Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/5/2013 z 25. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. septembra 2013, sp. zn. 19Co/5/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8408201762.1 Krajský súd Prešov | 19Co/5/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8408201762.1 | 2013-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod, zákon č. 273/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17119e3c-9ec8-4823-bd2c-852ba8801901 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8408201762.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408201762
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8408201762.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T.
X, XXX XX - H. - E., občan SR, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Tomkom, so sídlom Floriánova
2, 080 01 Prešov proti žalovaným v 1/ rade J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. T. XXXX/XX, P., občianka
SR, v 2/ rade MEZ Elektromotory s.r.o., so sídlom: Slavkovská cesta 25, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 494
771 obe zastúpené JUDr. Alenou Potomovou, advokátkou so sídlom Baštová 16, 060 01 Kežmarok a
za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815
74 Bratislava, o náhradu škody na zdraví titulom bolestného s prísl., o odvolaní oboch žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č. k. 2C/20/2008-275 zo dňa 30.11.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok spolu s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o
povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.657,62 Eur s tým,
že splatnosť určuje v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z r u š u je rozsudok spolu s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o úrokoch z
omeškania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom po jeho prvostupňový súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.657,62 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5%
od 29.10.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných v 1/ rade a 2/ rade
spoločne a nerozdielne uhradiť mu po zmene návrhu sumu 6.644,06 Eur spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % od 29.10.2008 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania. Žaloba
bola odôvodnená tým, že žalovaná v 1/ rade dňa 03.05.2006 okolo 17.45 hod. po ceste č.I/67 v P.
po ulici Q. smerom k obchodnému domu Lidl viedla osobné motorové vozidlo značky Volgswagen Golf
EVČ: KK-961 AR, kde po prejdení z hlavnej cesty na cestu č. III/06724 chcela odbočiť vľavo, na miesto
ležiace mimo cesty, parkovisko pri obchodnom centre Lidl, pričom v dôsledku nedôsledného venovania
sa celkovej dopravnej situácii v cestnej premávke nedala prednosť proti idúcemu motocyklu značky
Honda EVČ: PP730 AC, ktoré viedol žalobca, a ktorý v snahe zabrániť zrážke s vozidlom žalovanej strhol
motocykel na pravý bok, následne spadol s motocyklom na vozovku a v šmyku narazil do pravej zadnej
časti vozidla žalovanej v I. rade, pričom pri nehode utrpel zranenie a to vykĺbenie vonkajšieho konca
kľúčnej kosti. Proti žalovanej bolo pre tento skutok aj vznesené obvinenie pre trestný či ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona a následne Okresný súd v Kežmarku rozsudkom
z 02.04.2008 žalovanú v I. rade spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že prokurátor odstúpil od obžaloby.



Žalobca v návrhu poukázal na príslušné ustanovenia zákona o premávke na pozemných komunikáciách
č. 316/1996 Z.z. v platnom znení. Uviedol, že keďže žalovaná nedala žalobcovi prednosť v jazde tak,
aby on ako vodič nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy je daná jej zodpovednosť za škody,
ktoré boli žalobcovi spôsobené. Pasívnu legitimáciu žalovaného v II. rade odôvodnil ustanovením § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pri nehode utrpel zranenia, ktoré boli na základe lekárskeho
posudku o bolestnom ohodnotené na 60 bodov. Podľa zákona č. 437/2004 Z.z. § 5 o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene o doplnení zákona NR SR č.
273/1994 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov je hodnota 1 bodu výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia určená sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v
ktorom vznikol nárok na náhradu a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom hore.

Žalovaná v 1/ rade navrhla žalobu zamietnuť s odôvodnením, že dopravnú nehodu spôsobil sám
žalobca.

Aj vedľajší účastník navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalovaná v 1/ rade nemala na vzniku
dopravnej nehody podstatný a hlavný vplyv, preto sa upustilo od obžaloby.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č. k. 2C/20/2008-202 zo dňa
24.06.2010 tak, že uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.322,03
Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 29.10.2008 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/113/2010-267
zo dňa 20.09.2011 zrušený spolu s opravným uznesením a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Súdom prvého stupňa bolo opätovne vo veci rozhodnuté citujúc ust. § 415, § 420 ods. 1, 2, § 431,
§ 441, § 442 ods. 1, § 443, § 444, ako aj § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na zákon č.
437/2004 Z. z., ako aj zákon č. 381/2001 Z. z. a zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách ustálil, že ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o
vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Toto ustanovenie upravuje vysporiadanie škody medzi prevádzateľmi, ktorá následkov stretu medzi
nimi vznikla. Rozhodná je účasť na spôsobení vzniknutej škody, čo predpokladá vyhodnotenie všetkých
skutkových okolností, konkrétneho stretu vozidiel najmä tých, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej
škody. Aj zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa môže vyjadrovať objektívnu
mieru účasti na vzniknutej škode, ak viedlo ku vzniku škody. Súdna prax už skôr vyslovila právny názor,
že vysporiadanie škody zo stretnutia prevádzateľov neznamená automaticky, že každý zodpovedá za
škodu a nie je vylúčené, aby výsledok porovnania účasti jednotlivých prevádzateľov pri kolízii vozidiel z
hľadiska § 431 Občianskeho zákonníka vyústil do záveru, že účasť niektorého z nich je taká minimálna,
že zodpovednosť za škodu na jeho strane nezakladá. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení
škody podieľali jednotliví účastníci nehody a teda v akom rozsahu za škodu zodpovedajú závisí vždy
od skutkových okolností konkrétneho prípadu a od porovnania všetkých okolností, ktoré mohli mať a
mali vplyv na výsledok. Pri dopravných nehodách závisí vyhodnotenie vplyvu jednotlivých okolností
ako napríklad spôsobu jazdy, reakcie pri riadení iných vplyvov a podobne, spravidla na posúdení
skutočnosti, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti v zmysle § 127 ods.1 O.s.p. Dôkaz znaleckým
posudkom súd hodnotí podľa zásad vyjadrených v § 132 O.s.p. tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Pri rozhodovaní súd vychádzal zo znaleckého posudku, pričom znalec Ing. R. W. vyvrátil a vylúčil
pravdivosť tvrdenia žalobcu, že bezprostredne pred dopravnou nehodou zastavil so svojim motocyklom
pred vjazdom na hlavnú cestu. Keďže žalobca začal strácať jazdnú stabilitu približne v mieste, kde je
osadená zvislá dopravná značka C2 „stoj, daj prednosť v jazde“ teda v tom mieste žalobca nemohol
zastaviť, ako to pôvodne tvrdil, ale v tomto mieste sa pohyboval minimálne rýchlosťou 40 km/h. Žalobca
teda nerešpektoval dopravnú značku C2 „stoj, daj prednosť v jazde“ a na hlavnú cestu chcel vojsť bez
zastavenia, čím porušil právnu povinnosť, ktorú mu ukladalo dopravné značenie v tomto mieste. Ak by
túto povinnosť rešpektoval k dopravnej nehode by nedošlo. Žalobca týmto porušil povinnosť uloženú mu
právnym predpisom Zákonom č.315/1996 Z.z. a toto jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom
škody. Aj keď neprekročil pri jazde v danom mieste povolenú rýchlosť, jeho rýchlosť nemožno považovať
za primeranú v zmysle ustanovenia §15 ods.1 Zákona č.315/1966 Z.z. vzhľadom k okolnostiam, že



sa blížil po vedľajšej ceste na križovatku, kde mal dať prednosť vozidlám prichádzajúcim po hlavnej
ceste, naviac, ak na vedľajšej ceste bola osadená dopravná značka C2, ktorá ukladala žalobcovi
úplne zastaviť motocykel pred vstupom do križovatky. Žalobca v snahe zastaviť motocykel a zabrániť
tak kolízii nedokázal úplne zastaviť a s motocyklom spadol. Predovšetkým z týchto skutočností súd
vychádzal pri posudzovaní miery zavinenia resp. spoluzodpovednosti žalobcu na spôsobenej dopravnej
nehode keď ustálil výšku jeho spoluzodpovednosti vo vzťahu k spoluzodpovednosti žalovanej v I. rade v
percentuálnom vyjadrení 60 ku 40. Poukázal na to, že aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval,
že na základe vykonaného dokazovania sa javí spoluzodpovednosť žalobcu na spôsobenej nehode
vyššia ako spoluzodpovednosť žalovanej v 1/ rade. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že určitú vinu
zodpovednosti na dopravnej nehode nesie aj žalovaná v 1/ rade. Aj znalec za technickú príčinu vzniku
dopravnej nehody označil aj konanie žalovanej v 1/ rade, pretože pri odbočovaní na miesto mimo cestu
nedala prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu. Rovnako aj zo záverečnej reči prokurátora v rámci
trestného konania, na ktorú súd poukázal už v prvotnom rozhodnutí je zrejmé, že na vzniku dopravnej
nehody podstatný a hlavný podiel nemala obžalovaná, a preto prokurátor odstúpil spod obžaloby. Z toho
je zrejmé, že podstatnejší podiel na dopravnej nehode mal žalobca.

Uviedol ďalej, že vykonanými dôkazmi s prihliadnutím na znalecký posudok, protokol o nehode v cestnej
premávke, vyčíslenie škody, lekárske posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a ďalšie
listinné dôkazy dospel po vyhodnotení týchto dôkazov v zmysle § 132 O. s.p. podľa svojej úvahy k záveru,
že škoda bola spôsobená žalobcovi tak jeho konaním v značnej miere ako aj zavinením žalovanej v
1/ rade, preto škodu znášajú pomerne.

K priznanej sume priznal aj úrok z omeškania od 29.10.2008, čo je nasledujúci deň po dni, v ktorom bola
žaloba doručená žalovanej v 1/ rade. Žalovanej v 2/ rade bola doručená dňa 18.10.2008. O výške škody
sa žalované dozvedeli už v rámci trestného konania, vedeného proti žalovanej v 1/ rade.

Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.657,62 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % od 29.10.2008 do zaplatenia podali odvolanie obe žalované a vedľajší účastník.

Vedľajší účastník odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. s tým, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil. Aj keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na posúdenie
skutkového stavu použil správny právny predpis, ktorý však nesprávne vyložil. V zmysle právnych
predpisov o premávke na pozemných komunikáciách platných v čase predmetnej dopravnej nehode
vznik dopravnej nehody zavinil výlučne samotný žalobca. Ak okresný súd posúdil podiel žalobcu na
vzniku dopravnej nehody vo výške 60 %, jeho podiel sa javí byť vyšším. S poukazom na znalecký
posudok Ing. R. W., v ktorom najzávažnejším zistením je jeho vyvrátenie a vylúčenie pravdivosti tvrdenia
žalobcu, že bezprostredne pred dopravnou nehodou zo dňa 03.05.2006 zastavil so svojim motocyklom
pred vjazdom na hlavnú cestu. Bolo jednoznačne konštatované, že žalobca nerešpektoval dopravnú
značku C2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ a na hlavnú cestu chcel vojsť bez zastavenia, čím porušil
právnu povinnosť, ktorú mu ukladalo dopravné značenie v tomto mieste. Porušil tým povinnosť uloženú
právnym predpisom, t. j. zákonom č. 315/1996 Z. z. a toto jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so
vznikom škody. Poukázal tiež na § 15 ods. 1 o povinnosti vodiča rýchlosť jazdy prispôsobiť okrem iného
okolnostiam, ktoré možno predvídať. Rýchlosť žalobcu nebolo možné považovať za primeranú v zmysle
citovaného ustanovenia, a to vzhľadom na okolnosť, že sa blížil po vedľajšej ceste na križovatku, kde
mal dať prednosť vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste. Mal úplne motocykel zastaviť pred vstupom
do križovatky, kde bola osadená dopravná značka C2. Žalobca v snahe zastaviť motocykel a zabrániť
tak kolízii, nedokázal úplne zastaviť a s motocyklom spadol.

Znalec nesprávne vyložil ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z., keď posúdil konanie žalovanej v 1/
rade za technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, lebo pri odbočovaní na miesto mimo cestu nedala
prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu. Z takéhoto výkladu súd prvého stupňa nemal vychádzať. V
tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 písm. i/ a § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. Žalovaná v 1/ rade síce
odbočovala na miesto mimo cesty, avšak prichádzala po hlavnej ceste a v čase odbočovania priestor
hlavnej cesty a križovatky ani neopustila. Mala preto povinnosť dať prednosť iba protiidúcim vozidlám
prichádzajúcim po hlavnej ceste.



S poukazom na ust. § 431 a § 441 Občianskeho zákonníka podľa vedľajšieho účastníka jediným a
výlučným zodpovedným subjektom za vznik dopravnej nehody je samotný žalobca. Preto vzhľadom na
okolnosti prípadu je potrebné mieru žalobcu na vzniku dopravnej nehody posúdiť vo vyššom podiele ako
to urobil okresný súd, teda viac ako 60 %.

Namietal aj priznanie úroku z omeškania z priznanej náhrady škody, nakoľko žalovaná v 1/ rade dôvodne
vylučovala svoje zavinenie dopravnej nehody a spolu so žalovanou v 2/ rade považovali nárok žalobcu na
náhradu škody za nepreukázaný. V samotnom súdnom konaní bolo sporné, kto a akou mierou sa pričinil
o vznik dopravnej nehody, pričom toto posúdenie záviselo od zhodnotenia vysokoodborných otázok. Za
daných okolností by bolo neprimerane prísne a v rozpore s dobrými mravmi požadovať plnenie náhrady
aj s nárokom na úrok z omeškania skôr, ako o jeho dôvodnosti a výške rozhodne príslušný orgán.
Zodpovednosť za škodu bude ustálená až právoplatným rozhodnutím súdu.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie aj obe žalované. Záver
súdu o spoluzodpovednosti žalobcu a žalovanej v 1/ rade v percentuálnom vyjadrení 60:40 považovali za
nesprávny. S poukazom na § 19 zákona č. 315/1996 Z. z. uviedli, že žalovaná prichádzala na križovatku
po ceste označenej ako hlavná cesta a žalobca prichádza z vedľajšej cesty, kde bola osadená dopravná
značka C2 „Stoj, daj prednosť v jazde“. Bolo preto jeho povinnosťou zastaviť pred vstupom do križovatky
na mieste, kde má na križovatku náležitý výhľad. Uvedené žalobca nerešpektoval. Žalobca nemal v
úmysle zastaviť s motocyklom na mieste pred výjazdom do jazdného pruhu hlavnej cesty, čo vyhodnotil
aj znalec. Vyslovili svoj nesúhlas s tým, že prvostupňový súd sa stotožnil so záverom znalca, že príčinou
dopravnej nehody bolo aj konanie žalovanej v 1/ rade. Žalovaná v 1/ rade sa počas celej doby až do
vzniku dopravnej nehody pohybovala po hlavnej ceste. Tiež považujú za zmätočný záver súdu o tom,
že žalovaná si nesplnila povinnosť podľa § 20 a § 2 písm. d/ zákona č. 315/1996 Z. z. Dopravnú nehodu
spôsobil žalobca porušením právnej povinnosti uloženej mu zákonom č. 315/1996 Z. z., preto mu škoda
vznikla jeho zavinením. Navrhli rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a uplatnili si trovy odvolacieho
konania.

K odvolaniam sa žalobca nevyjadril.

Vedľajší účastník vyslovil svoj súhlas s dôvodmi a obsahom odvolania podaného žalovanými.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.
p. ), vzhľadom na včas podané odvolania ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s opravným uznesením, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli dňa 12.09.2013 a zistil, že odvolania žalovaných
a vedľajšieho účastníka sú dôvodné len čiastočne.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav vo veci samej, na ktorom sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Správne je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku vo veci samej. S poukazom
na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
ktoré v plnom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi sumu 2.657,62 Eur, ako 40 %
zo sumy 6.644,06 Eur uplatnenej ako bolestné vo výške 688,07 Eur ( 10,44 Eur x 60 bodov ) a náhrady
vecnej škody vo výške 5.955,98 Eur. Výšku škody účastníci nerozporovali. Na doplnenie iba uvádza, že
aj podľa názoru odvolacieho súdu tak žalobca, ako aj žalovaná v 1/ rade mali svoj diel viny na dopravnej
nehode, ku ktorej došlo dňa 03.05.2006 okolo 17.45 hodine na ceste č. I/67 v P. na ulici Q. smerom
k obchodnému domu Lidl. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva záver, že tak žalobca, ako aj
žalovaná v 1/ rade zavinili uvedenú dopravnú nehodu. Vzhľadom na zistenia znalca a vyhodnotenia
nehodového deja, ako aj s poukazom na to, že do úvahy súdu prvého stupňa čo sa týka ustálenej miery
zodpovednosti na dopravnej nehode odvolací súd bez vážnych dôvodov nemôže vstupovať, je potrebné
mieru zodpovednosti ustálenú súdom prvého stupňa v rozsahu 60 % pre žalobcu a 40 % pre žalovanú
v 1/ rade považovať za mieru ustálenú správne. Tvrdenia žalovanej strany v odvolaniach, že žalobca
mal dať žalovanej v 1/ rade prednosť by boli dôvodné za situácie, ak by žalovaná v 1/ rade odbočila z
hlavnej cesty na vedľajšiu a pokračovala by v priamom smere po vedľajšej ceste. Žalovaná v 1/ rade však
z hlavnej cesty odbočila na vedľajšiu a na prístupovú komunikáciu k Lidlu, pričom skrížila smer jazdy
žalobcovi, pohybujúcemu sa po vedľajšej ceste. Tak, ako to vyplýva z nákresu znaleckého posudku z



obrázku č. 46 ( č. l. spisu 137 ), žalobca mal povinnosť zastaviť s motocyklom až za miestom zrážky
so žalovanou v 1/ rade. Aj odvolací súd preto je toho názoru, že aj technika jazdy žalovanej v 1/ rade,
ktorú znalec vyhodnotil ako nesprávnu, je dôvodom na to, aby bola spoluzodpovedná za vznik dopravnej
nehody.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. čo do výroku
o povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne zaplatiť žalobcovi 2.657,62 Eur ako vecne správny
postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa opomenul určiť splatnosť priznanej sumy, odvolací súd potvrdil
rozsudok čo do zaplatenia istiny s tým, že postupom podľa § 166 ods. 1 O. s. p. doplnil splatnosť priznanej
sumy, ktorú určil v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s § 160 ods. 1 O. s. p.

Predčasný je však výrok čo do 8,5 % priznaných úrokov z omeškania od 29.10.2008.

Súd prvého stupňa nenáležite odôvodnil, prečo priznal úrok vo výške 8,5 % od 29.10.2008, keď výška
úrokov od 29.10.2008 bola stanovená na 7,5 %. Odvolací súd dodáva, že priznanie úroku z omeškania
ako také, nie je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi tak, ako to namietal vedľajší účastník
na strane žalovaných. Nárok na úroky z omeškania plne vyplýva z ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa čo do úrokov z omeškania,
a to postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ah/ O. s. p. Nedostatočným odôvodnením priznaných úrokov z
omeškania vo výške 8,5 % odňal možnosť účastníkom konať pred súdom a nedostatočne zistil skutkový
stav veci vo vzťahu k priznaným úkonom.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť nárok na priznanie úrokov z
omeškania a rozhodnúť o ňom a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, preto tento v
zmysle ust. § 206 ods. 2 O. s. p. nadobudol právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.