Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/243/2012 z 28. 11. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 28. novembra 2013, sp. zn. 4Co/243/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3212200873.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/243/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3212200873.1 | 2013-11-28 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7db98900-a127-45e6-a074-8d8764fed0a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3212200873.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/243/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212200873
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3212200873.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa E. J. I. s.r.o., so sídlom v D., M. č. X, X.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou T. J., s.r.o., X.: XX XXX XXX, so sídlom v D., M. X proti
odporcovi: W. V., trvale bytom D. nad D., R. XXXX/XX, t.č. bytom F. republika, XXX XX B., K. R., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu V., so sídlom I. č. XX, J., X.: XX XXX XXX, zastúpeného
S.. Q. K., advokátom so sídlom I. D. X, . J., o zaplatenie 1.909,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3C/34/2012-55 zo
dňa 6. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n
ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
vo výške 177,92 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Q. K., advokáta, č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, VS : XXXXXX, do troch dní.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania -
trov právneho zastúpenia vo výške 16,76 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Q. K., advokáta, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS : XXXXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho
poplatku z návrhu vo výške 107,87 Eur cestou Daňového úradu v Bratislave navrhovateľovi po
právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi a ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.909,17 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.439,21 Eur od 25.03.2001 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 medzi postupcom I. XXX XX D., T. č.
XX, X.: XX XXX XXX a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Písomným podaním zo dňa 03.05.2012 v zmysle § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. Občianske združenie právna
pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach pristúpili do konania na strane odporcu. Vedľajší účastník
na strane odporcu vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.05.2012 vzniesol námietku
premlčania a uviedol, že dňa 20.02.2008 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula pred
dňom 21.02.2012, z čoho teda vyplýva, že navrhovateľ podal žalobný návrh dňa 21.02.2012, teda
po uplynutí 3-ročnej lehoty. Súčasne si vedľajší účastník uplatnil v zmysle § 10 ods. 2 vyhl. MS SR
zák. č. 655/2004 Z.z. trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 197,82 Eur.
Navrhovateľ písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2012 zobral svoj návrh na
začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie v prejednávanej veci zastavil a súčasne
žiadal, aby súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku z návrhu. V prejednávanej veci nebolo začaté
pojednávanie vo veci samej. Právne súd prvého stupňa poukázal na § 96 ods. 1,3 O.s.p.. O vrátení
kráteného súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 11 ods. 3, 4 a 6 z.č.



71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok krátený o 6,63
Eur (zo sumy 114,50 Eur) prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa sídla navrhovateľa. O
náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko však úspešnému
odporcovi nevznikli žiadne trovy konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p.. Poukázal na
to, že vykonaným šetrením (lustráciou) na tamojšom súde bolo zistené, že pred samotným súdom
prvého stupňa spoločnosť vedľajšieho účastníka na strane odporcu podala niekoľko obdobných podaní
(návrhov) na súd. Súd prvého stupňa konštatoval, že z listín predložených vedľajším účastníkom na
strane odporcu a to najmä zo samotného názvu občianskeho združenia a jeho účelu, na ktorý bolo
toto združenie zriadené je zrejmé, že vedľajší účastník disponuje príslušným aparátom a znalosťami
pre výkon tejto svojej, pre neho bežnej agendy, ako je napr. podávanie návrhov a vykonávanie úkonov
v súdnom konaní. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že neplatí téza, že odmena za zastupovanie
advokátom v civilnom konaní je sama osebe a vždy trovami potrebnými k účelnému uplatňovaniu alebo
bráneniu práva. Je tomu tak spravidla, avšak nie vždy vo všetkých prípadoch. Preto súd prvého stupňa
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal uplatnené trovy právneho zastúpenia, nakoľko tieto
trovy považoval za neúčelné.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej
lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania 197,82 Eur. Uplatnil si
i trovy odvolacieho konania 53,27 Eur. Mal za to, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
vychádza z neúplných a nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že podľa súdu spotrebiteľ nemal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, pričom
v tejto súvislosti dôvodil, že vedľajší účastník je oprávnený vstúpiť do konania na základe zákonného
zmocnenia, bez osobitného súhlasu spotrebiteľa, bez preukazovania právneho záujmu na výsledku
konania. Aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. súdom prvého stupňa na danú vec považoval za nenáležitá.
Účelom tohto ustanovenia je výnimočne zmierniť dôsledky právnych noriem zavedením moderačného
absolučného práva. Ide napríklad o prípady charakteristické sociálnym aspektom, keď povinný účastník
nemôže z objektívnych dôvodov trovy konania zaplatiť, pričom sa zohľadňujú osobné, majetkové a
iné pomery účastníkov, ich postoj v konaní a ďalšie okolnosti. Mal za to, že situáciu u navrhovateľa
nie je potrebné zmierňovať použitím ust. § 150 O.s.p., pretože oproti vedľajšiemu účastníkovi sa
nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení. Navrhovateľ podľa jeho internetovej stránky je
súčasťou nadnárodnej spoločnosti, pôsobiacej v 21 krajinách, hospodársky výsledok spoločnosti pred
zdanením dosiahol 60 mil. eur, spoločnosť disponuje príslušným aparátom, zamestnancami, finančnými
prostriedkami, majetkom, a jeho hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok, oproti občianskemu
združeniu, ktoré má troch členov, pričom ani jeden z členov nemá právnické vzdelanie a ani odborné
znalosti s vedením sporov takéhoto charakteru. Dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa je popretie
princípu spravodlivosti a sťaženie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní. Vedľajší účastník trovy
konania nezavinil, len realizoval svoje ústavné práva, pričom jeho činnosť bola v súlade s účelom
súdneho konania. V konaní išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním,
právny úkon vyjadrenie k žalobnému návrhu nepochybne takýmto úkonom je. Vedľajší účastník svoje
právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri svojom úkone, ktorý mu patril a v dôsledku ktorého
pre neúspech vo veci navrhovateľ berie späť návrh na začatie konania, resp. súd zamietne návrh
na začatie konania, preto nie je tento úkon ani nadbytočným. Z týchto dôvodov treba považovať
trovy právneho zastúpenia za nanajvýš účelné, a aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu, v
ktorom vznikli a ktorý sa vyznačuje prvkami kontradiktórnosti. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka nebolo
iba formálnym uplatnením jeho procesného práva bez náležitej starostlivosti a opodstatnenosti. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka podal vyjadrenie ku žalobnému návrhu až po tom, čo sa dôkladne
oboznámil s obsahom žalobného návrhu, jeho príloh, prípadne vyjadrení žalovaného. Podľa nálezu
Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/03 trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov,
spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle dotknutého článku 47 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy
považujú. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy.
Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený



advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že
voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu
zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva (S. K., T. C., Trovy konania v civilnom
procese, Mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie 1997, str. 53). Účastníka nie je možné
apriori sankcionovať tým, že mu nebude priznaná časť nákladov, zodpovedajúca výške nákladov za
odmenu advokáta s tým, že sa mohol brániť sám (najmä ak konanie sám nevyvolal), rovnaký názor
aj (S. J., Občiansky súdny poriadok, Eurounion, rok 2010, str. 556). Na podporu svojho právneho
názoru o účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky
II. ÚS 2257/08 zo 07.07.2009, ktorý zastal obdobný názor, že každý, v danom konkrétnom prípade
aj štát má právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom k ústavnému rozmeru právo na
právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu (účelný) vymedzovať kategóriu subjektov, ktoré
by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie, a tak im de facto (nepriznaním nákladov)
právo upierať, a z hľadiska ostatných subjektov diskriminovať. Bol toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ
vedome a sústavne skúša voči spotrebiteľom uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na
neexistenciu databázy vyhlásených neprijateľných zmluvných podmienok, môže sa bežne stať, že iný
súd mu plnenie prizná. Ak navrhovateľ cielene a účelovo skúša proti veľkému počtu spotrebiteľov uplatniť
si svoje premlčané nároky, ktoré sú navyše v rozpore s právom (zmluvy obsahujú už vyššie spomenuté
neprijateľné zmluvné podmienky), nie je dôvod pri rozhodnutí o trovách konania navrhovateľa, práve
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, od trov konania odbremeniť. Ak bude existovať reálna hrozba
pre navrhovateľa, že bude znášať trovy takého konania, ktoré sám spôsobil, bude ho to automaticky
odrádzať od súvislého uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom, čím sa
naplní jeden z hlavných cieľov politík Európskej únie, vytvorenia zdravého trhu, bez neprijateľných
zmluvných podmienok. Poukázal na viacero súdnych rozhodnutí, ktoré priznalo vedľajšiemu účastníkovi
združeniu na ochranu práv spotrebiteľov právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník
má v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí.
Zákonodarca v tomto ustanovení implementoval v Smernici o ochrane spotrebiteľa 93/13 EHS pred
nekalými zmluvnými podmienkami v článku 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby
organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských
práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa
a jeho postavenie vedľajšieho účastníka a plnými procesnými právami. Umožniť na jednej strane
občianskemu zduženiu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešné, apriori právo
na náhradu nákladov, ktoré s konaním vynaložil (vrátane právneho zastúpenia), je popri už vyššie
uvedenom, aj nesprávnym výkladom čl. 7 Smernice č. 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach,
čo vo svojom dôsledku v praxi znamená, že združenie na ochranu práv spotrebiteľom nielen odrádza
od vstupu do ďalších konaní, keďže nemá účinné a adekvátne procesné prostriedky (medzi ktoré
patrí aj náhrada nákladov) na to, aby zabránilo uplatňovaniu nekalých zmluvných podmienok, ale
na druhej strane dodávateľovi umožňuje bez rizika (znášania nákladov takto vyvolaného konania)
si od spotrebiteľov naďalej uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa judikatúry Súdneho
dvora totiž predmetná smernica ako celok predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania
zvereného Európskej únii, a najmä na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celej únii (pozri rozsudky
Mostaza Claro, bod 37; Panon GSM, bod 26 Asturcom Telecomunicaciones, bod 51). Vzhľadom na
povahu a význam verejného záujmu, na ktorom spočíva ochrana priznaná spotrebiteľom, ktorí sa voči
predajcom alebo dodávateľov nachádzajú v nevýhodnejšom postavení, smernica 93/13, ako vyplýva z
jej článku 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením, ukladá členským štátom povinnosť
stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok
v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (Rozsudok Súdneho
dvora zo dňa 14.06.2012 vo veci C618-10). V prípade, že sa súd nestotožní s argumentáciou vedľajšieho
účastníka, navrhol, aby súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil konania a obrátil sa na
Súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami 1/ či je v súlade s čl. 7 Smernice zo dňa 5. apríla 1993
č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách taký výklad, podľa ktorého sa
vedľajšiemu účastníkovi nepriznajú apriori v súdnom konaní náklady, ktoré vynaloží v súvislosti so svojim
právnym zastúpením pri ochrane práv spotrebiteľov proti osobe; 2/ či znamená vnútroštátna možnosť
pre súdy, aj bez návrhu vyhlásiť neprijateľnú zmluvnú podmienku za neplatnú, dostatočnú záruku v
tom, že spotrebiteľ nebude nikdy súdom zaviazaný na zaplatenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, či
možno považovať činnosť Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov a jeho úkony, ktoré za neho
robí jeho právny zástupca urobené v čase, keď ešte súd nevyhlásil neprijateľnú zmluvnú podmienku za
neplatnú, a ktoré (úkony) smerujú v príslušnom konaní k tomu, aby spotrebiteľ nebol viazaný takouto
zmluvnou podmienkou apriori za nadbytočné a neúčelné; 3/ či pod právom na súdnu ochranu podľa



čl. 47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv EÚ a pod právom na zabezpečenie hospodárskych
záujmov spotrebiteľov a pod právom združení podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozumie
aj právo na náhradu trov súdneho konania; 4/ či je porušené základné právo združenia na ochranu
záujmov spotrebiteľov podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní EÚ, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania Združeniu na ochranu záujmov
spotrebiteľov napriek jeho úspechu v súdnom konaní a nevysporiada sa s odlišnými rozhodnutiami v
obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené a ktoré sú zjavne odlišne právne odôvodnené.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
57,96 Eur s DPH. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľov. Mal za to, že v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Navrhovateľ nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka. V danom prípade nemožno
prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci,
t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo
uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Z aktívnej činnosti združenia je zrejmé, že
disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou
zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 26/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 17Co 91/2012. Navrhovateľ zastáva názor, že ustanovenia Charty základných práv EÚ, ako aj
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany
spotrebiteľa a nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou
združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Navrhovateľ zastával názor, že konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu
trov konania a nehospodárnosti konania. K návrhu vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej
otázky uviedol, že tento návrh je nedôvodný, a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k
tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia 1.909,17 Eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
04.06.2012, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil
to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá
O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.



Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal,
pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov považoval za neúčelné, keďže mu nič nebránilo
v tom, aby hájil práva odporcu v konaní pred súdom sám a nie prostredníctvom splnomocneného
advokáta, aby tak nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému navyšovaniu trov konania. Odvolací súd
sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší
účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky,
článok 47, ods. 2.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 177,92 Eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia
1.909,17 Eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 81,33
Eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie
zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) a vyjadrenie k žalobnému návrhu z 16.05.2012 (§ 14 ods.
1 písm. b/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 162,66 Eur. Podľa ust. § 16
ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 eur, t.j. spolu vo výške 15,26 eur.
Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške
177,92 Eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 16,76 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 177,92 Eur, predstavujúca náhradu trov
prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, §
18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 18,26 Eur,
znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 9,13 Eur za podanie odvolania zo dňa 25.06.2012 (doručené
súdu prvého stupňa dňa 27.06.2012 ), režijný paušál 7,63 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške
16,76 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .