Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/14/2016 z 26. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. apríla 2016, sp. zn. 22CoE/14/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8515202166.1 Krajský súd Prešov | 22CoE/14/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8515202166.1 | 2016-04-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1dee6b9-fe05-4c27-8a13-144256d5a8e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8515202166.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202166
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202166.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnému C. Y., bytom S. č. XXX, o vymoženie sumy 169,27 EUR s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/262/2015 - 24 zo dňa
23. novembra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX
25395/15. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 13747/09 zo dňa 25.8.2009, pričom právny vzťah medzi oprávneným
a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 7500182 zo dňa 14.01.2008. S odkazom na § 41
ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, §
52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a/, b/ zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 1, § 261 ods. 3, § 497 Obchodného zákonníka, čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), opierajúc sa o
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial, C-168/05
Mostaza Claro, C-40/08 Asturcom, C-243/08 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, po
preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
dospel exekučný súd k záveru, že medzi zmluvnými stranami ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský.
Definovanie zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva exekučnému súdu oprávnenie skúmať
zmluvné podmienky, ako aj okolnosti uzavretia zmluvy o úvere a súvisiacej rozhodcovskej doložky.
Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, inak
je neplatná a rozhodcovský súd tak nemá platne zverenú právomoc konať a rozhodovať prípadný spor.

V predmetnej veci bola zmluvnými stranami uzavretá rozhodcovská doložka koncipovaná výlučne
ako neoddeliteľná súčasť Obchodných podmienok pre úver, bod 17/. Táto forma svedčí o tom, že
povinný, spotrebiteľ sa v čase uzavretia zmluvy nachádzal v znevýhodnenom postavení, keďže bol
v pozícii zmluvné podmienky prijať ako celok, bez možnosti podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Začlenenie rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok zároveň vylučuje jej
individuálne vyjednanie zo strany povinnej osoby, spotrebiteľa. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
je preto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je preto v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a tiež Smernice Rady neplatná. Zároveň je takáto rozhodcovská doložka neplatná pre



rozpor s dobrými mravmi. V dôsledku vyslovenia neplatnosti uzavretej rozhodcovskej doložky vo
veci nie je daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie o nárokoch oprávneného. Na základe
týchto skutočností súd konštatoval materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a rozpor
predloženého exekučného titulu so zákonom, čoho dôsledkom je, že výkon exekúcie nemožno nariadiť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného
titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba
povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore
s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na
skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje
práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že exekučný súd v rámci rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dôsledne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z predmetného ustanovenia totiž
pre exekučný súd vyplýva povinnosť skúmať súlad týchto listín so zákonom. Súd teda neskúma
vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere,
t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky je treba konštatovať
rozpor predloženého rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý mal za
následok neudelenie poverenia.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17/, ktoré
tvoria prílohu Zmluvy o úvere zo dňa 14.01.2008 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola
spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o
úvere uzavretá medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru a povinným ako dlžníkom je zmluvou
spotrebiteľskou, teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

Odvolací súd poukazuje na správnu argumentáciu exekučného súdu, že rozhodcovská doložka
v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože
nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny
odkaz v Zmluve o úvere na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzajú na
osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka takto netransparentne splýva s ostatnými
všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej úverovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo



vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Navyše, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa vysloví neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
absenciu zákonnej písomnej formy, rozhodcovská doložka je neplatná bez ohľadu na povahu zmluvných
strán, t.j. ustanovenie § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní platí ako pre spotrebiteľov, tak aj pre strany,
ktoré nie sú v pozícii spotrebiteľa.

Z obsahu spisu a z formy Zmluvy o úvere je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti.
Zmluva o úvere neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania, o ktorom mal byť povinný primerane oboznámený, nedošlo k podpisu
všeobecných zmluvných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného zmluvného
odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom Zmluvy o úvere a že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa
účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že
nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej Zmluvy o úvere
ako aj rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej
obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore
s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, ako uviedol
aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku
považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS
55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na §
53 ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby
pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej
zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre
neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa
rozhodol osobitne, individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, by aj
reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.
Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania konkrétnych zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má
individuálne vyjednať zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu,
že to má mať pre neho osobitný, prospešný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská zmluva resp. doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu



súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú
praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Je tak zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Je nepochybné, že rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená
spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je za týchto
podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný
orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok
nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady
res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 13747/09 zo dňa 25.8.2009 ako
nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom
žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
a neskúmal, či medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej
zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Exekučnému súdu bola oprávneným
predložená kópia Zmluvy o úvere s jej neoddeliteľnou súčasťou, a to Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Je preto zrejmé, že medzi účastníkmi nedošlo
k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, pričom túto skutočnosť nevyvrátil ani samotný oprávnený
tým, aby spolu s odvolaním predložil konajúcemu súdu uzavretú rozhodcovskú zmluvu, na ktorej
existenciu sa odvoláva.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvého
stupňa postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal
exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.