Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/30/2014 z 29. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2015, sp. zn. 6S/30/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014200208.4 Krajský súd Košice | 6S/30/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014200208.4 | 2015-04-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/27d6b3a4-d969-4f60-9378-7d19176dbd0c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014200208.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200208.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Kláštorná s.r.o., Košice, so
sídlom Košice, Jantárová 30, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Radačovským, Košice, Žriedlová
3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o žalobe na
preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 27.11.2013 č.k. 1100308/1/570621/2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 11.04.2013 č.j. 9514401/5/1270438/2012/Cad2, ktorým
podľa § 68 ods.5 daňového poriadku správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
apríl 2010 v sume 203.398,80 eur.

Žalobca v podanej žalobe uviedol, že Daňový úrad Žilina pobočka Martin začal na základe žiadostí
orgánov činných v trestnom konaní a v súlade s poverením na výkon daňovej kontroly do 06.03.2012 a
20.03.2012 u žalobcu daňovú kontrolu. Prezídium PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, Odbor
Východ, so sídlom v Košiciach zapožičalo daňovému úradu doklady žalobcu, a to dodávateľské faktúry
vystavené spoločnosťou Ekosad, s.r.o., objednávky k týmto faktúram, protokol o prevzatí tovaru medzi
predávajúcim Ekosad, spol. s r.o. a žalobcom, dodací list medzi dodávateľom Ekosad, s.r.o. a žalobcom,
odberateľské faktúry vyhotovené žalobcom ako dodávateľom pre AMG EKSPORTS, medzinárodný
nákladný list (CMR) k odberateľskej faktúre, zmluvu zo dňa 22.10. uzatvorenú medzi žalobcom ako
predávajúcim a kupujúcim SIA „AMG EKSPORTS“, Käpu iela 43, Jarmula, Latvia, LV-2008 IČ DPH
LV40003475725, kúpnu zmluvu č. 01-EKO-KLS zo dňa 15.02.2010 uzatvorenú medzi žalobcom ako
kupujúcim a spoločnosťou Ekosad, s.r.o. ako predávajúcim. Žalobca poukázal na to, že je nesporné, že
správcovi dane predložila faktúry tak, ako to vyžaduje zákon č. 222/2004 o DPH. Na základe vykonanej
daňovej kontroly daňový úrad vyčíslil rozdiel medzi daňou vyrubenou daňovým priznaním vo výške
-374.001,75 eur a daňou zistenou správcom dane vo výške -170.602,95 eur za obdobie apríl 2010 na
sumu 203.398,80 eur. Proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane žalobca podal odvolanie, o ktorom
žalovaný rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie správcu potvrdil.

K rozdielu na DPH vo výške 203.398,80 eur žalovaný dospel na tom podklade, že žalobca si
v zdaňovacom období apríl 2010 odpočítal DPH vo výške 203.398,80 eur z faktúr vystavených
spoločnosťou Ekosad, s.r.o., za nákup masívnych dubových podláh, pričom žalovaný vyhodnotil tieto



zdaniteľné obchody ako nereálne. Nereálnosť zdaniteľného obchodu správca dane odôvodnil tým, že
faktúra nie je dostatočným podkladom na uplatnenie odpočtu DPH, spoločnosť Ekosad, spol. s r.o.
nepreukázala reálnosť obchodov so subjektami, ktoré jej dodávali masívne dubové podlahy, nebol
preukázaný nákup masívnych dubových podláh žalobcom od spoločnosti Ekosad, s.r.o., keďže žalobca
v zmysle uvedeného nenadobudol tovar, nemohol ho dodať odberateľovi v mieste vykládky, ktorým bola
spoločnosť L-OMEGA. To, že žalobca tovar nedodal, potvrdzuje podľa správcu dane skutočnosť, že
spoločnosť OMEGA nepodala daňové priznanie a nekomunikuje so správcom dane. Napokon správca
dane uviedol, že žalobca bol súčasťou reťazového obchodu, tzv. karuselu.

K tvrdeniu správcu dane, že faktúra nie je dostatočným podkladom pre uplatnenie odpočtu DPH, žalobca
poukazoval v žalobe na ustanovenie § 49 a ustanovenie § 51 ods.1 zákona o DPH, ako aj na článok 168
písm.a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH, v zmysle ktorej „pokiaľ
ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo
v členskom štáte, v ktorom skutočne tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť,
sumu DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a
za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou“.

V nadväznosti na toto ustanovenie musí zdaniteľná osoba pre odpočítanie dane uvedenej v článku 168
písm.a) spĺňať podmienku stanovenú článkom 178 písm.a) smernice, ktorou je povinnosť mať faktúru
vyhotovenú v súlade s článkami 220 - 236, ako aj článkami 238, 239 a 240. Žalobca poukázal na
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C-385/09, C-95/07,C-96/07 a C-392/09.

Podľa názoru žalobcu v zmysle zákona o DPH a smernice Európskej únie, ako aj z rozhodnutí Súdneho
dvora vyplýva, že uplatnenie odpočtu DPH je viazané len na splnenie jedinej formálnej podmienky, ktorou
je riadne vystavená faktúra. Na uplatnenie odpočtu nemožno ukladať dodatočné podmienky, ktoré by
toto právo mohlo urobiť neúčinným, a zároveň členské štáty môžu obmedziť právo na odpočítanie DPH
len v prípade výslovne stanovenou smernicou. Všetko vyššie uvedené bolo postupom daňových orgánov
popreté.

Pretože si podľa názoru žalobca svoju povinnosť pri daňovej kontrole predložením faktúr splnil,
vyjadrenie daňového úradu v protokole o daňovej kontrole, že faktúry nie je možné považovať
za dôkaz, nakoľko neboli predložené žiadnym relevantným dôkazom preukazujúcim, že to čo je
formálne deklarované na faktúrach, sa reálne uskutočnilo, možno považovať za irelevantné, pretože
takáto dôkazná povinnosť na žalobcovi nespočíva. Rozhodnutie o vyrubení dane, ako aj rozhodnutie
žalovaného o odvolaní, je preto vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ďalším dôvodom, o ktorý správca dane opiera nereálnosť obchodov žalobcu, je nepreukázanie
reálnosti obchodov spoločnosťou Ekosad, s.r.o., ktorá bola dodávateľom masívnych dubových podláh.
Nereálnosť uskutočnených obchodov správca dane odôvodnil tým, že dožiadal Daňový úrad Bratislava
V., aby preveril dodávateľov spoločnosti Ekosad, s.r.o., a to spoločnosti HERES, s.r.o. a Solid Press
Slovakia, s.r.o. v tom rozsahu, aby zistil pôvod dubových podláh, od akých dodávateľov a kedy bol tovar
dodaný, a kto a akým spôsobom dodanie tovaru uskutočnil. Vypočutím konateľa spoločnosti Solid Press
Slovakia, s.r.o. Ing. Ladislav Oravca Daňový úrad Prešov, ktorého dožiadal Daňový úrad Bratislava V.,
zistil, že spoločnosti Solid Press Slovakia, s.r.o. boli dodávané masívne dubové podlahy od spoločnosti
MFL TRADE, s.r.o. Na základe toho Daňový úrad Prešov dožiadal Daňový úrad Košice IV., aby preveril
spoločnosť MFL TRADE, s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti na Daňovom úrade Košice IV. uviedol, že v
rozhodnom období spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Na základe toho správca
dane uzavrel, že sa nepotvrdila reálnosť zdaniteľných obchodov s masívnou dubovou podlahou. Tento
záver daňového úradu podľa žalobcu nie je odôvodnený, pretože spoločnosť Ekosad, s.r.o. mala aj
iného dodávateľa dubových podláh ako spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o., a to spoločnosť HERES,
s.r.o., ale ani v protokole, ani v rozhodnutí sa správca dane nevyjadruje, ako došiel k záveru, že obchod
medzi spoločnosťou Ekosad, s.r.o. a spoločnosťou HERES, s.r.o. sa neuskutočnil. Žalovaný navyše v
rozhodnutí uvádza, že dodávateľmi spoločnosti Ekosad, s.r.o. boli aj spoločnosť Tatra Trade Corporation
s.r.o. a spoločnosť EU SPEED s.r.o., ale tieto spoločnosti nie sú spomenuté ako dodávatelia spoločnosti
Ekosad, s.r.o., ani v protokole o daňovej kontrole, ani v rozhodnutí o vyrubení dane.

Žalovaný nereálnosť obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou Ekosad, s.r.o. odôvodnil aj tým, že
spoločnosti Ekosad, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť, keďže tovar nebol tejto spoločnosti vôbec dodaný



a tak žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočet DPH. Ako ďalší dôvod neuznania uplatneného
nároku na odpočet DPH žalovaný uvádza, že žalobca masívne dubové podlahy, ktoré nakúpil od
spoločnosti Ekosad, s.r.o., mala dodať spoločnosti SIA AMG EKSPORTS, pričom miestom dodania
mala byť maďarská spoločnosť OMEGA, ak žalobca nenadobudol tento tovar od spoločnosti Ekosad,
s.r.o. nemohol ho ani ďalej dodať. Tento názor správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj názor
žalovaného v napadnutom rozhodnutí podporuje tá okolnosť, že spoločnosť OMEGA so správcom dane
nekomunikuje a nepodala ani daňové priznania k DPH.

Podľa názoru žalobcu žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a neprípustného
dokazovania u tretích subjektov. Žalobca tvrdil, že existenciu samotného tovaru, ktorý bol predmetom
dodania žalobcovi, a ktorý žalobca ďalej dodával spoločnosti SIA AMG EKSPORTS s miestom
dodania OMEGA v Maďarsku, potvrdil v daňovom konaní svedok R. T.. Nečinnosť tretích osôb, ktorá
spočíva v nepodaní daňových priznaní spoločnosťou OMEGA Maďarsko, ako aj nepreukázanie plnenia
niektorými dodávateľmi spoločnosti Ekosad, s.r.o., vyhodnotil správca dane tak, že zdaniteľné obchody
sa neuskutočnili, a faktúry, ktoré boli spolu s ďalšími listinnými dôkazmi predložené správcovi dane, nie
sú faktúry za dodanie tovaru. Žalobca poukázal na to, že nemá žiadny dôkaz na správanie sa tretích
subjektov, a nedokáže ovplyvniť plnenie ich povinností voči správcovi dane. Vyvodzovať pre žalobcu
negatívne dôsledky spočívajúce v nepriznaní nároku na odpočet DPH z toho, že tretie subjekty nepodali
daňové priznania a nekomunikujú so správcom dane, je v rozpore so základnými princípmi právneho
štátu.

Podľa žalobcu záver správcu dane, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo, je v rozpore vzhľadom na
dôkaznú situáciu v daňovom konaní. Dôkazné bremeno síce spočíva na žalobcovi, ale v tom rozsahu,
že žalobca preukáže existenciu faktúry, tak ako to vyžaduje už citované ustanovenie zákona o DPH a
smernica. Žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol predložením faktúr a bolo na správcovi dane, aby
prípadným ďalším dokazovaním preukázal, že nárok na odpočet DPH nevznikol, a to takým dôkazom,
ktorý by preukazoval, že k dodaniu tovaru nedošlo. Správca dane však už v daňovom konaní v rámci
takéhoto už preneseného dôkazného bremena zistil výsluchom svedka, že k dodaniu tovaru žalobcovi,
ako aj k jeho expedovaniu odberateľom, došlo, čo potvrdila osoba poverená dozeraním na nakládky a
vykládky tovaru.

Žalobca v žalobe namietal záver správcu dane, že žalobca bol súčasťou reťazového obchodu, tzv.
karuselu, je neodôvodnený, pretože sa odkazuje iba na výpoveď svedka v trestnom konaní, ktorým
bol člen dozornej rady žalobcu Z.. J. Š., a z toho správca dane usúdil, že tvrdenie žalobcu, že
nevedel a nemohol vedieť, že sa vyskytol v reťazci podvodných obchodov, je nepravdivé. Rozhodnutie
neobsahuje obsah tejto výpovede, a ani dôvody, pre ktoré správca dospel k názoru, že Z.. J. Š. bol
osobou, ktorá za žalobcu spolupracovala so spoločnosťami, ktoré sa podieľali na fiktívnych obchodoch
v dubovými podlahami. Túto okolnosť namietal aj v odvolaní, pričom žalovaný ako odvolací orgán v
napadnutom rozhodnutí iba konštatoval, že tento dôkaz nebol hlavným dôkazom, z ktorého správca
dane pri svojom rozhodovaní vychádzal. Toto stanovisko žalobca považuje za nepreskúmateľné, pričom
nepreskúmateľnosť spočíva v logickej nezrozumiteľnosti. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/124/01, 7Sž/131-137/01 týkajúce sa dokazovania a na rozsudok
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Mahagében Kft. (C-80/11) a Péter Dávid - (C-142/11), v ktorom
súdny dvor konštatoval, že v súlade s režimom práva na odpočet dane nie je potrestanie prostredníctvom
zamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo
súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského
reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo
vzťahu k DPH. V nadväznosti na to súdny dvor uviedol, že založením systému zodpovednosti bez
zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Súdny dvor túto
časť rozsudku uzavrel jednoznačným konštatovaním, že je povinnosťou daňového orgánu predložiť
dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane
vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane, je súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.

V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že voči nemu bol uplatňovaný taký postup, že sa priam
predpokladalo, že žalobca, resp. jeho obchodní partneri sú súčasťou daňového podvodu karuselu, a
bolo na nich uvaľované dôkazné bremeno, aby takéto závery správcu dane vyvrátili.



Žalobca má za to, že riadne preukázal uskutočnenie všetkých obchodov, ktorých sa predmetné faktúry
týkali. Žalobca deklaroval nákup masívnych dubových podláh dodávateľskými faktúrami vystavenými
spoločnosťou Ekosad, s.r.o. objednávkami k týmto faktúram, dodacími listami a protokolom o prevzatí
tovaru medzi predávajúcim a kupujúcim, a kúpnou zmluvou medzi žalobcom a spoločnosťou Ekosad,
s.r.o.

Žalobca nakúpený tovar predával spoločnosti SIA AMG EKSPORTS na základe kúpnej zmluvy a o
predaji tohto tovaru svedčia odberateľské faktúry a medzinárodný nákladný list k odberateľskej faktúre
(CMR). Tento tovar vyvážal žalobca spoločnosti OMEGA - Hua, Belterulet 1810/15, Maďarsko. Vykládku
a nakládku tovaru v sklade v Ličartovciach, ktoré preukazujú existenciu reálneho plnenia potvrdil pred
správcom dane svedok R. T.. Skutočnosť, že dodávatelia spoločnosti Ekosad, s.r.o., ktorá je žalobcovým
dodávateľom, nepreukázali reálnosť obchodov, keďže si neplnili svoju povinnosť voči správcovi dane,
nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Rovnako nemôže byť na ťarchu žalobcovi ani to, že odberateľ
spoločnosť OMEGA si neplnila povinnosť voči správcovi dane povinnosti, a nepodala daňové priznania
a so správcom dane nekomunikuje. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca napadnuté rozhodnutie
žalovaného za vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Navrhol, aby rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec vrátená žalovanému na
ďalšie konanie a žalovaný zaviazaný na zaplatenie trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobcu zamietnuť. Uviedol, že na podnet orgánov činných
v trestnom konaní vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február 2010,
marec 2010, apríl 2010, jún 2010, júl 2010, december 2010. O výsledku zistenia z daňovej kontroly
bol vyhotovený protokol z 18.12.2012 č. 9514401/5/3785550/2012/Fab2. Daňovou kontrolou bolo
zistené, že si žalobca v zdaňovacom období apríl 2010 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z
faktúr vystavených dodávateľom Ekosad, s.r.o. za dodávku masívnej dubovej podlahy - palubovky v
celkovej sume DPH 203.398,80 eur, a to dodávateľskými faktúrami uvedenými v protokole z daňovej
kontroly. Správca dane za účelom preverenia oprávnenosti nároku na odpočítanie dane zaslal miestne
príslušnému správcovi dane dodávateľa Ekosad, s.r.o. dožiadanie. Miestne príslušný správca dane
Daňový úrad Bratislava vo svojej odpovedi zo dňa 19.06.2012 uviedol, že spoločnosti Ekosad, s.r.o.
vykonal za zdaňovacie obdobia apríl 2010 daňovú kontrolu, pri ktorej bolo zistené, že v tomto období
daňový subjekt nakupoval tovar - dubové podlahy od spoločnosti EU SPEED s.r.o., Zvolen, HERES s.r.o.
Prešov a Tatra Trade Corporation s.r.o. Bratislava. Zo zistení správcu dane vyplýva, že v rámci výkonu
daňovej kontroly správca dane preveroval dožiadaniami pôvod dodaného tovaru pre spoločnosť Ekosad,
s.r.o. a ani v jednej z odpovedí na dožiadania miestne príslušný správca dane nepotvrdil reálnosť
zdaniteľných obchodov. Príslušný správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť Ekosad, s.r.o. sa na
adrese sídla uvedenej vo výpise z obchodného registra nenachádza, nájomná zmluva bola spoločnosti
vypovedaná s účinnosťou k 16.12.2011, písomnosti zasielané na adresu sídla sa vracajú správcovi
dane späť neprevzaté s poznámkou „Adresát neznámy“. Menovaná spoločnosť nemá od 02.02.2011 ani
konateľa. Na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Bratislava za zdaňovacie
obdobie apríl 2010 dodatočného výmeru z 13.12.2011 č. 604/234/220288/11/GareA bolo zistené, že
daňový subjekt Ekosad, s.r.o. neuskutočnil zdaniteľné obchody - dodávku dubových masívnych podláh,
na základe ktorých by mu vznikla daňová povinnosť podľa ustanovenia § 19 ods.1 zákona o DPH.

Správca dane vyzval žalobcu predložiť relevantné dôkazy, a s nimi súvisiace doklady a písomnosti,
ktoré by preukazovali, že obchody s masívnou dubovou podlahou, ktorých nákup žalobca deklaroval
v daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobie február - júl 2010, sa reálne uskutočnili. Na túto
výzvu sa na daňový úrad dostavil splnomocnený zástupca žalobcu Z.. J. D., ktorý predložil písomné
vyjadrenie, že všetky dôkazy a doklady boli dňa 02.03.2012 na základe zápisnice o vydaní vecí
odovzdané Prezídiu PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Košice, a ďalšími dôkazmi žalobca
nedisponuje. Správca dane si od Prezídia PZ vyžiadal žalobcovi doklady, medzi ktorými sa nachádzajú
len dodávateľské faktúry, objednávky k faktúram, nepodpísané odberateľom, protokoly o prevzatí tovaru
medzi predávajúcim Ekosad, s.r.o. a kupujúcim Kláštorná s.r.o., dodacie listy a kúpne zmluvy. Žiadne
iné písomné dôkazy neboli odovzdané.

Kontrolou bolo zistené, že žalobca v riadku 15 daňového priznania uviedol dodanie tovarov a služieb
s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH vo výške 1,113.340,80 eur. Správca dane z
medzinárodných nákladných listov - CMR, ktoré boli priložené pri jednotlivých odberateľských faktúrach,
zistil, že miestom nakládky tovaru - masívnej dubovej podlahy bol sklad Ličartovce 299 a miestom



vykládky tovaru spoločnosť OMEGA Maďarsko. Pretože správcom dane bolo zistené, že spoločnosť
Ekosad, s.r.o. ako dodávateľovi tovaru nevznikla daňová povinnosť, to znamená že k dodaniu tovaru pre
žalobcu nedošlo, nemohol žalobca tento tovar dodať do iného členského štátu s oslobodením od dane.
Tieto závery potvrdzuje aj odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií zo dňa
12.04.2011 č. 666/320/25377/2011/Maj1, na ktorú obdržal odpoveď číslo 1/438252 zo dňa 12.03.2012
a č. 1667428 zo dňa 04.07.2012, z ktorej vyplýva, že platiteľ OMEGA so správcom dane nekomunikuje
a za uvedené obdobia nepodala daňové priznania a súhrnné výkazy.

Skutočnosť, že k zdaniteľným obchodom nedošlo, potvrdzujú aj dôkazné prostriedky - zápisnice o
vypočutí svedka a zápisnice o vypočutí obvineného, ktoré správca dane získal na základe žiadosti
o nazeranie do spisu - koordinácia KS016 č. 9514401/5/3730842/2012/Naj zo dňa 10.12.2012 od
Finančného riaditeľstva SR a ktoré správca dane použil ako podporné dôkazy pri svojom rozhodovaní.
Rozhodujúcim dôkazom pre vylúčenie nároku na odpočítanie dane faktúr od dodávateľa Ekosad, s.r.o.
bola skutočnosť, že tejto spoločnosti nevznikla podľa § 19 ods.1 zákona o DPH daňová povinnosť,
čo je základná podmienka pri uplatnení odpočítania dane podľa § 49 ods.1 zákona o DPH, pretože
nebolo preukázané fyzické dodanie tovaru. Žalobca poukazoval na to, že na preukázanie zdaniteľných
obchodov predložil správcovi dane nielen faktúry, bankové výpisy, účtovníctvo, ale samotné dodanie
tovaru, preukázal svedeckou výpoveďou R. T., osoby, ktorá predmetné to obchody zabezpečovala.
Žalovaný konštatoval, že samotná výpoveď svedka bez predloženia písomných dôkazov o realizácii
zdaniteľných obchodov je nepostačujúcim dôkazom. Vyjadrenia svedka k dodávke masívnych dubových
podláh boli nejednoznačné, navzájom si odporovali, a preto správca dane túto svedeckú výpoveď
vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nepotvrdil, že tovar bol skutočne fyzicky dodaný spoločnosťou Ekosad, s.r.o.
Žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH je v záujme daňového subjektu,
aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože jeho povinnosťou je preukázať splnenie hmotnoprávnych
podmienok pre odpočítanie dane, v opačnom prípade sa vystavuje riziku, že neunesie dôkazné
bremeno. Žalobca v odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď správca dane
pri dodávke tovaru od dodávateľa Ekosad, s.r.o. rozhodoval len na základe dožiadaných protokolov z
daňových kontrol vykonaných v tejto spoločnosti za roky 2009 a 2010 a v danej veci nevykonal žiadne
vlastné úkony na preverenie dodávok tovaru spoločnosťou Ekosad, s.r.o., napríklad predvolaním svedka
p. T., ktorá bola za túto spoločnosť účastná pri dodávke tovaru. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s týmto
tvrdením nestotožnil, a mal za to, že správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci, pretože
v rámci výkonu daňových kontrol spoločnosti Ekosad, s.r.o. bolo zistené, že vecné plnenie predložených
faktúr nenastalo a predložené faktúry boli vystavené bez reálneho plnenia. Právo odpočítať daň z
fakturovaného tovaru, alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. Podľa § 19 ods.1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Pretože nebolo relevantnými dôkazmi preukázané fyzické dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH,
nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v dodávateľskej spoločnosti, a následne u žalobcu nevzniklo právo
na odpočítanie dane. Meno p. T. sa správca dane dozvedel až zo svedeckej výpovede R. T., teda
po ukončení daňovej kontroly a samotný splnomocnený zástupca žalobcu nenavrhol vo vyrubovacom
konaní jej vypočutie.

V odvolaní žalobca namietal, že sa mal vedome zúčastniť na fiktívnom obchode, a osobou, ktorá za
žalobcu v týchto obchodoch vystupovala, je J. X. - člen dozornej rady. Žalovaný na to vo svojom
rozhodnutí konštatoval, že z protokolu o daňovej kontrole nevyplýva a správca dane neoznačil žiadny
dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa žalobca vedome a úmyselne zúčastnil na fiktívnych obchodoch. K
osobe J. Š. iba konštatoval, že má k dispozícii výpoveď svedka zo dňa 10.11.2011 a zo dňa 22.12.2011
vyhotovenú v trestnom konaní, podľa ktorého osobou spolupracujúcou so skupinou obchodujúcou
fiktívne s masívnymi dubovými podlahami, bola menovaná osoba. Tento dôkaz nebol hlavným dôkazom,
z ktorého správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal. Výpoveď svedka J. Š. nemala vplyv na
meritum veci, na základe ktorej by došlo k zmene výroku rozhodnutia. Žalovaný sa stotožnil so závermi
správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnil predmetné odpočítanie
dane za nákup dubových podláh oprávnene. Správcom dane bol dostatočne zistený skutkový stav veci,
vykonal dokazovanie čo najúplnejšie, mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho
rozhodnutia, a zistil, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods.1 zákona o DPH.

V žalobnej námietke žalobcu, že zákon o DPH a smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme DPH (ďalej len „smernica“) stanovujú, že uplatnenie práva na odpočítanie dane týkajúce
sa dodania tovaru a poskytovania služieb, musí spĺňať iba jedinú formálnu podmienku, podľa ktorej



zdaniteľná osoba musí ma faktúru vyhotovenú v súlade s článkami 220 - 236 a 238 - 240 tejto smernice,
a že na uplatnenie odpočtu nemožno ukladať dodatočné podmienky, ktoré by toto právo mohli robiť
neúčinnými, pričom členské štáty môžu obmedziť právo na odpočítanie dane len v prípade výslovne
stanovenou smernicou, žalovaný uviedol, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane
z príjemcu tovaru alebo služby je podľa § 49 ods.1 zákona o DPH smernice (článok 167) skutočnosť, že
vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru alebo služby, alebo samotnému príjemcovi tovaru alebo
služby (platiteľovi dane), na ktorého je prenesená daňová povinnosť v prípadoch tzv. samozdanenia
podľa § 69 ods.2 a 3, 7 a 9 - 12 a v prípade samozdanenia nadobudnutia tovaru podľa § 69 ods.6
zákona o DPH. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane.
Faktúra je len jedným zo série obchodných dokumentov vystavených k dodávke tovaru. Pre platiteľa
dane, ktorý prijal plnenie, má faktúra význam z hľadiska odpočtu dane. Je pravdou, že bez faktúry si
platiteľ dane nemôže odpočítať daň z prijatého plnenia, pričom vo faktúre by sa malo odrážať skutočné
dodanie tovaru alebo služby. Len samotné vyhotovenie faktúry ešte nepreukazuje, že tovar, alebo služba
boli aj skutočne dodané.

Hlavným dôkazom nepriznania nároku na odpočet dane za dodávku dubových podláh od spoločnosti
Ekosad, s.r.o., Bratislava, bola skutočnosť, ktorá bola preukázaná kontrolou v tejto spoločnosti, že
jej podľa § 19 ods.1 zákona o DPH nevznikla daňová povinnosť, čo malo za následok, že žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 zákona o DPH.

Keďže sa nepreukázalo reálne dodanie dubových podláh spoločnosťou Ekosad, s.r.o., správca dane
rozšíril dokazovanie aj na ďalšie subjekty za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci.
Žalovaný poukázal ďalej na skutočnosť, že v daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na
záujem štátu, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená, ústavne podložená, platí
nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto konaní kompetentným
orgánom, ale aj zásada prejednávacia. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené
skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva a prijaté závery daňových orgánov sú
v súlade s ustálenou judikatúrou SR (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžf/18/2011,
6Sžf/14/2012, 5Sžf/26/2010, 4Sžf/25/2010). V súvislosti s námietkou žalobcu, že svedok nenesie
dôkazné bremeno k svojej výpovedi, ale správca dane je povinný svedeckú výpoveď ako dôkaz hodnotiť,
žalovaný uviedol, že správca dane svedecké výpovede konateľov spoločnosti, ktoré mali tovar dodať,
posúdil a vyhodnotil v súlade s ustanovením § 3 ods.3 daňového poriadku, a to tak, že ich vyhodnotil
ako nepreukázané na účely nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr.

K námietke žalobcu, že v daňovom konaní dôkazné bremeno síce spočívalo na ňom, ale len v tom
rozsahu, že preukázal existenciu faktúry, tak ako to ustanovuje zákon o DPH a smernica, pričom
nemá žiadny dosah na správanie sa tretích subjektov a nedokáže ovplyvniť plnenie ich povinností voči
správcovi dane, žalovaný uviedol, že samotné predloženie faktúry na uplatnenie práva na odpočítanie
dane je nepostačujúce. Zistenia, že tretie subjekty, ktoré boli označené v reťazci nákupu tovaru, si neplnili
svoje daňové povinnosti a so správcom dane nekomunikovali, boli uvedené ako podporné dôkazy, ktoré
správca dane použil pri svojom rozhodovaní.

K námietke týkajúcej sa výpovede osoby J. Š. v trestnom konaní, ktorú žalobca vyhodnotil ako
neodôvodnenú, žalovaný uviedol, že správca dane iba konštatoval, že má k dispozícii výpoveď svedka
zo dňa 10.11.2011 a zo dňa 22.12.2011, ale tento dôkaz nebol hlavným dôkazom, z ktorého správca
dane vychádzal pri svojom rozhodovaní. Svedok J. Š. bol vypočutý aj v odvolacom konaní, výsluchu
sa zúčastnil aj žalobca, pričom bolo zistené, že výpoveď tohto svedka nemala vplyv na zmenu výroku
rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, získal objektívne
dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, pretože
dodávateľovi tovaru spoločnosti Ekosad, s.r.o., nevznikla podľa § 49 ods.1 zákona o DPH daňová
povinnosť.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalobcu v rozsahu žalobných
námietok, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.



Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH v znení účinnom v čase vystavenia sporných faktúr (apríl 2010) právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľov v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť.

Podľa § 19 ods.1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 3 ods.3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods.1 písm.a), b), c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, ale
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods.2 daňového
poriadku).

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti (§ 24 ods.3 daňového poriadku).

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods.4 daňového poriadku).

Podľa § 63 ods.2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v daňovom konaní,
musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods.5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Žalobca v žalobe namietal, že svoju povinnosť preukázať oprávnenosť uplatnenia odpočtu DPH
za mesiac apríl 2010, splnil nad mieru stanovenú zákonom, pretože okrem dodávateľských faktúr
vystavených dodávateľom masívnych dubových podláh od dodávateľa Ekostav, s.r.o., Bratislava,
predložil aj ďalšie dôkazy, a to kúpnu zmluvu uzavretú medzi ním a dodávateľom, objednávky, dodacie
listy a protokol o prevzatí tovaru. To, že dodávateľ si neplnil svoje povinnosti voči správcovi dane, nemôže
mu byť pričítané na ťarchu, a teda nemôže viesť k záveru, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že samotné zistenie skutočností, ktoré spochybňujú
hodnovernosť existencie daňového dokladu alebo hodnovernosť v ňom zaznamenaných údajov o
tovare, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení daňového subjektu o údajoch vychádzajúc z
týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní.

V preskúmavanom prípade správca dane v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu preveril
prostredníctvom dožiadaného správcu dane Daňový úrad Bratislava V., uskutočnenie dodania tovaru
od dodávateľa Ekosad, s.r.o. Bolo zistené, že Daňový úrad Bratislava V. vykonal v roku 2010 a 2011
u tohto dodávateľa žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Bolo zistené, že dodávateľom masívnej dubovej podlahy pre



spoločnosť Ekosad, s.r.o., Bratislava, v mesiaci apríl 2010 boli spoločnosti HERES s.r.o., Požiarnická
17, Prešov a Solid Press Slovakia, s.r.o., Slovenská 39, Prešov. Zo záverov ukončenej daňovej kontroly
v spoločnosti Ekosad, s.r.o. vyplýva, že dodávateľské spoločnosti HERES s.r.o. a Solid Press Slovakia,
s.r.o. nepredložili také doklady a dôkazy, ktoré by potvrdili, že tovar uvedený na faktúrach - masívne
dubové podlahy dodali spoločnosti Ekosad, s.r.o. Zároveň nebolo potvrdené ani dodanie tovaru masívnej
dubovej podlahy spoločnostiam HERES s.r.o. a Solid Press Slovakia, s.r.o. od ich dodávateľov. Daňový
úrad Bratislava V. kontrolou zistil, že spoločnosť Ekosad, s.r.o. vystavila v zdaňovacom období apríl 2010
pre žalobcu faktúry č. 2010199 - 2010211, z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH.

Pretože správca dane na základe týchto zistení spochybnil vierohodnosť predložených faktúr, dôkazné
bremeno prešlo opäť na žalobcu, ktorého správca dane vyzval predložiť relevantné dôkazy, ktoré by
preukázali, že obchody s masívnou dubovou podlahou, ktoré dodal Ekosad, s.r.o., Bratislava, ktoré
žalobca deklaroval v daňovom priznaní za apríl 2010, sa aj reálne uskutočnili. Súd považuje za
správny záver správcu dane, ako aj žalovaného, že doloženie zmlúv, objednávok, faktúr a protokolu o
prevzatí tovaru, nie sú pre daňové účely postačujúce bez toho, aby sa preukázalo skutočné dodanie
fakturovaného tovaru. Je totiž zrejmé, že technicky sa dá vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitý
zdaniteľný obchod bez toho, aby bol tento obchod aj skutočne zrealizovaný. Účtovný doklad môže byť
relevantným dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré musí daňový
subjekt, v preskúmavanom prípade žalobca, preukázať.

Tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že reálnosť obchodných prípadov s dodávateľom Ekosad, s.r.o.
potvrdil svedok R. T., ktorého vypočul správca dane vo vyrubovacom konaní, súd nepovažuje za
dôvodné a výpoveď menovaného svedka za dôveryhodnú. Ako vyplýva zo svedeckej výpovede svedka
R. T., tento bol zamestnancom a.s. Západoslovenské žriedla a bez akýchkoľvek zmluvných vzťahov mal
vykonávať práce, bez nároku na odmenu aj pre žalobcu. Uviedol, že okrem iného manažoval aj obchod
s masívnymi dubovými podlahami pre žalobcu, ale k pôvodu tovaru, jeho kvalite a množstvu sa nevedel
konkrétne vyjadriť. Hoci tvrdil, že preberal tovar od dodávateľa žalobcu Ekosad, s.r.o., Bratislava, a
vyhotovoval medzinárodné prepravné listy (CMR) pre odberateľa žalobcu, nebol v žiadnom právnom
vzťahu so žalobcom a tieto činnosti pre žalobcu vykonával v čase, keď mal oficiálne vykázanú pracovnú
činnosť pre svojho zamestnávateľa Západoslovenské žriedla, a.s. Nepriamym dôkazom svedčiacim
o nereálnosti uzavretých obchodov medzi Ekosad, s.r.o. a žalobcom, svedčí aj zistenie, že žalobca
predmetné dubové podlahy následne odpredával spoločnosti OMEGA so sídlom v Maďarsku, ktorá
podľa vyjadrenia maďarskej daňovej správy za daňové obdobie apríl 2010, nepodala daňové priznanie
a súhrnné výkazy a so správcom dane nekomunikuje.

K námietke žalobcu, že správca dane a žalovaný uviedol bez akýchkoľvek dôkazov tvrdenie, že
žalobca vedel o tom, že sa vyskytol v reťazci podvodných karuselových obchodov, súd uvádza, že táto
námietka je právne bezvýznamná, pretože ani správca dane, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach
toto tvrdenie neuvádza. Rozhodujúcim dôkazom pre vyrubenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie
apríl 2010 bolo preukázanie nereálnosti obchodu uzavretého medzi Ekosad, s.r.o., Bratislava ako
dodávateľom a žalobcom ako odberateľom masívnych dubových podláh na základe dodávateľských
faktúr uvedených v protokole z daňovej kontroly, ako aj v preskúmavaných rozhodnutiach. Žalobca
okrem formálnych dokladov, účtových dokladov, nepredložil správcovi dane žiadny relevantný dôkaz o
tom, že k uskutočneniu obchodu reálne došlo. Neboli preto splnené hmotnoprávne podmienky uvedené
v ustanovení § 49 ods.1 zákona o DPH, pretože dodávateľovi žalobcu spoločnosti Ekosad, s.r.o.
nevznikla daňová povinnosť. Tento záver, ku ktorému správca dane, ako aj žalovaný dospel na podklade
vyhodnotenia dôkazov, je v súlade s právnou úpravou zakotvenou v zákone o DPH, ako aj so smernicou
Rady EÚ.

Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti v citovanom ustanovení daňového poriadku, je
riadne odôvodnené, a nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Naopak, žalovaný
sa zaoberal každou odvolacou námietkou žalobcu a jeho závery sú v súlade s vykonaným dokazovaním
a ich logickým vyhodnotením.

Z uvedeného dôvodu súd považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú, a preto ju podľa § 250j ods.1 O.s.p.
zamietol.



O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.