Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1Tos/79/2017 z 26. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. septembra 2017, sp. zn. 1Tos/79/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4217010136.1 Krajský súd Nitra | 1Tos/79/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4217010136.1 | 2017-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: predpis č. 224/2010 Z. z., § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 224/2010 Z. z., § 208 ods. 2 písm. d) zákona č. 224/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f636b8cd-6230-42d0-b8ac-991043a48ae1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4217010136.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/79/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010136
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4217010136.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci odsúdeného J. X., o sťažnosti odsúdeného a W.
X. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13.07.2017 sp. zn. 2Nt/7/2017, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného J. X., narodeného
XX.XX.XXXX a W. X., narodenej XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2 Trestného
poriadku zamietol návrhy odsúdeného J. X. (ďalej len odsúdený) a W. X. na povolenie obnovy konania,
ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 11T/66/2014-2951 zo dňa
20.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/98/2016-3118 zo dňa 12.01.2017,
pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

V jeho odôvodnení poukázal na odcudzujúce rozhodnutia, návrhy na povolenie obnovy konania a dôvody
v nich uvedené, právne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že nevyšli najavo žiadne nové
skutočnosti skôr súdu neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosť odsúdený i W. X., ihneď po jeho vyhlásení, ktoré následne
písomne odôvodnili. Odsúdený v písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom obhajcu namietal
súdom zamietnutý výsluch ním navrhnutých svedkov, pretože sa jedná o nové dôkazy súdu skôr
neznáme z toho dôvodu napadnuté uznesenie považuje za predčasné a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu I. stupňa s príkazom na vypočutie svedkov. Vo vlastnoručne písomnom odôvodnení sťažnosti
namietal zhodné skutočnosti a domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia.

W. X. v písomných odôvodneniach sťažnosti uvádzala, že odsúdený, ktorý je jej manželom a je nevinný,
podľa jej názoru orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd porušujú zákon, navzájom sa obhajujú,
nebrali do úvahy ani svedkov ani dôkazy, je pravdou, že podala trestné oznámenie a že krivo obvinila
manžela, skutok sa však absolútne nestal, ide o podvod zinscenovaný E. X., aby tento získal ich majetok.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažností oprávnenými osobami podľa § 192
odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i
konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosti nie sú dôvodné.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj)
právoplatným rozsudkom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť



iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného
trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo v
zrejmom rozpore s účelom trestu.

Nadriadený súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí tzv.
revízny princíp, ale toto sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v
citovanom zákonnom ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je
rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale
či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr súdu známe. Skutočnosťou predtým neznámou
sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na
zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania
treba preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý
nebol vykonaný v pôvodnom konaní (môže to byť aj výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj
dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede v pôvodnom
konaní vypočutého svedka). Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov. V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd
nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, nakoľko, ako je zrejmé aj z § 394 odsek
1 Trestného poriadku, inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku slúži primárne
na nápravu rozhodnutí, ktoré sú nesprávne preto, že boli urobené na základe nesprávnych skutkových
zistení (práve ako dôsledku nezohľadnenia nových dôkazov a skutočností súdu skôr neznámych).

Na základe uvedeného treba konštatovať, že posudzovanie splnenia podmienok obnovy konania v
zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku v posudzovanom prípade a následne aj dokazovanie pred
súdom I. stupňa bolo determinované návrhom odsúdeného a jeho manželky na povolenie obnovy
konania.

V uvedenom rozsahu nadriadený súd konštatuje, že hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom
konaní, t.j. dôkazov známych v pôvodnom konaní, súdmi I. resp. II. stupňa, nemôže byť dôvodom pre
povolenie obnovy konania, tak ako si to nesprávne vykladá odsúdený a jeho manželka. Tento záver
vyplýva z dikcie vyššie citovaného § 394 odsek 1 Trestného poriadku, z ktorého je zrejmé, že povolenie
obnovy môže byť dôsledkom zistenia existencie výlučne dôkazov v pôvodnom konaní súdu (resp. súdom
oboch stupňov) neznámych. V tomto konaní, ktoré je konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku nie
je možné preskúmavať zákonnosť a odôvodnenosť právoplatných rozhodnutí len na základe námietok
sťažovateľa, ktoré voči ním uplatňuje, teda nejedná sa o ďalšie - tretie prieskumné konanie.

Hodnotenie v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov prichádza do úvahy pri posudzovaní podmienok
obnovy konania len v rovine ich vzťahu k novopredloženého dôkazu súdu skôr neznámemu, a to v tom
zmysle, či tento dôkaz, či už sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu
známymi, môže odôvodniť iné rozhodnutie vo výroku o vine alebo treste.

Existencia nových skutočností a dôkazov súdu v pôvodnom konaní neznámych je totiž len jednou
z podmienok pre povolenie obnovy konania, nakoľko, aby bolo možné obnovu konania povoliť, je
nevyhnutné (ako to vyplýva z § 394 odsek 1 Trestného poriadku), aby k nej pristúpila aj ďalšia podmienka,
že ide o skutočnosti a dôkazy spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V posudzovanom prípade však táto ďalšia
podmienka splnená nebola.

Posúdenie, či novo navrhovaný dôkaz má takúto povahu je vecou súdu, ktorý je pri tom povinný
zohľadňovať jeho obsah v zmysle tvrdení navrhovateľa (t.j. aká skutočnosť má byť týmto dôkazom
preukázaná), ako aj to akým spôsobom a za akých okolností bol tento dôkaz zistený alebo získaný (§
238 ods. 2 Tr. por. v súvislosti s § 394, § 398 Tr. por.).

Nie je tak správna predstava navrhovateľa (odsúdeného) o tom, že súd v konaní o návrhu na povolenie
obnovy konania je povinný vykonať akýkoľvek navrhovaný dôkaz už len preto, že v pôvodnom konaní
nebol súdu známy. V tomto smere nadriadený súd považuje právne úvahy súdu I. stupňa uvedené na



strane 2 napadnutého uznesenia za výstižné, logické a správne a zodpovedajúce kontradiktórnemu
procesu.

Rozhodnutia či už Ústavného súdu alebo všeobecných súdov nie je možné považovať za dôkaz v zmysle
§ 119 odsek 2 Trestného poriadku.

Nadriadený súd preto konštatuje, že súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že neboli splnené
podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku, osobitne v jeho prvom odseku, t.j. že v
posudzovanej trestnej veci nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo treste.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie
rozvedenými úvahami, nadriadený súd sťažnosť odsúdeného a W. X. podľa § 193 odsek 1 písmeno c/
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok ( § 185 ods. 2 Tr. por. ).