Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/6/2017 z 4. 10. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 4. októbra 2017, sp. zn. 15CoE/6/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7714207220.1
Krajský súd Košice | 15CoE/6/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7714207220.1 | 2017-10-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: predpis č. 438/2015 Z. z., EP, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/780d5fe9-12e1-4e4b-a0e3-36de93e84d71
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7714207220.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/6/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207220
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714207220.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Juraja Tymka v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 - advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému V. Ž., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, o vymoženie 212,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č. k. 18Er/311/2014-31 z 11.03.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  uznesenie.

II. Účastníkom  n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti
uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa
25.05.2012 sp. zn. SR 01471/12. Dňa 21.01.2016 oprávnený doručil súdnemu exekútorovi doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na
podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj
samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali známe aj súdu, ktorý vydal poverenie
na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti v zmysle § 39 ods. 4
Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli už v minulosti
súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového
stavu a zmene obsahu dôkazov.

3. Nakoľko oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinným týka, odvoláva
iba na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, súd prvej inštancie opätovne preskúmal zmluvu o
úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej
úverovej zmluve dlžník zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania,
nakoľko toto tvrdenie oprávnený nepreukázal a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto
postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na
ochranu spotrebiteľa. Zároveň, nakoľko ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne,
a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver potvrdzuje aj
konštantná judikatúra. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 07.09.2010 a rovnakého dňa došlo aj k



vystaveniu vlastnej zmenky znejúcej na sumu 212,00 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo zmenkovej istiny. Uviedol, že v posudzovanom prípade súd nemôže akceptovať ani samotný
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť,
vzhľadom na kontinuálne označovanie rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený uzatváral s povinnými, za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že sú naplnené všetky podmienky stanovené
v § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo
so zákonom. Preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V odvolaní namietal posúdenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinným uzavrel
zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania, preto predmetnú
zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú. Povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na
základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a nie na svoju
súkromnú potrebu. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah medzi oprávneným a povinným
za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo
prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a
zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu
uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 01.01.2016
stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia
ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože sa spätne
zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia zmenková
judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba zmenkový
dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý
mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol
na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere.
Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo
zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť
musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že
rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu  by
znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za
to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade
nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu
predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario
a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.



9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. dňa 25.05.2012, sp. zn. SR 01471/12.
Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 03.07.2014.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vzniká povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

14. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo
prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol
by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Za
takejto situácie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

15. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v  už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

16. K odvolacej námietke ohľadne posúdenia povinného ako spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že v
súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje
tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému
- zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol
povinnému poskytnutý na účely obchodnej činnosti či podnikateľskej činnosti. Tým viac, keď zo zmluvy
nevyplývajú ďalšie údaje, ktoré by povinného identifikovali ako podnikateľa, resp. živnostníka (IČO) a
pod.

17. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu
rozhodcovskú doložku (správne zmluvu - poznámka odvolacieho súdu), ktorá bola/je právne prípustná,
pretože o zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie  na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že
ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej



zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ
ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

18. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž
nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením  rozhodcovskej zmluvy ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej
rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.
Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

19. K výhradám oprávneného, že dodatočná povinnosť súdu prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku,
je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej
zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, odvolací súd uvádza, že procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie,
keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná
zákonom č. 438/2015 Z. z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015 preto vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona č. 438/2015
Z. z.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania
nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.