca dane
konštatoval, že žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na uskutočňovanie svojich plnení, a
preto správca dane neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedenej dodávateľskej faktúry za elektrickú
energiu vo výške DPH 734,74 Eur. Vo vzťahu k dodávateľskej faktúre od dodávateľa I.Z.K.-plus, s.r.o.,
Zohor, správca dane konštatoval, že daňový subjekt bol žiadaný výzvou o predloženie projektovo
- technickej dokumentácie, stavebného denníka, preberacieho protokolu s uvedením zodpovedného
pracovníka, od ktorého boli práce preberané a mena osoby, ktorá prevzala finančné prostriedky ako
úhradu faktúr, ktoré boli realizované v hotovosti. Daňový subjekt v odpovedi na výzvu nepredložil
žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie fakturovaných prác dodávateľom I.Z.K.-
plus, s.r.o., s odôvodnením, že išlo o udržiavacie práce, na ktoré nebolo potrebné vykonať technické
dokumenty, pričom finančné prostriedky podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu prevzal U. I.,
osoba bližšie nešpecifikovaná. Správca dane pritom na základe dožiadania preveroval u spoločnosti
I.Z.K.-plus, s.r.o., Zohor, zaúčtovanie a reálne uskutočnenie fakturovaných služieb, pričom zásielky
zasielané na adresu sídla podľa výpisu z obchodného registra boli vrátené s poznámkou „adresát
neznámy“. Miestne zisťovanie bolo vykonané aj na adrese, kde sa zdržiaval konateľ spoločnosti N. K.,
podľa vyjadrenia ktorého práce boli vykonané dodávateľským spôsobom, subdodávateľa neidentifikoval
- nevedel si spomenúť. Požadované doklady a účtovnú evidenciu konateľ dodávateľa prisľúbil doložiť, v
stanovenom termíne tak neurobil a túto povinnosť si nesplnil. Výzva na predloženie dokladov konateľom
spoločnosti prevzatá nebola. Následne správca dane požiadal miestne príslušného správcu dane o
vykonanie svedeckej výpovede konateľa spoločnosti I.Z.K.-plus, s.r.o., N. K., ktorý sa v stanovený deň
na predvolanie nedostavil, nedostavil sa ani žiadny zástupca daňového subjektu. Predvedenie úspešné
nebolo, nakoľko v mieste prechodného bydliska pána K. sa nikto nenachádzal a nebolo zistené, kde
sa tento zdržiava. Zo zistení správcu dane pritom vyplynulo, že v osobe dodávateľa ide o spoločnosť,
ktorá nie je registrovaná na závislej činnosti, nemá zamestnancov a neplní si daňové povinnosti. Za
rok 2012 dodávateľ nepodal daňové priznania na dani z príjmov právnickej osoby. Správca dane
nezistil žiadnu súvislosť osoby U. I. so spoločnosťou I.Z.K.-plus, s.r.o.. Nakoľko účtovníctvo dodávateľa
daňového subjektu nebolo k dispozícii, dodávateľ svoje vyjadrenie uvedené pri miestnom zisťovaní
nepreukázal, dodávateľ nemal žiadnych zamestnancov, je nekontaktný, neplní si daňové povinnosti,
dodanie fakturovaných služieb - oprava strechy je pochybné. Z uvedeného dôvodu mal správca dane
za to, že daňový subjekt nepreukázal, že služby boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na
faktúre, položka v sumárnej výške 40 900,-Eur nespĺňala podmienku daňového výdavku, podmienku
vecnosti, existencie a preukaznosti. Daňový subjekt síce k písomnému vyjadreniu doložil odovzdávací
a preberací protokol a stavebný denník, ktoré pôvodne v odpovedi na výzvu nepredložil (a navyše
sa vyjadril, že ich nebolo potrebné vypracovať), ani z dodatočne predložených dokumentov nebolo
možné získať informáciu o dodávateľovi služby, resp. zodpovednom pracovníkovi, ktorý by mohol
kvalifikovanou svedeckou výpoveďou alebo inými dôkazmi uskutočnenie služby potvrdiť. Na základe
uvedeného potom správca dane konštatoval, že uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti
a následne právo odpočítať daň nestačí deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po obsahovej stránke
osobou, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ. Odpočítanie dane nemá základ vo formálnom
doklade, ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru, resp. služby, nakoľko zákon č. 222/2004 Z.z. nestojí
iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru alebo služby. Dôkaz predložením
daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného
vykonania dodávky tovaru alebo služby. Zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a
v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné



splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane
je pritom skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby, ktorá v zmysle § 19
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. vzniká dňom dodania služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti,
nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. Vo vzťahu k neuznaniu uplatnenia odpočtu dane z
pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Stredoslovenská energetika a.s., správca dane
konštatoval, že daňový subjekt nepreukázal, že daňový subjekt odpočítal daň z tovaru, ktorý nepoužil
na uskutočnenie svojich plnení a ním predložené faktúry z roku 2011 a z roku 2013 nepreukazujú, že
nakúpené tovary (v danom prípade elektrická energia) boli použité na uskutočnenie dodávok tovarov a
služieb platiteľa - daňového subjektu.

4. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 103792797/2016 zo dňa 25. októbra 2016, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za august 2012 v sume 4 080,74 EUR, bolo odôvodnené tým, že
správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 57/2012 (interné číslo XXXXX) zo dňa
31. augusta 2012 od dodávateľa I.Z.K.-plus, s.r.o., Zohor, zo základom dane 20 400,-Eur a DPH 4 080,-
Eur za opravu strechy, výmenu poškodenej krytiny, ochranný náter krytiny, opravu poškodených žľabov
a odkvapov a terénne úpravy po oprave na objekte v Lučenci. Správca dane konštatoval, že daňový
subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie služby podľa predmetnej dodávateľskej faktúry, vykonaným
preverovaním bolo spochybnené reálne uskutočnenie služby osobou uvedenou na faktúre a teda aj
vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.. Tým, že daňový subjekt odpočítal daň
z vyššie uvedenej faktúry porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. Správca dane konštatoval predchádzajúci výkon kontroly dane z príjmov právnickej
osoby za rok 2012, pričom zistil, že daňový subjekt bol výzvou žiadaný o predloženie projektovej
a technickej dokumentácie, stavebného denníka, preberacieho protokolu s uvedením zodpovedného
pracovníka, od ktorého boli práce preberané a meno osoby, ktorá prevzala finančné prostriedky ako
úhradu faktúr, ktoré boli realizované v hotovosti. Daňový subjekt pritom v odpovedi na výzvu nepredložil
žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie fakturovaných prác dodávateľom I.Z.K.-
plus, s.r.o. s odôvodnením, že išlo o udržiavacie práce, na ktoré nebolo potrebné vykonať technické
dokumenty. Finančné prostriedky podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu prevzal U. I., osoba
bližšie nešpecifikovaná. Na základe dožiadania boli preverované skutočnosti u spoločnosti I.Z.K.-
plus, s.r.o., zaúčtovanie a reálne uskutočnenie fakturovaných služieb. Zásielky zasielané na adresu
sídla dodávateľa podľa obchodného registra boli vrátené s poznámkou „adresát neznámy“. Bolo
vykonané miestne zisťovanie aj na adrese, kde sa zdržiava konateľ spoločnosti N. K., ktorý uviedol, že
práce boli vykonané dodávateľským spôsobom, subdodávateľa neidentifikoval - nevedel si spomenúť.
Požadované doklady o účtovnú evidenciu prisľúbil doložiť, v stanovenom termíne tak neurobil a
túto povinnosť si nesplnil. Následná výzva na predloženie dokladov nebola konateľom dodávateľa
prevzatá. Správca dane požiadal aj miestne príslušného správcu dane o vykonanie svedeckej výpovede
konateľa spoločnosti I.Z.K.-plus, s.r.o., pána N. K., ktorý sa v stanovený deň k svedeckej výpovedi
nedostavil, predvedenie bolo neúspešné, nakoľko v mieste prechodného bydliska sa konateľ dodávateľa
nenachádzal a nebolo zistené kde sa zdržiava. Zo zistení správcu dane taktiež vyplynulo, že v subjekte
dodávateľa ide o spoločnosť, ktorá nie je registrovaná na závislej činnosti, nemá zamestnancov a neplní
si daňové povinnosti - za rok 2012 dodávateľ nepodal daňové priznanie na dani z príjmu právnickej
osoby. Správca dane taktiež nezistil žiadnu súvislosť osoby U. I. so spoločnosťou I.Z.K.-plus, s.r.o.
Nakoľko účtovníctvo dodávateľa daňového subjektu nebolo k dispozícii, dodávateľ svoje vyjadrenie
uvedené pri miestnom zisťovaní nepreukázal, nemal žiadnych zamestnancov, je nekontaktný, neplní
si daňové povinnosti, dodanie fakturovaných služieb - oprava strechy tak bolo pochybné. V priebehu
daňovej kontroly síce daňový subjekt doložil odovzdávací a preberací protokol a stavebný denník,
ktorý k pôvodnej výzve nepredložil, avšak ani z dodatočne predložených dokumentov nebolo možné
získať informáciu o dodávateľovi služby, resp. zodpovednom pracovníkovi, ktorý by mohol kvalifikovanou
svedeckou výpoveďou alebo inými dôkazmi jej uskutočnenie potvrdiť. Vzhľadom na uvedené správca
dane konštatoval, že uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti a následné právo odpočítať
daň nestačí deklarovať len po formálnej stránke, ale aj po obsahovej stránke a to osobou, ktorá je
uvedená na faktúre ako dodávateľ. Nárok na odpočítanie dane nemá základ vo formálnom doklade,
ale v existencii konkrétnej dodávky tovaru, resp. služby, nakoľko zákon č. 222/2004 Z.z. nestojí
iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní dodania tovaru, resp. služby. Dôkaz predložením
daňových dokladov je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty v prípade skutočného
vykonania dodávky tovaru alebo služby. Zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie



sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za fakturované plnenie, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Základným predpokladom vzniku nároku
na odpočet dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby, daňová
povinnosť tak vzniká dňom dodania služby. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť
nárok na odpočet dane. Samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do záznamov ešte nie je preukázaním
uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Samotná existencia faktúry ešte neznamená, že platiteľ má
právo na odpočítanie dane. Je nevyhnutné, aby platiteľ dane preukázal, aké plnenia prijal na základe
vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť odpočítania. Správca dane konštatoval, že
žalobca ako daňový subjekt ani následnými vyjadreniami neuviedol skutočnosti, ktoré by správcovi
dane neboli známe počas výkonu kontroly. Vykonaným preverovaním pritom bolo spochybnené reálne
uskutočnenie služby osobou uvedenou na faktúre, a teda aj vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19
zákona č. 222/2004 Z.z..

5. Proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za zdaňovacie obdobia august,
september, október 2012 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania o ktorých žalovaný
rozhodol rozhodnutím č. 104142309/2016 zo dňa 20. novembra 2016 (rozhodnutie týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia september 2012), rozhodnutím č.104142432/2016 zo dňa 20. novembra
2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2012) a rozhodnutím č. 104142186/2016
zo dňa 20. novembra 2016 (rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2012). Žalovaný
svojimi rozhodnutiami odvolaním napadnuté rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodnení vyššie
uvedených rozhodnutí žalovaný odcitoval text žalobcom podaných odvolaní a text prvostupňových
rozhodnutí správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia
roka 2012. Žalovaný konštatoval, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správcu dane, že u daňového
subjektu bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia august, september a október 2012 a o vo vyrubovacom konaní bolo vydané rozhodnutie,
ktorým správca dane na základe zisteného skutkového stavu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
v sume 4 500,-Eur (za zdaňovacie obdobie september 2012), 4 834,74 Eur (za zdaňovacie obdobie
október 2012) a 4 800,-Eur (za zdaňovacie obdobie august 2012), nakoľko daňový subjekt nepreukázal
právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa ALMEGA, s.r.o. (september 2012),
od dodávateľa I.Z.K.-plus, s.r.o. (október a august 2012), nebolo preukázané dodanie prác týmito
dodávateľmi, dodávatelia nepreukázali vznik daňovej povinnosti. Vo vzťahu k všetkým trom zdaňovacím
obdobiam žalovaný konštatoval, že z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ dane zaťažený
dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej
stránke, ale aj obsahovej. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z.z. sú hmotnoprávnej povahy, na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani dobromyseľnosti
platiteľa. Ak je platiteľ v pozícii dodávateľa, tak preukazuje, že zdaniteľné plnenie uskutočnil tak, ako bolo
deklarované na daňových dokladoch. Aj keď je platiteľ v pozícii odberateľa, rovnako musí preukázať,
že zdaniteľné plnenie sa reálne uskutočnilo tak, ako je deklarované v dokladoch. Kontrolovaný daňový
subjekt nepredložil také dôkazy, ktoré by obsahovali citované atribúty a preto správca dane nepriznal
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa ALMEGA, s.r.o. a I.Z.K.-plus, s.r.o.,
nakoľko daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., keď si ako platiteľ
uplatnil právo odpočítať daň zo služieb, pri ktorých nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti a
ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., keď ako platiteľ odpočítal od dane, ktorú
bol povinný platiť, daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovaru, pričom dodanie služieb
rovnako nebolo preukázané. Žalovaný pritom poukázal na skutkové zistenia správcu dane uvedené
v prvostupňových rozhodnutiach. Ak daňový subjekt v podaných odvolaniach tvrdil, že správca dane
vyhodnotil dôkazy v súvislosti so spoločnosťami dodávateľov, žalovaný konštatoval, že daňový subjekt
nevenoval náležitú pozornosť a nepristupoval s odbornou starostlivosťou úmernou vnímanému riziku k
realizácii dodávok a služieb od dodávateľov ALMEGA, s.r.o. a I.Z.K.-plus, s.r.o.. Z jeho vyjadrení vyplýva,
že peňažné prostriedky za dodanie prác prevzal U. I., osoba bližšie nešpecifikovaná. Ak by daňový
subjekt venoval náležitú pozornosť a preveroval si svojho dodávateľa, zistil by, že osoba ním uvedená
(U. I.) nie je konateľom ani iným štatutárnym zástupcom ani spoločnosti ALMEGA, s.r.o. a ani spoločnosti
I.Z.K.-plus, s.r.o. Žalovaný tiež konštatoval, že v daných prípadoch nebolo preukázané, že práce fyzicky
dodal deklarovaný dodávateľ, samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, nezakladá právo
na odpočítanie dane. Žalovaný mal tak za to, že správca dane správne neuznal uplatnené právo
na odpočítanie dane, správca dane pri vyhodnotení skutkového stavu vzal do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu, ako aj iné skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci vykonaného dokazovania. Aby k



odpočítaniu mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru, v prvom rade musí prísť k dodaniu prác a z
toho titulu vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci (dodanie
prác) a až následne k vystaveniu faktúry. Len v takomto prípade môže prísť k odpočítaniu dane.
V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie služby sa neuskutoční, právo na odpočítanie dane
nevzniká. Pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane tak bolo podstatné, že sa nepreukázalo dodanie
prác dodávateľskými spoločnosťami ALMEGA, s.r.o. a I.Z.K.-plus, s.r.o., čím nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti u dodávateľa a existujú tu len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované
plnenie. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa odôvodnenia a obsahu napadnutých
rozhodnutí správcu dane žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutia vychádzali zo
stavu veci zisteného v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní a obsahujú všetky zákonom
predpísané náležitosti vrátane odôvodnenia obsahujúceho všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutí, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu. Zároveň sa v napadnutých
rozhodnutiach správcu dane uvádza, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V napadnutom rozhodnutí sa správca dane dostatočne venuje
úvahám, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Správca dane pri úvahách, ktoré ovplyvnili hodnotenie
získaných dôkazov, vychádzal z vnútroštátnych predpisov. Žalovaný mal tak za to, že odvolaním
napadnuté rozhodnutia správcu dane boli vydané v súlade s § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z..
Žalovaný uzavrel, že sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi správcu dane, že v daných prípadoch došlo
k porušeniu ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z., správca dane v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
podrobne uviedol všetky skutočnosti, ktoré zistil v rámci dokazovania a uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov ako aj použitie právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. Žalovaný ani v
odvolacom konaní nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak,
ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. Žalovaný tak nezistil
dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí správcu dane.

6. Žalobca sa žalobami doručenými súdu 15. decembra 2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 104142309/2016 zo dňa 20. novembra 2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 103793102/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 4 500,-Eur, aby zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 104142186/2016 zo dňa 20. novembra 2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 103793344/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým správca
dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 4 834,74 Eur a aby zrušil rozhodnutie žalovaného č.
104142432/2016 zo dňa 20. novembra 2016, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Banská Bystrica č. 103792797/2016 zo dňa 25. augusta 2016, ktorým správca
dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 4 080,-Eur. Žalobca vyššie uvedenými žalobami namietal
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a tvrdil, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca v žalobách
namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, keď nebolo vykonané
reálne overenie, či došlo alebo nedošlo k vykonaniu služby fakturovanej žalovaným spochybňovanými
faktúrami a napriek tomu, že v tomto smere nebol vykonané žiadne dokazovanie, žalovaný v napádaných
rozhodnutiach konštatoval, že fakturované plnenie nebolo preukázané. Žalobca tiež tvrdil, že postupom
žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania, keď vyhodnotil vykonané dôkazy
jednostranne, neúplne zistil skutkový stav a neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom. Žalobca
taktiež namietal, že žalovaný nesprávne právne vyhodnotil zistené skutočnosti, predovšetkým z pohľadu
neunesenia dôkazného bremena žalobcu, nakoľko z objektívneho i subjektívneho hľadiska žalobca
predložil žalovanému všetky relevantné doklady, ktoré sú v jeho dispozícii, preukazujúce realizovanie
fakturovanej služby spoločnosťami ALMEGA, s.r.o. a I.Z.K.-plus, s.r.o. a niet zákonného ustanovenia
ani reálnej možnosti, na základe ktorých by bol žalobca povinný a mohol zabezpečiť preukázanie
realizácie fakturovanej služby i zo strany svojich dodávateľov. Vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 104142186/2016 zo dňa 20. novembra 2016 žalobca tiež namietal, že
rozhodnutie žalovaného trpí vo výroku obsahovou vadou, keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nezohľadnil skutočnosť, že žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane neodvolal v časti rozdielu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 734,74 Eur a potvrdil napadnutým
rozhodnutím rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu. Ak žalovaný oprel svoje rozhodnutie (č.



104142309/2016) o konštatovanie, že daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie prijatej služby
podľa dodávateľskej faktúry č. 28092012/4 zo dňa 28. septembra 2016 od dodávateľa ALMEGA, s.r.o.,
žalobca zdôraznil, že správca dane ani žalovaný vykonané dokazovanie nehodnotil s ohľadom na
skutočnosť, že rozpočet obsahuje presnú špecifikáciu prác, výkaz výmer je štandardným dokladom
využívaným v stavebníctve pre vyjadrenie druhu a rozsahu stavebných prác a stavebný denník je
evidencia prác, ktorú vedie zhotoviteľ pre seba a objednávateľa. Žalovaný a správca dane globálne
odmietli dôveryhodnosť predložených dokladov len z dôvodu, že k ich predloženiu nedošlo ani pri prvom
úkone, ktorý žalobcovi v rámci daňovej kontroly patril. Žalobca mal pritom ako daňový subjekt právo až do
skončenia vyrubovacieho konania predkladať správcovi dane doklady, ktoré mal k dispozícii a prednášať
tvrdenia preukazujúce jeho nárok. Žalobca pritom predložil v rámci daňového konania správcu dane
okrem účtovného dokladu - faktúry všetky relevantné doklady (rozpočet s výkazom výmer, stavebný
denník, odovzdávací protokol, doklad o úhrade), ktorými preukázal reálnosť vykonania stavebných
prác. Napriek tejto skutočnosti správca dane žalobcovi nárok na odpočet DPH neuznal, nakoľko podľa
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nebolo možné reálnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia
preveriť u dodávateľskej spoločnosti. Žalobca namietal, že skutočnosť, že správca dane nebol schopný
skontrolovať účtovníctvo dodávateľa, resp. nedokázal zabezpečiť výsluch konateľa tohto dodávateľa,
nemôže byť na ťarchu žalobcu, nakoľko tento nezodpovedá za činnosť tretieho subjektu a nemôže
zabezpečiť ani to, aby po uplynutí takmer troch rokov tento subjekt bol dosiahnuteľný pre účely
výkonu kontroly dane. Nebolo možné preniesť zodpovednosť za konanie iného daňového subjektu na
žalobcu ako daňový subjekt. Žalobcovi ako daňovému subjektu neukladá žiadne zákonné ustanovenie
povinnosť udržovať v chode firmu svojich dodávateľov pre vylúčenie neskoršieho možného postihu z
neunesenia dôkazného bremena. Aj v prípade, že by si žalobca bol overil finančnú situáciu svojho
dodávateľa, plnenie jeho odvodových povinností, overenie obchodného mena a postavenie na trhu,
nemal žiadnu možnosť ovplyvniť jeho ďalšiu existenciu do budúcna. Požiadavka zo strany žalovaného,
ktorej nesplnenie má za následok neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu reálnosti
uskutočneného zdaniteľného plnenia, je nelegitímna a protiústavná. Žalovaný sa so skutočnosťou,
že správca dane nemal možnosť overiť účtovníctvo dodávateľskej firmy a vplyvom tejto skutkovej
okolnosti na neunesenie dôkazného bremena žalobcom nevysporiadal zákonným spôsobom, nakoľko
s touto pre neho významnou skutočnosťou mal konfrontovať vykonané dôkazy, ktoré reálnosť plnenia
preukazovali. Nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný usúdil, že fakturovaná služba nebola v skutočnosti
vykonaná, keď na objekte žalobcu je reálne opravená strecha, vymenená poškodená krytina, vykonaný
ochranný náter krytiny, upravené poškodené žľaby a odkvapy a vykonané terénne úpravy. Podmienka
pre uznanie odpočtu DPH prezentovaná žalovaným - zabezpečenie dostatočných účtovných podkladov
dodávateľa žalobcom a to do budúcnosti po zrealizovaní účtovného prípadu, je neprimeraná, nezákonná
a nerealizovateľná. Žalobca nemôže zodpovedať za podnikateľskú činnosť iného subjektu, nemôže ani
predpokladať, aký prípadný osud môže tento daňový subjekt postihnúť a nemá žiadne možnosti zistiť
podnikateľské plány svojho obchodného partnera. Žalovaný pritom svoje rozhodnutie založil na tvrdení o
neunesení dôkazného bremena žalobcu, keď na neho preniesol neprimerane zodpovednosť za účtovnú
evidenciu nezávislého daňového subjektu - dodávateľa žalobcu. Nemožnosť kontroly účtovnej evidencie
viedlo žalovaného k nelogickému a neopodstatnenému záveru, že k reálnemu plneniu fakturovanej
služby nedošlo, a to napriek ďalším nespochybniteľným dôkazom a faktickému stavu - existencii
výsledku poskytnutej služby. Takéto vyhodnotenie vykonaného dokazovania je nielen nesprávnym
právnym posúdením zisteného skutkového stavu, ale aj porušením zásad daňového konania a práva
daňového subjektu na spravodlivé konanie. Pokiaľ neboli v daňovom konaní zistené skutočnosti, ktoré
vyvracajú pravdivosť obsahu faktúry, čo nekontaktnosť, či nespolupráca dodávateľa fakturovanej služby
nemôže byť a správca dane nemohol takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemohol správca
dane rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým pri preverovaní skutočností dospel. Nemožnosť
dohľadania účtovných záznamov dodávateľa fakturovanej služby nemôže byť dôvodom na neuznanie
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u žalobcu ako odberateľa, ktorý splnil všetky zákonom
stanovené povinnosti. Ak žalovaný, či správca dane v daňovom konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia
o porušení zákona alebo daňovému podvodu, či zneužitiu práva, bolo potrebné tento fakt pomenovať
a objektívne preukázať, že žalobca ako daňový subjekt bol súčasťou podvodu alebo právo zneužil.
V tomto smere žalobca poukázal na judikatúru súdneho dvora Európskej únie týkajúcu sa výkladu
práva na odpočet DPH v zmysle smernice Rady 2006/112 ES (rozhodnutia v spojených veciach C
- 80/11 a C - 142/11). Žalobca ďalej tvrdil, že počas celého daňového konania nepociťoval snahu
správcu dane a žalovaného, aby bol skutkový stav čo najobjektívnejšie zistený a vyhodnotený. Naopak
skutočnosť o nemožnosti kontroly daňových a účtovných dokladov dodávateľa žalobcu, za ktorú žalobca
nemôže z objektívneho hľadiska zodpovedať, bola využitá na jeho neprospech. Poukázal tiež na závery



uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom najvyšší
súd konštatoval nasledovné: „Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno
vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa dodávateľových
subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z
týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok
Súdneho dvora EU v spojených prípadoch C - 354/03/Optigen, C - 355/03/Fulcrum Elektronics/ a C -
484/03/Bonthaus, kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou,
že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,
o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a
charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“.
S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 563/2009 Z.z. žalobca tvrdil, že žalovaný porušil
základné zásady daňového konania, uprednostnil fiškálnu politiku a štátom požadované zlepšenie
výberu daní pred zistením objektívnej pravdy a týmto postupom ukrátil žalobcu na jeho právach.
Žalovaný pri vydaní napadnutých rozhodnutí vychádzal z tvrdení, že platiteľ dane - žalobca, je zaťažený
dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej
stránke, ale aj obsahovej. Správca dane je však dôkazy predložené daňovým subjektom povinný
vyhodnotiť nielen podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ale je
povinný zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane sa však
obmedzil vo vzťahu na preukázanie zdaniteľného plnenia - dodanej služby len na konštatovanie, že
z dôvodu nemožnosti spolupráce s dodávateľmi predmetnej služby a nemožnosti overenia dokladov
predložených žalobcom a z toho dôvodu nemožnosti overenia skutočností v nich uvedených, sú
doklady predložené žalobcom nepreukázané. Žalobca zdôraznil, že nie je možné od daňového subjektu
požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe
stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Nad
rámec zhodných žalobných dôvodov vo vzťahu k preskúmaniu vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného
žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. 104142186/2016 zo dňa 20. novembra 2016 tvrdil,
že výrok tohto napádaného rozhodnutia žalovaného nezohľadňuje skutočnosť, že v časti rozdielu dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 734,74 Eur, žalobca nenapadol
odvolaním. V tejto časti mal za to, že rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným uplynutím lehoty
na odvolanie, žalobca nebol z procesného hľadiska oprávnený v tejto časti rozhodnutie správcu dane
potvrdiť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak trpí vo výroku vadou, keď nezohľadňuje skutočnosť, že
pôvodné rozhodnutie správcu dane sa v časti týkajúcej sa sumy 734,74 Eur stalo právoplatným.

7. Žalovaný v písomných vyjadreniach k podaným žalobám poukázal na žalobné námietky, zopakoval
skutkové zistenia správcu dane a uzavrel, že ani vyjadreniami žalobcu nebolo preukázané, že predmetné
práce boli dodané práve dodávateľom ALMEGA, s.r.o., resp. I.Z.K.-plus, s.r.o. Žalobca svoje vyjadrenia
počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania menil aj vo vzťahu k tomu, kto prevzal peňažné
prostriedky za dodanie prác, aj vo vzťahu k tomu, či išlo, resp. nešlo o udržiavacie práce, na ktoré
nebolo potrebné vykonať technické dokumenty. Žalovaný zdôraznil, že ani predloženými rozpočtami
s výmerom a výkazom, stavebnými denníkmi, odovzdávacím protokolom a dokladmi o úhrade
nedošlo k potvrdeniu skutočností deklarovaných žalobcom. Stavebný denník neobsahuje záznamy o
dodávateľskej spoločnosti, resp. subdodávateľoch. Rozpočet s výkazom výmer a odovzdávací protokol
neboli u dodávateľa potvrdené a týchto dokladov nie je možné identifikovať ani pracovníkov ani
subdodávateľov, ktorý mali práce vykonať alebo sa ich mali zúčastniť. Žalovaný poukázal na to, že
dodanie služby, na základe ktorej vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia
odpočtu dane z pridanej hodnoty. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený
dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tejto službe alebo tovare vznikla daňová povinnosť nielen
po formálnej stránke, ale aj po obsahovej stránke. Nestačí len formálne deklarovať dodanie služby
faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Aj keď žalobca predložil faktúry, z ktorých
bol dodávateľ povinný sumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na týchto faktúrach priznať a odviesť,
uvedené doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia vystaviteľom
faktúry, ktoré uskutočnenie však bol daňový subjekt povinný preukázať. Za nesprávne považoval
žalovaný tvrdenie žalobcu, že boli vykonané len dôkazy v neprospech žalobcu a správca dane odmietol
vykonať relevantné dôkazy navrhnuté žalobcom. Správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami
§ 24 a 3 Daňového poriadku, overoval, či deklarované dodanie stavebných prác dodávateľom
zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaných prác
je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie prác dodávateľom.



Nie je postačujúce, ak daňový subjekt disponuje faktúrou od dodávateľa, pričom nie je schopný
preukázať, že uskutočnenie prác bolo vykonané deklarovaným dodávateľom. Dokazovanie zo strany
správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných
daňovým subjektom. Správca dane neodmietol vykonať navrhnuté dôkazy žalobcom, tieto sa však
nepodarilo vykonať, či už vzhľadom na nedostatočnú súčinnosť svedka alebo pre nekontaktnosť
dodávateľa so správcom dane. Správca dane tak nevykonával len dôkazy v neprospech žalobcu,
vykonával dôkazy, ktoré mali viesť k verifikácii deklarovaných skutočností žalobcom. Z vykonaného
dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov, a to každého jednotlivo a všetkých
vo vzájomnej súvislosti, vyplynuli okolnosti v neprospech žalobcu, čo vyústilo do vydania žalobou
napadnutých rozhodnutí a im predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí. Daňový poriadok pritom
rozdeľuje dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu dane, ťažisko dôkaznej povinnosti je na
daňovom subjekte. Daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach,
ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Ďalej je povinný preukazovať skutočnosti, na
preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania
a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný
viesť. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom
a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností pre správne
zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane.
Dokazovanie správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a
tvrdených daňovým subjektom. Žalovaný mal za to, že voči postupu správcu dane, ktorý v prípade
spochybnenia reálneho obsahu deklarovaných skutočností na dotknutých faktúrach ďalej overoval,
či deklarované zodpovedá skutočnosti, nemožno nič namietať. Správca dane postupoval správne
pri zabezpečovaní výsluchov navrhovaných svedkov v snahe verifikovať skutočnosť, či fakturované
plnenia - stavebné práce boli realizované dodávateľmi uvedenými na faktúre. Ak sa nepodarilo tieto
výsluchy zrealizovať, bolo možné vychádzať z ďalších dôkazov slúžiacich na verifikáciu deklarovaných
skutočností. V preskúmavanej veci nebolo spornou skutočnosť, či práce reálne existujú a boli vykonané,
ale z hľadiska daňového bolo spornou a zároveň významnou skutočnosťou pre uznanie odpočítania
dane, či fakturované plnenia boli dodané práve deklarovaným dodávateľom ALMEGA, s.r.o., resp.
I.Z.K.-plus, s.r.o. Táto skutočnosť bola v rámci vykonávaného dokazovania spochybnená a pochybnosť
nebola žalobcom v daňovom konaní relevantným spôsobom odstránená. Nevyvrátil ju žalobca a nebola
odstránená ani dokazovaním zo strany správcu dane. Ak žalobca namietal porušenie základných
zásad daňového konania žalovaný zdôraznil, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy vykonal dokazovanie v zmysle § 24 zákona č.
563/2009 Z.z. v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Na
zistenie sporných skutočností vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 zákona č.
563/2009 Z.z.. Žalovaný mal za to, že v odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí sa vysporiadal
so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V
rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným
spôsobom sa vysporiadal aj s právnou argumentáciou žalobcu. Žalovaný mal tak za to, že napadnuté
rozhodnutia obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly a všetky skutočnosti, ktoré
ovplyvnili vydané rozhodnutia správcu dane aj žalovaného. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy aj
dôkazy predložené žalobcom, po ich vyhodnotení zistil, že neodrážajú materiálnu pravdu obchodu a
sú nespôsobilé pre priznanie žalobcom uplatneného nároku. Žalovaný tak uzavrel, že pri rozhodovaní
správca dane vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania a predložených
žalobcom, a preto sú jeho rozhodnutia plne v súlade so zákonom a nie sú s ním v rozpore tak, ako uvádza
žalobca. Žalobca ani v žalobe nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený
skutkový stav inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole, vyrubovacom a odvolacom konaní. Z uvedených
dôvodov žalovaný navrhol žaloby zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaniu trov konania zo svojho.

8. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia vo veci samej podané neboli.

9. Krajský sú v Banskej Bystrici uznesením č.k. 24S/159/2016-33 zo dňa 19. júla 2017 spojil na spoločné
konanie veci vedené na tunajšom súde žalobcu VERCAJCH CENTRUM, s.r.o., proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo SR pod sp. zn. 24S/159/2016, 24S/160/2016 a 24S/164/2016 s tým, že tieto budú
ďalej vedené pod sp. zn. 24S/159/2016 s poukazom na § 65 ods. 1 SSP.



10. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného aplikujúc ustanovenia
SSP a po prejednaní na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, a preto
ich v zmysle § 190 SSP zamietol.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených.
Zdôraznila, že niet sporu o tom, či práce boli vykonané, ale či ich vykonali spoločnosti uvedené na
faktúrach. Žalobca ako daňový subjekt vykonanie prác preukazoval dokladmi, ktoré sám považoval za
jediné možné v oblasti stavebných prác a teda stavebným denníkom, rozpočtom, výkazom - výmer,
preberacím protokolom a príjmovými a výdavkovými dokladmi. Žalovaný tieto doklady neakceptoval
a mal zato, že žalobca ani týmito dokladmi nepreukázal reálnosť vykonania prác práve dodávateľmi
uvedenými na faktúrach. Ak žalovaný argumentoval, že reálnosť plnení nebolo možné overiť v
účtovníctve dodávateľov, založil svoje rozhodnutie na tom, že dodávatelia nie sú dôveryhodní a nie
sú tak dôveryhodné ani doklady predkladané žalobcom. Žalobca tak má zato, že žalovaný nezákonne
preniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt, ktorý by mal suplovať povinnosti dodávateľov. Nie je
možné na ťarchu žalobcu vyhodnotiť skutočnosť, že po troch rokoch od realizácie obchodných prípadov
nebolo možné dohľadať účtovníctvo dodávateľov. Právna zástupkyňa žalobcu tiež zdôraznila, že jedno
z napadnutých rozhodnutí (č.104142186/2016 zo dňa 20. novembra 2016) má vadu, nakoľko žalobca
podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane (č.103793344 zo dňa 25. augusta 2016) len v časti
týkajúcej sa dodávateľa I.Z.K.-plus, s.r.o.. Ak žalovaný nezobral do úvahy skutočnosť, že voči časti
rozhodnutia správcu dane sa žalobca neodvolal, rozhodol o niečom, čo nebolo predmetom odvolania.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní navrhla žalobami napadnuté rozhodnutia zrušiť.

12. Konateľ žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že žalobca predložil všetky možné doklady, ktoré sa pri
stavebných prácach predkladajú. Žalobca neoveroval občianske preukazy osôb, ktoré tam pracovali,
nakoľko tieto žalobca poznal. V daňovom konaní žalobca spravil všetko preto, aby svoj nárok preukázal.
Mal zato, že po troch rokoch (od vykonania prác) nemôže byť zodpovedný zato, že u jeho dodávateľov
nie je možné niečo dohľadať. On sám (konateľ žalobcu) poznal hlavne pána K. (konateľa spoločnosti
I.Z.K.-plus, s.r.o.), nepoznal osoby, ktoré práce reálne vykonávali. Za žalobcu tieto obchodné prípady
zabezpečoval p. V., ktorý poznal konateľa spoločnosti ALMEGA, s.r.o., avšak v čase daňovej kontroly
bolo zistené, že p. V. spreneveril finančné prostriedky žalobcu, z čoho žalobca vyvodzuje, že v čase
daňovej kontroly nemal veľmi záujem riešiť veci so správcom dane. On sám, ako konateľ žalobcu je
vo firme asi tri mesiace v roku, správu majetku a opravy má na starosti p. V., p. V. bol ekonomický
riaditeľ. Žalobca mal tiež problém s dôveryhodnosťou správcu dane, ktorý nepoznal softvér žalobcu,
ktorý používa väčšina stavebných firiem v oblasti stavebníctva. Je nezmysel, aby žalobca preukazoval
správcovi dane veci, ktoré sú v oblasti stavebníctva bežné. Ak došlo k zmene stanoviska a vyjadrenia
žalobcu, Daňový poriadok to nezakazuje, nakoľko je povolené doplniť vyjadrenia a v priebehu daňovej
kontroly dopĺňať dôkazy. Žalobca chybu nespravil, práce boli vykonané. Vo vzťahu k prv uvedenému U.
I. na pojednávaní zdôraznil, že tento vykonával takmer všetky stavby žalobcu. Ak sa pôvodne vyjadril,
že U. I. prevzal finančné prostriedky, bol o tom presvedčený a až následne po ústnom pojednávaní zistil
svoju chybu a po porade s pani V. svoje vyjadrenie doplnil.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na napadnutých rozhodnutiach a dôvodoch v nich
uvedených. V daňovom konaní nebolo preukázané, že fakturované práce boli vykonané dodávateľmi
uvedenými na faktúrach, žalobca nesplnil svoju povinnosť a preukázateľne neuniesol svoje dôkazné
bremeno. Ak žalobca na pojednávaní tvrdil, že išlo len o vyjadrenie pána V., išlo o priame
vyjadrenie konateľa spoločnosti. V týchto vyjadreniach ako osoba preberajúca finančné prostriedky
bola označená osoba U. I., čo bolo v rozpore s pokladničnými dokladmi a až následne boli doplnené
vyjadrenia konateľom žalobcu, kde boli uvedené iné osoby, ktoré mali preberať finančné prostriedky.
Vyjadrenie žalobcu ohľadne softvéru na pojednávaní neboli obsahom napadnutých ani prvostupňových
rozhodnutím. Navrhol žaloby zamietnuť.

14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP
(1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej



správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa § 19 ods.1 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z.
(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

18. Podľa § 49 ods.1 ods.2 zákona č.222/2004 Z.z.
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

19. Podľa § 51 ods.1 písm.a) zákona č.222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké



výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

24. Predmetom preskúmavacieho konania boli rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené
rozhodnutia správcu dane, ktorými boli žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určené rozdiely
dane za zdaňovacie obdobia august, september a október 2012. Správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorým ich vydaniu predchádzal.
Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.

25. Žalobca podľa žalobných bodov namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, taktiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutia
sú nezákonné z dôvodu, že boli porušené základné zásady daňového konania, keď žalovaný vyhodnotil
vykonané dôkazy jednostranne, neúplne zistil skutkový stav a neprihliadol na dôkazy predložené
žalobcom. Napokon žalobca namietal nesprávne právne posúdenie žalovaným spočívajúce v tom, že
žalovaný nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti z pohľadu neunesenia dôkazného bremena žalobcu.
Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu č.104142186/2016 zo dňa 20. novembra 2016 nad rámec
ostatných žalobných dôvodov namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výroku trpí obsahovou
vadou, nakoľko žalobca podal odvolanie len v časti rozhodnutia správcu dane a žalovaný túto skutočnosť
nezohľadnil.

26. Z napadnutých rozhodnutí žalovaného a rozhodnutí správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy
svoje rozhodnutia zložili na zistení, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo preukázané, že tovar a služby žalobcovi dodali dodávatelia uvedení
na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

27. Je potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane majú podklad v
daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2012, rozhodnutia boli vydané za jednotlivé
zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2012 a v zásade sa týkajú troch, resp. dvoch obchodných
prípadov žalobcu realizovaných s dodávateľmi žalobcu, obchodnými spoločnosťami I.Z.K.-plus, s.r.o.
a ALMEGA, s.r.o.. V rámci preverenia týchto obchodných prípadov žalovaný konštatoval, že žalobca
nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo preukázané,
že jeho dodávateľom vznikla daňová povinnosť, a teda nebolo preukázané, že služby dodal dodávateľ
uvedený na faktúre, z ktorých si žalobca uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

28. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu, že zistenie skutkového stavu
nebolo dostačujúce na posúdenie veci, keď nebolo vykonané overenie, či došlo alebo nedošlo k
vykonaniu služby fakturovanej žalovaným spochybňovanými faktúrami. Napriek skutočnosti, že v
tomto smere nebolo vykonané dokazovanie, žalovaný v napadnutých rozhodnutiach konštatuje, že
fakturované plnenie preukázané nebolo. V nadväznosti na takto koncipovanú žalobnú námietku je
potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutia žalovaného (a správcu dane) boli založené na zistení, že
žalobca nepreukázal, že plnenia, z ktorých uplatňuje nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, boli
vykonané dodávateľmi uvedenými na faktúre. Predmetné rozhodnutia neboli založené na konštatovaní,
že služby, v danom prípade opravy striech a s tým súvisiace práce, neboli vôbec vykonané a predmetom
uplatnenia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli služby, ktoré neboli vykonané vôbec.
Nemožno opomenúť, že žalobca ako daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly ani nenavrhol miestne
zisťovanie vo vzťahu k opravám striech. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods.1 písm.a/ zákona č.563/2009
Z.z..). Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods.2
zákona č.563/2009 Z.z.). Žalovaný a správca dane tým, že založili svoje rozhodnutia na konštatovaní
nepreukázania zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nepopreli vykonanie
opravy a rekonštrukcie striech. Z uvedeného dôvodu by bolo nadbytočné vykonať miestne zisťovanie
o reálnosti takýchto prác, nakoľko svoje rozhodnutia nezaložili na zistení, že opravy (rekonštrukcie



striech) vykonané neboli, netvrdili, že práce neboli vykonané a nebolo prác (služieb), ktoré by mohli
byť fakturované. Správca dane (a žalovaný) uznal, resp. nepoprel, že oprava striech bola vykonaná,
svoje rozhodnutia však založil na konštatovaní, že nebola vykonaná spôsobom, akým deklaroval žalobca
v daňovom priznaní. Vzhľadom k tomu, na ktorých skutkových zisteniach žalovaný (a správca dane)
založili svoje rozhodnutia, ďalšie dokazovanie spočívajúce v miestnom zisťovaní by neprinieslo žiadne
také skutkové zistenia, ktoré by mohli ovplyvniť závery správcu dane a jeho konštatovanie, na ktorom
svoje rozhodnutia založil, a teda že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že fakturované práce
(služby) boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre, dodávateľovi daňová povinnosť nevznikla a
z uvedeného dôvodu nárok na odpočítanie dane nemohol vzniknúť ani žalobcovi.

29. Žalobca tiež namietal, že postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho
(daňového) konania, nakoľko žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, neúplne zistil
skutkový stav a neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom. Základné zásady daňového konania
upravuje zákon č.563/2009 Z.z. v ustanovení § 3 a sú nimi zásada zákonnosti, zásada úzkej súčinnosti
správcu dane s daňovými subjektmi, zásada voľného hodnotenia dôkazov, zásada neverejnosti,
zásada oficiality a zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov. V tomto smere zo
žalobnej námietky vyplýva, že žalobca mienil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, nakoľko
namietal jednostranné hodnotenie dôkazov správcom dane a tvrdil, že žalovaný neprihliadol na dôkazy
predložené žalobcom. Táto žalobná námietka je v časti v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí a
v časti je nekonkrétna. Žalobca vo všetkých podaných žalobách nesprávne uvádza, že žalovaný svoje
rozhodnutia založil na pochybnostiach, ktoré vznikli u jeho dodávateľov v tom dôsledku, že nebolo
možné dohliadať účtovné záznamy dodávateľov fakturovaných služieb a táto skutočnosť nemôže byť
dôvodom pre neuznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u žalobcu ako objednávateľa.
Žalovaný (a správca dane) svoje rozhodnutia založili predovšetkým na tom, že dospeli k záveru, že
žalobca nepreukázal vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal dodanie
služieb (prác) dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Vzhľadom k tomu, resp. napriek tomu, správca
dane vykonal dokazovanie a preveroval tvrdenia žalobcu u jeho dodávateľov a konštatoval, že ani
preverovaním tvrdení žalobcu u týchto spoločností sa nepodarilo preukázať, že žalobcovi nárok na
odpočítanie dane vznikol. Žalobca tak zavádza ak tvrdí, že žalovaný svoje rozhodnutia založil len
a výlučne na skutočnostiach týkajúcich sa žalobcových dodávateľov. Nemožno nič vytknúť postupu
správcu dane, ktorý preveroval tvrdenia žalobcu u jeho dodávateľov, najmä pokiaľ žalobca pôvodne
na výzvu správcu dane na predloženie projektovo technickej dokumentácie, preberacieho protokolu
s uvedením zodpovedného pracovníka, od ktorého boli práce preberané, zoznamu pracovníkov, ktorí
vykonávali práce a mali povolenie na vstup do areálu a mena osoby, ktorá prevzala finančné prostriedky
ako úhradu faktúry uviedol, že „práce boli vykonávané ako udržiavacie práce, z toho dôvodu nebolo
potrebné vypracovať správcom dane požadované technické dokumenty. Finančné prostriedky v oboch
obchodných prípadoch mal prevziať U. I.“. Pôvodne bol pritom k faktúram pripojený len rozpočet s
výkazom výmer a príjmové a výdavkové doklady a ďalšie doklady žalobca ako daňový subjekt predložil
až vo vyjadrení k zisteniam z daňovej kontroly. Z napadnutých rozhodnutí (a rozhodnutí správcu dane)
vyplýva, ktoré skutočnosti správca dane zistil, aj akým spôsobom ich vyhodnotil. Ak zo žalobnej námietky
vyplýva, že žalovaný hodnotil vykonané dokazovanie jednostranne, takáto námietka je len vyjadrením
nesúhlasu s hodnotením správcu dane (a žalovaného) a sama o sebe nemôže spôsobovať nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí. Tvrdenie o vyhodnotení len niektorých dôkazov je nekonkrétne bez toho, aby
žalobca uviedol, ktorý dôkaz žalovaný (a správca dane) nevyhodnotil vôbec a aký by malo vplyv takéto
pochybenie na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Vo vzťahu k zásade voľného hodnotenia dôkazov k
dôvodnosti žalobnej námietky nepostačuje, ak žalobca s hodnotením dôkazov nesúhlasí, resp. vykonané
dôkazy hodnotí sám inak bez toho, aby uviedol, v čom je hodnotenie jednotlivého vykonaného dôkazu,
resp. hodnotenie dôkazov v ich súhrne, v rozpore so zákonom, resp. logickou úvahou.

30. Správca dane vyhodnotil aj ďalšie žalobcom predložené dôkazy (preberacie protokoly a stavebné
denníky), pričom konštatoval, že tieto daňový subjekt v prvotnej odpovedi na výzvu nepredložil a navyše
sa vyjadril, že ich nebolo potrebné vypracovať. Správca dane konštatoval, že ani z takto predložených
dokumentov nie je možné získať informáciu o dodávateľovi služieb, resp. o zodpovedných pracovníkoch,
ktorí by mohli kvalifikovanou svedeckou výpoveďou alebo inými dôkazmi uskutočnenie služby potvrdiť.
Z uvedeného je zrejmé, že aj takýmito dôkazmi sa žalovaný (a správca dane) zaoberali Neobstojí
tak tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy odmietli dôveryhodnosť týchto dokladov (preberacie
protokoly a stavebné denníky) len z dôvodu, že k ich predloženiu nedošlo pri prvom úkone, ktorý
žalobcovi v rámci daňovej kontroly patril. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu



a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§
24 ods.4 zákona č.563/2009 Z.z.), dôkazom je aj vyjadrenie samotného daňového subjektu. Správca
dane v rámci daňovej kontroly nemohol ignorovať pôvodné vyjadrenie daňového subjektu (o tom, že
práce boli vykonávané ako udržiavacie práce), ani ďalšie jeho vyjadrenie vrátane predložených dokladov.
Ak správca dane (a žalovaný) skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania vyhodnotili
jednotlivo a všetky dôkazy v ich súvislosti, takýto postup je v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov.

31. V súlade so zásadami daňového konania premietnutými do ustanovenia § 3 ods.1-3 zákona
č.563/2009 Z.z. nemožno namietať, že správca dane neúplne zistil skutkový stav. Žalobca nenamietal,
že žalovaný (a správca dane) nevykonal ním navrhnuté dôkazy, nenavrhol ani miestne zisťovanie vo
vzťahu k prevereniu reálnosti vykonaných prác. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu
je tak nekonkrétna bez toho, aby žalobca uviedol, aký dôkaz, prípadne ním navrhnutý, správca dane
nevykonal, aké skutočnosti mali byť takýmto dôkazom zistené. Pokiaľ zo žaloby vyplýva, že zistenie
skutkového stavu malo byť nedostatočné vo vzťahu k reálnosti vykonaných prác, správny súd odkazuje
na argumentáciu uvedenú v bode 28 tohto rozsudku a zdôrazňuje, že orgány verejnej správy nezaložili
svoje rozhodnutie na zistení, že práce neboli vykonané, ale na zistení, že žalobca nepreukázal, že práce
dodal dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si žalobca ako daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane
z pridanej hodnoty.

32. Žalobca napokon namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti z pohľadu
neunesenia dôkazného bremena. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach,
ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods.1 zákona č.563/2009 Z.z.). V tomto
smere žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžf 1/2011 zo
dňa 15. marca 2011, v ktorom senát najvyššieho súdu vyslovil nasledovný právny názor: „Skutočnosti
vymedzené v § 49 ods.2 písm.a) a v § 51 ods.1 písm.a) zákona č.222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno
daňového subjekt. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne
vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť
dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú
núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch
C-354/03/Optigen, C-355/03/Fulcrum Elektronics a C-484/03/Bond House, kde súdny dvor vyslovil, že
nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo
následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami“. Žalobca tiež poukázal na právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí 6Sžf/10/2012, podľa ktorého „podporiac svoj názor vyššie
uvedeným rozhodnutím má najvyšší súd zato, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt, je jasne
limitované ustanovením § 29 ods.8 zákona č.511/1992 Zb., ktoré však v záujme zachovania ústavne
konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu
a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval“. V danom prípade
žalovaný (a správca dane) svoje rozhodnutia nezaložili na konštatovaní, že v reťazci dodávateľov, resp.
subdodávateľov došlo k daňovému podvodu, ale svoje rozhodnutia založili na konštatovaní, že žalobca
nepreukázal, že fakturované služby boli dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a žalobca ako
daňový subjekt nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných
vzťahoch so svojimi dodávateľmi (I.Z.K.-plus s.r.o. a ALMEGA s.r.o.), v týchto vzťahoch nevystupoval
žiaden iný dodávateľ, resp. subdodávateľ. Tvrdenia konateľa I.Z.K.-plus s.r.o. o tom, že práce boli
vykonané prostredníctvom subdodávateľa ostali len v rovine tvrdení, bez relevantného dôkazného
prostriedku.

33. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého správca dane na žalobcu nezákonne
preniesol dôkazné bremeno ku skutočnostiam týkajúcim sa žalobcových dodávateľov. Žalobca pôvodne
preukazoval splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty len faktúrou,
ku ktorej pripojil rozpočet s výkazom výmer a príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Niet



pochybností, že vzhľadom na charakter obchodného vzťahu, spočívajúceho v oprave striech vo
fakturovanej sume 40.000,-Eur a 22.500,-Eur, predloženie len uvedených listinných dôkazov na
unesenie dôkazného bremena zo strany daňového subjektu nepostačovalo. Aby mohli byť skutočnosti
uvedené v predložených dôkazoch akceptované zo strany správcu dane, musia spĺňať podmienku
verifikovateľnosti, to znamená, že v nich musia byť uvedené také skutočnosti, ktoré môže správca dane
v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu ako daňového subjektu
verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. Aj keď žalobca následne v konaní po oboznámení
s výsledkami daňovej kontroly predložil aj preberacie protokoly a stavebné denníky, takéto dôkazy
správca dane vyhodnotil tak, že žalobca ani týmito dokladmi nepreukázal reálnosť vykonania prác práve
dodávateľmi uvedenými na faktúrach. S prihliadnutím na povahu obchodného prípadu správny súd
konštatuje, že právne posúdenie zo strany žalovaného (a správcu dane) nie je v rozpore s ich skutkovými
zisteniami. Daňový subjekt, uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je v tomto
smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné
verifikovať. Ak také dôkazy nemá, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce
z ustanovenia § 24 ods.1 zákona č.563/2009 Z.z.. Samotné vyjadrenie konateľa dodávateľa, nie je
dôkazom preukazujúcim tvrdenie žalobcu. Nie je ním ani stavebný denník a ani preberací protokol, pokiaľ
z nich nevyplývajú skutočnosti, ktoré by bolo možné v daňovom konaní verifikovať, najmä pokiaľ ide o
uvedenie stavebného dozoru, zoznamu osôb, ktoré práce vykonávali. Inak sa preberací protokol stáva
len vyhlásením objednávateľa a dodávateľa, bez možnosti jeho overenia. Je v rozpore so zásadou logiky
a zásadou poctivého podnikania, aby podnikateľský subjekt, ktorý má záujem o opravu striech na svojich
objektoch, nedisponoval dokladmi umožňujúcimi mu prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich
zo zodpovednosti za vady diela, dokladmi, z ktorých by vyplývalo, aký materiál bude pri oprave striech
použitý a kto odborne zodpovedá za riadne vykonanie diela. Z uvedeného dôvodu správny súd dospel
k záveru, že k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu nedošlo. Ak sa správca dane
pokúsil tvrdenia daňového subjektu verifikovať u dodávateľov žalobcu, nemohol zistené skutočnosti
ignorovať (tak, ako nemohol ignorovať jednotlivé vyjadrenia daňového subjektu), ale v rámci zásady
voľného hodnotenia dôkazov musel svoje skutkové zistenia vyhodnotiť, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pokiaľ tak žalovaný (a správca dane) urobil, nemožno jeho
postupu nič vytknúť a tvrdenie, že žalovaný svoje rozhodnutia založil na skutočnostiach, týkajúcich sa
výlučne žalobcových dodávateľov je v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí.

34. Žalobca napokon vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. 104142186/2016 zo dňa 20. novembra
2016 tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou vo výroku, nakoľko nezohľadňuje
skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane odvolaním napadnuté nebolo. Odvolací orgán
napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie
potvrdí (§ 74 ods.3 prvá veta zákona č.563/2004 Z.z.). Ak žalovaný nezistil dôvody pre zmenu
alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia, nemal inú možnosť ako odvolaním napadnuté
rozhodnutie potvrdiť. V konečnom dôsledku zo žaloby nevyplýva, aký vplyv na práva, oprávnené záujmy
a povinnosti žalobcu by vytýkaná vada mala, ako by sa jeho postavenie ako daňového subjektu
zmenilo. Správny súd pri preskúmavaní orgánov verejnej správy pritom prihliadne len na také vady
konania, ktorými došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať vplyv na vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani na
základe tejto žalobnej námietky teda nemožno konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
(resp. rozhodnutí).

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z
dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov sú rozhodnutia žalovaného v súlade
so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žaloby zamietol.

36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na
Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.