{"guid": "14b5a80f-e7a6-4c1e-a363-9bd72857c58d:354148fe-7941-41a8-a0de-9af1ff4f9bd8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5712214565.4", "spisova_znacka": "10Co/631/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/631/2014 z 25. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. septembra 2014, sp. zn. 10Co/631/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5712214565.4", "identifikacne_cislo": "5712214565", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Amália Paulerová", "sudca_id": 1457, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-amalia-paulerova-1457", "datum_vydania": "2014-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/354148fe-7941-41a8-a0de-9af1ff4f9bd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214565.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214565.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5712214565.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 10Co/631/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5712214565\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214565.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej\na členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpená spoločnosťou Fridrich\nPaľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú\nkoná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.\n8C/219/2012-108 zo dňa 29. 4. 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok  okresného  súdu   p o t v r d z u j e.\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal\nuložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi majetkovú škodu ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Nesprávnosť postupu mala\nspočívať v okolnosti, že v exekučnej veci (navrhovateľa ako oprávneného) vedenej súdnym exekútorom\nJUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. Ex 10738/2008 exekučný súd nerozhodol o žiadosti  oprávneného\no udelenie poverenia v zákonnej 15-dňovej lehote, ale s omeškaním viac než 6 mesiacov.\nSúd I. stupňa vychádzal zo zistenia, že v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 22Er 659/2008 exekučný\nsúd na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej (mu) 10.12.2008 vydal\nsúdnemu exekútorovi poverenie dňa 19.12.2008, t.j. na 9-ty deň od doručenia žiadosti.\nV nadväznosti na to prvostupňový súd konštatoval, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie konal v zákonnej lehote. Z tohto dôvodu neboli zistené žiadne\nprieťahy v exekučnom konaní v podobe opomenutia vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,\nt.j. nebol preukázaný nesprávny úradný postup ako základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci.\n\nO trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že\nprocesne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania\nnevyčíslil.\n\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia\na vrátenia veci na opätovné prejednanie. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania\nzahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie a v danej spojitosti súdu vytýkal, že navrhovateľ nebol\noboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť vyjadriť sa k týmto dôkazom, ako i\ntvrdeniam odporcu a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal, že za\n\nsituácie, kedy sa odporca k návrhu nevyjadril a zároveň bolo potrebné vykonať dokazovanie listinami\nzaloženými v exekučnom spise, nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Zároveň však\nokresnému súdu vytýkal aj skutočnosť, že nesprávne prejednal vec v jeho neprítomnosti, nakoľko\npredložil riadne zdôvodnenú žiadosť o zrušenie pojednávania. Pokiaľ súd ignoroval predmetnú žiadosť,\nodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Zdôraznil tiež, že konečné rozhodnutie neprichádzalo\ndo úvahy aj preto, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, proti ktorému tiež podáva\nodvolanie, nebolo v čase meritórneho rozhodovania právoplatné. Pokiaľ odporca nepredložil písomné\nvyjadrenie k návrhu, bol súd povinný rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Upozornil tiež, že\npôvod listinných dôkazov nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny\nzaložené v exekučnom spise.\nNavrhovateľ zotrval na námietke o rozhodovaní veci vylúčeným sudcom. Okolnosť, že krajský súd\nnevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho\nočiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené\nrozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských\nsúdov v skutkovo a právne totožných veciach a taktiež je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR,\nči Európskeho súdu pre ľudské práva.\nOdvolateľ spochybňoval  správnosť záverov, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu\n(ne)zapríčinil povinný. Ak by totiž došlo k rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, náklady na\nsprávu by prešli na súdneho exekútora. Navrhovateľ hodlal predložiť dôkazy o výške majetkovej škody\nprostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Navyše, množstvo dôkazov\nmalo vzniknúť až po podaní návrhu, nakoľko aj v tomto období škoda ďalej narastá. Okresný súd\nvšak podľa odvolateľa dokazovanie neprípustne skrátil, nepoučil ho podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a úplne\nignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy\ninformačného systému, administratívnych, poštových a telekomunikačných výdajov.\nRozhodnutie prvostupňového súdu považuje navrhovateľ za vnútorne rozporné, na jednej strane bolo\nzistené, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, pričom pre túto nečinnosť\nneexistoval žiadny objektívne udržateľný dôvod, na strane druhej však porušenie práva nebolo (bez\nvysvetlenia) konštatované. Namiesto toho okresný súd analyzuje okolnosti, ktoré s vecou vôbec\nnesúvisia a napriek jedinečnosti prejednávanej veci, odôvodnil negatívne rozhodnutie úplne rovnakými\ndôvodmi, ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca. Podľa odvolateľa\nnemožno akceptovať, že prvostupňový súd vytvára odôvodnenie rozsudku formulárovým spôsobom.\nSúdu prvého stupňa odvolateľ vytýkal viacero omylov, z ktorých „v konkrétnostiach napríklad“ uviedol\njediný, a to konštatovanie, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,\nhoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za významný označil nie len okamih\nrozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia, ale i moment skutočného doručenia poverenia.\n\nOdporca ostal v odvolacom konaní nečinný.\n\nKrajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.),  po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený\núčastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal\nvec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho\npojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok\nako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nVo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo\nbyť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada\nkontradiktórnosti však predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom\nrealizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ\nriadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa\no ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil\nvykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa\nvyjadriť a bol by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení - § 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti\nsú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a\nporušenia zásady kontradiktórnosti bezvýznamné.\nZ obsahu spisu (č.l. 97) vyplýva, že právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo spolu s predvolaním na\npojednávanie doručené i vyjadrenie odporcu k veci, čím je vyvrátená zásadná odvolacia námietka\nnavrhovateľa, že sa nemal možnosť vyjadriť tvrdeniam protistrany. Žiadna iná argumentácia (než\nvyplývajúca z uvedeného písomného vyjadrenia) totiž zo strany odporcu v konaní predložená nebola.\n\nTermín pojednávania (29.4.2014) prvostupňový súd navrhovateľovi oznámil dňa už 19.3.2014. Napriek\ntomu, až dňa 28.4.2014, t.j. deň pred pojednávaním, bolo konajúcemu súdu doručené elektronické\npodanie navrhovateľa obsahujúce „Návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia\nporušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod\nodročenia ako nie dôležitý (§ 119 ods. 1 O.s.p.), čo korešponduje s nižšie vysloveným záverom o\nneopodstatnenosti tvrdení o konaní „vylúčeného“ sudcu.  Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. (v spojení\ns § 119 O.s.p.)  umožňuje konajúcemu súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a\nnadväzne konať i v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia\nby viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiadúcim prieťahom v konaní. Inými slovami, v prípade\npojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k\nodňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a\nzároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.\nUstanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s\nuplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu),\nako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup nevykonal, ktorá\nskutočnosť však podľa odvolacieho súdu v okolnostiach súdenej veci (neúčasť odporcu na pojednávaní\na odvolateľovi „chronicky“ známa argumentácia odporcu) nedosahuje intenzitu vady spôsobujúcej\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).\nNie je možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa o predčasnosti meritórneho rozhodnutia z dôvodu,\nže konajúci súd nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V\nsúdenej veci totiž nebol podaný návrh na prerušenie konania, nadväzne okresný súd o takomto návrhu\nani nemohol rozhodovať, preto neexistuje žiadne neprávoplatné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na\nprerušenie konania, na právoplatnosť ktorého by bolo možné vyčkať.\n\nBezpredmetnou je ďalej námietka odvolateľa o neprípustnom konaní vylúčeného sudcu.         Zodpovedá\ntotiž doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že  zákonná sudkyňa (správne) postupovala v\nintenciách právneho názoru nadriadeného súdu (č.l. 41 spisu), že k účinnému vzneseniu námietky\nzaujatosti v súdenej veci nedošlo. Z tohto dôvodu ani nemohlo byť nadriadeným súdom vydané\nrozhodnutie o ne/vylúčení zákonného sudcu, ktorého nedoručenie (rozhodnutia) navrhovateľ namietal\nv žiadosti o odročenie pojednávania. Ani v posudzovanom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne iné/\nďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jej vylúčenie.\n\nS ohľadom na uplatnené odvolacie námietky je potrebné zo strany odvolacieho súdu poukázať\nna zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie jeho odvolania, osobitne v spojitosti s\nviazanosťou odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Je pritom zjavné,\nže (nepochybne aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom\nna rôzne súdy) hmotnoprávne odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými\nzisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Zo strany navrhovateľa ide zjavne len o púhu\nsumarizáciu odvolacích dôvodov z množstva súdnych konaní, ktoré proti odporcovi vedie.\nNadväzne platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú\nprocesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody. V tejto\nspojitosti možno uzavrieť, že okresný súd jednoznačne pomenoval/označil dôvod zamietnutia návrhu\nnavrhovateľa - vydanie poverenia v zákonnej lehote - a nadväzne je výlučne na ťarchu odvolateľa,\nže vo vzťahu k vecnej/nosnej argumentácii, na ktorej okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce\nrozhodnutie, nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu.\nTakisto je neprípustné/nemožné konfrontovať okresný súd so skutkovými a právnymi závermi, ktoré\nnevyslovil. Z tohto pohľadu je irelevantná predovšetkým „zásadná“ námietka odvolateľa, v zmysle\nktorej  „predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote“,  ako i\npolemika odvolateľa o dôvodoch neuznania uplatnenej škody (ako nákladov na správu pohľadávky),\nnakoľko takéto úvahy dotknuté rozhodnutie neobsahuje. Okrem toho, za danej situácie, kedy nebol\nnavrhovateľom preukázaný ani prvý z kumulatívnych predpokladov zodpovednosti štátu za nesprávny\núradný postup, sú z hľadiska procesnej ekonómie v konečnom dôsledku námietky odvolateľa\n(vrátane dôkazného návrhu v podobe znaleckého posudku) týkajúce sa ostatných podmienok daného\nzodpovednostného vzťahu bezpredmetné.\n\nZjavne mylnou je požiadavka odvolateľa, že v prípade, ak sa odporca k návrhu nevyjadril, mal súd\nrozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Je výlučne vecou procesnej autonómie odporcu, či sa k podanému\nnávrhu vyjadrí a nadväzne je vecou posúdenia listinných dôkazov konajúcim súdom, či predstavujú\n\npodklad pre pozitívne rozhodnutie o uplatnenom nároku. Samotné nevyjadrenie sa odporcu (odhliadnuc\nod okolnosti, že v súdenej veci sa odporca vyjadril) nepochybne bez ďalšieho neznamená povinnosť\nsúdu rozhodnúť pre zmeškanie.\nNeopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny\n(ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní je\nnepochybné, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením obsahu pripojeného exekučného\nspisu 22Er/659/2008, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu) požadoval navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je\nmožné vyvodiť ani z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č.l. 113 spisu).\nVo vzťahu k námietke, že dôležitým je nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia\nrozhodol, ale i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil, odvolací súd dodáva, že táto\núvaha neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o porušení povinností exekučného súdu pri doručovaní\npoverenia. Predovšetkým však nezodpovedá tvrdeniam prezentovaným v návrhu (§ 205a O.s.p.), kde\nnavrhovateľ skutkový základ uplatneného nároku založil na zákonnej povinnosti exekučného súdu\nrozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní.\nNapokon, zmätočným je odvolanie v časti, kde navrhovateľ vytýka súdu vykonanie pojednávania napriek\nžiadosti o jeho odročenie, následne však v rozpore s tým odvolateľ namieta, že súd nesmel rozhodnúť\nbez nariadenia pojednávania.\n\nNemožno z pohľadu odvolacieho súdu tiež nepoznamenať, že formulovanie odvolacích dôvodov\n„príkladmo“ je z pohľadu rozhodovacej praxe odvolacieho súdu ojedinelým zjavom, predovšetkým s\nohľadom na zastúpenie navrhovateľa advokátom, t.j. osobou znalou práva.\n\nNa základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie\nnáležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti\nsporového konania umožnil účastníkom konania realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným\nspôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci.\nNakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský\nsúd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu,\nna ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok\nako vecne správny.\nOdvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci\nsamej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu\nv spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich  náhradu nepriznal. Odvolateľ -\nnavrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov\naktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti\ns odvolacím konaním nevznikli.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/219/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c214d127-832f-48dd-99fa-f869986a3317", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1. US.65.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1. US.65.2015.1"}]}