Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 47Sa/17/2018 z 16. 10. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. októbra 2019, sp. zn. 47Sa/17/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200209.1
Krajský súd Trnava | 47Sa/17/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2018200209.1 | 2019-10-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 199 ods. 1 písm. c) SSP, § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 202 ods. 2 SSP, § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., § 2 ods. 1 SSP, § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 47 ods. 1 SP, § 120 SSP, § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., § 119 SSP, § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 30 ods. 1 písm. i) SP, § 178 ods. 1 SSP, § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 2 ods. 2 SSP, § 43 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 47 ods. 3 SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/325a830a-cf9b-4522-bf28-9abc1a16a1df
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200209.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 47Sa/17/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200209
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200209.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. J.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. č. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2018/7239/Dan zo dňa 08.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žalobkyňa podala dňa 28.02.2018 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda žiadosť
o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu so spätnou platnosťou od 01.02.2011.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda rozhodnutím č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2018/51316/4 zo dňa 20.03.2018 žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na
osobnú asistenciu nevyhovel a peňažný príspevok na osobnú asistenciu spätne na obdobie od
01.02.2011 do 30.09.2013 žalobkyni nepriznal.

3. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2018/7239/Dan zo
dňa 08.06.2018 rozhodnutie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda rozhodnutím č. DS2/
OPPnKŤZPaPČ/SOC/2018/51316/4 zo dňa 20.03.2018 zmenil doplnením zákonných ustanovení tak,
že vo výroku rozhodnutia o odvolaní uviedol: „.... podľa § 22 ods. 1, § 43 ods. 1, ods. 2 a § 55 ods. 1
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pani Bc. J. Y. spätne nepriznáva
peňažný príspevok na osobnú asistenciu na obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013.“

4. Svoje rozhodnutie žalovaný dôvodil poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa podala žiadosť o
poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu dňa 30.10.2013, pričom jej  bol rozhodnutím
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS2/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/25361-0034
zo dňa 20.01.2016 tento peňažný príspevok s účinnosťou od 01.10.2013 priznaný, a to v ročnom
rozsahu 1 351 hodín. Na odvolanie žalobkyne bolo toto rozhodnutie prvého stupňa odvolacím orgánom
rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3928/Dan zo dňa 04.04.2016, právoplatným dňa
14.04.2016, potvrdené, pričom na základe žaloby v sociálnych veciach podanej žalobkyňou  prebieha
konanie o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného na príslušnom správnom súde.
5. Žalovaný v odvolacom konaní vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu bral do úvahy
skutočnosť, že žalobkyňa v období od 01.02.2011 do 30.09.2013 nepodala na správny orgán prvého



stupňa žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu so
spätnou účinnosťou od 01.02.2011 do 30.09.2013 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská
Streda, odbor sociálnych vecí a rodiny, dňa 28.02.2018. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí
č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2018/7239/Dan zo dňa 08.06.2018 dôvodil, že peňažný príspevok
je fakultatívnou dávkou, na poberanie ktorého nie je právny nárok. S poukazom na podmienky
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „kompenzačný zákon“) uviedol, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od
prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o príspevku na kompenzáciu. V zmysle
§ 55 ods. 1 citovaného zákona sa konanie o priznanie peňažného príspevku začína na základe žiadosti
fyzickej osoby. Vyhodnotiac skutkové okolnosti prípadu, kedy žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie
peňažného príspevku dňa 30.10.2013, vzniká jej ako účastníčke konania nárok na výplatu opakovaného
peňažného príspevku na kompenzáciu od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná, žalovaný
uzavrel, že nie je možné spätne priznať peňažný príspevok na osobnú asistenciu na obdobie od
01.02.2011 do 30.09.2013, teda za obdobie pred začatím pred podaním žiadosti (začatím konania).
6. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 19.06.2018.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu, ktorou sa domáhala,
aby správny súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2018/7239/Dan zo dňa 08.06.2018 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda rozhodnutím č. DS2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2018/51316/4 zo dňa 20.03.2018
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Druhým výrokom petitu žalobkyňa navrhla, aby správny súd
rozsudkom určil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda povinnosť vyplatiť žalobkyni
peňažný príspevok na osobnú asistenciu za obdobie od 01.02.2011 dodnes do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Zároveň tretím výrokom petitu žaloby žalobkyňa navrhla, aby jej správny súd
priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
8. Namietala, že napadnutým rozhodnutím nebol žalobkyni priznaný príspevok na osobnú asistenciu
za spätné obdobie od 01.02.2011, čo vzhľadom na jej postupne zhoršujúci sa stav považuje za
protizákonné. Svoj nárok na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu spätne za uvedené
obdobie žalobkyňa odvodzuje z ustanovenia § 45 ods. 9 kompenzačného zákona, podľa ktorého, ak
príslušný orgán zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal, peňažný
príspevok dodatočne spätne prizná. Zároveň žalobkyňa napádala arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že správny orgán sa vôbec nezaoberal argumentami, resp.
lekárskymi správami, ktoré žalobkyňa v priebehu administratívneho konania včas predložila.

9. Žalobkyňa ďalej namietala, že rozhodnutie úradu nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
v odôvodnení vôbec nie sú uvedené skutočnosti, prečo jej bol odňatý príspevok na osobnú asistenciu
od 01.02.2011 v rozpore s lekárskymi správami a prečo predložené lekárske správy posudkový lekár
nerešpektoval a stále nerešpektuje. Nebolo pravdou, ako uvádzal žalovaný, že žalobkyňa chodila s
dvoma francúzskymi barlami. Dôvodila, že už 8 rokov čaká na vrátenie príspevku na osobnú asistenciu, z
čoho už 7 rokov je žalobkyňa na vozíku. Podala novú žiadosť o priznanie príspevku na osobnú asistenciu
s tým, že žiadala príspevok priznať aj spätne, nakoľko uvedený príspevok jej nikdy nemal byť odňatý,
pretože postupne došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu a v čase jeho odnímania žalobkyňa už ledva
prešla pár krokov s oporou chodítka a druhej osoby. Následne už chôdzu s oporou chodítka nezvládla ani
v rámci budovy NRC a z tohto dôvodu jej bol v januári 2012 vypísaný invalidný vozík. Žiadosť o príspevok
na osobnú asistenciu (ďalej aj „OA“) prvýkrát podala na základe odporúčania NRC v X. a rozhodnutím
č. 1D/2010/09530/4MK zo dňa 10.09.2010 jej bol príspevok priznaný v rozsahu 1825 hodín ročne.
V nadväznosti na uvedené žalobkyňa zdôraznila, že ani nie po 4 mesiacoch od prvotného priznania
príspevku na OA jej však bol príspevok odňatý na základe zaujatosti posudkového lekára. Konkretizovala
skutkové okolnosti, že listom zo dňa 11.01.2011 (t. j. po 3,5 mes.) jej bola doručená výzva na kontrolu,
ktorá sa opiera o kompletný posudok, ktorý na žiadnej kontrole netrval. Žalobkyňa uviedla, že na 2. strane
bolo uvedené: „Kontrola nie je potrebná“. Podľa názoru žalobkyne išlo o príspevok určený na 7 rokov, a
preto aj z tohto dôvodu dodatočné výhovorky na plánovanú kontrolu sú nepravdivé a potvrdzuje to podľa
názoru žalobkyne skutočnosť, že žiadna kontrola jej nebola určená. Žalobkyňa mala za to, že na základe



logickej úvahy je možné skonštatovať, že keby posudkový lekár očakával obnovu nervových buniek (čo
je podľa lekárskej vedy nemožné) a plánoval by kontrolu o tri a pol mesiaca, nepriznal by žalobkyni
príspevok určený na 7 rokov. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dala do pozornosti fakt, že úrad jej
bez problémov priznal druhý invalidný vozík. Zároveň poukázala na skutočnosť, že prvotne boli žalobkyni
priznané všetky príspevky, vrátane príspevku na kúpu osobného auta, pričom rozhodnutie v tejto veci
bolo vydané dňom 16.09.2010 a doručené až koncom septembra 2010. Aj stoličkový výťah bol žalobkyni
priznaný, súčasne však úrad tvrdil, že žalobkyňa nemá právo na príspevok na hygienu, na OA ani na
bezbariérovosť. Tieto skutočnosti svedčia podľa názoru žalobkyne o zaujatosti, klamstvách a účelovosti
rozhodovania správnych orgánov. K odňatiu kompenzačných príspevkov žalobkyňa uviedla, že k ich
odnímaniu všetkých už dovtedy priznaných príspevkov došlo po cca štyroch mesiacoch od ich prvotného
priznania z dôvodu zaujatosti posudkového lekára v Dunajskej Strede, ktorý podľa názoru žalobkyne
manipuloval so zdravotnými diagnózami žalobkyne, nerešpektoval predložené lekárske nálezy a konal
protiprávne. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa zdôraznila, že aj príspevok na OA jej bol priznaný
a rozhodnutie doručené koncom septembra 2010 a po cca. 3,5 mes. na to, dňom 11.01.2011 ju úrad
práce vyzval na kontrolu a príspevok vrátane všetkých ostatných príspevkov jej odňal na základe
klamstiev posudkového lekára, ktorý do posudku napísal, že došlo k zlepšeniu a úprave stavu, pričom
žalobkyňu nikdy nevidel a stretnutie neumožnil. Posudkový lekár žalobkyňu nikdy nepredvolal, práve
naopak jej snahu o stretnutie ignoroval a skrýval sa pred žalobkyňou, pričom aj jeho meno účelovo
roky tajili, čo je v rozpore so zákonom. Žalobkyňa mala za to, že posudkový lekár svoje tvrdenie ničím
nepodložil a predložené lekárske správy neakceptoval. Následkom takého nezákonného postupu zo
strany kompetentných napriek tomu, že už 7 rokov je žalobkyňa na vozíku a 10 rokov nie je schopná
samostatnej chôdze, dodnes nedostáva ani 1 hodinu osobnej asistencie, čo žalobkyňa považuje za
porušenie zákonnej legislatívy, za nerovnaké zaobchádzanie a za zásah do jej základných ľudských
práv a slobôd.
10. Žalobkyňa oprávnenosť svojich uplatnených nárokov dôvodila konštatovaním, že je mladá, aktívna
žena, študuje na vysokej škole, má mnohé vzdelávacie, občianske, kultúrne, rodinné, voľno-časové a iné
aktivity a snaží sa žiť maximálne aktívne, ale úrady napriek jej veľkej snahe bránia žalobkyni v integrácii
a urobia všetko pre to, aby nemohla žiť plnohodnotný a aktívny život.
11. K odňatiu peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyňa ďalej uviedla, že iba počas súdneho
konania sa dozvedela, že sa úrad snažil svoje rozhodnutie opraviť opravou komplexného posudku,
avšak žiadna oprava žalobkyni nebola doručená. Preto žalobkyňa  považuje dodatočnú kontrolu iba
za dodatočne vykonštruovanú, celá kontrola a výzva zo dňa 11.01.2011 je podľa názoru žalobkyne
neplatná, nakoľko sa opiera o dokument komplexný posudok zo dňa 26.08.2010, v ktorom sa uvádza.
že: „Kontrola nie je potrebná“, preto odňatie peňažného príspevku bolo od tohto momentu v rozpore so
zákonom a právny úkon je od toho momentu neplatný. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že navyše
spôsob, akým sa dodatočne úrad snažil opravu realizovať je neprijateľný, vzhľadom na § 47 ods. 6
správneho poriadku, podľa ktorého chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom
vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov
konania.  Podľa názoru žalobkyne tu vôbec nešlo o chyby takého charakteru a žiadna oprava jej dodnes
nebola doručená.

12. Žalobkyňa zopakovala, že trvá na tom, že žiadne príspevky jej nikdy nemali byť odňaté vzhľadom na
jej postupne sa zhoršujúci zdravotný stav a odkázanosť na vozík, pričom o zhoršení zdravotného stavu
boli vždy priebežne predložené všetky lekárske správy, ktoré posudkovým lekárom neboli akceptované.
Zároveň žalobkyňa dodala, že čo sa týka osobnej asistencie, hodiny by sa postupne mali zvyšovať (aj s
ohľadom na aktivity žalobkyne), naproti  tomu však dodnes nedostáva ani 1 hodinu osobnej asistencie, čo
je protizákonné ! Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že v jej prípade sa už jedná o osobnú pomstu, šikanu
a nadmernú byrokraciu, dôkazom čoho je skutočnosť, že dodnes má cca 650 ks rôznych rozhodnutí,
posudkov (niektoré malú aj 30 strán), čo spolu váži viac ako 11 kg, bolo vydaných cca 18-20 komplexných
posudkov (čo je tiež v rozpore so zákonom), v ktorých sú uvedené iba samé klamstvá. Podľa názoru
žalobkyne už sám správny orgán nevie, ako má klamať, tak často aj v jednom rozhodnutí alebo v krátkom
čase za sebou sú uvedené úplne protikladné tvrdenia. Ako príklad žalobkyňa uviedla, že raz jej nič nie
je, preto nemá nárok na nič, potom je už tak vážne postihnutá, že nedokáže hýbať ani rukami ani nohami
a potrebuje pomoc asistenta úplne pri všetkých činnostiach, pritom jej ho však dodnes nepriznávajú a
potom zase opačne.

13. Ďalej mala žalobkyňa opakovane za to, že odôvodnenie žalovaného k odňatiu peňažného príspevku
na OA za obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013 je v rozpore so skutkovým stavom veci aj z dôvodov,



že nie sú v ňom zohľadnené odovzdané lekárske nálezy, posudkový lekár vo svojich posudkoch
jednoznačne klamal a zavádzal, úplne absentujú odkazy na lekárske správy, ktoré boli vydávané v čase
odnímania príspevku ako aj následne vydané lekárske správy ( najmä: lekársky nález zo dňa 21.02.2011
ortopéda MUDr. W., z ktorého žalobkyňa v žalobe cituje a uvádza záver vyšetrenia, ďalej EMG vyšetrenie
zo dňa 13.07.2011, závery z lekárskych vyšetrení Prof. MUDr. S. DrSc.), ďalej žalobkyňa v súvislosti s
odňatím príspevku na osobnú asistenciu namietala, že lekár neurčil žiadnu ďalšiu kontrolu, o čom svedčí
aj skutočnosť, že 3 mesiace pred odňatím príspevkov žalobkyni priznal aj príspevok na OMV určený
na obdobie 7 rokov a do posudku uviedol, kontrola nie je potrebná, pričom práve v čase odnímania
príspevku na osobnú asistenciu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne a nikdy nedošlo k
jeho zlepšeniu tak, ako to účelovo posudkový lekár uvádzal. Podľa názoru žalobkyne došlo k zneužitiu
právomoci verejného činiteľa a z pomsty po 4 mes. od priznania jej boli odňaté všetky príspevky, bez
toho, aby posudkový lekár svoje rozhodnutie odôvodnil, následkom čoho už 8 rokov žalobkyňa čaká
(z toho už 7 rokov je na vozíku) na vrátenie neprávom odňatých príspevkov, vrátane príspevku na
osobnú asistenciu. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že MFP jej bola
následne aj spätne určená rozsahom 60%, čím bolo preukázané, že nikdy nedošlo k žiadnemu zlepšeniu
jej zdravotného stavu (stále nebol zohľadnený ani ťažký postinfekčný sy. neuromuskálnej sústavy so
značne zníženou statikou a dynamikou, ani iné choroby), napriek tomu príspevky jej dodnes neboli
vrátené, čo je v rozpore so zákonom. Žalobkyňa uviedla, že korupčným správaním posudkových lekárov,
ohováraním a úmyselnými klamstvami z ich strany došlo k zásahu do práv žalobkyne, následkom
čoho už 8 rokov čaká na vrátenie neprávom odňatých príspevkov, vrátane príspevku na hygienu,
bezbariérovosti či osobnú asistenciu. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že celkovo už vyhrala 7
súdnych sporov, z čoho 4 sú vyhraté spory na NS SR, úrad ani ústredie to však nerešpektujú a konajú
svojvoľne, čím dochádza k mareniu výkonu rozhodnutia. Navyše ústredie sa listom vyjadrilo tak, že súdy
sa na nich nevzťahujú, čo je zarážajúce.
14. Taktiež žalobkyňa poukázala na zákonnú úpravu vylúčenia zamestnancov správneho orgánu z
prejednania a rozhodovania veci podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého z prejednávania
a rozhodovania pred správnym orgánom je vylúčený ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako
zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že na základe toho,
ako aj na základe ostatných argumentov, opakovane žiadala vylúčiť posudkového lekára z konania,
avšak jej žiadosti nikdy nebolo vyhovené. Podľa názoru žalobkyne tým nastala situácia, že ten istý
posudkový lekár MUDr. T., ktorý bol zaujatý, posudzoval opakovane zdravotný stav žalobkyne (pričom
svoju totožnosť tajil) a opakovane preskúmaval svoje pôvodné posudky aj po vyhratom súdnom spore,
a mimochodom posúdil žalobkyňu aj v SP s úplne odlišným záverom a odlišnou diagnózou, čo je tiež
protizákonné a je to v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením § 9 ods. 2 správneho poriadku.
15. Záverom žalobkyňa namietala, že rozhodnutie o odňatí príspevku na OA sa opiera o komplexný
posudok zo dňa 26.08.2010, ktorý vyslovene netrval na ďalšej kontrole, preto takéto rozhodnutie
považuje za vydané v rozpore so zákonom. Opakovane uviedla, že žiadny dodatok ani oprava tohto
komplexného posudku žalobkyni nebola doručená, preto to znamená aj jeho neexistenciu. O tom, že
posudkový lekár žiadnu kontrolu neplánoval, podľa názoru žalobkyne svedčí aj fakt, že jej bez problémov
priznal príspevok na auto určené na 7 rokov. Žalobkyňa namietala, že počas celého konania stále
dochádza k neustálym klamstvám, hlavne zo strany posudkových lekárov, ktorí uvádzajú o žalobkyni
samé klamstvá a bezočivo a bez zábran klamú a zavádzajú. Podľa názoru žalobkyne o manipuláciách a
o svojvoľnom konaní svedčí aj skutočnosť, že rozhodnutím v septembri 2010 bolo žalobkyni priznaných
1825 hodín OA, o 3,5 mesiacov už podľa posudkového lekára žalobkyňa už nebola ani osoba ZŤP-S a
nebola odkázaná na OA, v roku 2013 napriek tomu, že už 2 roky bola vo vozíku, posudkový  lekár jej
neurčil ani 1 hodinu OA, pričom o pár mesiacov na to už určil 2030 hodín OA, ale spätne ani za obdobie,
keď už bola žalobkyňa na vozíku, nič nepriznal. O niekoľko mesiacov na to už ústredie z pomsty znížil
žalobkyni OA na 1598 hodín ročne s tým, že spätne ani on nič nepriznáva a po ďalšom odvolaní ústredie
žalobkyni svojvoľne a z pomsty znížilo OA iba na 1351 hodín s tým, že počas celého obdobia tvrdili, že
stav žalobkyne je nezmenený. Takéto účelové konanie žalobkyňa označila za jasný dôkaz manipulácie,
nerešpektovania lekárskych správ a nerešpektovania potrieb žalobkyne na dôstojný život, aby aj napriek
jej hendikepu mohla žiť aspoň podobným spôsobom života, ako žijú ľudia bez zdravotného postihnutia.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne



16. Žalovaný v písomnom vyjadrení alternatívne navrhol, aby správny súd žalobu z dôvodu prekážky
rozsúdenej veci (res iudicata) podľa § 98 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol alebo, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Prekážku rozsúdenej veci žalovaný vzhliadol v skutočnosti, že predmetom preskúmavaného
rozhodnutia je spätné nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni za obdobie
od 01.02.2011 do 30.09.2013, o ktorý opakovane žiadala žiadosťou o priznanie peňažného príspevku
zo dňa 28.02.2018. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa prvú žiadosť, aj o spätné priznanie peňažného
príspevku na osobnú asistenciu, podala dňa 30.10.2013. Dôvodil, že v správnom konaní bol žalobkyni
na základe jej prvej žiadosti zo dňa 30.10.2013 priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu
od 01.10.2013, avšak do podania žaloby v tomto konaní si žalobkyňa vedome neuplatňovala nárok
na jeho výplatu. Tento kompenzačný príspevok bol žalobkyni priznaný v rozsahu 1 351 hodín na
rok, pričom v tomto konaní o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa neprihliadlo
na žiadosť žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu od 01.02.2011 do
30.09.2013.  Žalobkyňa aj proti rozhodnutiu žalovaného o priznaní peňažného príspevku na osobnú
asistenciu podala žalobu (v nej žiadala bezdôvodne navýšiť počet hodín na osobnú asistenciu takmer
o 4,5 krát - 17,36 hod/deň). Krajským súdom v Trnave bola preskúmavaná zákonnosť aj tohto
konania správnych orgánov a pričom rozsudkom sp. zn. 20S/56/2016 zo dňa 20.09.2017 bola žaloba
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/UPSI/SSVOPPKP(2/SOC/2016/3928/Dan
zo dňa 04.04.2016 zamietnutá. Z tohto rozhodnutia je zrejmé, že bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu v prospech žalobkyne odo dňa
01.10.2013 v rozsahu 1 351 hod./rok. Žalobkyňa aj napriek tomu, že jej bol od 01.10.2013 rozhodnutím
žalovaného zo dňa 4.4.2016 priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, si tento z neznámych
dôvodov, vlastným rozhodnutím nečerpala. V mesiaci september 2018 žalobkyňa požiadala Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda o spätné vyplatenie príspevku, za prerušované obdobie od
01.10.2013 do 30.04.2018, v celkovej sume 19 603,0l Eur, čo jej aj bolo vyplatené. Zároveň z uvedeného
dôvodu žalovaný označil tvrdenie žalobkyne o nevyplatení ani hodiny peňažného príspevku na osobnú
asistenciu za nepravdivé.
18. K namietanému odňatiu peňažného príspevku na osobnú asistenciu na základe rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda s účinnosťou od 01.02.2011 žalovaný uviedol, že
tento kompenzačný príspevok bol žalobkyni odňatý z dôvodu zmeny jej zdravotného stavu, pričom
na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. AA/2011/15250-NSVOPPK/Pu zo dňa 21.09.2011
potvrdil prvostupňové rozhodnutie o odňatí predmetného peňažného príspevku na osobnú asistenciu
od 01.02.2011. Uvedené rozhodnutie žalovaného žalobkyňa napadla správnou žalobou , ktorú Krajský
súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/33/2011-77 zo dňa 31.01.2012 zamietol. Po podaní odvolania
žalobkyňou proti tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudkom
sp. zn. 9Sžso/13/2012 zo dňa 24.04.2013 rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/33/2011-77
zo dňa 31.01.2012 potvrdil. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti, že nezávislé súdy
zákonným spôsobom vo veci zhodne rozhodli o zamietnutí žaloby, pričom najvyšší súd v  rozsudku
okrem iného konštatoval, že peňažný príspevok na osobnú asistenciu je fakultatívnou dávkou, na
poberanie ktorej nie je právny nárok. Uvádzané rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 21.05.2013 a
týmto dňom, vo veci odňatia peňažného príspevku na osobnú asistenciu od 01.02.2011 žalobkyni,
bola vec na súde právoplatne skončená. Pre úplnosť žalovaný dodal, že žalobkyňa dňa 17.06.2013
podala proti vyššie uvedenému rozsudku najvyššieho súdu dovolanie, pričom konanie o dovolaní bolo
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Sdo/37/2013 zo dňa 25.09.2013, právoplatným
dňa 04.11.2013, zastavené. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že z rozsudku krajského súdu, ani z
rozsudku najvyššieho súdu, nevyplývajú závery uvedené žalobkyňou v žalobe, a to, že došlo u nej
k nezákonnému odňatiu peňažného príspevku na osobnú asistenciu od 01.02.2011. Súdy mali za
dostatočne preukázané, že vo veci odňatia predmetného kompenzačného príspevku bolo správnymi
orgánmi rozhodnuté zákonným spôsobom.
19. Ohľadom dôvodov priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni od 01.10.2013
žalovaný poukázal na zákonnú úpravu vzniku tohto nároku, podľa ktorej nárok na peňažný príspevok
na kompenzáciu a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, o jeho
priznaní. Peňažný príspevok sa prizná a vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa
začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, pričom podľa § 55 ods. 1 kompenzačného
zákona konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby. Pretože
žalobkyňa podala prvú žiadosť o priznanie peňažného príspevku dňa 30.10.2013, vznikol jej nárok na
jeho priznanie odo dňa 01.10.2013  a tento jej bol týmto dňom aj v inom správnom konaní priznaný v
rozsahu 1 351 hod./rok.



20. Žalovaný mal za to, že v nadväznosti na uvedené nie je zrejmé, na základe akých skutočností
žalobkyňa tvrdí, že jej podľa § 45 ods. 9 kompenzačného zákona patrí peňažný príspevok na osobnú
asistenciu spätne od 01.02.2011 do 30.09.2013, keď právoplatnými rozsudkami súdov bolo potvrdené,
že u žalobkyne od 01.02.2011 došlo k odňatiu peňažného príspevku na osobnú asistenciu zákonným
spôsobom.
21. Vo vzťahu k nepriznaniu peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni za obdobie
od 01.02.2011 do 30.09.2013 žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zopakoval priebeh
administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia. Zastal názor, že  vo veci nebol
zákonný dôvod postupovať podľa ustanovenia § 45 ods. 9 kompenzačného zákona a priznať žalobkyni
peňažný príspevok na osobnú asistenciu spätne od 01.02.2011 do 30.09.2013. Mal za to, že správne
orgány oboch stupňov postupovali správne podľa § 43 ods. l a 2 v spojení s § 55 ods. 1 kompenzačného
zákona, keďže žalobkyni bol priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu od prvého dňa
mesiaca, kedy bola podaná prvá žiadosť, t. j. od 01.10.2013. Žalovaný opakovane uviedol, že zo
spisovej dokumentácie je preukázané, že v období od 01.02.2011 do 30.09.2013 žalobkyňa nepodala
na prvostupňový správny orgán žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
Žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu so spätnou
platnosťou od 01.02.2011 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda dňa 28.02.2018.
Žalovaný s poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1, § 43 ods. 1, ods. 2 a § 55 ods. 1 kompenzačného
zákona dôvodil, že nie je možné spätne priznať peňažný príspevok na osobnú asistenciu od 01.02.2011
do 30.09.2013, teda za obdobie pred podaním žiadosti (začatím konania).
22. V ďalšom obsahu vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný zaujal stanovisko k tvrdeniam žalobkyne
napádajúcim nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom v konaní o odňatí
peňažného príspevku na osobnú asistenciu od 01.02.2011, ako aj nesprávne posúdenie jej zdravotného
stavu posudkovými lekármi v iných konaniach o žalobkyňou uplatnených peňažných príspevkov
na kompenzáciu. Zároveň žalovaný odmietol pravdivosť tvrdení žalobkyne o korupčnom správaní
posudkových lekárov.
23. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa zotrvala na dôvodoch a petite podanej žaloby.
24. Žalovaný v duplike zotrval na argumentácii podporujúcej zákonnosť a správnosť preskúmavaného
rozhodnutia uvádzanej vo vyjadrení k žalobe.

IV. Relevantná právna úprava

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
28. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
29.  Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
30. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
31. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
32. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „kompenzačný zákon“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov
na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu



so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania
potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
33. Podľa § 22 ods. 1 kompenzačného zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno
poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach
uvedených v prílohe č. 4.
34. Podľa § 43 ods. 1 kompenzačného zákona nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok
na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jeho priznaní.
35. Podľa § 43 ods. 2 kompenzačného zákona peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a
vypláca od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovujú inak.
36. Podľa § 45 ods. 9 kompenzačného zákona peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne
prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne
spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa
rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný
orgán dodatočne zistí, že
a) peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal,
b) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom,
c) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal v nižšej sume ako patril,
d) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal vo vyššej sume ako patril,
e) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal od neskoršieho dňa ako patril,
f) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal,
g) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu
nemal,
h) zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu, aj keď jeho výplatu zastaviť nemal, alebo
i) rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď túto povinnosť
uložiť nemal.

37. Podľa § 55 ods. 1 vety prvej a druhej kompenzačného zákona konanie o priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe
žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá
má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa
podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.
38. Podľa § 53 ods. 1 kompenzačného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 53 ods. 2 kompenzačného zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
40. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a
skutkový stav sa podstatne nezmenil.
41. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
42. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach
(§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.



44. Na pojednávaní obaja účastníci konania vo vzťahu k žalobným námietkam zotrvali na tvrdeniach
prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu.
45. Žalobkyňa uviedla, že v preskúmavanom konaní správnemu orgánu predložila dostatok dôkazov
o jej zdravotnom stave a dostatok lekárskych nálezov k tomu, aby bol dostatočne zistený skutkový
stav potrebný na rozhodnutie o priznanie uplatneného peňažného príspevku. Naďalej trvala na tom, že
rozhodnutie z roku 2011, ktorým jej bol odňatý peňažný príspevok na osobnú asistenciu od 01.02.2011,
vychádzalo z nesprávneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, nebolo pravdou, že sa zdravotný
stav žalobkyne zlepšil, naopak zdravotný stav žalobkyne sa zhoršil, nemohla sa pohybovať bez pomoci
tretej osoby, o čom svedčí aj skutočnosť, že bol žalobkyni priznaný invalidný vozík.
46. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Dunajská Streda bola doručená dňa 28.02.2018 žiadosť žalobkyne o poskytnutie peňažného
príspevku, datovaná 22.02.2018. Touto žiadosťou žalobkyňa okrem iných peňažných príspevkov na
kompenzáciu v časti A žiadosti, bode 1., peňažný príspevok na osobnú asistenciu dopísala „- aj
spätne“. V časti G žiadosti uplatnenie nárokov odôvodnila tým, že „súbežne trvám na všetkých svojich
predchádzajúcich nárokoch, v ktorých prebieha aj súdne konanie.“ Vo vzťahu k peňažnému príspevku na
osobnú asistenciu žalobkyňa listom zo dňa 05.03.2018, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa
toho istého dňa, upresnila, že osobnú asistenciu žiada spätne od 01.02.2011.
47. Na základe uvedeného upresnenia dátumu, od ktorého žalobkyňa žiadala spätne priznať peňažný
príspevok na osobnú asistenciu, správny orgán prvého stupňa, s prihliadnutím na právoplatné priznanie
peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni spätne od 01.10.2013  (rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS2/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/25361-0034 zo
dňa 20.01.2016, právoplatným dňa 14.04.2016), čo vytváralo neodstrániteľnú prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, ustálil obdobie, za ktoré bude rozhodovať o žiadosti žalobkyne, podanej dňa
28.02.2018, na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, a to na obdobie od 01.02.2011
do 30.09.2013, ktoré bolo v konečnom dôsledku aj premietnuté vo výroku administratívnych rozhodnutí
oboch stupňov.
48. Medzi účastníkmi konania nie je sporná skutočnosť, že žalobkyni bol rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS2/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/25361-0034 zo dňa
20.01.2016 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2016/3928/Dan zo
dňa 04.04.2016, právoplatným dňa 14.04.2016, priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu s
účinnosťou od 01.10.2013 v ročnom rozsahu 1 351 hodín. V súvislosti s uvedeným rozhodnutím o
priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni od 01.10.2013 správny súd podotýka, že
dôvody uvedeného právoplatného rozhodnutia žalovaného a dosiaľ prebiehajúci súdny prieskum jeho
zákonnosti nemá relevanciu vo vzťahu k predmetu administratívneho konania, ktorého zákonnosť je
preskúmavaná v tomto súdnom konaní (t. j. nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu
žalobkyni za obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013).
49. Z obsahu žaloby a ďalších vyjadrení žalobkyne vyplýva, že podstatu argumentácie a námietok
smeruje k dôvodom odňatia peňažného príspevku na osobnú asistenciu v roku 2011 a k žalobkyňou
tvrdenému nezákonnému odňatiu peňažného príspevku na osobnú asistenciu s účinnosťou od
01.02.2011 (ďalej aj „peňažný príspevok“). Taktiež žalobkyňa vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného
č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2018/7239/Dan zo dňa 08.06.2018 namietala nedostatočne zistený
skutkový stav a nedostatočné odôvodnenie, prečo  bol žalobkyni odňatý príspevok na osobnú asistenciu
od 01.02.2011 v rozpore s lekárskymi správami a prečo predložené lekárske správy posudkový lekár
nerešpektoval a stále nerešpektuje. Žalobkyňa vytrvalo namieta nezákonnosť odňatia peňažného
príspevku s účinnosťou od 01.02.2011 z dôvodu, že sa jej nezlepšil zdravotný stav, ale zhoršil, ako to
vyplýva z neskorších prikladaných lekárskych nálezov a vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a zo
skutočnosti, že od roku 2012 je žalobkyňa odkázaná na invalidný vozík.
50. V nadväznosti na dôvody žaloby správny súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom
súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného (č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2018/7239/Dan zo dňa 08.06.2018), ktorého predmetom konania nebolo odňatie priznaného
peňažného príspevku, ale jeho predmetom bolo priznanie, resp. nepriznanie požadovaného peňažného
príspevku na kompenzáciu spätne za obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013. Tieto dva predmety
administratívneho konania nemožno zamieňať, pretože rozhodnutím o odňatí peňažného príspevku
na kompenzáciu správny orgán odníma už raz právoplatným rozhodnutím správneho orgánu
priznaný peňažný príspevok, avšak rozhodnutím o nepriznaní alebo priznaní peňažného príspevku
na kompenzáciu na základe žiadosti fyzickej osoby správny orgán rozhoduje o poskytnutí príspevku,
ktorý dosiaľ za obdobie nasledujúce po podaní žiadosti fyzickej osoby nebol na základe rozhodnutia
správneho orgánu priznaný.



51. O odňatí peňažného príspevku žalobkyni na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.02.2011
bolo právoplatne rozhodnuté (rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda
č. 1D/2011/01739-12 MK zo dňa 08.06.2011 v spojením s druhostupňovým rozhodnutí žalovaného
č. AA/2011/15250-NSVOPPK/Pu zo dňa 21.09.2011), pričom zákonnosť uvedených administratívnych
rozhodnutí bola potvrdená v rámci súdneho prieskumu ich zákonnosti na základe žaloby podanej
žalobkyňou. Je nesporné, že Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 20S/33/2011-77 z 31. januára
2012 zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/15250-
NSVOPPK/Pu zo dňa 21.09.2011 vo veci odňatia peňažného príspevku na osobnú asistenciu s
účinnosťou od 01.02.2011 a tento rozsudok bol na odvolanie žalobkyne potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/13/2012 z 24. apríla 2013, právoplatným
21.05.2013. Najvyšší súd v súvislosti s rovnakou námietkou žalobkyne (ohľadom zhoršenia jej
zdravotného stavu) s poukazom na § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že
pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase rozhodnutia správneho orgánu, čo je dôvodom, pre ktorý nie je možné prihliadať na
tvrdené neskoršie zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne a správy z obdobia nasledujúceho po
vydaní rozhodnutia žalovaného (rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu od
01.02.2011, rozhodnutie č. č. AA/2011/15250-NSVOPPK/Pu zo dňa 21.09.2011 - poznámka správneho
súdu). Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 9Sžso/13/2012 z 24. apríla 2013 ďalej dôvodil, že takéto neskoršie
zhoršenie zdravotného stavu môže mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu v konaní o novej žiadosti
o peňažný príspevok.
52. Na základe uvedených skutočností je potrebné konštatovať, že vo veci odňatia peňažného
príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni s účinnosťou od 01.02.2011 tu existuje prekážka právoplatne
rozhodnutej veci (exceptio rei iudicatae), o ktorej už nemôže byť rozhodované znovu, a to ani príslušným
správnym orgánom, ani súdom. Uvedenú zásadu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, uplatňovanú
ako v administratívnom konaní (napr. § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku - zastavenie správneho
konania, ak sa v tej istej veci  právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil), tak aj v
súdnom konaní (napr. § 98 ods. 1 písm. a/ SSP - odmietnutie žaloby správnym súdom, ak o tej istej
veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté), nemožno preklenúť ani postupom správneho
orgánu podľa § 45 ods. 9 kompenzačného zákona, od ktorého znenia žalobkyňa odvodzuje svoj
nárok na spätné priznanie peňažného príspevku od 01.02.2011 do 30.09.2013, resp. podľa niektorých
vyjadrení žalobkyne nárok na jeho vrátenie. Právoplatný verdikt súdu o zákonnosti vyššie uvedených
administratívnych rozhodnutí o odňatí peňažného príspevku k 01.02.2011 je prostriedkom právnej istoty
a je záväzný pre účastníkov súdneho konania a ako taký, vylučuje možnosť postupu správneho orgánu
vo veci spätného priznania peňažného príspevku na kompenzáciu z dôvodov podľa § 45 ods. 9 písm. f)
kompenzačného zákona, kedy príslušný správny orgán po dodatočnom zistení, že peňažný príspevok na
kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal, peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne spätne prizná.
53. Z uvedeného dôvodu žalobné námietky napádajúce nezákonnosť odňatia peňažného príspevku na
osobnú asistenciu ku dňu 01.02.2011, ako aj argumentácia žalobkyne, brojaca proti dôvodom odňatia
tohto peňažného príspevku, podporovaná poukazom na zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v
období nasledujúcom po odňatí predmetného peňažného príspevku v zmysle predkladaných lekárskych
správ a komplexných lekárskych posudkov po odňatí peňažného príspevku, nemajú vo vzťahu k
súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci spätného nepriznania peňažného
príspevku za obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, žiadnu
relevanciu.
54. V prípade, že sa po 01.02.2011 zmenil, resp. zhoršil zdravotný stav žalobkyne natoľko, že
bolo dôvodné poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu formou osobnej asistencie, mohla
žalobkyňa podať novú žiadosť o priznanie predmetného peňažného príspevku po 01.02.2011.
Oprávnenosť požadovaného peňažného príspevku by správny orgán posudzoval podľa vtedy
aktuálnych lekárskych posudkov a nových podkladov k zdravotnému stavu žalobkyne, na základe
ktorých by rozhodoval v novom konaní a prípadne mohol byť žalobkyni priznaný peňažný príspevok k
dátumu novej žiadosti, podanej v roku napr. 2011 alebo v roku 2012.
55. Avšak z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa, ktorá disponuje právom určenia
druhu a rozsahu žiadosťou požadovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu, žiadosť o spätné
priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu od 01.02.2011 podala až dňa 28.02.2018, pričom
deň, od ktorého požaduje spätné priznanie peňažného príspevku (od 01.02.2011), upresnila až podaním
zo dňa 05.03.2018. S prihliadnutím na kogentnú zákonnú úpravu časového rámca, za ktorý je možné
príslušným správnym orgánom priznať požadovaný peňažný príspevok na kompenzáciu aj spätne
(§ 43 ods. 2 v spojení s § 55 ods. 1 kompenzačného zákona), t. j. výslovne podľa zákona len



spätne od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu (podaním žiadosti fyzickej osoby o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu),
možno konštatovať, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie peňažného príspevku na
osobnú asistenciu žalobkyni spätne za obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013, ktoré z hľadiska plynutia
času predchádza podaniu žiadosti o jeho priznanie dňa 28.02.2018. Žalovaný postupoval správne,
keď najprv skúmal existenciu zákonných podmienok na možnosť priznania peňažného príspevku na
kompenzáciu za žalobkyňou označené spätné obdobie (upresnením zo dňa 05.03.2018 za obdobie
od 01.02.2011) v nadväznosti na právnu skutočnosť dátumu podania žiadosti o jeho priznanie
(dňa 28.02.2018). A rovnako správne, aplikujúc ustanovenia § 43 ods. 2 v spojení s § 55 ods. 1
kompenzačného zákona, dospel správny orgán k rozhodnutiu o nepriznaní predmetného peňažného
príspevku spätne za požadované obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013. Za daných okolností prípadu
nebolo možné preklenúť nedostatok zákonných podmienok na priznanie peňažného príspevku na
kompenzáciu spätne za obdobie predchádzajúce mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o jeho
priznanie, ani aplikáciou § 45 ods. 9 písm. a) kompenzačného zákona, t. j. z dôvodu, že  peňažný
príspevok na kompenzáciu správny orgán nepriznal, aj keď ho priznať mal, pretože za žalobkyňou
požadované obdobie o nepriznaní predmetného peňažného príspevku nebolo dovtedy správnym
orgánom rozhodnuté.
56. Vzhľadom k tomu, že kompenzačný zákon nepripúšťa možnosť priznať peňažný príspevok na
kompenzáciu spätne za obdobie predchádzajúce mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o jeho
priznanie, za daných okolností prípadu nebolo potrebné, aby správne orgány oboch stupňov pre
účely rozhodnutia o žiadosti žalobkyne posudzovali jej zdravotný stav vyhodnocovaním predkladaných
lekárskych správ a posudkov o jej zdravotnom stave k požadovanému obdobiu od 01.02.0211 do
30.09.2013. Rovnako nebolo namieste, aby tieto žalobkyňou predkladané dôkazy správny orgán prvého
stupňa a žalovaný vyhodnocovali v súvislosti s odňatím peňažného príspevku na osobnú asistenciu
žalobkyne s účinnosťou od 01.02.2011, keďže odňatie priznaného peňažného príspevku nebolo
predmetom administratívneho konania v danej veci (predmetom konania bolo priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu). Navyše, ako už správny súd uviedol v bodoch 51. a 52. tohto rozsudku,
vo veci odňatia priznaného peňažného príspevku na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.02.2011,
existovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby správne orgány opätovne
rozhodovali o tom istom predmete konania.
57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd námietku žalobkyne napádajúcu nedostatočné zistenie
skutkového stavu žalovaným a nedostatok dôvodov preskúmavaného rozhodnutia, pre ktoré bol
žalobkyni odňatý príspevok na osobnú asistenciu od 01.02.2011, vyhodnotil ako bezdôvodnú.
58. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na odmietnutie žaloby z dôvodu podľa § 98 ods. 1 písm. a)
SSP, správny súd tu nevzhliadol splnenie podmienok na navrhovaný postup pre existenciu prekážky
právoplatne rozhodnutej veci. Sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že spätným priznaním
peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyni za obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013 na
základe jej prvej žiadosti podanej dňa 30.10.2013 sa nezaoberal, čo vyplýva aj z rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS2/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2016/25361-0034 zo
dňa 20.01.2016, ktorým peňažný príspevok na kompenzáciu priznal od 01.10.2013. Zároveň obsahom
administratívneho spisu a vyjadreniami účastníkov konania nie je preukázaná existencia takého
administratívneho rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ktorého výrokom by tieto právoplatne
rozhodli o nepriznaní alebo priznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalobkyne spätne za
obdobie od 01.02.2011 do 30.09.2013.
59. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu
predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie  práv a právom
chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
60. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu
štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať  prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho



doručenia  (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti  (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).