Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/123/2018 z 17. 12. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/123/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4018200043.1 Najvyšší súd | 7Sžsk/123/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:4018200043.1 | 2019-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 462 ods. 2 SSP, § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ae70881-83c3-45ea-a260-cf18d532230d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4018200043.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/123/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200043
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4018200043.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci
žalobkyne: I.. G. L., narodená XX. P. XXXX, bytom v B., právne zast.: JUDr. Robertom Schuchmannom,
advokátom so sídlom v Komárne, Nám. M. R. Štefánika č. 6, proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností,
so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 8.
novembra 2017, číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/10399/JH, o kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. júna 2018, č. k. 23Sa/3/2018-189, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. júna 2018 č. k.
23Sa/3/2018-189 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 8. novembra 2017 číslo UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2017/10399/JH z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1
(po správnosti § 190; pozn. súdu) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 8. novembra 2017 číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/10399/JH, ktorým tento
postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové
správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno z 26. júna 2017 Číslo: KN1/
OPPnKaPČ/SOC/2017/31339-13. Uvedeným rozhodnutím z 26. júna 2017 prvostupňový správny orgán
podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon
č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti žalobkyne z 11. novembra 2016 a nepriznal jej peňažný príspevok
na kúpu osobného motorového vozidla.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1 písm. a/ až g/, § 13 ods. 5, § 14 ods. 6, § 34 ods. 1,
6 zákona č. 447/2008 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti



SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej
správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a napadnuté
rozhodnutie žalovaného z 8. novembra 2017 bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu a v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. upravujúcim podmienky pre poskytovanie peňažného
príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa pre posúdenie
svojho zdravotného stavu spolu so žiadosťou o poskytnutie žiadaného príspevku z 11. novembra
2016 predložila i aktuálne lekárske nálezy. Tieto lekárske nálezy na účely konania vo veciach
kompenzácie považoval posudkový lekár za úplné, kompletné a dostatočné na posúdenie zdravotného
stavu žalobkyne a na ich základe dňa 16. januára 2017 vypracoval posudkový lekár prvostupňového
správneho orgánu posudok, v ktorom určil posudzovanému mieru funkčnej poruchy 50% podľa prílohy
č. 3, časť XII./A, bod 1, písm. d/ k zákonu č. 447/2008 Z. z. Žalovaný na odvolanie žalobkyne sa
v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti
žalobkyne o poskytnutie žiadaného príspevku na kompenzáciu. Námietky a výhrady žalobkyne uvedené
v žalobe vyhodnotil krajský súd ako všeobecné a zároveň skutkovo i právne bezvýznamné. Správny
súd konštatoval, že posudkoví lekári posudzujúci zdravotný stav žalobkyne v správnom konaní mohli
vychádzať len zo žalobkyňou predložených odborných nálezov, nemali pochybnosti o správnosti
diagnostického záveru, nepovažovali za potrebné overiť ich objektívnosť a úplnosť. Komplexné posudky
a lekárske posudky posudkových lekárov vyhotovené v konaní, boli dostatočne podložené aj obsahom
pripojenej zdravotnej dokumentácie a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov nemal krajský
súd pochybnosti. Záver, ktorý urobil žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade s ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z. z. Oba správne orgány žiadosť
žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla posúdili správne
v zmysle zákona. Námietky, respektíve potvrdenia, ktoré predložila žalobkyňa súdu o tom, že bola
uznaná za invalidnú s mierou poklesu 80 % podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
nemalo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, pretože posudzovanie zdravotného stavu
žalobkyne pre účely zákona č. 447/2008 Z. z. nemožno porovnávať s posudzovaním na účely zákona
č. 461/2003 Z. z.; jedná sa o dva rozdielne zákony a posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného
stavu pre posudzovanie miery funkčnej poruchy sa riadia inými kritériami ako pre posudzovanie
zdravotného stavu na účely invalidity. Žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v
ústavnom a zákonom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Krajský súd poukazom na to, že
procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a
správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, konštatoval, že žalobou napadnuté
rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Dodal, že
peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008
Z. z. je fakultatívna dávka, čo znamená, že aj v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok
nemusí byť automaticky priznaná. Rozhodnutie o takejto dávke je vecou úvahy správneho orgánu, preto
právny nárok na jej priznanie nevzniká (rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 25. septembra
2008 v konaní pod sp. zn. 4Sžso/48/2007). Pokiaľ žalovaný pri ustálení skutkového stavu uvážil, že
žalobkyňa netrpí žiadnym zmyslovým postihnutím, ani takými obmedzeniami v mobilite, pre ktoré by
nebola schopná v sprievode inej fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb
a k prostriedku železničnej dopravy, a späť, nastupovať do nich, vystupovať z nich, udržať sa a zvládnuť
inú situáciu v nich, táto správna úvaha pri rozhodovaní o nároku na fakultatívnu dávku nevybočila z rámca
logického myslenia, medzí a hľadísk zákona (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla
2012 v konaní pod sp. zn. 9Sžo/63/2011). Bolo povinnosťou žalobkyne, aby s poukazom na ustanovenie
§ 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na posúdenie svojho zdravotného stavu preukázala všetky rozhodné
skutočnosti na priznanie žiadaného peňažného príspevku, a to predložením aktuálnych lekárskych
nálezov preukazujúcich, že jej ťažké zdravotné postihnutie odôvodňuje individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Žalobkyňa predložila lekárske nálezy ku dňu posudzovania jej zdravotného stavu
posudkovým lekárom žalovaného alebo žalovaným v komplexnom posudku, tieto však nepreukazujú
jej odkázanosť na individuálnu prepravu, čo je jednou z podmienok pre priznanie žiadaného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzka osobného motorového
vozidla. Nové lekárske nálezy, ktoré predložila k žalobe, nemajú vplyv na posúdenie zákonnosti a



postupu správneho orgánu súdom, pretože tieto boli vydané až po rozhodnutí žalovaného, ktoré je
predmetom preskúmavania správnym súdom.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému správnemu orgánu
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

II.
Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku krajského súdu

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobkyňa namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440
ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.
1 písm. g/ SSP).

8. Uviedla, že posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval komplexný posudok zo 14. júna 2017 odovzdala
- nález Spondylochirurgickej ambulancie Univerzitnej nemocnice Bratislava z 29. septembra 2016 -
neurologický nález vyhotovený neurológom NeuroMedical, s.r.o. Komárno z 2. septembra 2016 a 1.
marca 2016 - lekársky nález MUDr. V. P., algeziológia z 24. augusta 2016, z ktorých vyplýva, že
žalobkyňa je odkázaná na individuálnu prepravu a preto záver krajského súdu cit.: „ (...) posudkoví lekári
posudzujúci zdravotný stav žalobkyne mohli vychádzať len zo žalobkyňou predložených odborných
nálezov, nemali pochybnosti o správnosti diagnostického záveru (...)“, nie je správny. Pokiaľ by
posudkoví lekári skutočne vychádzali z odborných nálezov v tom čase žalobkyňou predložených,
nemohli dospieť k záveru, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Vyjadrila nesúhlas so záverom krajského súdu, podľa ktorého cit.: „ (...) Bolo povinnosťou
žalobkyne, aby s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na posúdenie
svojho zdravotného stavu preukázala všetky rozhodné skutočnosti na priznanie žiadaného peňažného
príspevku, a to predložením aktuálnych lekárskych nálezov preukazujúcich, že jej ťažké zdravotné
postihnutie odôvodňuje individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobkyňa predložila
lekárske nálezy ku dňu posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného alebo
žalovaným v komplexnom posudku, tieto však nepreukazujú jej odkázanosť na individuálnu prepravu,
čo je jednou z podmienok pre priznanie žiadaného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzka osobného motorového vozidla.“, nakoľko takéto lekárske
správy (preukazujúce jej odkázanosť na individuálnu prepravu) doložila.

9. Tiež vyjadrila nesúhlas so záverom krajského súdu, že cit.: „ (...) Nové lekárske nálezy, ktoré predložila
k žalobe, nemajú vplyv na posúdenie zákonnosti a postupu správneho orgánu súdom, pretože tieto boli
vydané až po rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom preskúmavania správnym súdom.“, nakoľko
nebolo zrejmé, aké lekárske nálezy mal krajský súd na mysli, keď posledný komplexný posudok bol
vyhotovený dňa 9. októbra 2017 a rozhodnutie žalovaného vydané dňa 8. novembra 2017, pričom z
odborných nálezov vydaných pred týmto termínom vyplývala jej odkázanosť na individuálnu prepravu.
Rovnako podľa žalobkyne tvrdenie žalovaného, že sa žalobkyňa nepodrobila rehabilitačnému liečeniu,
respektíve, že táto skutočnosť nie je v administratívnom spise vôbec zadokumentovaná. V tomto smere
uviedla, že k správnej žalobe doložila listinné dôkazy o absolvovaní rehabilitačnej liečby, z ktorých
vyplýva, že zistenie skutkového stavu a i závery správnych orgánov oboch stupňov sú nesprávne na
riadne posúdenie veci. K tomu doložila potvrdenia odborných lekárov z rokov 2007 (2x), 2008 (1x), 2010
(4x), 2011 (1x), 2012 (4x) a 2017 (2x), potvrdenie MUDr. L. z 13. januára 2011, dôkaz o absolvovaní
rehabilitačnej liečby na špeciálnom FBRL pracovisku z obdobia od 6. mája do 17. júla 2013, od 12.
augusta do 23. septembra 2013, od 19. marca do 2. mája 2014, od 25. januára do 14. marca 2016, ako
aj potvrdenie o kúpeľnej liečbe z roku 2007 a potvrdenie o nemocničnej liečbe z roku 2014.

10. Záverom žalobkyňa navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zmenil rozsudok krajského súdu
tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vrátil na ďalšie konanie.



III.
Vyjadrenie žalovaného správneho orgánu ku kasačnej sťažnosti žalobkyne

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 10. septembra 2018.

12. V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s dôvodmi žalobkyne uvedenými v kasačnej sťažnosti.
Žalovaný odôvodnenie rozsudku krajského súdu považoval za riadne zdôvodnené. Uviedol, že
žalobkyňa v správnom konaní, v žalobe ani v kasačnej sťažnosti sa vôbec nevenovala (okrem iného)
aj zistenému záveru správnych orgánov, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia bola zamestnaná
na plný úväzok, pričom na osobný pohovor na úrad práce sa dostavila bez sprievodu a nepoužívala
žiadnu oporu pri chôdzi. Pri podaní príslušnej žiadosti tvrdila, že používa pri chôdzi dve francúzske barle,
pričom sama nie je schopná sa premiestniť.

13. K námietkam uvádzaným žalobkyňou v kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že zákonným a
riadnym spôsobom odôvodnil, že posudzovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. je plne v kompetencii
posudkového lekára žalovaného, a nie ako sa mylne domnieva žalobkyňa v kompetencii odborného
lekára. K predloženým lekárskym nálezom z 18. decembra 2017, 19. decembra 2017 a 9. januára 2018
uviedol, že tieto boli vydané po dátume vydania žalovaného rozhodnutia; k žalobe žalobkyňa doložila
tiež novú správu z hospitalizácie z 23. októbra 2017, ktorú však správnym orgánom na posúdenie
nepredložila, a teda sa žalovaný objektívne nemohol s ňou oboznámiť a ani nemal vedomosť o tom,
že žalobkyňa bola hospitalizovaná. K doloženej zdravotnej dokumentácii od rehabilitačných lekárov a
z kúpeľov, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa sa intenzívnejšie zúčastňovala rehabilitačného preliečenia
medzi rokmi 2007 - 2012, avšak v rozhodnom období, t.j. pol roka pred podaním žiadosti, respektíve v
priebehu správneho konania sa žalobkyňa zúčastnila rehabilitačného preliečenia v období od 15. marca
do 19. apríla 2017, pričom do správneho konania nepredložila túto zdravotnú dokumentáciu.

14. Žalovaný záverom uviedol, že žalobkyňa v kasačnej sťažnosti k meritu veci neuviedla nové
relevantné vecné skutočnosti, ale len účelovo urobila výklad svojich subjektívnych tvrdení, ktoré sú
v rozpore so zisteným objektívnym stavom veci. Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok krajského súdu potvrdil (po správnosti kasačnú sťažnosť zamietol; pozn.).
IV.
15. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 25. septembra 2018.

V.
Konanie pred kasačným súdom

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
v rozsahu námietok žalobkyne uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne je
dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach;

21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny;

23. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre z
11. júna 2018 č. k. 23Sa/3/2018-189, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 8. novembra 2017 číslo UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/10399/JH.

27. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

28. Predmetom preskumavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, z 8. novembra 2017 číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2017/10399/JH, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno
z 26. júna 2017 Číslo: KN1/OPPnKaPČ/SOC/2017/31339-13. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový
správny orgán podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovel žiadosti žalobkyne z 11. novembra
2016 a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

29. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu
so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania
potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)

30. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2)

31. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu,
na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti
fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len
"lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak.



32. Podľa § 11 ods. 11 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je
lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje
inak.

33. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a/ premiestniť sa
k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b/ nastupovať
do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom
počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej
dopravy alebo c/ zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s
pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje: a/ mieru funkčnej poruchy, b/ vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, c/ sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie, d/ návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e/ vyjadrenie, či fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f/ vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či
má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g/ termín opätovného posúdenia zdravotného stavu,
ak ho určí posudkový lekár, h/ odôvodnenie komplexného posudku.

35. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla.

36. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní)
(zákon č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon
neustanovuje inak.

37. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68
všeobecného predpisu o správnom konaní ( 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

38. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

39. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



42. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovaného zistil,
že žalobkyňa
- dňa 11. novembra 2016 na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu
osobného motorového vozidla
- dňa 20. januára 2017, pod číslom KN1/OPPnKaPČ/SOC/2017/31339-6 Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Komárno nepriznal žalobkyni peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla
- na odvolanie žalobkyne, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zrušilo rozhodnutie z 13. marca
2017, číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/4100/JH a vec vrátilo úradu práce na nové prejednanie
a rozhodnutie (nedostatočne zistený skutkový stav)
- dňa 26. júna 2017 pod číslom KN1/OPPnKaPČ/SOC/2017/31339-13 prvostupňový správny orgán
opätovne nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla
[podklad pre vydanie tohto rozhodnutia predstavoval Komplexný posudok zo14.júna2017,Číslo: N4/
OPPNKŤZPAPČ/PČ/SOC/2017/31312/MFP/BEP vychádzajúci so záverov plynúcich z Lekárskeho
posudku z 3. mája 2017, Číslo: KN4/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/31312 (v ktorom posudkový lekár
uviedol, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu, nakoľko je mobilná, chôdza voľná
bez opory, plnohodnotná s oddychovými prestávkami po dlhšej chôdzi, sprievod nie je potrebný,
premiestňuje sa sama, nie je dokumentované postihnutie váhonosných kĺbov, deformita nôh, potreba
nosenia ortopedických pomôcok, opory, horné končatiny nie sú postihnuté, zvláda nastupovanie a
vystupovanie z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy. Posudkový lekár tiež konštatoval, že žalobkyňa
doložila nové odborné nálezy z roku 2017, v ktorých sa uvádza intermitentná inkontinencia, motorický
deficit pravej dolnej končatiny na podklade radikulárneho dráždenia, čo však vyhodnotil v rozpore so
skutočnosťou, keď žalobkyňa je zamestnaná na plný úväzok, na svojom pracovisku zvláda chôdzu
do schodov bez problémov, na osobný pohovor prišla bez sprievodu, nepoužíva oporu pri chôdzi, ani
ortopedické pomôcky]
- následne na základe podaného odvolania žalovaný vydal dňa 8. novembra 2017 pod číslom UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/10399/JH tu preskúmavané rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne
zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie z 26. júna 2017 potvrdil
[podklad pre vydanie rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 9. októbra 2017, Číslo: UPS/
US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/10532 (vychádzajúci so záverov plynúcich z Lekárskeho posudku z
18. septembra 2017, k číslu spisu UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2017/10532, v ktorom žalovaný
konštatoval, že žalobkyňa postoj a chôdzu zvláda samostatne bez kompenzačných pomôcok, s
prestávkami po sto metroch pre bolestivé krívanie, používa korzet na stabilizáciu driekovo-krížovej
chrbtice, v aktuálne zdokumentovaných lekárskych nálezoch nie sú objektívne zdokumentované
obmedzenia pohyblivosti na horných končatinách, ani poruchy úchopu a ani obmedzenia pohyblivosti na
dolných končatinách takého stupňa, ktoré by znemožňovali nastupovanie, vystupovanie do prostriedkov
verejnej hromadnej dopravy a zvládnutie iných situácií v nich; bolesť, počet operácii, používanie korzetu
nie je dôvod na odkázanosť na individuálnu prepravu; útlak nervových koreňov - koreňové dráždenie
nie je aktuálne zdokumentované; obmedzenie pohyblivosti LS (driekovo-krížovej chrbtice je pridružený
prejav pri bolestivom chrbticovom syndróme v akútnom, subakútnom aj chronickom stave, zvlášť, keď
nie je realizovaná komplexná liečba a je vynechaná rehabilitačná dlhodobá liečba].

43. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s
mierou funkčnej poruchy 50 %. Spornou však zostala otázka odkázanosti žalobkyne ako osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

44. Príspevok na kúpu osobného motorového vozidla možno poskytnúť len ťažko zdravotne postihnutej
fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovenú podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom (§ 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.). Musí ísť o fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej
dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej
dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo zvládnuť z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku
železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej
insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého
stupňa, ťažkej poruchy sfinkterov alebo cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi.



45. Najvyšší súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom
na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok, ktorý sa vyhotovuje na
základe vypracovaného lekárskeho posudku (§ 15 ods. 1 menovaného zákona). Lekársky posudok je
jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz,
pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či
úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov
vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť
ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti,
celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva
spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

46. Najvyšší súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že posudkovým lekárom vypracovaný
Lekársky posudok z 18. septembra 2017 uvedené náležitosti nespĺňa a to predovšetkým z dôvodov
posudzovania otázky schopnosti žalobkyne využívať na prepravu prostriedky verejnej hromadnej
dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti v súvislosti s účelom zákona č. 447/2008 Z. z., čo sa potom nesporne premietlo aj
do formulácie o absencii jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Posudkový lekár v Lekárskom posudku z 18. septembra 2017, ktorý bol podkladom pre vydanie
komplexného posudku a následne aj rozhodnutia žalovaného, vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti
žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom konštatoval, že žalobkyňa cit.:
„ (...) postoj a chôdzu zvláda samostatne bez kompenzačných pomôcok, s prestávkami po sto
metroch pre bolestivé krívanie, ... používa korzet na stabilizáciu driekovo-krížovej chrbtice. V aktuálne
zdokumentovaných lekárskych nálezoch nie sú objektívne zdokumentované obmedzenia pohyblivosti
na horných končatinách, ani poruchy úchopu a ani obmedzenia pohyblivosti na dolných končatinách
takého stupňa, ktoré by znemožňovali nastupovanie, vystupovanie do prostriedkov VHD a zvládnutie
iných situácií v nich. Na osobný pohovor v rámci prvostupňového posúdenia ... prišla bez sprievodu a
zvládla chôdzu bez opory. ... bolesť, počet operácii, používanie korzetu nie je dôvod na odkázanosť na
individuálnu prepravu; útlak nervových koreňov - koreňové dráždenie nie je aktuálne zdokumentované;
obmedzenie pohyblivosti LS (driekovo-krížovej chrbtice je pridružený prejav pri bolestivom chrbticovom
syndróme v akútnom, subakútnom aj chronickom stave, zvlášť, keď nie je realizovaná komplexná liečba
a je vynechaná rehabilitačná dlhodobá liečba.“

47. Posudkový lekár pri vypracovávaní príslušného lekárskeho posudku vychádzal predovšetkým z
lekárskych nálezov a správ, v ktorých boli konštatované (okrem už posudkovým lekárom uvedených)
aj tieto nasledujúce závery:
- Lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 2. septembra 2016 a 1. marca 2017 (MUDr.
U. F. / NeuroMedical s.r.o.) - chrbtica s poruchami statodynamiky, výrazná palpačná bolesť SI
obojstranne, chôdza po pätách a špičkách vpravo nemožná s diagnostickým záverom: Závažné poruchy
statodynamiky chrbtice s tým, že u žalobkyne objektívne neurologicky pretrváva reziduálny prevažne
zánikový radikulopatický nález L4-S1 vpravo s motorickým deficitom, výrazné poruchy statodynamiky
chrbtice a syndróm karpálneho kanála obojstranne; znížená pracovná schopnosť, zdravotný stav
vyžaduje individuálnu dopravu
- Lekárska správa neurochirurgickej ambulancie z 12. januára 2017 (MUDr. B.) - dominujú bolesti L
chrbtice s vyžarovaním do pravej dolnej končatiny po bočnej ploche po vonkajší členok, algeziologická
liečba s neuspokojivým efektom
- Lekárska správa algeziologickej ambulancie z 24. augusta 2016 (MUDr. P.) - chronický stav, bez
možnosti vyliečenia, ataky silnej bolesti, odkázaná na individuálnu dopravu, vzhľadom na ťažké
postraumatické a pooperačné zmeny chrbtice s útlakom koreňov, instabilitou a klaudikačnými bolesťami
- Lekárska správa spondylochirurgickej ambulancie z 29. septembra 2016 (MUDr. W., PhD.) - trvalý
stav, operačná liečba vyčerpaná, nezvláda fyzickú záťaž, klaudikačné bolesti po 100 m, odkázaná na
individuálnu dopravu.

48. Najvyšší súd porovnaním lekárskeho posudku posudkového lekára s odbornými nálezmi špecialistov
(z ktorých posudkový lekár vychádzal) dospel k záveru, že príslušný Lekársky posudok z 18. septembra
2017 tvoriaci podklad pre vydanie komplexného posudku, na podklade ktorého bolo vydané aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného, nebol dostatočne presvedčivo odôvodnený vo vzťahu k vyvodenému záveru,
že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a to v kontexte



vyššie uvádzaných záverov plynúcich z menovaných správ (bod 47 tohto rozsudku). Zmätočne podľa
najvyššieho súdu pôsobí aj konštatovanie posudkového lekára v lekárskom posudku z 3. mája 2017
(tvoriaceho podklad pre účely prvostupňového konania), v ktorom uviedol, že žalobkyňa doložila nové
odborné nálezy z roku 2017, v ktorých sa uvádza „motorický deficit pravej dolnej končatiny na podklade
radikulárneho dráždenia“ (čo však vyhodnotil ako rozporné so skutočným stavom), pričom na druhej
strane posudkový lekár v lekárskom posudku z 18. septembra 2017 konštatoval, že „útlak nervových
koreňov - koreňové dráždenie nie je aktuálne zdokumentované“, pričom zo žalobkyňou doloženej
lekárskej správy MUDr. P. z 24. augusta 2016 vyplývajú „ťažké postraumatické a pooperačné zmeny
chrbtice s útlakom koreňov.“

49. Najvyšší súd aj s odkazom na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
16. júla 2013, sp. zn. 1Sžso/25/2012 (prípadne z rozsudku z 28. februára 2012, sp. zn. 1Sžso/1/2012)
konštatuje, že komplexný, respektíve lekársky posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje a ani
nemôže, za situácie predloženia odlišného lekárskeho názoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia
v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to,
že legitímnym očakávaním účastníka konania (žiadateľa o peňažný príspevok) je, že z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na
presvedčivé odôvodnenie (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný
lekársky názor nezavážil v prospech jeho žiadosti. Opačný postup žalovaného je naplnením zákonného
dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov. Napriek tomu, že zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje lekársku posudkovú činnosť,
a to najmä za účelom hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu posudzovaného, jeho zmien a
porúch podmieňujúcich jeho zdravotné postihnutie, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie
vyžaduje osobitné odborné znalosti, zveril posudkovým lekárom, však zákonná úprava tohoto zákona v
zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky neoprávňuje žalovaného, aby upustil, respektíve
vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov vo svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo
neprihliadol k námietkam žalobkyne, respektíve prečo závery obsiahnuté v komplexnom (prípadne
lekárskom) posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného
hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku). Najvyšší súd
naviac dopĺňa, že nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal
nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je
žiaduce, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné
zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa ten ktorý záver
zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho
ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný
podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu.

50. Najvyšší súd tiež konštatuje, že novšie lekárske nálezy, ktoré boli doložené do súdneho spisu vo
forme prílohy k žalobe nemožno akceptovať, nakoľko tieto boli vyhotovené až po skončení správneho
konania (t.j. po 21. novembri 2017), vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 135 ods. 1 SSP.
Súčasne však kasačný súd dodáva, že Lekárska správa z 18. decembra 2017 (MUDr. P.), podľa ktorej
žalobkyňa prejde maximálne 100 m, nemôže cestovať v hromadnej doprave pre riziko pádu pri svalovej
dysbalancii a oslabení motorickej funkcie pravej dolnej končatiny, vyššie uvádzané závery len potvrdzuje.
Rovnako to potvrdzuje aj do súdneho spisu doložená žiadosť žalobkyne o skončenie pracovného pomeru
adresovaná svojmu zamestnávateľovi zo zdravotných dôvodov.

51. Najvyšší súd vo svetle záverov plynúcich z príslušných lekárskych nálezov, z ktorých podľa § 11
ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza,
súčasne upriamuje pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.
z., v zmysle ktorej podkladom posudkovej činnosti posudkových lekárov sú práve závery odborných
lekárov špecialistov s tým, že tieto závery majú svoju dôležitosť a opodstatnenosť pri posudkovej činnosti
posudkových lekárov. Najvyšší súd tiež zdôrazňuje a dáva do pozornosti, že základným cieľom konania
o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných
životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným
úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.



52. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie najvyšší súd, využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti
a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského
súdu, rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 8.
novembra 2017, číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2017/10399/JH zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

53. Z dôvodov, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude, aby sa v intenciách záverov kasačného súdu
predovšetkým právne vysporiadal s medicínskymi závermi obsiahnutými v posudkoch, a to najmä s
tým, či zdravotné postihnutie žalobkyne jej bez podstatného rizika ohrozenia jej zdravia umožňuje využiť
prostriedky hromadnej prepravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní
jeho prirodzenej dôstojnosti. Povinnosťou žalovaného tiež bude náležite vyhodnotiť podstatné kritéria
plynúce z právnej normy § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., a to najmä, či žalobkyňa je schopná
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť (keď v príslušných lekárskych nálezoch
je konštatované, že žalobkyňa prejde maximálne 100 m), držať sa v ňom počas jazdy, prípadne zvládnuť
iné situácie vo vozidle (napríklad prudké zabrzdenie, ktoré je v prostriedkoch verejnej dopravy súčasťou
každodennej reality, s ktorou sa bežne stretávajú cestujúci v dopravných prostriedkoch).

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467
ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok
na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

55. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.