Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/53/2018 z 29. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. apríla 2018, sp. zn. 14CoE/53/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7614221782.2 Krajský súd Košice | 14CoE/53/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7614221782.2 | 2018-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-2, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-39.odsek-4, § 44 ods. 2 EP, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-4, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-470.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/33264b54-39a8-45c1-91a3-91261c85fe33 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7614221782.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/53/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614221782
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614221782.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: W. M. - W. G., T.. XX.X.XXXX, F. Y. XXXX/X,
XXX XX G., V.: XX XXX XXX, U.. Č.. Ú. Y. - Š., C. XX, H. X, Š., o vymoženie 478,25 eura s príslušenstvom
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka
60, Bratislava pod EX 43003/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 6.10.2017 č. k. 11Er/1086/2014-58 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie svojej pohľadávky priznanej mu exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR
08584/13 zo dňa 13.2.2014. Súd poverením zo dňa 3.3.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie a uznesením sp. zn. 11Er/1086/2014-28 zo dňa 2.6.2016 rozhodol o pokračovaní v exekúcii
v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, § 243f ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z v znení účinnom
do 31.3.2017. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.
zn. 14CoE/753/2016-48 zo dňa 30.3.2017 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní mal exekučný súd preskúmať oprávneným predložené listiny
podľa § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4 a ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, keďže
exekučným titulom bol oprávnenému proti povinnému priznaný nárok zo zmenky a rozhodne, či sú
zákonné podmienky pre pokračovanie v exekúcii alebo pre zastavenie exekúcie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 prvá veta, § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §
57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 4, 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, d/, §
17 ods. 1, ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a
uviedol, že oprávnenému vznikla povinnosť ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce
skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu povinnosť exekúciu zastaviť (ustanovenie § 57
ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku). Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 15.11.2012 súd prvej
inštancie zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200 eur na výkon podnikania, ktorý sa



povinný zaviazal splatiť v piatich mesačných splátkach po 64 eur počnúc dňom 22.12.2012. Povinný bol
v zmluve označený ako živnostník, keďže zmluva obsahuje IČO, ako aj údaj o zápise v živnostenskom
registri. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o úvere zo dňa 15.11.2012 je spotrebiteľskou zmluvou
podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve o úvere sú
uvedené údaje povinného ako dlžníka jednak ako fyzickej osoby aj ako fyzickej osoby - podnikateľa.
Ak mal byť úver poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať
ďalšie údaje o povinnom ako fyzickej osobe. Pokiaľ sú však v zmluve o úvere takto uvedené údaje o
dlžníkovi, t. j. súčasne ako o fyzickej osobe podnikateľovi, ale aj ako fyzickej osobe, potom nemožno
urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnému ako fyzickej osobe - podnikateľovi.
Teda už samotné usporiadanie textu zmluvy o úvere vyžaduje, aby dlžník bol uvedený predovšetkým
ako podnikateľ. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, súdna prax dospela k záveru,
že dôkazné bremeno o tom, že zmluvu uzavrel dlžník ako podnikateľ, nesie veriteľ, t. j. oprávnený. Ak
oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplní, je potrebné vychádzať z toho, že úver poskytnutý
povinnému je spotrebiteľským úverom. V rovnaký deň uzavreli zmluvné strany rozhodcovskú zmluvu.
Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva sú formulárovými zmluvami,
ktoré povinný nemal možnosť ovplyvniť. Mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým podmienkam. Tým rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju súd prvej inštancie považoval
za neprijateľnú a tým aj neplatnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
rozhodcovská zmluva nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu,
čím mu odobrala možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Vzhľadom k uvedenému
exekučný súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a podľa § 53 Občianskeho
zákonníka za neplatnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc
vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Súčasne súd poukázal aj rozpor s dobrými mravmi a
to v časti neprimerane vysokého poplatku a dennému zmenkovému úroku vo výške 0,25% denne a na
ustanovenie § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy čo do neprípustnosti
použitia zmenky. Zdôraznil, že oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s. p.). Uviedol,
že odmieta posúdenie postavenia povinného ako spotrebiteľa. Dňa 15.11.2012 uzavrel s povinným
(pod obchodným menom W. M. W. G., ako fyzickou osobou podnikateľom označeného IČO)
zmluvu o úvere č. 701501062, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, pričom povinný
v zmluve o úvere uviedol aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený
účel. Je teda potrebné vychádzať z toho, že informácie uvedené povinným sú pravdivé. Pre právnu
kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť,
na čo konkrétne povinný následne poskytnutý úver využil, nie je podstatná. Zastával názor, že
povinný nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa, preto zmluvu o
úvere účastníkov konania nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Ďalej uviedol,
že povinný pri podpise zmluvy o úvere vystavil blankozmenku, ktorú vlastnoručne podpísal. Povinný
mal zároveň vedomosť o tom, že na predmetnej zmenke je zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a
bol oboznámený aj s dohodou o vyplnení zmenky uvedenej vo Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Blankozmenka ako zárodok budúcej zmenky má všetky podstatné náležitosti. Vzhľadom na
skutočnosť, že povinný neplnil uzatvorenú zmluvu o úvere riadne a včas, čím sa stal jeho dlh splatný
vcelku, oprávnený pristúpil k vyplneniu zmenky a keďže si povinný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
zo zmenky, podal oprávnený návrh na začatie rozhodcovského konania. Oprávnený mal za to, že
dojednaná rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou. Z textu rozhodcovskej doložky jasne
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov.
Rozhodcovská doložka má všetky náležitosti vyžadované zákonom a je platná. Oprávnený na podporu
svojich tvrdení poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov Českej a Slovenskej republiky a na aktuálnu
odbornú literatúru o spotrebiteľských úveroch.

5. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 19.12.2017.

6. Povinný vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým



exekúciu zastavil, považoval za vecne správne a odvolanie oprávneného za účelové. Uviedol, že úver
potreboval na pokrytie životných potrieb v súvislosti s vycestovaním za prácou, preto súd prvej inštancie
správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu.

7. Oprávnený vo vyjadrení k stanovisku povinného uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Povinný v zmluve uviedol údaje preukazujúce, že je živnostník - podnikateľ. Na
podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsiahlu európsku judikatúru a na judikatúru súdov SR. Oprávnený
mal za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné aplikovať na všetky prípady, kde je
fyzická osoba.

8. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 11Er/1086/2014-28 zo dňa 2.6.2016 rozhodol o pokračovaní
v exekúcii v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, § 243f ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení
účinnom do 31.03.2017. Voči uvedenému uzneseniu podal odvolanie povinný. Krajský súd v Košiciach
uznesením sp.zn. 14CoE/753/2016-48 zo dňa 30.3.2017 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že po doručení zrušujúceho uznesenia ak oprávnený
nepochybným spôsobom nepreukáže, že povinný uzatváral zmluvu o úvere ako podnikateľ, súd prvej
inštancie vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru zmluvy v ďalšom konaní preskúma oprávneným
predložené listiny podľa § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4 a ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku, keďže exekučným titulom bol oprávnenému priznaný proti povinnému nárok zo zmenky a
rozhodne, či sú zákonné podmienky pre pokračovanie v exekúcii alebo pre zastavenie exekúcie.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na doplnenie jeho
odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 15.11.2014 spísaním zápisnice súdnym
exekútorom o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup
súdu v sporovom konaní.

12. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp.
zn. SR 08584/13 zo dňa 13.2.2014, vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská zmluva k
zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 15.11.2012 medzi oprávneným a povinným.

16. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

17. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že



exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

18. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky.

19. Podľa § 243f ods. 4, 5 a 6 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

20. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

21. V predloženej formulárovej zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012 je pod názvom
zmluvy uvedené obchodné meno, sídlo, identifikačného čísla a údaje zápisu v obchodnom registri
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zastúpenej mandatárom a nasleduje text zmluvy rozdelený
do šiestich orámovaných častí. V prvej časti sú uvedené údaje o dlžníkovi - podnikateľovi; v druhej časti
sú údaje o výške úveru s podpisom povinného ako dlžníka, okrem iného aj údaj o tom, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania a v tretej časti sú uvedené údaje o dlžníkovi ako fyzickej
osobe. V štvrtej časti (nevyplnenej) mali byť uvedené údaje o ručiteľovi; piata časť obsahuje prehlásenie
dlžníka, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a súhlasí s nimi, je uvedený
dátum podpisu zmluvy a podpisy dlžníka a mandatára veriteľa a šiesta časť obsahuje potvrdenie o
prevzatí peňažnej hotovosti s dátumom a podpisom dlžníka.

22. Zmluva o úvere účastníkov konania je formulárovou zmluvou, pretože ide o text vopred vyhotovený
oprávneným pre neurčitý počet klientov - dlžníkov, do ktorého sa vpisujú údaje o dlžníkovi, ručiteľovi a
poskytnutom úvere. Text zmluvy je usporiadaný tak, že v prvej orámovanej časti sú predtlačené údaje o
dlžníkovi, ktorý je podnikateľom, ale následne - v tretej časti sa uvádzajú údaje o dlžníkovi aj ako fyzickej
osobe. Ak oprávnený ako veriteľ uzatváral zmluvu s povinným ako podnikateľom, nebol dôvod vypisovať
aj túto časť zmluvy, pretože to vyvoláva pochybnosť, či zmluvnou stranou je povinný ako podnikateľ
alebo ako fyzická osoba. Súdna prax dospela k záveru, že dôkazné bremeno o tom, že zmluvu uzavrel
dlžník ako podnikateľ, nesie veriteľ, t. j. oprávnený. Ak oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť
nesplní, je potrebné vychádzať z toho, že úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 15.11.2012 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, pretože povinný poprel, že úver bral na účel
podnikania a oprávnený bez pochybností nepreukázal, že zmluvu o úvere uzatváral s povinným ako s
podnikateľom.

24. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovská zmluva bola účastníkmi
konania dojednaná platne.

25. V prejednávanej veci účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu dňa 15.11.2012. Podľa
článku II. bod 1 tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 15.11.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu
a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho



rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).

27. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom do 31.12.2014) za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná
podmienka absolútne neplatná.

31. Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej
zmluvy je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

32. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí
ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných
podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým
oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie.
Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej podmienkam, pričom je pravdepodobné, že
nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň.

33. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom
rozhodcovskej zmluvy vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva dohodnutá a koncipovaná, napĺňa podmienku
uvedenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

34. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zastavil exekúciu.



35. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správne potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

37. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).