Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/154/2014 z 25. 8. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. augusta 2015, sp. zn. 18Co/154/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8813208619.1 Krajský súd Prešov | 18Co/154/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8813208619.1 | 2015-08-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2a528eb-13c4-4a3b-ae2e-c5606d8a6666 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8813208619.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/154/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208619
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813208619.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25. 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti žalovanej L. X., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. W. XX, t.č. na neznámom mieste zastúpená opatrovníčkou X. M., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu A., o zaplatenie 783,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, č.k. 3C 275/2013-37 zo dňa 29.4.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tou skutočnosťou, že bola zo strany žalovanej a jej opatrovníčky vznesená
námietka premlčania voči celej pohľadávke a teda vyporiadával sa predovšetkým s touto námietkou.
Vychádzal zo situácie, kedy došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru zo strany žalobcu k 28.6.2009,
keďže ide o vzťah spotrebiteľa 3-ročná premlčacia lehota uplynula 29.6.2012 a žaloba bola na súde
podaná 21.8.2013. Ak by aj nedošlo k predčasnej splatnosti tohto úveru bola by na mieste námietka
premlčacia aj tak. Žalovaná totiž mala uhradiť úver v 18-tich mesačných splátkach. Splatnosť každej
splátky bola dohodnutá k 30-tému dňu v mesiaci. Prvá splátka bola 30.5.2008 a posledná 30.10.2009.
Tým mal byť zaplatený a splatný už celý úver. Od 31.10.2009 začala tak plynúť premlčacia doba, ktorá
uplynula 31.10.2012. Poukázal na to, že zákonodarca aj bez spotrebiteľských úveroch nebráni tomu
použiť pre isté typy spotrebiteľských zmlúv ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda tieto regulujú aj
absolútny obchod podľa § 54 ods. 1 OZ. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa a preto je potrebné vykladať v prípade
duálnej právnej úpravy tieto ustanovenia v prospech spotrebiteľa to znamená, pokiaľ išlo o plynutie
premlčacej doby v rozsahu 3 rokov a 4 rokov v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, preto žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobcu, ktorý poukázal na to,
že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa v zmluve o úvere ide o absolútny obchod a je
potrebné potom aplikovať aj právnu úpravu vo vzťahu k premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka,
pretože Obchodný zákonník presne stanovuje a upravuje takýto vzťah s účasťou spotrebiteľa a nemôžu



byť použité žiadne obmedzenia. Nemôže byť kritériom to, či osobou, ktorá má byť zaviazaná k
plneniu nároku je spotrebiteľ alebo dodávateľ. Uviedol príklady zdanlivej výhody použitia ustanovení
Občianskeho zákonníka u spotrebiteľa oproti Obchodnému zákonníku, napr. v prípade uznania
dlhu, kedy Občiansky zákonník upravuje až 10-ročnú premlčaciu dobu. Poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky 32Cdo 3337/2010. Súd prvého stupňa mal jednoznačne vychádzať
ho 4-ročnej premlčacej doby a preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a vyhovieť žalobe, resp. ju
zrušiť a vrátiť späť a uplatnil si nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nemenilo
ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že k uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania došlo 9.4.2008. Išlo o zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8300008134. Podľa zmluvy boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 30.000 Sk,- (995,82 eur). Žalovaná sa zaviazala tento úver splácať v 18-tich mesačných splátkach
po 87,83 eur. RPM predstavovala 78,71 % a zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala
585,14 eur.
§ 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ako vyplýva z § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická



osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo
meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto
tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
1) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri platení pred lehotou
splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie "spotrebiteľského úveru pred lehotou
splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Ako vyplýva z § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V zmysle § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z uzavretej zmluvy je možno prijať jednoznačný záver o tom, že zmluva bola uzavretá medzi
dodávateľom služby, teda nebankovou inštitúciou a spotrebiteľom, t.z. fyzickou osobou, ktorá si požičala
od dodávateľa finančné prostriedky. Tieto prostriedky použila na svoje osobné účely, nič iné zo zmluvy
nevyplýva. Ďalej je tiež možné konštatovať, že súd prvého stupňa správne reagoval vo veci tým, že
najprv sa zaoberal námietkou premlčaniu, ktorú vzniesla žalovaná.



K odvolacej námietke žalobu, ktorá spočívala predovšetkým v tom, že je potrebné zo strany súdu
aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu vzhľadom k charakteru zmluvy, ktorá predstavuje absolútny
obchod a je vylúčené použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje už na
ustálenú súdnu prax odvolacích, ale aj dovolacieho súdu, teda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
z ktorých je zrejme, že v týchto prípadoch jednoznačne je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ktoré riešia otázku spotrebiteľských zmlúv a nesporne zmluvný vzťah medzi účastníkmi
takýto charakter má. Preto aj s poukazom na ostatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je posúdenie
právne a zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvého stupňa v úplnom poriadku. Preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a to podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k
tomu, že úspech v odvolacom konaní mala žalovaná, ktorá ale nežiadala priznať náhradu trov konania,
neuplatnila si žiadne, odvolacie trovy neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.