{"guid": "14c4fe86-e13e-4bc8-9d0a-c339795d1115:95a23d54-0dec-4ff9-abe2-9794272d2928", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3117010219.1", "spisova_znacka": "3Tos/76/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/76/2017 z 13. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 13. júla 2017, sp. zn. 3Tos/76/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3117010219.1", "identifikacne_cislo": "3117010219", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Hargaš", "sudca_id": 1355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-hargas-1355", "datum_vydania": "2017-07-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95a23d54-0dec-4ff9-abe2-9794272d2928", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3117010219.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3117010219.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3117010219.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/76/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010219
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010219.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti odsúdenému B. H., nar. XX.X.XXXX
vo E., trvale bytom E., M. cesta XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. júla 2017,
prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. apríla 2017, sp.zn.
6Pp/51/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora  z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. apríla 2017, sp.zn. 6Pp/51/2017, bolo rozhodnuté tak,
že podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. v spojení s § 415 ods. 1 Tr.por. sa odsúdený B. H. podmienečne prepúšťa
z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 3T/48/2015,
zo dňa 1.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 3To/36/2016, zo dňa
18.5.2016. Podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. bola odsúdenému určená skúšobná doba v trvaní jeden rok.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí
podal proti nemu prokurátor ihneď sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil. V úvode dôvodov
sťažnosti prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého uznesenia. Uviedol, že dôvodom sťažnosti
je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Z hodnotenia riaditeľa ústavu
vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni. Počas výkonu trestu
nebol odsúdený disciplinárne odmenený, ani disciplinárne potrestaný. Riziko sociálneho zlyhania
je hodnotené ako stredné, resocializačná prognóza je menej priaznivá, pričom za rizikové faktory
považuje opakované páchanie trestnej činnosti a pozitívny vzťah k alkoholickým nápojom. Podľa názoru
prokurátora súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného a taktiež sa
nedostatočne vysporiadal s jeho trestnou minulosťou. Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený
bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, a to pre rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť. Aj z pohľadu
predchádzajúcich odsúdení podľa názoru prokurátora mal odsúdený dostatok možností preukázať
zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, nakoľko predchádzajúce odsúdenia u neho nesplnil
zákonom predpokladaný účel, ktorý by svedčil o jeho snahe po náprave a polepšení. Preto v prípade
podmienečného prepustenia by nebol naplnený účel trestu, a to zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej
trestnej činnosti. U odsúdeného nie je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny
život, a preto na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie sú splnené zákonné
predpoklady. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

K dôvodom podanej sťažnosti sa písomne vyjadril odsúdený. Vo svojom vyjadrení namietal správnosť
argumentácie prokurátora v dôvodoch sťažnosti, ktorá argumentácia nezohľadňuje správanie sa
odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody.



Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/
Tr.por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.
Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého  uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal
existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po
výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú
za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovel. Krajský súd
považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u
odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie
podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu
v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo
výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život,
pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V odôvodnení
svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku,
ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu a kumulatívne bola u neho splnená podmienka
preukázania polepšenia plnením svojím  správaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu, ako
aj podmienka odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho riadneho správania sa odsúdeného v prípade
jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane
zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody, zakotvil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd
v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri
jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného
účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.



Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o splnení aj zákonnej podmienky na podmienečné
prepustenie odsúdeného v danom prípade, ktorou podmienkou je možnosť rozumne očakávať, že
odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, má oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Ako
nepochybne vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu
odňatia slobody a trest vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Jeho doterajšie správanie
počas výkonu trestu je v úplnom súlade s ústavným poriadkom, pracuje bez zistených závad a zapája
sa aj do činností pre všeobecný rozvoj jeho osobnosti. Z hodnotenia riaditeľa ústavu tiež vyplýva, že
je zaradený na práce s dohľadom mimo ústav, kde tiež rešpektuje a plní príkazy, dodržiava zásady
bezpečnosti práce.

Na základe uvedených skutočností aj podľa názoru krajského súdu nie je možné dospieť k záveru, že
u odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, by nebol napĺňaný výchovný účel
tohto trestu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. a že by správanie odsúdeného
svedčilo len o jeho schopnosti prispôsobiť sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody. Preto sa
krajský súd stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu, podľa ktorého odsúdený v danom prípad
spĺňa všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečné prepustenie v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Tr.
por.
Pokiaľ prokurátor v dôvodoch odvolania poukazoval na záver riaditeľa ústavu, podľa ktorého je
u odsúdeného stredné riziko zlyhania, podľa názoru krajského súdu tento záver riaditeľa ústavu
nemožno brať v danom prípade za smerodajný. Zo spisového materiálu vyplýva, že uvedené riziko
riaditeľ stanovuje na základe akéhosi formulára, v ktorom sa k určitým skutočnostiam pridáva bodové
ohodnotenie. V danom prípade u odsúdeného bolo určené skóre 6 bodov. V uvedenom formulári sa
okrem iného uvádza, že za vek odsúdeného bol určený 1 bod, za pohlavie odsúdeného bol určený
1 bod a za dosiahnuté vzdelanie bol určený 1 bod (spolu 3 body). Podľa názoru krajského súdu
vyhodnocovanie rizika zlyhania u toho ktorého konkrétneho odsúdeného na základe negatívneho
hodnotenia vyššie uvedených troch kritérií vykazuje znaky diskriminácie z dôvodu veku, pohlavia a
dosiahnutého vzdelania, zákaz ktorej diskriminácie je zakotvený prakticky vo všetkých medzinárodných
dohovoroch o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorým pristúpila Slovenská republika.
Ak by neboli v súvislosti s uvedenými kritériami odsúdenému priznané negatívne body v uvedenom
formuláre, skóre u odsúdeného by v danom prípade predstavovalo 3 body, ktoré skóre podľa uvedeného
formulára spadá pod nízky stupeň rizika (viď č. l. 9).

Podľa názoru krajského súdu poukaz prokurátora v dôvodoch sťažnosti na to, že odsúdený mal byť
doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, nemožno považovať za súladný so zákonom. Z odpisu registra trestov
(č. l. 6, 7) vyplýva, že odsúdenia odsúdeného pod bodmi 1. a 2. sú zahladené, čo podľa zákona bráni
konštatovaniu, že v týchto prípadoch by došlo k odsúdeniu odsúdeného. Bez ohľadu na uvedené však
podľa názoru krajského súdu pre posúdenie možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti bude viesť
riadny život, je rozhodné, že odsúdený prvýkrát vykonáva trest odňatia slobody, a preto niet dôvodu
dospieť k záveru, podľa ktorého vzhľadom na výchovný účel tohto trestu by v jeho prípade bolo vylúčené
použiť dobrodenie zákonodarcu, upravené v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Pp/51/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "740948bc-462a-4091-a724-7db32e38b685:5572ed79-2346-4d51-a42c-93abba9697a6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1115010310.1", "spisova_znacka": "3To/36/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/36/2016 z 23. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1115010310.1"}], "citovane_v": []}