{"guid": "149a1922-6cdb-4665-9fff-4ef7f1cbfb5f:c0698793-9441-49ce-8eea-8279c04f4cda", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7108234827.1", "spisova_znacka": "16CoE/252/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/252/2016 z 27. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. júna 2017, sp. zn. 16CoE/252/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7108234827.1", "identifikacne_cislo": "7108234827", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2017-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0698793-9441-49ce-8eea-8279c04f4cda", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7108234827.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7108234827.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7108234827.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/252/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108234827
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7108234827.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej právnej veci oprávneného: PEPSI - COLA
SR, s.r.o., , Nádražná 534, Malacky, IČO: 31 362 681, proti povinnému: Z. M., nar.: XX. XX. XXXX,
bytom B. XXX/XX, E., vedenej na Exekútorskom úrade v Trebišove, u súdnej exekútorky JUDr. Marianny
Vargovej, Hviezdoslavova 1234/4, Trebišov, pod č. EX 274/2008, pre vymoženie pohľadávky vo výške
119,67 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I č. k.: 37Er/5474/2008-23 zo dňa 15. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal uhradiť súdnej  exekútorke trovy
exekúcie vo výške 39,83 eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, ktorý bol doručený súdnej exekútorke dňa 11. 12. 2008 bolo Okresným súdom Košice I dňa
31. 12. 2008 vydané poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5802 043722*.

3. Súd zistil, že dňa 22. 01. 2014 mu bol doručený návrh súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len \"Exekučný poriadok\").

4. Tento návrh exekútorka odôvodnila tým, že povinný sa nachádza spolu s rodinou v hmotnej núdzi, je
poberateľom dávky vo výške 180,80 eur mesačne a nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

5. Citujúc ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd prvej inštancie konštatoval, že dňa
23. 06. 2014 mu bol doručený spis súdnej exekútorky EX 274/2008 spolu so správou o výsledku šetrenia
majetkových pomerov povinného, z obsahu ktorej vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom motorového
vozidla, nie je evidovaný v registri Sociálnej poisťovne, má pozastavenú podnikateľskú činnosť a na jeho
účtoch nie sú žiadne finančné prostriedky.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je
len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre
nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v



konkrétnom prípade exekvuje, ak sa ukáže, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V
danom prípade šetrením majetkových pomerov bolo preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho
exekvovateľného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

8. V súlade s ustanovením § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku súd uložil oprávnenému uhradiť
súdnej exekútorke trovy exekúcie. Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 17. 06. 2014 súdna exekútorka
žiadala priznať na trovách exekúcie sumu 39,83 eur s DPH.

9. Súd citoval ustanovenie § 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 prvú vetu Exekučného poriadku, § 14
ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len \"vyhláška\").

10. Súd prvej inštancie po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie ich považoval za účelne vynaložené a
priznal poverenej súdnej exekútorke trovy podľa vyhlášky nasledovne :

- paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky:
najmenej                                                                33,19 eur

Celkom :
- paušálna odmena                                             33,19 eur
- DPH                                                                   6,64 eur
---------------------------------------------------------------------------------------------------
a. 39,83 eur

11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie uložil oprávnenému uhradiť súdnej
exekútorke trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eur.

12. Proti citovanému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.

13. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za predčasné a bez riadneho zistenia
skutkového stavu. Exekučný súd totiž rozhodol o zastavení exekúcie dňa 15. 10. 2015 a vychádzal
pritom zo skutočností, ktoré boli zisťované ešte pred 23. 06. 2014. Medzičasom mohlo dôjsť aj k
zmene majetkových pomerov na strane povinného. Mal za to, že v konaní nebolo riadne zisťované či
povinný je vlastníkom cenných papierov, či je vlastníkom pohľadávky alebo iných majetkových práv voči
tretím osobám alebo či je vlastníkom podniku. Rovnako nebolo zisťované, či povinný nie je vlastníkom
hnuteľných vecí, či má majetok v podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve. Tu súd vychádzal
iba z tvrdení povinného.

14. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je chybou oprávneného, že sa exekúcia proti  povinnému
vedie od roku 2008. Uviedol, že jeho spoločnosť pri exekúcii postupovala a postupuje v súlade so
zákonom. Povinný do dnešného dňa neprejavil žiadnu snahu splatiť svoj záväzok. S poukazom na
uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. K podanému odvolaniu oprávneného podal dňa 08. 03. 2016 písomné stanovisko povinný. V ňom
uviedol, že tvrdenia oprávneného v odvolaní sú len jeho domnienky, ktoré nie sú ničím podložené.
Ďalej uviedol, že súdna exekútorka riadne urobila majetkovú previerku a keby mala v rámci exekučného
konania niečo exekuovať, určite by nepodávala súdu návrh na zastavenie exekúcie kvôli nemajetnosti.
Poukázal aj na skutočnosť, že keby bol vlastníkom podniku nijak by nemohol byť občanom v hmotnej
núdzi a poberať dávky v hmotnej núdzi. Z odvolania oprávneného tiež vyplýva, že tento prejavuje
nedôveru exekútorke, ktorú si sám vybral a splnomocnil ju na vymáhanie pohľadávky. Povinný tiež
uviedol, že on ako povinný nemohol oprávnenému zasahovať do výberu exekútora, ani mu to zákon
neumožňuje. Ďalej poukázal na skutočnosť, že keby súdna exekútorka mala z čoho uskutočniť exekúciu,
určite by tak za sedem rokov urobila, ale nebolo z čoho exekuovať a ani čo speňažiť, preto súdna
exekútorka aj navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti. Mal za to, že oprávnený vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, uviedol len svoje domnienky, ktoré nie sú ničím



podložené. Na základe uvedeného povinný žiadal, aby odvolací súd odvolanie oprávneného ako
bezdôvodné zamietol.

16. K odvolaniu oprávneného podala dňa 14. 03. 2016 písomné vyjadrenie aj súdna exekútorka.
Táto uviedla, že v majetkových a finančných pomeroch sa u povinného zmenilo to, že živnosť mal
pozastavenú do 31. 12. 2015, ale on ukončil živnostenské podnikanie v celom rozsahu ku dňu 17. 12.
2014. Všetky jeho prevádzky boli zrušené. Na adrese uvedenej v registri obyvateľom SR nemá povinný
vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť, ani inde na území SR, žiadnu prevádzku na podnikanie, teda ani
žiaden hnuteľný majetok v jeho vlastníctve sa tu nenachádza. Povinný nevlastní ani žiadne dopravné
prostriedky a jediné čo bolo zistené, bol jeho účet v OTP, na ktorý súd vydal príkaz dňa 14. 05. 2009,
tiež s negatívnym výsledkom.

17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
\"CSP\"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP
povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

18. Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v jeho výroku o zastavení exekúcie je vecne správne a preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Oprávnený svojím odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie
z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.

20. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani
opakovanou lustráciou a ani osobnou návštevou súdna exekútorka nezistila žiadny majetok povinného,
ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný nie
je vlastníkom motorového vozidla, nie je evidovaný v registri Sociálnej poisťovne, má pozastavenú
podnikateľskú činnosť a na jeho účtoch nie sú žiadne finančné prostriedky. Z uvedených dôvodov teda
jednoznačne vyplýva, že povinný nevykonáva žiadnu činnosť a nevlastní ani žiadny majetok, ktorý by
mohol podliehať exekúcii.

21. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

22. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

23. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

24. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

25. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

26. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je
spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať
oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto
smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.:  II. ÚS 321/09
zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: \"aj na vydanie rozhodnutia o zastavení
exekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť
prejavom svojvôle.\"



27. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v
zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento
uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora.

28. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou
nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym
výsledkom. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je možné zistiť, v akom rozsahu bolo uvedené šetrenie
exekútorom reálne vykonané, vzhľadom na ktorú skutočnosť je zrejmé, že povinný nie je vlastníkom
žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku.

29. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

31. Oprávnený ďalej nesúhlasil ani s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

32. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

33. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

34. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

35. Z uvedeného vyplýva, že 1. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná
pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

36. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
Oprávnený podal odvolanie zo dňa 29. 12. 2015 proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie
na poštovú prepravu dňa 05. 01. 2016, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu.

37. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie
proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013.

38. Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie
výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia §386 písm. c)
CSP.

39. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Er/5474/2008", "guid": "33e8bd14-9e8c-4868-8def-466b12c6e424:b82fbc0a-ed12-4a1a-9441-8efff115bde7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7ff394d-0b1e-4938-8545-37bc06ace936", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 321/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 321/09 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7ff394d-0b1e-4938-8545-37bc06ace936"}], "citovane_v": []}