Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/27/2018 z 18. 3. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. marca 2019, sp. zn. 21Cob/27/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2312228221.3 Krajský súd Trnava | 21Cob/27/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2312228221.3 | 2019-03-18 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 370 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab654dae-1663-48eb-bd88-790818cd1458 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2312228221.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312228221
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2312228221.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: JUDr. Dana Leštáková, PhD.,
Bebravská 3, Bratislava, IČO: 37 998 862, zastúpená JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, Haličská cesta
3200, Lučenec, proti žalovanému: KE Holdings SK, s.r.o., Puškinova 1547/17, Galanta, IČO: 35 846
712, zastúpený: AK Heringeš & Veverka, s.r.o., Einsteinova 11/3677, Bratislava, o zaplatenie 442,36
eur s prísl., a vzájomnej žalobe o zaplatenie 2 310,04 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 26Cb/9/2013-285 zo dňa 29.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby a späťvzatie vzájomnej žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie
č.k. 26Cb/9/2013-285 zo dňa 29.11.2017 zrušuje a konanie zastavuje.

Žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta ako súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobkyni uložil zaplatiť žalovanej
spoločnosti sumu 2 060,04 eur s 9,5% úrokom z omeškania od 10.05.2013, k čomu priznal žalovanej i
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k žalobe, ktorou žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej
spoločnosti povinnosť uhradiť jej sumu 442,36 eur s prísl. titulom nároku na odplatu za právne
služby, ktoré jej poskytla na základe Mandátnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, uzatvorenej dňa
02.01.2011. V priebehu konania vzala žalobu v časti o zaplatenie 9,15 eur späť a tak súd podľa § 145
ods.2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil a konal len o nároku na zaplatenie 433,21 eur s prísl. Žalobkyňa
poukazovala na to, že poskytovala právnu službu žalovanej, ktorá mala v tom čase obchodné meno
MINIB SK s.r.o. a odplatu si uplatnila faktúrou č. 15/2012, podľa ktorej si účtovala paušálnu odmenu vo
výške 250 eur , k tomu 20% DPH za mesiac júl 2012, ako mala dohodnuté v čl. V Mandátnej zmluvy o
poskytovaní právnej pomoci a zmluvnú hodinovú odmenu za návrh na vykonanie exekúcie v rozsahu 2
hodín v sume 71,37 eur, k tomu 20% DPH a za stanovisko k auditu účtovnej závierke, úkon v rozsahu
0,50 hod., v sume 32,- eur a k tomu 20% DPH.

3. Žalovaná spoločnosť s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. V priebehu konania žalovaná
spoločnosť podala vzájomnú žalobu o zaplatenie 2.310,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
od 10.05.2013, ktorú sumu žiadala priznať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré
plnenie započítala sumu vo výške 250,- eur uplatnenú žalobkyňou ako paušálnu odmenu za mesiac
júl 2012 a tak žiadala zaviazať žalobkyňu k zaplateniu 2 060,04 s prísl. ako sumy, ktorá zostala po
započítaní. .

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s čestným prehlásením
Ing. Róberta Králika zo dňa 16.05.2013, ktorý ako konateľ žalovanej mandátnej zmluvy so žalobkyňou



podpísal a dospel k záveru, že návrhu žalobkyne nie je možné vyhovieť, oproti čomu vzájomný návrh
žalovanej spoločnosti je opodstatnený. Súd uvedený záver založil na znení Mandátnej zmluvy, ktoré
vylučovalo prípadnú zmenu ústnou formou, preto iné dojednanie s poukazom na ust. § 37 Obč. zák.
odmietol pre neurčitosť s tým, že existencia žiadneho iného záväzkového vzťahu vzniknutého inak ako
na základe mandátnej zmluvy nebola v konaní žalobkyňou preukázaná. Podľa ust. § 451 ods. 1,2, §
456 a § 458 Obč. zák., ktorými je upravené bezdôvodné obohatenie, prvoinštančný súd vyhodnotil nárok
uplatňovaný žalobkyňou sa opodstatnený len do výšky 250,- eur, v ostatej časti ho zamietol a sumu
250 eur podľa § 580 Obč. zák. a § 358 Obchod. zák. započítal na vzájomnú žalobu podanú žalovanou
a žalobkyňu zaviazal na zaplatenie 2 060,04 eur s prísl., keď sa v celom rozsahu stotožnil s názorom
žalovanej spoločnosti obsiahnutým vo vzájomnej žalobe. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd
s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 255 ods. 1 C.s.p.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie voči výrokom
označeným ako II., III. a IV. a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a jej návrhu vyhovel, prípadne
aby rozsudok zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní
vzniesla z opatrnosti i námietku premlčania vzájomnej žaloby .

6. K odvolaniu žalobkyne sa v podaní zo dňa 28.02.2018 vyjadrila žalovaná, ktorá v podaní popísala
priebeh konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku a žiadala rozsudok
potvrdiť.

7. Žalobkyňa v odvolacej replike zo dňa 17.10.2018 zotrvala na odvolacom návrhu, zdôraznila,
že v žiadnom prípade nemohla predpokladať, že prvoinštančný súd bude negovať dôkazy, ktoré
v predchádzajúcom rozsudku považoval za dostatočné a napriek názoru odvolacieho súdu návrh
žalovanej neposúdil ako obranu. V replike opakovane popísala chronológiu vykonaného dokazovania,
zdôraznila, že v tom čase konateľ Ing. Králik všetky úkony a faktúry, ktoré vystavila odsúhlasil a bola to
žalovaná strana, ktorá nedisponuje dôkazmi o existencii vzájomnej pohľadávky a len vytýka chyby pri
fakturácii. Ak žalovaná na záver svojho vyjadrenia k odvolaniu pripúšťa, že nárok je minimálne vo výške
1.759,56 eur, je to nová skutočnosť, ktorá z doterajších podaní nevyplynula, a tak vo veci vzájomného
návrhu je dôkazná povinnosť na strane žalovanej, ktorú neuniesla, keď až v odvolacom konaní zmenila
výšku sumy. Ide teda o novú skutočnosť, pričom prax medzi stranami sporu bola zavedená prax, ktorá
preukazovala existenciu dohody o hodinovej, tarifnej aj paušálnej odmene. V odvolacej replike sa ešte
vyjadrila k jednotlivým fakturovaným sumám z faktúr č. 12/2011, 02/2012 a 08/2012.

8. Odvolacia replika bola doručená žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý zásielku dňa
12.11.2018 prevzal, odvolaciu dupliku nepodal.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380 C.s.p.) a nariadil odvolacie
pojednávanie (§385 ods.1 C.s.p.) .

10. Odvolací súd podľa § 179 ods.2 v spojení s § 378 ods.1 C.s.p. na úvod odvolacieho pojednávania
vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému zmierlivému vyriešeniu sporu, na čo reagovala žalobkyňa
tým, že žalobu berie v celom rozsahu späť. Rovnako sa vyslovila i žalovaná strana sporu, ktorá vzala
vzájomnú žalobu späť, so vzájomnými späťvzatiami prejavili sporové strany súhlas a uviedli, že si
neuplatňujú ani nárok na náhradu trov konania.

11. Podľa § 370 C.s.p.
(1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
(2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vychádzajúc z toho, že žalobkyňa vzala žalobu
v celom rozsahu späť a rovnako tak i žalovaná strana sporu vzala späť vzájomnú žalobu po rozhodnutí



súdu prvej inštancie, ale skôr, ako jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, rozhodol podľa § 370
C. s. p. tak, že späťvzatie žaloby i vzájomnej žaloby pripustil, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a
konanie zastavil.
13. O trovách prvostupňového ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,
§ 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p., ale žiadnej zo strán sporu nárok na ich náhradu nepriznal. O
náhrade trov konania v prípade zastavenia konania súd rozhoduje len na základe posúdenia procesného
zavinenia. Odvolací súd posúdil správanie strán konania z hľadiska procesného zavinenia na zastavení
konania a dospel k záveru, že obidve strany konania majú rovnaký podiel na zastavení konania, preto
rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V danej veci odvolací
súd neaplikoval ust. 257 C.s.p. , pretože jeho použitie si vyžaduje výnimočnú situáciu a podľa názoru
odvolacieho súdu v tomto prípade neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho
použitie.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p. )
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ).Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p. ).