Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/29/2013 z 11. 11. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. novembra 2013, sp. zn. 20S/29/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5013200240.1
Krajský súd Žilina | 20S/29/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5013200240.1 | 2013-11-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. a) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/939c21cb-3b21-40d2-8294-ac28dfdaa9b1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5013200240.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/29/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200240
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200240.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov
senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Jakub Machaj MADEX,
s miestom podnikania Vojtaššákova 556, 027 44 Tvrdošín, IČO: 45 329 109, právne zastúpený
Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom Ul. E. XXX, XXX XX F., proti žalovanému: Štátna
veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 4072/2012 zo dňa 21.12.2012, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č.k. 4072/2012 zo dňa 21.12.2012   z r u š u
j e  podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec   v r a c i a   správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške  70,- eur z titulu súdneho
poplatku a 275,94 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Gabriela
Vonsa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán Regionálna veterinárna a potravinová správa Lučenec rozhodnutím č.k.
055/2012-002/St zo dňa 12.10.2012 rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ako predávajúci identifikovať
hovädzie mäso a výrobky z neho podľa § 37 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 39/2007 Z.z., čl. 13
Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1760/2000 a to tým, že pri kontrole 28.08.2012 v čase od 08.00 hod. do
10.50 hod. v rámci ambulantného predaja potravín z motorového vozidla Mercesdes-Benz na trhovom
mieste E. ponúkal na predaj nebalené hovädzie mäso v množstve 34,80 kg, ktoré nebolo označené
povinnými údajmi podľa čl. 13 uvedeného nariadenia. Týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty
iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. f) zákona č. 39/2007 Z.z.

Ďalej porušil povinnosť ako predávajúci zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na
obchod skontrolované, osobitne označené a označené etiketami,a aby k nim boli až po konečného
príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady podľa § 37 ods. 3 písm. i) cit. zákona a
čl. 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia EP a Rady (ES) č. 853/2004 a to tým, že pri kontrole 28.08.2012 v
tom istom čase a na tom istom mieste v rámci ambulantného predaja z motorového vozidla Mercedes-
Benz ponúkal na predaj delené nebalené hovädzie mäso v množstve 34,80 kg, ktoré nebolo označené
identifikačnými značkami podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) a prílohy II. oddiel I. Nariadenia ES č. 853/2004.
Tým naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. n) cit. zákona.

Ďalej porušil povinnosť podľa § 37 ods. 3 písm. i) cit. zákona a čl. 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia EP a Rady
(ES) č. 853/2004 a to tým, že pri vyššie uvedenej kontrole v tom istom čase na tom istom mieste ponúkal
na predaj delené nebalené bravčové mäso voľne ložené v prepravkách v množstve 95,4 kg, ktoré nebolo



označené identifikačnými značkami podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) a Prílohy II oddiel I Nariadenia ES č.
853/2004, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. n) cit.
zákona.

Ďalej porušil povinnosť podľa § 37 ods. 3 písm. i) cit. zákona a čl. 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia EP a
Rady (ES) č. 853/2004  a to tým, že v ten istý deň, v ten istý čas a na tom istom mieste ponúkal na predaj
hydinové diely voľne ložené v prepravkách v množstve 167,90 kg, ktoré neboli označené identifikačnými
značkami podľa čl. 5 ods. 1 písm. b) a Prílohy II oddiel I Nariadenia ES č. 853/2004, čím naplnil znaky
skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. n) cit. zákona.

Za to sa mu uložila podľa § 50 ods. 1 písm. f) cit. zákona pokuta vo výške 3 000,- Eur. V
odôvodnení bolo uvedené, že vyššie uvedené naplnenie skutkových podstát bolo riadne preukázané
z dôkazných materiálov  a to úradný záznam o veterinárnej kontrole, obchodný identifikačný doklad
(dodací list), záznam o úradnej kontrole potravín. Skutočnosti zistené počas kontroly dňa 28.08.2012
sú zaznamenané v úradnom zázname  o veterinárnej kontrole. Nakoľko zákon č. 39/2007 Z.z., ani
Správny poriadok neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých iných správnych
deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analógie legis tzv. absorbčnú zásadu
pri ukladaní úhrnného trestu. Uplatnia sa tu zásady pre ukladanie úhrnného trestu - sankcia sa ukladá
za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, pri rovnakých sadzbách sa závažnosť deliktu a úhrnný
trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov, v danom prípade podľa § 50 ods. 1 písm.
f) cit. zákona. Spáchanie viacerých správnych deliktov pritom správny orgán považoval za priťažujúcu
okolnosť. Najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt umožňoval uloženie pokuty v rozmedzí od
400 do 3 500 Eur. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prihliadal najmä na to, že boli porušené
práva spotrebiteľa o informovanosti o pôvode hovädzieho mäsa, ktorých cieľom je poskytnúť maximálnu
transparentnosť v obchodovaní s hovädzím mäsom. Tým účastník koná v rozore s požiadavkami
verejného záujmu, zvlášť pokiaľ ide o ochranu zdravia ľudí a vysledovateľnosti pôvodu mäsa. Uvádzaním
na trh neoznačeného hovädzieho, bravčového a hydinového mäsa, účastník konania neposkytol záruky
vierohodnosti predajcu. Potraviny neznámeho pôvodu predstavujú možnosť rizika pre zdravie ľudí i riziko
nebezpečnosti potravín. Vzhľadom na to, že dňa 09.03.2012 sa uviedli priestory motorového vozidla
Mercedes - Benz so ŠPZ TS 115 AV na ambulantný predaj balených potravín živočíšneho pôvodu na
území SR do prevádzky, správny orgán usúdil, že protiprávny stav pretrvával približne 5 mesiacov od
jeho uvedenia do prevádzky. Tiež prihliadol na minulosť prevádzkovateľa (ide o prvé porušenie) a tiež
na to, že sa v predmetnej veci nejednalo o opakované protiprávne konanie. Prihliadol aj na množstvo
neoznačeného mäsa (298,1 kg) a vzal do úvahy, že došlo k spáchaniu viacerých deliktov, pričom ich
spáchanie považoval na priťažujúcu okolnosť.

Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č.k. 4072/2012 zo dňa 21.12.2012 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Ako nedôvodnú vzhliadol námietku žalobcu o použití
absorbčnej zásady na základe analógie legis. Takýto postup je v súlade s judikatúrou českých a
slovenských súdov ohľadne správneho trestania. Uložením úhrnnej sankcie sa sleduje primeranosť
postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute. Nesúhlasil
ani s názorom odvolateľa, že nespáchal viacero iných správnych deliktov, pretože spáchaním deliktu
podľa § 50 ods. 1 písm. f) z.č. 39/2007 Z.z. nie vždy musí dôjsť aj k spáchaniu iného správneho deliktu
podľa § 50 ods. 1 písm. n) zákona č. 39/2007 Z.z.. Povinnosť označovať produkty živočíšneho pôvodu
zdravotnou alebo identifikačnou značkou sa vzťahuje na všetky určené produkty živočíšneho pôvodu.
V prípade hovädzieho mäsa však okrem tohto všeobecného označenia zdravotnou alebo identifikačnou
značkou sa vyžaduje aj ďalšie označenie, ktoré je určené v čl. 13 Nariadenia č. 1760/2000. Taktiež
posúdil, že úhrnná pokuta vo výške 3 000,- Eur je primeraná, teda ako závažnejšie protiprávne konanie
posúdil skutočnosť, že účastník ponúkal na predaj nebalené voľne ložené hovädzie mäso bez označenia
povinnými údajmi v súlade s čl. 13 Nariadenia č. 1760/2000 a preto uložil pokutu podľa § 50 ods. 1
písm. f) cit. zákona a spáchanie ďalšieho správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. n) cit. zákona
považoval za priťažujúcu okolnosť. Je však možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že nie je odôvodnené
predpokladať, že protiprávny stav pretrváva už od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol daný súhlas
na uvedenie priestoru motorového vozidla na ambulantný predaj potravín do prevádzky. Nie je však
pravdivé ani jeho tvrdenie, že k porušeniu zákona nedošlo ani pred úradnou kontrolou dňa 28.08.2012 a
ani po tejto kontrole. Na overenie tohto tvrdenia vykonal žalovaný dňa 13.11.2012 kontrolu ambulantného
predaja potravín z toho istého motorového vozidla pristavenom na tom istom mieste. Počas tejto
kontroly bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania opätovne ponúkal na predaj nebalené



voľne  ložené hovädzie mäso bez akéhokoľvek označenia, a to napriek tomu, že mu opatreniami č.
054/2012 zo dňa 12.09.2012 bolo zakázané uvádzať na trh hovädzie mäso, ktoré nie je označené
povinnými údajmi pri uskutočňovaní ambulantného predaja v regióne Lučenec a vydané opatrenie
evidentne ignoroval. K námietke odvolateľa, že pre rovnaký skutok je vedené aj iné správne konanie
na totožnom správnom orgáne pod č. 056/2012-002/St žalovaný uviedol, že správny orgán Regionálna
veterinárna a potravinová správa vykonáva kontrolu podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti a podľa
osobitných predpisov, napr. podľa Zákona o potravinách. Pri vykonanej kontrole zistila porušenia Zákona
o veterinárnej starostlivosti a zároveň Zákona o potravinách, preto začala správne konanie podľa
obidvoch týchto predpisov. Nesankcionovala prevádzkovateľa za to isté protiprávne konanie duplicitne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Uviedol, že pre rovnaký skutok, aký je
popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bolo vedené aj iné správne konanie a to pod č.
056/2012-002/St, pričom o odvolaní rozhodoval v danej veci žalovaný pod č.k. 4071/2012. Výsledkom
kontroly boli zistenia, že sa dopustil porušenia viacerých právnych predpisov. Tieto však porušil jedným
skutkom a to tým, že predával mäso nebalené a neoznačené v súlade s právnymi predpismi. Išlo o
jeden a ten istý predaj jedného a toho istého mäsa. Namietal tiež použitie absorbčnej zásady na základe
zásady analógie legis. Žalovaný mal postupovať podľa § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch a páchateľovi
mal uložiť sankciu podľa ustanovenia za najprísnejšie postihnuteľný zo spáchaných priestupkov a to bez
súčasnej aplikácie absorbčnej zásady, ktorej použitie žalovaný protiprávne vyvodil z trestného predpisu.
Nakoľko ide o správne konanie, uplatnenie zásad správneho trestania  v Zákone o priestupkoch má
prednosť pred uplatnením Trestného zákona, preto nemôžu byť aplikované ustanovenia Trestného
zákona o priťažujúcich okolnostiach a o úhrnnom treste. Výška pokuty je neprimerane vysoká a je pre
neho likvidačná. Skutok nie je natoľko závažný, aby odôvodňoval uloženie pokuty tesne pod hornou
hranicou trestnej sadzby. Výška pokuty je aj diskriminačná, pretože v prípade obdobného porušenia u
iných subjektov správny orgán uložil sankciu v spodnej hranici. Namietal porušenie § 50 ods. 1 písm. f)
zákona č. 39/2007 Z.z. a súčasne § 50 ods. 1 písm. n) cit. zákona, pretože spáchaním iného správneho
deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. f) vždy dôjde k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 50 ods. 1
písm. n). Nespáchal teda dva správne delikty. Rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa § 47

ods. 2  Správneho poriadku, pretože vo výroku nie je uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo pri ukladaní pokuty (vo výroku je uvedené, že pokuta bola uložená len podľa § 50
ods. 1 písm. f) zákona č. 39/2007 Z.z, pričom v odôvodnení je uvedené, že pokuta bola uložená aj za § 50
ods. 1 písm. n) cit. zákona). Pokiaľ správny orgán sankcionuje žalobcu za porušenie právnych predpisov
v trvaní 5 mesiacov, toto nebolo preukázané, pretože išlo o jednorazové porušenie dňa 28.08.2012.
Skutočnosť, že v 13.11.2012 došlo k porušeniu predpisov nijakým spôsobom nepreukazuje, že k nemu
dochádzalo i v čase pred 28.08.2012. Vo výške pokuty zo dňa 12.10.2012 nemôže byť zohľadnené, že
došlo k opätovnému porušeniu právnych predpisov dňa 13.11.2012. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako
i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.04.2013. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych
záveroch, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. K tvrdeniu žalobcu, že pre rovnaký skutok je vedené
aj iné správne konanie a teda dochádza k situácii, kedy je za totožný skutok sankcionovaný duplicitne
uviedol, že pri kontrole ambulantného predaja potravín živočíšneho pôvodu Regionálna veterinárna a
potravinová správa Lučenec zistila porušenie rôznych povinností určených dvomi zákonmi, ktoré nebolo
možné prejednať v tom istom konaní. K tvrdeniu, že účastník bol sankcionovaný za porušenie, ktoré
nastalo až po vydaní prvostupňového rozhodnutia (dňa 13.11.2012) žalovaný uviedol, že účastník nebol
sankcionovaný za nedostatky zistené počas tejto kontroly. Táto kontrola bola uskutočnená až po vydaní
prvostupňového rozhodnutia a po doručení odvolania. Bola vykonaná za účelom preverenia tvrdení
odvolateľa, ktorý v odvolaní uviedol, že k porušeniu právnych predpisov nedochádzalo ani v čase pred
vykonaním kontroly, ani po jej vykonaní. Výsledky kontroly poukazujú na osobu páchateľa, účelovosť
a nepravdivosť jeho tvrdení a jeho prístup k plneniu si zákonných povinností. Žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 247  a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods.
2 písm. a) O.s.p. z týchto dôvodov:



Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v prvostupňovom
správnom rozhodnutí. Žalobca nepopieral, že dňa 28.08.2013 z motorového vozidla Mercedes - Benz
na trhovom mieste Mýtne ponúkal na predaj delené nebalené hovädzie mäso, ktoré nebolo označené
povinnými údajmi podľa čl. 13 Nariadenia č. 1760/2000, ani identifikačnými značkami podľa čl. 5
ods. 1 písm. b) a Prílohy II oddiel I Nariadenia č. 853/2004. Tiež nebolo medzi nimi sporné, že by
ten istý deň z motorového vozidla Mercedes - Benz na trhovom mieste Mýtne predával nebalené
bravčové mäso voľne ložené, ktoré nebolo označené identifikačnými značkami podľa čl. 5 ods. 1 písm.
b) a Prílohy II oddiel I Nariadenia č. 853/2004, ako aj hydinové diely voľne ložené v prepravkách,
čim porušil ten istý čl. 5 Nariadenia č. 853/2004. Žalobca uvádzal, že týmto ponúkaním na predaj
neoznačeného nebaleného hovädzieho, bravčového a hydinového mäsa podľa správneho orgánu mal
naplniť viaceré skutkové podstaty, a to skutkové podstaty podľa zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti a podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení
k žalobe, že skutočne sa ohľadne aj tohto skutku začalo správne konanie vo veci uloženia pokuty
za porušenie Zákona o potravinách. Predmetom tohto konania však nebolo len umiestňovanie na
trhu nebaleného hovädzie, bravčového a hydinového mäsa bez povinných údajov v rozpore s § 4
ods. 1 Zákona o potravinách a čl. 5 ods. 5 Nariadenia Komisie č. 543/2008, ale aj nezabezpečenie
registrácie prevádzkarne zo strany prevádzkovateľa v súlade s § 6 ods. 1 Zákona o potravinách.
RVPS Lučenec rozhodnutím č.k. 056/2012-002/St zo dňa 09.10.2012 uložila žalobcovi pokutu podľa
Zákona o potravinách. V tomto správnom konaní (podľa Zákona o potravinách) na základe odvolania
žalobcu žalovaný rozhodnutím č.k. 4071/2012 zo dňa 21.12.2012 odvolanie zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Toto konanie je predmetom konania vedeného na Krajskom
súde v Žiline pod sp. zn. 21S/39/2013.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 37 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 39/2007 Z. z. v znení účinnom k 28.08.2012, osoby uvedené
v odseku 1 sú ďalej povinné pri identifikácii a registrácii zvierat identifikovať ich na svoje náklady, ak ide
o označovanie hovädzieho mäsa a výrobkov z neho.

Podľa § 37 ods. 3 písm. i) cit. zákona v znení účinnom k 28.08.2012, pri obchode so zvieratami,
násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi a patogénmi a
produktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi sú osoby uvedené v odseku 1 ďalej povinné
zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom,
skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu
priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady.

Podľa § 50 ods. 1 písm. f) cit. zákona v znení účinnom k 28.08.2012, orgán veterinárnej správy uloží
fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400 eur do 3500 eur, ak neoznačí
hovädzie mäso a výrobky z neho na vlastné náklady.

Podľa § 50 ods. 1 písm. n) cit. zákona v znení účinnom k 28.08.2012, orgán veterinárnej správy uloží
fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 400 eur do 3500 eur, ak nezabezpečí,
aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané, skontrolované, osobitne označené
zdravotnými alebo identifikačnými značkami a označené etiketami podľa tohto zákona a aby k nim boli
až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady.

Podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona č. 152/1995 Z. z. v znení účinnom k 28.08.2012, orgán úradnej kontroly
potravín uloží malému prevádzkovateľovi pokutu od 100 eur do 10 000 eur, strednému prevádzkovateľovi
pokutu od 300 eur do 30 000 eur a veľkému prevádzkovateľovi pokutu od 500 eur do 50 000 eur, ak
v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny
nesprávne označené alebo neoznačené.



Čo sa týka námietky žalobcu, že za skutok - predaj nebaleného a neoznačeného hovädzieho mäsa dňa
28.08.2012 v obci Mýtne boli vedené dve správne konania bol žalobca sankcionovaný duplicitne, krajský
súd uvádza, že podľa názoru súdu je táto námietka dôvodná. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení k
žalobe uviedol, že pre konanie žalobcu dňa 28.08.2013, keď ponúkal na predaj neoznačené hovädzie,
bravčové a hydinové mäso a teda ho umiestňoval na trh, boli na prvostupňovom správnom orgáne
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Lučenec (ďalej RVPS Lučenec) začaté dve správne
konania a to jednak správne konanie podľa Zákona o potravinách a jednak podľa Zákona o veterinárnej
starostlivosti. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že týmto skutkom žalobca porušil ustanovenia viacerých
právnych predpisov, a to § 28 ods. 2, písm. f) Zákona o potravinách, § 37 ods. 2 písm. b) bod 2 a  § 37
ods. 3 písm. i) Zákona o veterinárnej starostlivosti (okrem tohto skutku sa v tento deň žalobca dopustil
i iného skutku, ktorý sa týka sa nezabezpečenia registrácie prevádzkarne v súlade s § 6 ods. 1 Zákona
o potravinách). V danom prípade, čo sa týka vyššie uvedeného skutku, jeho spáchaním boli naplnené
skutkové podstaty viacerých iných správnych deliktov a teda sa jedná o tzv. jednočinný súbeh. Ak k ich
prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo
výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu - absorbčná zásada (rovnako uznesenie NS SR
č.k. 2Sžf 9/2010 zo dňa 16.02.2011) - v danom prípade sa jednalo o  RVPS Lučenec. Nie je právne
významné, že porušenie hmotnoprávnych predpisov je uvedené v dvoch rozličných hmotnoprávnych
predpisoch. Nič nebráni prvostupňovému správnemu orgánu, aby ako príslušný správny orgán aj vo
veciach podľa Zákona o potravinách aj vo veciach podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti rozhodol
jedným rozhodnutím s tým, že vo výroku uvedie skutok žalobcu, ktorý posúdi jednak v zmysle naplnenia
skutkovej podstaty podľa Zákona o potravinách a jednak v zmysle naplnenia skutkovej podstaty (podstát)
podľa Zákona o veterinárnej starostlivosti. Je však podstatné, že sankcia za viaceré správne delikty
musí byť uložená len jedna a to vo výmere najprísnejšie postihnuteľného zbiehajúceho sa deliktu. Je
v kompetencii správneho orgánu potom na tú skutočnosť, že jedným skutkom boli naplnené skutkové
podstaty viacerých správnych deliktov, prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť. Iba týmto spôsobom
bude naplnené základné právo účastníka konania na spravodlivé konanie obsiahnuté v základnom práve
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a
základných slobodách uverejnenom pod č. 209/1992 Zb. Čo sa týka skutku nezabezpečenia registrácie
prevádzky podľa Zákona o potravinách, jedná sa o samostatný skutok, ktorý bol spáchaný časovo
pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, preto ide o súbeh viacerých správnych deliktov
spáchaných viacerými skutkami (viacčinný súbeh), pri ktorom sa opätovne použije absorbčná zásada pri
ukladaní úhrnného trestu, ktorý bude uložený za všetky preukázané protiprávne konania či opomenutia.
Z tohto dôvodu, vzhľadom na to, že právny názor žalovaného je odlišný od právneho názoru krajského
súdu, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

S touto námietkou súvisí aj námietka ohľadne výšky pokuty. Ak žalobca dôvodí, že výška pokuty je
preňho likvidačná, súd sa s tým nestotožňuje v tom zmysle, ako je táto námietka uvedená v žalobe,
keďže uvedená námietka je len v rovine tvrdenia. Avšak vzhľadom na to, že vo vzťahu k skutku,
ktorý je predmetom tohto správneho konania, nemali byť vydané dve samostatné rozhodnutia  s dvomi
samostatnými pokutami, že nie je relevantné vôbec sa zaoberať výškou takto uloženej pokuty.

Čo sa týka ďalších námietok žalobcu, tieto sú však v celom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka námietky,
že nemala byť použitá absorbčná zásada na základe analógie legis podľa trestného práva, ale mať
byť uplatnený samostatne § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, ktorý nepozná tzv. priťažujúce okolnosti,
súd uvádza nasledovné. Súdna prax a tiež i prax správnych orgánov je v podstate jednotná pri
rozhodovaní o iných správnych deliktoch v prípade, ak ide o jednočinný súbeh, viacčinný súbeh alebo
pokračujúci správny delikt, t.j. ak sa jedným skutkom porušili viaceré ustanovenia zákonov, ak sa
viacerými skutkami porušili viaceré ustanovenia zákonov alebo viacerými skutkami došlo k porušeniam
toho istého ustanovenia zákona. Vzhľadom na to, že správne delikty patria do kategórie trestných
obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, treba pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti
správneho trestania za pokračujúci správny delikt, jednočinný alebo viacčinný súbeh správnych deliktov,
na základe analógie aplikovať pravidlá pre ukladanie trestu za pokračujúci trestný čin alebo za viacčinný
či jednočinný súbeh trestných činov, zakotvené v Trestnom zákone. Nie je pochýb o tom, že trestanie
za správne delikty (priestupky, iné správne delikty právnických osôb, iné správne delikty fyzických osôb
- podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Aj odporúčanie
Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty v správnych sankciách sa vzťahuje na správne akty,



ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty
alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy
postihu sa považuje za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci
správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho
konania aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní ( rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sž 18/2011. Preto je
nedôvodná námietka žalobcu, že na daný prípad vôbec nemali byť použité zásady trestného konania
spočívajúce v aplikácii absorbčnej zásady, keďže žalobca sa dopustil jednočinného súbehu, keďže
svojím skutkom porušil viaceré ustanovenia Zákona o veterinárnej starostlivosti (odhliadnuc od súdom
vytknutého pochybenia prvostupňového i žalovaného správneho orgánu, keď do jednočinného súbehu
nezahrnuli aj porušenie konkrétnych ustanovení Zákona o potravinách).

Pokiaľ žalobca namieta, že trest mal byť uložený len podľa § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch,
súd uvádza, že toto ustanovenie je premietnutím absorbčnej zásady a úhrnného trestu priamo do
priestupkového zákona, preto týmto svojím konštatovaním vlastne žalobca spochybňuje svoju vlastnú
argumentáciu. K aplikácii tohto zákona je potrebné uviesť, že zákon o priestupkoch nemôže byť
aplikovaný, pretože v danom prípade sa vôbec nejedná o priestupky, ale o iné správne delikty (§
2 ods. 1 Zákona o priestupkoch). Čo sa týka jeho argumentácie, že uplatnenie zásad správneho
trestania v Zákone o priestupkoch má prednosť pred uplatnením Trestného zákona, tento právny názor
je nesprávny, keďže Zákon o priestupkoch nie je možné použiť, navyše v Zákone o priestupkoch nie sú
zakotvené všeobecné zásady správneho trestania. Naopak, aj priestupkové konanie sa riadi v otázkach,
ktoré nie sú priamo upravené v Zákone o priestupkoch, zásadami zakotvenými v Trestnom zákone v
zmysle analógie legis. Pokiaľ žalobca uvádza, že ak by správne orgány postupovali podľa Zákona o
priestupkoch, nemôžu aplikovať ust. Trestného zákona o priťažujúcich okolnostiach, súd uvádza, že
naopak aj v prípade súbehu viacerých priestupkov (čo však nie je daný prípad) by taktiež správne
orgány postupovali podľa zásad Trestného zákona o  priťažujúcich okolnostiach, pretože táto otázka
v priestupkovom zákone nie je riešená (na rozdiel od zakotvenia úhrnného trestu priamo do Zákona
o priestupkoch). Uvedené vyplýva z toho, že zásady v správnom trestaní a súdnom trestaní podľa
Trestného zákona musia byť v zmysle odporúčania Výboru ministrov č. R (91) (konkrétne zásada č. 6)
rovnaké. Práve týmito pevne zavedenými zárukami v trestnom konaní sa má predísť svojvôli správnych
orgánov pri ukladaní sankcií v správnom trestaní.

Čo sa týka námietky podradenia skutku pod § 50 ods. 1 písm. n) a aj pod § 50 ods. 1 písm. f) Zákona
o veterinárnej starostlivosti, súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná, pretože skutková podstata
uvedená samostatne v každom tomto ustanovení je rozličná. Nie je pravda, že by skutková podstata
uvedená pod písm. f) subsumovala v sebe vždy aj skutkovú podstatu pod písm. n). Každá skutková
podstata má totiž inú hypotézu. Podľa písm. n) je tu povinnosť označiť všetky produkty živočíšneho
pôvodu zdravotnou alebo identifikačnou značkou, etiketami podľa tohto zákona a certifikátmi alebo inými
predpísanými dokladmi a podľa písm. f) je tu povinnosť označiť len hovädzie mäso ďalším označením.
Takže v prípade, ak by žalobca neoznačil hovädzie mäso ďalším označením a označenie podľa písm.
n) by zabezpečil, naplnil by len skutkovú podstatu podľa písm. f). Ak by naopak ponúkal na predaj
hovädzie mäso, ktoré by malo len ďalšie označenie a nemalo by zdravotnú alebo identifikačnú značku,
spáchal by len správny delikt podľa písm. n). Keďže žalovaný predával hovädzie mäso bez akéhokoľvek
označenia, porušil súčasne aj písm. n) aj písm. f). Pri ostatných druhoch mäsa porušil len písm. n),
keďže sa nejednalo o hovädzie mäso, neprichádza do úvahy porušenie podľa písm. f).

Čo sa týka námietky, že pokuta bola uložená len podľa § 50 ods. 1 písm. f) Zákona o veterinárnej
starostlivosti, pričom v odôvodnení sa uvádza, že bola uložená aj za porušenie § 50 ods. 1 písm. n) tohto
zákona, ide o nepochopenie konštrukcie úhrnného trestu a absorbčenej zásady. Jej podstata spočíva
v absorbcii sadzieb, teda prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len
trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán
posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Sankcia
sa uloží za viaceré delikty, ale podľa ustanovenia vzťahujúceho sa len na jeden správny delikt, a to
najprísnejšie postihnuteľný. Preto aj v prvostupňovom rozhodnutí bola pokuta určená len podľa § 50
ods. 1 písm. f), ktorú skutkovú podstatu správny orgán posúdil ako najzávažnejší delikt. Pokuta teda
nemohla byť určená podľa ustanovení vzťahujúcich sa na oba delikty, ktoré boli spáchané. Samotné



porušenie § 50 ods. 1 písm. n) cit. zákona sa potom premietlo do výšky uloženej sankcie a prihliadlo sa
naň ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle zásad trestného konania.

Aj posledná námietka žalobcu je nedôvodná. Týkala sa namietania, že nebolo preukázané, že
protiprávny stav pretrváva približne 5 mesiacov od uvedenia vozidla do prevádzky a taktiež i toho,
že nemohol byť sankcionovaný pre porušenie zákona po vydaní prvostupňového rozhodnutia. K tomu
súd uvádza, že v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia je uvedené, že v odvolací orgán súhlasí
s tvrdením odvolateľa, že nie je odôvodnené predpokladať, že protiprávny stav pretrvával už od
právoplatnosti rozhodnutia o súhlase uvedenia priestorov motorového vozidla na ambulantný predaj
do prevádzky. Stotožnil sa teda s touto námietkou, čo sa týka zistenia skutkového stavu a preto táto
vada druhostupňové správne rozhodnutie nezaťažuje. Čo sa týka námietky sankcionovania žalobcu
za porušenie povinnosti až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, k tomu je potrebné uviesť, že
toto porušenie bolo uvedené v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, avšak len s ohľadom na
vykreslenie osoby žalobcu, ako to napokon býva pravidlom i v trestnom konaní. Teda kontrola zo dňa
13.11.2012 a jej výsledky boli podkladom pre hodnotenie osoby páchateľa ohľadne pravdivosti jeho
tvrdení v odvolaní, že  k protiprávnemu stavu došlo jednorazovo, čo malo vplyv na hodnotenie jeho
osoby a v konečnom dôsledku na výšku sankcie v rozmedzí stanovenom sadzbou za najprísnejšie
postihnuteľný správny delikt, v ktorej sa správny orgán môže pohybovať. To znamená, že nebolo toto
hodnotenie páchateľa posudzované ako nový skutok, za ktorý by sa v preskúmavanom rozhodnutí
uložila sankcia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca bol v konaní
úspešný a preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si vyčíslil v podaní zo dňa 26.04.2013 za
súdny poplatok 70,- eur a dva úkony právnej pomoci, každý po 130,16 Eur a dva režijné paušály, každé
7,81 Eur, spolu 275,94 Eur. Tieto pozostávajú z právnych úkonov prevzatia a prípravy zastúpenia a
podania žaloby na súd. Výška je stanovená v súlade s § 11 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Paušálna
náhrada je uplatnená podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, taktiež v správnej výške. Preto mu súd náhradu
trov konania v uplatnenej výške priznal. Žalovaný je povinný náhradu uhradiť žalobcovi na účet jeho
právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.