Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 2CoE/35/2017 z 30. 5. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. mája 2017, sp. zn. 2CoE/35/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4607208011.2
Krajský súd Nitra | 2CoE/35/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4607208011.2 | 2017-05-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: CSP, EP, § 44 ods. 2 EP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ef9668c-327c-4308-9d29-150aef40566c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4607208011.2

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/35/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607208011
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4607208011.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Fridrich Paľko,
s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému:
L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o vymoženie sumy 248,96 €, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/738/2007-16 zo dňa 04.08.2016 a o návrhu oprávneného
na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

1. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/738/2007-16 zo dňa 04.08.2016   p o
t v r d z u j e.

2. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a uviedol,
že o náhrade trov exekúcie rozhodne v osobitnom uznesení.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 35 ods. 1, § 45 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu oprávnený (dodávateľ). Ak aj rozhodcovská doložka
dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského
konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť
súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným
dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4
písm. r) OZ iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad,
pretože v tomto exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ,
ktorý aj podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku
si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako
zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dokonca vzhľadom na formu a spôsob,
akým sú úverové zmluvné dojednania oprávneného písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ ani
nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť ich
význam a následky. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu



miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v
ktorého obvode je bydlisko povinného (spotrebiteľa), čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.
Zmluva obsahuje aj ďalšie neprimerané zmluvné podmienky, pričom jednou z nich je aj dohoda o
úroku z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25 % ročne) z dlžnej sumy. Táto sankcia (rovnako
ako ďalšie - zmluvné pokuty, poplatok za upomienky) nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale je
súčasťou všeobecných podmienok, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované
pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že
povinný nemal možnosť ich zmeniť.  Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný nahradiť
oprávnenému trovy rozhodcovského konania. Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore
s dobrými mravmi. V rozsudku sa konštatuje, že náhrada trov konania bola oprávnenému priznaná
ako úspešnému účastníkovi. Na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na
výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom a preto
ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať. Súd prvej inštancie vzhľadom
na všetky uvedené dôvody v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil. Rozhodol tak
z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje
povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Nároky,
ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich
právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva
by bol v rozpore s dobrými mravmi.  Na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné
aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka
je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc
rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd
svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, že súd postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že podáva odvolanie aj pre odňatie možnosti konať pred
súdom, nakoľko exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie.
Namietal ďalej, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť
účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej,
rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinnej.

5. Uviedol ďalej, že ak sa súd prvej inštancie nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 4
ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP
prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom
právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Na podklade
uvedených skutočností žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že podané odvolanie nie je
dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému
návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Bratislava sp. zn. SR 0659/07 zo dňa 26.2.2007 (ďalej len
rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie sumy 248,96 € s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal na
základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
mu bolo udelené dňa 13.07.2007. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.



9. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016. Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o z zmene a doplnení niektorých
zákonov.

10. Podľa § 9a ods.1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek,
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho
jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v
ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento
záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku a nielen v § 41 ods. 2. Jedným z nich je i § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

17. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené
v § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi



predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže § 57 ods.
1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so
zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či súd tu dôvody neprípustnosti
exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako tieto vyplývajú z § 45 ZRK. V
prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval, či sú
splnené zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v § 45 ods. 1
písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu nebránila
ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol
dôvody zastavenia exekúcie v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ktoré sa aplikujú práve po vydaní
poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti
zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže
počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so
zákonom.

19. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o
úvere, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru.
Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú
štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať,
či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v
nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil.
Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup
podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje. Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané
v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné.
Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky
(v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou
exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie
exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci
konať, pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z § 45 ods. 1, 2 ZRK
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Rovnako
tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 23. 11. 2011 č. k. I. ÚS 456/2011-19
zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý
by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci
nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli i všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia
úveru sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou



zmluvnou podmienkou a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou,
keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná
a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú
preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo
veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako
celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je
neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

20. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

21. Odvolací súd nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu aby
podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a taktiež ani z dôvodu, že požiada Súdny dvor ES
o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval odvolateľ.

22. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP (predtým § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť ako aj v prípade, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.

23. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm.
a) a písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súdu prvej inštancie v tomto prípade ani
nerozhodoval.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.