Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/187/2015 z 28. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júna 2015, sp. zn. 1CoE/187/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6714205833.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/187/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6714205833.1 | 2015-06-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c662e63e-8813-4bc9-b057-f253e54d1099 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714205833.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/187/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205833
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714205833.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, P., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie
1.107,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
15Er/271/2014-22 zo dňa 03.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej v texte len „exekučný súd“ alebo „okresný
súd“) podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 27.04.2012, sp. zn. SR 00781/12 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“). Exekučný súd mal za preukázané, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 17.12.2010 zmluvu
o úver a rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej sa zmluvné strany v čl. II dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom
súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd
právny vzťah medzi oprávneným v právnom postavení veriteľa a povinnou v právnom postavení
dlžníka považoval v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka za vzťah spotrebiteľský, nakoľko oprávnený
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a povinná vystupovala v
postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah založený zmluvou o
úvere je vzťahom spotrebiteľským, exekučný súd pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská doložka
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom konštatoval, že v danom prípade rozhodcovská
doložka je koncipovaná tak, že dáva na výber žalobcovi s tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde
sa považuje za rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej doložke. Napriek tomu, že takto
koncipovaná rozhodcovská doložka dáva možnosť na výber, kde podá žalobca žalobu, exekučný súd
bol toho názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola
medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Síce rozhodcovská doložka bola
z hľadiska formy vyhotovená na samostatnej listine a samostatne podpísaná veriteľom aj dlžníkom
s tým však, že bola vytlačená na formulári a odporca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže



bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať,
že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku
sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku poskytujúcu zmluvným stranám možnosť výberu
orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu,
nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i
domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným.
Z uvedeného možno vyvodiť, že v danom prípade nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom
exekúcie- exekučným titulom). Uzavrel, že keďže právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, po preskúmaní rozhodcovského
rozsudku dospel k záveru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Exekučný súd v danej veci podľa názoru odvolateľa prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZRK“). Odvolateľ uviedol, že
súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), exekučný súd však nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku
rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Podľa názoru odvolateľa postupom súdu v danej veci a jeho
výkladom § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšom odvolateľ
namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keďže súd namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Oprávnený uviedol, že exekučný titul
bol vydaný orgánom v konaní vedenom podľa ZRK. Podľa článku 2 odsek 2 rozhodcovskej zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť
obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou na všeobecný súd.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2
O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že dňa 13.02.2014 bola pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 22.04.2014 doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00781/12 zo dňa
27.04.2012, ako exekučného titulu. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o



úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinná uzavreli dňa 17.12.2010 a blankozmenka vystavená
dňa 17.12.2010, ktorou si účastníci zabezpečili svoj záväzkovoprávny vzťah. Rozhodcovský súd
odvodzoval svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi dňa 17.12.2010. Podľa článku II. ods. 1 a 2 rozhodcovskej zmluvy budú všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či
exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom. Odvolateľ
namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti v exekučnom (vykonávacom)
konaní. Najvyšší súd SR však už v Uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 z 13.10.2011, uverejnenom v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por.
č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd teda postupoval správne,
keď po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) zisťoval, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve,
teda či bol rozhodcovský súd oprávnený konať a rozhodovať spory vzniknuté zo zmluvy o úvere uzavretej
medzi oprávneným a povinným.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a účinného ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.



Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinná
je zmluvou spotrebiteľskou, a to jednak s ohľadom na postavenie a predmet činnosti oprávneného
(podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov) a postavenie povinnej
(fyzická osoba nepodnikateľ). Túto skutočnosť napokon odvolateľ v odvolaní ani nespochybňoval.

Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je, teda, platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak je teda
právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má
povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu
so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný
súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami
vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Pokiaľ rozhodcovská zmluva (doložka) trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na
vydanie rozhodnutia.
Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je
skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovská zmluva je zmluvou,
u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že
na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Rozhodcovská zmluva,
ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym
súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie
sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol vopred pripravený
dodávateľom (na predtlačenom formulári) len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva na
základe ktorej vznikol exekučný titul umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno bez pochybnosti označiť za osobitne
vyjednané a dané na výber, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere
v ten istý deň, pričom tieto zmluvy boli vyhotovené na predtlačenom formulári bez možnosti akejkoľvek
zmeny, resp. odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká
je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Rozhodcovská zmluva podľa názoru odvolacieho súdu nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje



od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ
Aleš Čeněk).

Na základe uvedeného svedčí záver o tom, že rozhodcovskú zmluvu v takom znení, ako bola
koncipovaná v danom prípade, okresný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom
na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ
teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.