Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/24/2015 z 28. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. apríla 2015, sp. zn. 3CoE/24/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6309203175.1 Krajský súd Banská Bystrica | 3CoE/24/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6309203175.1 | 2015-04-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 43 ods. 3 OSP, § 37 ods. 1 EP, § 93 ods. 2 OSP, § 43 ods. 1 OSP, § 42 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc95ffd8-5d6c-4350-9ebc-4e2f45638d49 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6309203175.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309203175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6309203175.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti povinnému: M. E. pre vymoženie pohľadávky
vo výške 325,34 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Adrianou Juhásovou,
Exekútorský úrad Trnava, so sídlom Matuškova 1, 917 01 Trnava, o odvolaní Združenia spotrebiteľov
Slovenska o.z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Brezno
č. k. 4Er/783/2009-12 zo dňa 1. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nepripustil vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z. (ďalej len
Združenie) ako vedľajšieho účastníka na strane povinného do exekučného konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 03.10.2014 bolo súdu doručené podanie Združenia, ktorým
súdu oznámilo, že z vlastného podnetu vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane povinného za
účelom jeho ochrany ako spotrebiteľa. Okresný súd poukázal na ust. § 93 zák. č. 99/1963 Z. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) a konštatoval, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať
len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému
z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. Ust. § 93 ods. 3/ O.s.p.
pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z
účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. V exekučnom konaní je
z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým, ale
cieľom tohto konania je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto
rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane povinného
do konania.
Proti tomuto uzneseniu podalo Združenie prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenia veci a tiež to, že rozhodnutie ako také
je nesprávne, lebo trpí vadami, ktoré spočívajú v nesprávnom a nedostatočnom označení účastníkov
konania, keďže v rozhodnutí absentujú identifikátory účastníkov konania. Poukázal na ust. § 93 ods. 3/
O.s.p. a v tomto smere na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/93/2009, R 57/2009. Podľa
odvolateľa z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by niektorý z účastníkov namietal
neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného
opodstatnenia a bez predpokladu, ktorý vyplýva z ust. § 93 ods. 3/ O.s.p. pri absencii návrhu na takéto
rozhodnutie. Takéto rozhodnutie má črty súdnej svojvôle. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu, že
vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. Takýto názor by odvolateľ považoval
za právne udržateľný len v prípade, ak by sa u vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na
výsledku sporu, ktorý však nie je potrebný v prípade právnickej osoby vstupujúcej do konania ako



vedľajší účastník podľa ust. § 93 ods. 2/ O.s.p., a teda zameranej na ochranu práv podľa osobitného
predpisu. S poukazom na dôvodovú správu uviedol, že cieľom predmetnej úpravy je rozšíriť ochranu
práv na tie prípady, u ktorých existuje pre zabezpečenie ochrany dôležitý verejný záujem. Ustanovenie
§ 93 ods. 2/ O.s.p. je ďalším nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorého možnosť zavedenia vyplýva z
čl. 8 Smernice 93/13/EHS. V tomto smere dal odvolateľ do pozornosti záver písomných pripomienok k
prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, Pohotovosť/Vašuta,
podľa ktorých sa má Smernica 93/13/EHS vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd
pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka aj v exekučnom súdnom
konaní. Ďalej uviedol, že všetky známe závery z teórie a praxe na problematiku vedľajšieho účastníctva
v exekučnom konaní vychádzali z právnej úpravy platnej do 15.10.2008, teda pred účinnosťou novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z. z, ktorá zaviedla nové ustanovenie §
93 ods. 2/ O.s.p. a umožnila, aby do konania vstúpila ako vedľajší účastník právnická osoba zameraná na
ochranu práv spotrebiteľa, pri ktorej sa nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu.
Namietal, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach právnu úpravu vedľajšieho účastníctva vôbec
neobsahuje. Ak teda tento osobitný právny predpis výslovne nevylučuje vstup vedľajšieho účastníka
do exekučného konania, je potrebné pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ust. § 93 O.s.p., čo
priamo ukladá ust. § 251 ods. 4/ O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučného konania
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na uznesenia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 20CoE/108/2013 zo dňa 30.08.2013, sp. zn. 26CoE/82/2013 zo dňa 03.10.2013 a sp. zn.
20COE/64/2014 zo dňa 30.06.2014. Vzhľadom na uvedené mal odvolateľ za to, že vstup vedľajšieho
účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci, preto navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Brezno. Zákonný sudca nemienil odvolaniu
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4 veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté
uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. i), ods. 2/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 19.09.2014 oznámilo Združenie svoj
vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného a žiadalo, aby o jeho podaní súd
rozhodol. Združenie neoznačilo v jeho podaní vec, ktorej sa podanie týka a ani povinného, u ktorého
uviedlo len meno a priezvisko, bez akejkoľvek bližšej identifikácie vyžadovanej § 42 ods. 3/ O.s.p.
Okresný súd napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane
povinného do exekučného konania.

Podľa § 42 ods. 3/ O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 43 ods. 1/ O.s.p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby
nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa § 43 ods. 3/ O.s.p. na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na
začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 42 ods. 3/ O.s.p. vymedzuje základné náležitosti podania
určeného súdu tak, že z neho musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, vrátane označenia
zástupcu, ktorej veci sa týka, ak ide o podanie týkajúce sa prebiehajúceho konania, ako aj označenie



jeho obsahu a predovšetkým, aké právne následky sa ním v procesných vzťahoch sledujú. Podanie tiež
musí obsahovať deň, v ktorý bolo vyhotovené a podpis podávateľa alebo jeho zástupcu. V prípade, že
podanie stanovené náležitosti neobsahuje, Občiansky súdny poriadok v § 43 ods. 1 ukladá súdu, aby
uznesením vyzval účastníka na doplnenie nesprávneho a neúplného podania v lehote, ktorú mu určí a
ktorá nemôže byť kratšia, ako desať dní. V uznesení ho zároveň poučí, ako treba doplnenie vykonať.

Nesprávnym podaním je také podanie, z ktorého nie je zrejmé, ktorej veci sa týka, aj keď ho navrhovateľ
označil číslom konania, pretože neoznačil o vymoženie akej sumy sa jedná. Nedostatočné je aj
označenie účastníkov exekučného konania len ich menom a priezviskom, bez uvedenia ich miesta
bydliska, ktoré neumožňuje ich presnú identifikáciu. V prejednávanej veci oznámilo Združenie, že
vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinného bez toho, aby v podaní
označilo povinného okrem mena a priezviska aj ďalšími údajmi, a to adresou trvalého, príp. prechodného
pobytu, bez ktorého nie je účastník označený riadne. Takéto podanie Združenia, ktorým právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, súdu oznamuje svoj vstup do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného za účelom ochrany jeho spotrebiteľských práv
bez toho, aby vec a povinného dostatočne označila, je treba považovať zároveň aj za neúplné, keďže z
neho nie je možné vôbec zistiť, koho práva mieni Združenie ochraňovať. Z takéhoto konania Združenia
vyplýva, že nemalo žiadnu vedomosť v akej veci a koho práva vlastne v exekučnom konaní chráni. V tejto
súvislosti vyznieva odvolacia námietka Združenia, že rozhodnutie súdu neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti pokiaľ ide o označenie účastníkov konania skôr zmätočne, keďže rozhodnutiu okresného
súdu vytýka chýbajúce náležitosti označenia povinného, ktorú povinnosť samo nesplnilo.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd nemal oprávnenie na to, aby neúplné označenie
účastníka exekučného sám dopĺňal. Ak však nerozhodol tak, že bez ďalšieho takto oznámenému
vstupu vedľajšieho účastníka na strane povinného nepriznal účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, mal
postupovať podľa § 43 O.s.p. a Združenie vyzvať uznesením na doplnenie podania o skutočnosť, akej
veci sa podanie týka, t.j. čo je predmetom exekučného konania a o označenie povinného, pretože sa
jedná o vadu podania, ktorá je odstrániteľná.

S prihliadnutím na obsah odvolania považuje odvolací súd za nevyhnutné zaujať stanovisko aj k vecnej
námietke Združenia ohľadom jeho tvrdenia, že vedľajšie účastníctvo je prípustné aj v exekučnom konaní,
s ktorým sa odvolací súd nestotožňuje.

Podľa § 37 ods. 1/ Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 2/ Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym
rozhodnutím.

Podľa § 37 ods. 3/ Exekučného poriadku veta prvá, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.

Podľa § 93 ods.1/ O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods.2/ O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods.3/ O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.



Podľa § 251 ods. 4/ O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Z ust. § 251 ods. 4/ O.s.p. je zrejmé, že O.s.p. sa ako lex generalis použije na exekučné konanie
len v prípade, ak osobitný právny predpis, upravujúci exekučné konanie- Exekučný poriadok určitú
právnu problematiku neupravuje. Pokiaľ teda Exekučný poriadok výslovne ustanovuje, kto je účastníkom
exekučného konania (§ 37 Exekučného poriadku), je nevyhnutné postupovať výlučne v zmysle
ustanovení Exekučného poriadku, ako lex specialis a aplikácia ustanovení O.s.p., ako lex generalis
na právnu problematiku účastníctva v exekučnom konaní je vylúčená. Exekučný poriadok procesný
inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, čo vyplýva predovšetkým zo špecifík a osobitosti tohto
konania- vykonávacieho konania, sledujúceho už len nútený výkon právoplatne a vykonateľne uloženej
povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. V prípade vykonávacieho konania, ktorého účelom a
sledovaným cieľom je vynútenie konkrétnej dobrovoľne nesplnenej povinnosti konkrétneho povinného
subjektu vo vzťahu ku konkrétnemu oprávnenému subjektu z exekučného titulu, je už priamo z podstaty
tohto vykonávacieho konania vylúčená účasť akéhokoľvek iného subjektu, ako výlučne toho, ktorému
prináleží právo a ktorému vyplýva povinnosť určená vo vykonateľnom exekučnom titule. Odvolací
súd poznamenáva, že totožné právne stanovisko bolo vyslovené už aj v početných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 6Cdo/211/2011, sp. zn. 6Cdo/207/2011). V
predmetných rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že v exekučných konaniach je
z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené, pretože exekučné konanie nie je konaním sporovým a
ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je v exekučných konaniach aplikovateľné (§ 251
ods. 4 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že pokiaľ súdy nižšieho stupňa v exekučnom
konaní nepripustili vedľajšie účastníctvo, ich rozhodnutia plne rešpektovali platnú procesnú úpravu a
neodňali žiadnemu zo subjektov možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Exekučný poriadok za účastníka exekučného konania vedľajšieho účastníka nepovažuje, preto
exekučný súd postupoval správne, keď oznámenie Združenia, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník posúdil podľa obsahu ako procesný návrh, o ktorom je potrebné rozhodnúť. Ak vedľajší účastník
oznamuje svoj vstup do exekučného konania, ktoré jeho vstup neumožňuje, potom v takomto konaní
nikdy nemôžu nastať účinky jeho vstupu ako vedľajšieho účastníka do konania a súd na rozhodnutie
o zamietnutí takéhoto oznámenia, príp. na rozhodnutie, ktorým vstup tretej osoby do exekučného
konania ako vedľajšieho účastníka nepripustí, príp. rozhodnutie, ktorým takémuto oznámeniu vstupu
vedľajšieho účastníka na strane povinného neprizná účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nepotrebuje
návrh niektorého z účastníkov exekučného konania tak, ako to predpokladá ust. § 93 ods. 3/ O.s.p.
účinné do 31.12.2014, pretože súd v takomto prípade o oznámení Združenia rozhodne bez ďalšieho.

Ani obsah záveru písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej
únie vo veci C-470/12 a ani rozsudok v tejto veci zo dňa 27.02.2014, vydané v prejudiciálnom konaní
o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. proti
žalovanému Miroslav Vašuta za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nenasvedčuje
tvrdeniu Združenia v odvolaní, že by malo byť vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní prípustné.
V závere cit. rozsudku Súdny dvor Európskej únie uviedol, že „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods.
1 a článok 8 tejto smernice sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej
únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa
vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie
exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku.“ V bode 54 cit. rozsudku tiež
uviedol, že „Pokiaľ ide o možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte
uvedeného článku, je potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní
týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na
obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na
kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13 a v bode 55 cit. rozsudku uviedol, že
„Podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať takého spotrebiteľa
vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom“.

Ak teda okresný súd mienil o oznámení Združenia o jeho vstupe do exekučného konania ako vedľajšieho
účastníka na strane povinného rozhodovať tak, že ho do exekučného konania nepripustí, mal skúmať,



či jeho podanie obsahuje všetky náležitosti správneho a úplného podania, a teda či je označená riadne
vec, o ktorej exekučný súd koná a povinný, na strane ktorého mienilo Združenie vystupovať tak, aby
z neho bolo zrejmé, že má spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, pretože aj § 169 O.s.p.
vyžaduje, aby uznesenie súdu malo všetky zákonom predpísané náležitosti a aby bolo riadne doručené
všetkým účastníkom konania, a to aj exekučného, čo vyplýva z § 168 ods. 2/ O.s.p. v nadväznosti na
§ 251 ods. 4/ O.s.p. a § 37 Exekučného poriadku.

Aj keď okresný súd sám odstránil vadu podania týkajúcu sa označenia veci, o ktorej sa exekučné
konanie vedie namiesto Združenia, ktoré mal vyzvať na jej odstránenie postupom podľa § 43 O.s.p., čo
neurobil, zostala naďalej neodstránená vada jeho podania spočívajúca v označení povinného. Takýmto
nesprávnym procesným postupom, ale aj nesprávnym rozhodnutím, v ktorom rovnako absentuje presné
označenie povinného zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred
súdom, v dôsledku čoho musel odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. i)
O.s.p zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Pretože nebol daný dôvod na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia, keď podanie Združenia
nemalo náležitosti stanovené zákonom, okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať podľa § 43 ods.
1/ O.s.p. a vyzve Združenie uznesením na odstránenie vád jeho podania v označení povinného o jeho
adresu spolu s poučením o tom, že nedoplnenie podania v určenej lehote má tie právne následky, ktoré
sú uvedené v § 43 ods. 3/ O.s.p.

V prípade, ak na základe uznesenia, ktorým okresný súd vyzve Združenie v ním stanovenej lehote
na doplnenie jeho oznámenia toto nedoplní, súd na podanie Združenia podľa ust. § 43 ods. 3/ O.s.p.
neprihliadne a v exekučnom konaní bude pokračovať. V prípade, že Združenie zákonom vyžadované
údaje doplní, rozhodne okresný súd o jeho oznámení postupom, ktorý je naznačený vyššie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.