Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/158/2012 z 13. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. novembra 2012, sp. zn. 11Co/158/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2199899311.1
Krajský súd Trnava | 11Co/158/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2199899311.1 | 2012-11-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Iné, Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 420 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45287807-a729-4f1c-afb1-f76bd33de53e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2199899311.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/158/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2199899311
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2199899311.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcov: 1. C. L., nar. XX.XX.XXXX a 2. K.
L., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom E. XX, F., obaja zastúpení Mgr. Petrom Kružliakom, advokátom,
Grösslingova 6-8, Bratislava, proti žalovaným: 1. Ing. D. T., nar. XX.XX.XXXX a 2. B. T., nar.
XX.XX.XXXX, obom bytom E. XX, F., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri,
s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, o náhradu škody, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 18C/172/1999 - 602 zo dňa 29. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti                  p o t v r d z u j e
a v napadnutej časti náhrady trov prvostupňového konania   m e n í   tak, že žalovaní 1. a 2.   s ú   p o v
i n n í   spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1. a 2. náhradu trov prvostupňového konania v sume
3.772,15 eur do rúk ich advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania štátu   r u š í   a vec mu   v r
a c i a   na ďalšie konanie.

Žalovaní 1. a 2.   s ú   p o v i n n í   spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1. a 2. náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 178,60 eur do rúk ich advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovaným 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom 1. a 2. sumu 9.827,75 eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.979,10
eur od 29.10.1999 do zaplatenia a s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.848,65 eur od
20.02.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 4.128,71 eur, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne žalovaným 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť na
účet súdu sumu   1.912,13 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1 a 2, § 415 a §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že
na dome žalobcov 1. a 2. vznikla škoda v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 19.11.1997, ktorá škoda
v čase vzniku predstavovala sumu 9.827,75 eur, ako to vyplýva zo znaleckého posudku. Jednoznačne
mal súd vykonaným dokazovaním, a to svedeckými výpoveďami a najmä znaleckým dokazovaním
preukázanú skutočnosť, že k vzniku škody došlo v dôsledku podmáčania ako výsledku jednorazovej
a relatívne krátkodobo pôsobiacej udalosti a jeho zdroj sa nachádzal s veľkou pravdepodobnosťou v



priestore pred severnou obvodovou stenou rodinného domu zo strany ulice, keď príčinou podmáčania
s veľkou pravdepodobnosťou mohla byť netesnosť v priestore kanalizačnej prípojky a táto mohla
zapríčiniť nerovnomerné sadnutie základov na dome žalobcov. Iná možná príčina podmáčania domu
žalobcov a následné sadanie stavby a poškodenie ich rodinného domu zistené nebolo. Súd mal za
jednoznačne preukázanú skutočnosť, že k vzniku škody došlo v dôsledku poruchy na kanalizačnej
prípojke žalovaných, keď napájanie kanalizačnej prípojky si vykonávali sami žalovaní, bolo preukázané,
že toto napojenie bolo vykonané neodborne a nedostatočne, keďže v miestach prípojky došlo k úniku
vody. Skutočnosť, že kanalizačná prípojka nebola napojená dostatočne a odborne potvrdil vo svojej
výpovedi aj svedok F.. Súd mal jednoznačne preukázané, že zo strany žalovaných došlo uvedeným
konaním - neodborným napojením kanalizačnej prípojky - k porušeniu právnej povinnosti a následne
k vzniku škody na dome žalobcov, keď jednoznačne medzi uvedeným porušením právnej povinnosti
a existenciou škody je príčinná súvislosť, keď k danému stavu došlo zavinením žalovaného 1., keď v
danom prípade konal z nedbanlivosti, v dôsledku ktorého nedbanlivostného konania nastal uvedený
následok - škoda na dome žalobcov v žalovanej výške. Priznaná suma predstavuje skutočnú škodu,
ktorá vznikla žalobcom a jedná sa o sumu, ktorú musia žalobcovia vynaložiť, aby sa poškodený dom
uviedol do pôvodného stavu. Z priznanej sumy súd v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
priznal žalobcom aj úrok z omeškania, výška ktorého bola platná v čase vzniku predmetného vzťahu
tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v sume 4.128,70 eur, pričom
špecifikáciu trov uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. uložil
súd žalovaným zaplatiť na účet súdu sumu 1.912,13 eur z titulu trov štátu, ktoré vznikli štátu vyplatením
uvedenej sumy z titulu priznaného znalečného znalcom.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu žalobcov zamietnuť a žalobcom uložiť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovaným trovy konania vrátane všetkých trov právneho zastupovania v prvostupňovom i odvolacom
konaní, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe nevykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Taktiež poukázali na
to, že odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu je nepreskúmateľné. Poukázali na to, že nárok
žalobcov v konaní nebol preukázaný, žalovaní sa necítia byť vinní a zodpovední za akúkoľvek škodu
a boli toho názoru, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nadovšetku pochybnosť
nepreukázali naplnenie zákonných predpokladov k vyvodeniu zodpovednosti žalovaných za vznik
škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobný návrh žalobcov považovali za nedôvodný a
neopodstatnený a domnievali sa, že súd v dôsledku nesprávneho prístupu hodnotenia dôkazov a k
samotnému dokazovaniu dospel k mylnému záveru. Poukázali na to, že z dôvodu opatrnosti v konaní
vzniesli námietku premlčania, s ktorou sa súd v priebehu konania, ako aj v odôvodnení napadnutého
rozsudku nijako nevysporiadal, čím sa podľa ich názoru stal rozsudok nepreskúmateľný. Uviedli, že v
okolí rodinného domu žalobcov sa pravidelne vyskytovali poruchy vodovodných potrubí, pričom žalovaní
na podporu svojich tvrdení o odlišných príčinách vzniku škody na rodinnom dome žalobcov založili
do spisu správu - záznamy z ohlásenia porúch v oblasti Trnava spoločnosti Trnavská vodárenská
spoločnosť v priestore pri rodinnom dome žalobcov, pričom z tejto správy vyplýva, že v rokoch 1993
- 1996 bolo v oblasti zaznamenaných min. 6 porúch vodovodného potrubia, ktoré mali za následok
únik vody do bezprostredného okolia žalobcov. Žalobcovia v konaní nepreukázali, akú údajnú škodu,
resp. v akej výšky im žalovaní spôsobili. Ak žalobcovia tvrdia, že im údajne na rodinnom dome vznikla
škoda, mali preukázať aká skutočná škoda vznikla, t.j. určiť o koľko sa znížila hodnota ich majetku.
Namietli, že z priebehu konania vyplýva, že žalobcovia nevynaložili finančné prostriedky na odstránenie
škody. Ďalej poukázali na to, že žalobcovia sa pričinili o zväčšenie rozsahu údajnej škody tým, že na
základoch nehnuteľnosti vykonali neodborné zásahy. Uviedli, že spoločnosť AQUACONTROL, s.r.o.
vykonala prehliadku kanalizačného potrubia farebnou TV kamerou, pričom dospela k zisteniam, že
verejné kanalizačné potrubie pri zaústení kanalizačnej prípojky žalobcov na verejnú kanalizáciu vykazuje
k novembru 2001 tri závady. Vo verejnej kanalizácii v blízkosti rodinného domu žalobcov sú netesné
hrdlové spoje, cez ktoré unikajú splaškové a dažďové vody do podložia. Poukázali tiež na to, že
prvostupňový súd sa s otázkou aktívnej a pasívnej legitimácie v konaní, ani v rozsudku absolútne
nevysporiadal, čím sa podľa ich názoru stal rozsudok nepreskúmateľný. V tejto súvislosti poukázali v
priebehu prvostupňového konania na fakt, že pokiaľ došlo k likvidácii poistnej udalosti, ktorá sa datuje



na to isté obdobie, ako je údajný okamih vzniku škody, aktívne legitimovaným subjektom by mohla
byť Slovenská poisťovňa, ktorá uhradila poistné plnenie v plnom rozsahu. Uviedli, že z vykonaného
dokazovania, i napriek množstvu odborne zainteresovaných osôb, neexistuje medzi všetkými subjektmi
jednotný a súladný názor na možné príčiny vzniku škody na rodinnom dome žalobcov, pričom
ani najrozsiahlejší posudok znaleckého ústavu nestanovil bezpochyby príčinu podmáčania závadou
na kanalizačnej prípojke žalobcov. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku nevenoval dostatok
pozornosti analýze a vyhodnoteniu uvedených posudkov, čiastkovo, neúplne a skreslene vytrhával
z kontextu niektoré state vybraných posudkov, na základe čoho sa v nezainteresovaných osobách
môže umocniť dojem, že nárok žalobcov je dôvodný. Poukázali na to, že všetky svedecké výpovede v
konaní majú jedného spoločného menovateľa, a to, že nikto zo svedkov nepotvrdil dôvodnosť žalobného
návrhu, pričom mali za to, že svedecké výpovede svedčia v prospech argumentácie žalovaných.
Namietli, že prvostupňový súd zamietol ich návrh na doplnenie dokazovania, hoci návrh žalobcov na
doplnenie dokazovania prijal. Uviedli, že sa voči žalobcom nikdy nedopustili protiprávneho konania, nikdy
neboli naplnené kumulatívne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávnosť konania
žalovaných, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, spolu so
zavinením (pričom najmä príčinná súvislosť musí bezpečne preukázaná, pravdepodobnosť nestačí).

K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že žalovaní odvolanie zdôvodnili nesprávnym právnym posúdením
celého sporu zo strany súdu prvého stupňa, nedostatkami v dokazovaní, resp. nesprávnym hodnotením
vykonaných dôkazov a v neposlednom rade nedostatočným odôvodnením rozsudku. S uvedeným
názorom žalovaných nesúhlasili, nakoľko napadnutý rozsudok považovali za vecne správny a dôvodný.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas
oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je v
podstatnej časti nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok je vo vyhovujúcej časti vecne správny, zmeniť
ho je potrebné len v časti náhrady trov konania medzi účastníkmi a z dôvodu nepreskúmateľnosti je ho
potrebné zrušiť v časti náhrady trov konania štátu.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 18C/172/1999 je zaplatenie sumy
9.827,75 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo žalovaným 1. a 2. uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1. a 2. sumu 9.827,75
eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy  4.979,10 eur od 29.10.1999 do zaplatenia a s
9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.848,65 eur od 20.02.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania v sume 4.128,71 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne
žalovaným 1. a 2. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu sumu 1.912,13 eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2
písm. c) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel  k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205
ods. 2 písm. d) O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p) a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci              (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod
v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a
nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie
vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je
daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu
z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo



v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor,
alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaných a vzhľadom na
to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno mať výhradu len v tom smere, že tento sa v napadnutom
rozsudku nevyporiadal s uplatnenou námietkou premlčania nároku žalobcov.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za 3 roky, a ak ide škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že škodová udalosť nastala v období časovo ohraničenom od
nahlásenej poistnej udalosti (november 1997) a vyvrcholila vo výraznom podsadnutí rodinného domu,
ktoré spôsobilo významné štrukturálne poškodenie rodinného domu žalobcov, k čomu, v zhode so
znaleckými posudkami, došlo ku koncu jesene roku 1998. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k premlčaniu
nároku žalobcov na náhradu škody z dôvodu neuplynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom
súd jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Rovnako správne súd prvého stupňa rozhodol i o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
vo veci úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania. Za účelne vynaložené trovy však odvolací
súd nepovažoval trovy právneho zastúpenia v súvislosti s opakovanými zmenami právneho zástupcu
žalobcov, ktoré žalobcovia žiadnym relevantným dôvodom neodôvodnili, s poukazom na čo bolo
dôvodné žalobcom priznať náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyúčtovaným
úkonom prevzatia a prípravy zastúpenia len raz, a to v prípade prevzatia a prípravy zastúpenia ich prvým
právnym zástupcom JUDr. Romanom Cibulkom v sume 100,90 eur a nebolo dôvodné priznávať tento
úkon v prípade prípravy a prevzatia zastúpenia JUDr. Csémim a Mgr. Petrom Kružliakom v sume 2 x po
170,97 eur, ako aj s tým súvisiaci režijný paušál vo výške 7,21 eur a 7,41 eur.



Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania
účastníkov podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalovaným uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
náhradu trov prvostupňového konania v sume 3.772,15 eur do rúk ich právneho zástupcu do troch dní.

Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhradu trov konania štátu, odvolací súd dospel k
záveru, že je dôvodné v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok v tejto časti zrušiť a podľa
odseku 2 vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vzhľadom na to, že prvostupňový súd rozsudok v
tejto časti v podstate žiadnym spôsobom neodôvodnil, keď len uviedol, že rozhodol v zmysle § 148  ods.
1 O.s.p. a žalovaným uložil zaplatiť na účet súdu (bez uvedenia čísla účtu) sumu 1.912,13 eur z titulu
trov štátu, ktoré vznikli štátu vyplatením uvedenej sumy z titulu priznaného znalečného znalcom, pričom
žiadnym spôsobom nešpecifikoval výpočet tejto sumy. Bolo potrebné poukázať i na to, že uznesením
č.k. 18C/172/1999 - 609 zo dňa 29.02.2012 súd prvého stupňa opätovne uložil žalovaným spoločne
a nerozdielne zaplatiť na účet súdu náhradu trov konania štátu v sume 874,95 eur, pričom o náhrade
trov konania štátu by malo byť rozhodnuté z dôvodu prehľadnosti jedným rozhodnutím, ktoré by bolo v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. i riadne odôvodnené. Týmto postupom došlo zo strany súdu prvého
stupňa k odňatiu možnosti účastníkom konať pre súdom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 3 O.s.p. a v odvolacom konaní len v nepatrnej časti neúspešným žalobcom priznal náhradu trov
odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 178,60 eur s nasledujúcou špecifikáciou:
1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (vyjadrenie k
odvolaniu) vo výške 170,97 eur a 1 x režijný paušál vo výške 7,63 eur.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.