Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/55/2019 z 21. 1. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. januára 2020, sp. zn. 9Co/55/2019, ECLI:SK:KSKE:2020:7717215772.1
Krajský súd Košice | 9Co/55/2019 | ECLI:SK:KSKE:2020:7717215772.1 | 2020-01-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07c61fd8-c2a2-4346-8bf3-8b9a48e8c3a5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7717215772.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/55/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717215772
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7717215772.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Orange Slovensko a.s.,
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. Advokátska kancelária Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej L. M., S.. XX.XX.XXXX, W. Z., Z. H.
Č.. XX, o zaplatenie 418,97 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24Csp/295/2017 - 63
z 20.09.2018 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o
trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 303,97  eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 303,97 eur od
31.07.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,  II. v prevyšujúcej časti
žalobu  zamietol a III. žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb č. L., na základe ktorej bol poskytovateľ služby ST povinný pripojiť účastníka (žalovanú) k verejnej
mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu  SIM kartu s telefónnym číslom XXXXXXXXXX  na dohodnutý
mobilný mesačný balík služieb na dobu 24 mesiacov. Žalobca uzavrel so žalovanou splátkovú zmluvu
ktorá je obsiahnutá v Dohode o splátkach a Dodatku k zmluve, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala
uhradiť v 24 mesačných splátkach vo výške 11,50  eur zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške
276,- eur. Žalobca pri uzavretí Dodatku k zmluve č. L. J. Ž. X. N. C. H. E.Q. P.-XX za kúpnu cenu
279,- eur s dohodnutou zmluvnou pokutou 120,- eur. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná aj Dodatok
k Zmluve o pripojení, na základe ktorého jej bola poskytnutá zľava na služby špecifikovaná v dodatku
a zároveň sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej riadne a včas
plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia záväzku viazanosti žalovanou s následkom prerušenie
poskytovania služieb bola v čl. 2.5 Dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v závislosti
od dĺžky plnenia zmluvy. Žalobca sa v Dodatku zaviazal zabezpečiť žalovanej predaj mobilného telefónu
za akciovú cenu špecifikovanú v dodatku, poskytnúť bonus za aktiváciu čísla, a to vo forme zľavy
uplatňovanej vo faktúrach za služby poskytované vo vzťahu k V. Z. L. Q. A.-C. L. Q. F. V.  N. W. X. V. L.,
L. O. X. V. J. J.. Súd, vychádzajúc z § 52 ods. 1 , § 54 ods. 1, 2 , § 488 , § 409 ods. 1 Obč. zák., § 43 ods. 1
písm. a) , § 43 ods. 12 písm. a/ a b/, § 44 ods. 1,  8 písm. b/ a e/ Zákona o elektronických komunikáciách,
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka,



mal za preukázané, že žalobca a žalovaná medzi sebou uzatvorili zmluvu o pripojení podľa zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že Orange
bude žalovanej poskytovať dohodnuté/ aktivované služby a žalovaná bude dodržiavať dohodnuté
zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby na základe faktúr, ktoré
jej Orange vystaví. Orange žalovanej celkovo 2 faktúrami, vyúčtoval poplatky za poskytnuté služby v
celkovej sume 27,97 eur, ktoré neuhradila. Zároveň zmluvné strany uzavreli Dohodou o splátkach zo
dňa 10.12.2015 spolu s Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa  10.12.2015 , na
základe ktorých došlo k predaju mobilného telefónu H. E.Q. P.-XX za kúpnu cenu 279,- eur s dohodnutou
zmluvnou pokutou 120,- eur. Po vyhodnotení dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba v časti o
zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby vo výške 27,97 eur ako aj v časti zostatku kúpnej ceny za
mobilný telefón vo výške 276,- eur je dôvodná a preto žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila sumu
303,97 eur. Súd zároveň v súlade s § 517 OZ zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania v
zákonnej výške, keďže nezaplatením jednotlivých pohľadávok riadne a včas, sa dostala do omeškania,
a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.
Vo vzťahu k nároku na zmluvnú pokutu vo výške 115,- eur urobil záver, že dohoda o zmluvnej pokute
spĺňa formálne náležitosti. Zároveň konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi má charakter
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52a násl. Obč. zák. Poukázal na to,  že v prvom rade v rámci skutkových
tvrdení žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne uplatnenej výšky zmluvnej pokuty, že žiadnym
spôsobom v žalobe neopísal spôsob , akým dospel k uplatnenej výške zmluvnej pokuty. Zdôraznil, že
súd nie povinný skúmať potencionálne a hypotetické výpočty ako žalobca k uplatnenej sume dospel,
že táto skutočnosť je povinnosťou žalobcu a z dôvodu uplatneného princípu kontradiktórnosti nebude
a ani nemôže „pomáhať“ žalobcovi v uplatnení jeho nároku pri odôvodňovaní výšky jeho uplatnenia. V
druhom rade. zistil, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač dodatku k zmluve bez možnosti
voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Poukázal na to, že zmluvná pokuta je dojednaná v bode 2 Dodatku
k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách (ďalej len „dodatok“), že vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v
texte právneho úkonu - dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola
dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by právo takáto
časť dohody bola výsledkom dojednania účastníkov. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť
v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí
prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku,
minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále žalobcom opakované tvrdenia, že
žalovaná mala možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte mal za
zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“.
Žalobca vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Obč. zák., teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku. Považoval za nepochybné, že žalobca
právo na zmluvnú pokutu odvíja od §544 ods. 1 Obč. zák. a od spotrebiteľských zmlúv (zmluvy o pripojení
a dodatku k zmluve), ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Obč. zák.). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta,
ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore
s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie čl. 98, podľa
ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu
nezaťažovali. Poukázal na to, že žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má
odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že
vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou, že dojednaná zmluvná
pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. je neplatná. Urobil
záver, že z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť
plniť, pričom prihliadol aj na  judikatúru súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej
únie (ESD) a Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011-19 z 24.02.2011 .
Poukázal aj na  rozhodnutia a závery ESĽP vyslovené v súvislosti s rozdielnym rozhodovaním súdov v
obdobnej veci, na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 11Co/199/2017 zo 07.02.2018. Vzhľadom k



tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k nej, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Obč. zák., a to v § 52 a nasl. ust., poukázal aj na
to, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej
povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách , preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené
v § 545a Obč. zák. Poukázal aj na postoj žalobcu pri uplatnenom nároku na zmluvnú pokutu, ktorej
údajne poníženú výšku žiadnym spôsobom nešpecifikoval a to či už samotným výpočtom poníženia
alebo sprievodným vysvetlením z ktorého by bolo možné zistiť ako sa k uplatnenej výške zmluvnej pokuty
dopracoval. V tejto časti bola žaloba sama o sebe zmätočná a nedôsledne odôvodnená. Z uvedených
dôvodov žalobu v časti o zaplatenie sumy 115,- eur titulom zmluvnej pokuty zamietol. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 72 % a
žalovaná bola v konaní úspešná v pomere 28 %, čistý úspech žalobcu je 44 %.

3. Proti rozsudku a to výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) podal v zákonnej
lehote žalobca z odvolacích dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. t.j., že súd dospel
na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a  h) , t.j., že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Namietal, že súd mu nepriznal uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 115,- eur,
ktorú zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že dojednanie
zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným
právnym poriadkom Slovenskej republiky, že v minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej
pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty
považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas,
kedy užívateľ' služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti, že nedostatky dohody o zmluvnej pokute
odstránil. Tvrdil, že maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej
ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných
povinností, že jasne a zrozumiteľne uviedol, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanej ako účastníkovi
telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu, že
žalovaná mala možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek
ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na
základe dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ
služieb a bude platiť riadne a včas ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je časový aspekt porušenia
zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu
zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho koľko celých
mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o zmluvnej
pokute bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu zmluvných povinností spojená s
následnou sankciou za jej nesplnenie, reparácia spočívajúca v odstránení škodlivého následku, ktorý
by mohol vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Predovšetkým predpoklad zotrvania
žalovanej v záväzkovom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti podmienila možnosť žalobcu
odpredať žalovanej mobilný telefón za zľavnenú cenu. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom povinná,
ani žalobcom nútená uzatvoriť dodatok k zmluve. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu
bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako
zákazníka. Model vzájomne akceptovanej modifikácie záväzkového vzťahu nie je možné realizovať bez
platného dojednania zmluvnej pokuty, ktorej jednou z funkcií je zabránenie špekulatívnemu konaniu
zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody. Zmluvnú pokutu je
nutné posudzovať z hľadiska zabezpečovacej, motivačnej, sankčnej, reparačnej funkcie s ohľadom na
všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia v rámci uzavretej zmluvy a dodatku. Mal za
to, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre žalovanú možnosť získať za výhodnú cenu
mobilný telefón, za ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musela zaplatiť omnoho
vyššiu cenu. Vytýkal súdu, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si mohla žalovaná
kúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že
dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu,
a že zohľadňovala časový úsek , po ktorý si žalovaná svoje zmluvné povinnosti plnila. Vzhľadom
na výhodu, ktorú žalovaná na základe uzatvorenia dodatku k zmluve získala, je výška dohodnutej
zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. V súvislosti s



daným prípadom poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/172/2007, podľa
ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom
na všetky okolnosti. V danom prípade bola v dodatku k zmluve medzi stranami sporu dohodnutá pre
prípad porušenia zmluvných povinností zmluvná pokuta, v dohode o zmluvnej pokute bol zohľadnený
časový aspekt porušenia zmluvných povinností a maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedala výške
poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú žalovaná pri uzavretí dodatku získala. Žalobca
si dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil a žalovaná si svoje zmluvné povinnosti neplnila. Pokiaľ
súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil zmluvnú pokutu, ktorej výška zohľadňovala čas,
po ktorý si žalovaná plnila svoje zmluvné povinnosti, je potrebné považovať jeho názor a právny záver
za nesprávny. Navrhol rozsudok v zamietavej časti zmeniť a žalovanú zaviazať na zaplatenie 115,- eur
istiny s prísl. a priznať mu náhradu trov konania

5. Rozsudok, okrem výroku II. a  výroku rozsudku III. (o trovách konania) odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o trovách konania potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho
právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré v
celom rozsahu odkazuje, pretože  dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie
žalobcom.

7. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a neboli spôsobilé privodiť jeho zmenu.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že
súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v
hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,  § 193
a § 205 C.s.p.

9. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené žalobcom nie sú dôvodné.

11. Súd prvej inštancie správne posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na základe
zmluvy o pripojení ako vzťah spotrebiteľský. Zmluva, ktorú strany uzavreli bola zmluvou formulárovou,
vopred koncipovanou žalobcom, bez možnosti žalovanej podstatným spôsobom meniť obsah a text
uvedenej zmluvy (dodatku). Toto vytvára priestor pre uplatnenie kontroly zmluvných dojednaní súdom z
hľadiska ich neprijateľnosti. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý tvrdí, že zmluvné podmienky boli dojednané
individuálne a preto sa na ne nevzťahuje režim ochrany spotrebiteľských práv. Zmluvné podmienky boli
predložené žalovanej ako spotrebiteľke na vopred predtlačenom formulári, nemala reálnu možnosť tieto



podmienky v dodatku k zmluve meniť, mať k nim podstatné námietky, ktoré by dodávateľ akceptoval a
viedli by k úprave zmluvných podmienok v zmysle návrhu spotrebiteľa.

12. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu
a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorej v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Individuálne nedojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (ako to správne
konštatoval súd prvej inštancie), ktorá v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák.  je neplatná. Z neplatnej zmluvnej
podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť.

13. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda
pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný
vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.
Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o
rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom
(porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

14. Odvolací súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ však ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

15. Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých žalobcom
ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejších, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže
znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej
uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá
vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,
nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie
nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola
dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri
kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych
programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

16.  Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
v rozsahu námietok žalobcu uvedených v odvolaní, sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožnil so správnymi
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi
napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodné podľa § 255 ods.  1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.



18. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

19. Výsledok hlasovania - pomer  hlasov : 3 hlasy za  (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).