Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/50/2015 z 23. 8. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2017, sp. zn. 5Sžf/50/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1
Najvyšší súd | 5Sžf/50/2015 | ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1 | 2017-08-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, § 244 OSP, § 248 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/188ca92e-6cf6-402c-8356-1db168d6fa21
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201540
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Urbancová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013201540.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu FILATECH, s.r.o. so sídlom M.R. Štefánika
837/35, 010 01 Žilina, IČO: 36 688 614, zastúpený: JUDr. Peter Hríb, advokát, AK Metodova 7, 821
08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68. PO BOX 58, 820 04
Bratislava 24, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 6981-7000/2012-OK/4 zo dňa 30.
mája 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca 2015, č.k. 5S
204/2013-127, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca 2015, č.k. 5S
204/2013-127,   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) postupom podľa § 250d
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie z dôvodu, že protokol č.
6981-7000/2012-OK/4 o výsledku kontroly z 30. mája 2013 v znení dodatku č. 1 z 21. júna 2013 a
zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
6981-7000/2012-OK/9 z 25. júna 2013, ktoré boli predmetom konania nepodliehajú súdnemu prieskumu
v rámci úpravy správneho súdnictva podľa OSP, pretože o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom
chránených záujmov kontrolovaného subjektu.

2. Krajský súd po preskúmaní veci v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že  kontrolu postupu
zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146a až 146d zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZVO“) účinného v čase vyhlásenia
predmetného verejného obstarávania, t.j. ku dňu 16.11.2010 nemožno považovať za rozhodovací proces
vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní,
keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami ZVO. Krajský súd mal
za to, že kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy predstavuje jednu z dohľadových
kompetencií žalovaného, ale zároveň predstavuje odlišný dohľadový postup žalovaného ako  konanie
o námietkach resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov
vo verejnej správe. Odvolávajúc sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf
31/2011 z 25.08.2011 uviedol, že protokol o výsledku kontroly ako aj jeho dodatok a zápisnica o
prerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania ZVO neobsahovali žiadne povinnosti odstrániť
zistené nedostatky v procese verejného obstarávania, čo bolo jednou z podmienok spôsobilosti na
súdny prieskum rozhodnutia podľa citovaného uznesenia NSSR sp.zn. 5Sžf/31/2011. O trovách konania
krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.



3. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom odvolanie žalobca z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žiadajúc,
aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobca v odvolaní namietal, že výkon kontroly žalovaného, t.j. jeho procesný postup a rozhodnutie o
tom, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ustanovení ZVO je nutné považovať za rozhodovací proces vo
verejnej správe. Považoval za nepochybné, že výsledné materiály z vykonanej kontroly nepredstavujú
len akúsi „dohľadovú kompetenciu žalovaného“, ale ide o kontrolný proces, ktorého výsledkom sú
špecifické kontrolné zistenia t.j. rozhodnutia orgánu verejnej správy v oblasti verejného obstarávania.

5. V tejto súvislosti poukázal na to, že „kontrola postupu zadávania zákaziek“ v ustanovení § 146a až
146d ZVO bola do zákona včlenená v súvislosti s konaním podľa ustanovenia § 27a zákona č. 528/2008
Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v platnom znení (ďalej
len „zákon o eurofondoch“), ktorý upravuje systém riadenia a kontroly pomoci poskytovanej z fondov
Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike orgánmi verejnej správy. Podľa postupov stanovených
v zákone o eurofondoch, rozhodnutia žalovaného (výsledky jeho kontroly) o porušení pravidiel a
postupov verejného obstarávania, automaticky spúšťajú sankčný mechanizmus tohto zákona. Uviedol,
že z citovaného zákona je tiež jasné, že riadiaci orgán je po vykonaní kontroly žalovaným viazaný
názorom žalovaného, vyjadreného v protokole o výsledku kontroly postupov verejného obstarávania,
pričom zákon špecifikuje výsledok kontrolných postupov žalovaného ako „právoplatné rozhodnutie o
porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania“. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že protokol
a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také obsahujú výsledky kontrolného a rozhodovacieho procesu
žalovaného, ktoré sa v procese kontroly stávajú právoplatnými a priamo (aplikáciou iného právneho
predpisu, ktorým je zákona o eurofondoch) predstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov
kontrolovaného, preto mal za to, že podliehajú prieskumu v správnom súdnictve.

6. S odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá potvrdzuje, že „extenzívne“ chápanie § 244 ods.
3 OSP spolu s reštriktívnym výkladom § 248 OSP je vysoko dôvodné, uviedol, že v opačnom prípade by
žalobca ako účastník správneho konania nemal k dispozícii žiaden účinný prostriedok ochrany svojich
práv a právom chránených záujmov. Poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a
Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 24/2010 a III. ÚS 283/2010), ktorá
postupne speje k novoformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá už naďalej nevylučuje aplikáciu Dohovoru ani aj pri
rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnej moci o zákonnosť
rozhodnutí daňových orgánov ( Bendenoun proti Francúzsku - rozsudok z 24.02.1994, séria A, č. 284,
Georgiou proti Spojenému kráľovstvu - rozhodnutie zo 16.05.2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98,
Ferrazzini proti Taliansku - rozhodnutie z 12.07.2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Do popredia
sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym
zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí správneho orgánu pri
realizácii tohto zásahu (napr. Pecníková, M.: Tendencie aplikácie článku 6 ods. 1 Dohovoru v sporoch
s orgánmi verejnej moci. In: Justičná revue, č. 5/2002, s. 616-635).

7. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaný s dôvodmi a argumentáciou žalobcu nesúhlasil a navrhol,
aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne a právne správne potvrdil. Zotrval
na svojom názore, že napadnutý protokol o výsledku kontroly a ani zápisnica o jeho prerokovaní nie
sú takými individuálnymi správnymi aktmi, ktoré by zasahovali do práv a právom chránených záujmov
žalobcu a teda nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa 5. časti OSP.

8. Za účelom analógie žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.
ÚS 238/06 zo 16.12.2008, ktorý sa týkal inštitútu daňovej kontroly: “.....  Protokol o daňovej kontrole
nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva a povinnosti,
ale je iba podkladom na prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola je teda svojou povahou
procesom kontrolným, a nie rozhodovacím.“ Podotkol, že aj keď predmetom odvolania nie je protokol o
daňovej kontrole, možno z citovaného nálezu jednoznačne analogicky vyvodiť, že ako protokol o daňovej
kontrole, tak ani protokol o výsledku dodržiavania ZVO nie sú svojou povahou rozhodnutiami, nakoľko
neukladajú práva a povinnosti, ale sú iba podkladmi pre prípadné vydanie platobného výmeru (daňové
konanie) resp. pre prípadné uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu na úseku verejného
obstarávanie podľa § 149 ZVO.



9. K tvrdeniu žalobcu, že kontrola postupu zadávania zákaziek upravená v ustanovení § 146a až
§ 146d ZVO bola do zákona včlenená v súvislosti s konaním podľa § 27a zákona o eurofondoch,
žalovaný odkázal na dôvodovú správu k zákonu č. 503/2009 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o
verejnom obstarávaní s účinnosťou od 01.01.2010 a ktorým bola do ZVO prijatá úprava výkonu kontroly
postupu zadávania zákaziek § 146a až § 146d ZVO, cit: „... Súčasnou právnou úpravou, podľa ktorej
sa postupovalo primárne podľa zákona NR SR č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, dochádzalo
k nedorozumeniam najmä pri výkone kontroly u obstarávateľov (§ 8), ktorí nie sú orgánmi štátnej
správy. Okrem toho právna úprava výkonu kontroly zakotvená v zákone NR SR č. 10/1996 Z.z. o
kontrole v štátnej správe nezodpovedá v plnej miere účelu kontroly postupu zadávania zákazky podľa
ZVO, ktorým je preverenie súladu postupu kontrolovaného s týmto zákonom. Súvisiacou navrhovanou
právnou úpravou je vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 23 odkazujúcou na ustanovenie § 8 až
16 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.“ V tejto súvislosti
žalovaný konštatoval, že zákonnosť postupu zadávania zákazky žalovaný kontroluje podľa § 146a až
§ 146d ZVO, a to bez ohľadu na spôsob alebo zdroj financovania určitej zákazky, pritom postačuje,
aby zákazka spĺňala definičné znaky uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 ZVO. Podľa žalovaného je
potrebné odlišovať proces verejného obstarávania ne jednej strane a na druhej strane mechanizmus
financovania konkrétneho predmetu zákazky z verejných zdrojov, napr. zo štátneho rozpočtu, z fondov
EÚ, zo Švajčiarskeho či Nórskeho finančného mechanizmu alebo z Európskej banky pre obnovu a
rozvoj, atď.

10. Pokiaľ žalobca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že výsledné materiály žalovaného z vykonanej
kontroly o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania automaticky spúšťajú sankčný
mechanizmus podľa zákona o eurofondoch a riadiaci orgán je po vykonaní kontroly žalovaným viazaný
jeho názorom vyjadreným v protokole o výsledku kontroly postupu verejného obstarávania, žalovaný
poukazujúc na ustanovenie § 27a ods. 3 písm. a/ a § 27a ods. 4 zákona o eurofondoch namietal, že
porušenia zistené žalovaným nezakladajú automatickú a bezpodmienečnú povinnosť vrátiť príspevok
alebo jeho časť a ak sa tak riadiaci orgán rozhodne, pôjde o rozhodnutie riadiaceho orgánu a nie
žalovaného.

11. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zákon špecifikuje výsledok kontrolných postupov
žalovaného ako „právoplatné rozhodnutie o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania“,
dôvodiac, že napadnutým protokolom a výsledku kontroly v žiadnom prípade nerozhodol o uložení
pokuty či inej sankcie za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania a je podľa neho zrejmé,
že zákonodarca pod právoplatným rozhodnutím, ktorým bola uložená pokuta za porušenie pravidiel a
postupov verejného obstarávania, zákonodarca rozumie právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty za
spáchanie správneho deliktu podľa § 149 ZVO.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech.

13. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie
je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
15. V prejednávanej veci bolo potrebné zaujať právny názor k otázke, či žalobcom napadnutý protokol
o výsledku kontroly č. 6981-7000/2012-OK/4 z 30. mája 2013 v znení dodatku č. 1 z 21. júna
2013 a zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní z 25. júna 2013 sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu,
po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom
pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov



a relevantných právnych záverov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu.
Závery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia, preto sa s ním odvolací súd
stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne (§ 219 ods.
2 OSP).

17. Krajský súd vyčerpávajúco odôvodnil svoje právne stanovisko, že žalobou napadnutý protokol
a zápisnica o jeho prerokovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, pričom reagoval na všetky relevantné námietky žalobcu.

18. Základným kritériom pre vyhodnotenie spôsobilosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu
byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je
skutočnosť, či napadnuté rozhodnutie alebo postup správneho orgánu zakladá, mení alebo zrušuje
oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ním práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 OSP).

19. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

20. Podľa § 146 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly,  kontrolou sa zisťuje súlad
postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona. Pri výkone kontroly úrad sleduje aj plnenie
nariadení uložených rozhodnutiami úradu. Kontrola sa začína v deň doručenia oznámenia o jej začatí
kontrolovanému.

21. Podľa § 146 ods. 4 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, kontrolu vykonávajú zamestnanci
úradu na základe písomného poverenia predsedu úradu (ďalej len „zamestnanec úradu“). Úrad pri
výkone kontroly postupuje podľa § 146a až 146d a ustanovenie osobitného predpisu o kontrole v štátnej
správe 23aa) sa nepoužijú.
(Poznámka súdu: Poznámka 23aa) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o  kontrole
v štátnej správe v znení neskorších predpisov).

22. Podľa § 146d ods. 1 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, o výsledku vykonanej kontroly,
ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú zamestnanci úradu do 90 dní odo dňa začatia kontroly protokol,
ktorý obsahuje najmä
a) identifikačné údaje kontrolovaného,
b) meno, priezvisko, číslo služobného preukazu zamestnancov úradu, ktorí kontrolu vykonali,
c) čas vykonania kontroly,
d) predmet kontroly,
e) kontrolované obdobie,
f) preukázané kontrolné zistenia,
g) označenie ustanovení zákona, ktoré boli porušené,
h) údaj, či zistené porušenie zákona malo, mohlo mať alebo nemalo vplyv na výsledok verejného
obstarávania,
i) dátum vypracovania protokolu,
j) podpisy zamestnancov úradu,
k) podpis vedúceho kontrolovaného.

23. Podľa § 146d ods. 3 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, o prerokovaní protokolu vypracujú
zamestnanci úradu zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného s
protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená a priezviská osôb prítomných na prerokovaní a ich
podpisy.

24. Podľa § 146d ods. 5 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, kontrola je skončená
prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného
bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní
protokolu. Tieto skutočnosti zamestnanci úradu uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola,



z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním zamestnancami úradu a vedúcim
kontrolovaného a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného.

25. Podľa § 153 ods. 1 ZVO v znení účinnom v čase výkonu kontroly, všeobecný predpis o správnom
konaní 27) sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123
ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2, § 146d a § 149.

26. V prejednávanej veci boli výsledkom kontroly postupu zadávania zákaziek po uzavretí zmluvy
protokol o výsledku kontroly č. 6981-7000/2012-OK/4 z 30. mája 2013 v znení dodatku č. 1 z 21.
júna 2013 a zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní z 25. júna 2013.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za potrebné v danej veci uviesť, že protokol o vykonanej
kontrole a zápisnica o prerokovaní protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom
konaní, ale sú v prvom rade správami, či záznamami o tom, že bola vykonaná kontrola a aké boli jej
zistenia. Nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia podľa správneho
poriadku, resp. podľa osobitného predpisu, ale tieto ich náležitosti sú upravené osobitne (§ 146d ods.
1 a 3 ZVO)

28. Výsledkom kontroly počas ktorej boli zistené nedostatky, nie je autoritatívne uloženie povinnosti
kontrolovanému subjektu žalobcovi, ktorá by mohla znamenať zásah do práv a právom chránených
záujmov kontrolovaného subjektu. Najvyšší súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu, že žalobou
napadnutý protokol o výsledku kontroly č. 6981-7000/2012-OK/4 z 30. mája 2013 v znení dodatku č.
1 z 21. júna 2013,  v ktorom žalovaný skonštatoval, že žalobca sa dopustil porušenia § 45 ods. 1 a 9
ods. 4 ZVO, pričom neuložil kontrolovanému subjektu povinnosti a zápisnica o prerokovaní protokolu o
výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní z 25. júna 2013, kritériá podľa § 244
ods. 3 OSP a § 247 ods. 1 OSP nespĺňajú.

29. Podľa názoru najvyššieho súdu  kontrolný proces v zmysle ustanovenia. ZVO o kontrole postupu
zadávania zákaziek., ktorým sa zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami tohto zákona, ako
aj  plnenie nariadení uložených rozhodnutiami žalovaného, predstavuje kontrolu dodržiavania zákona
o verejnom obstarávaní a ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či prípadne
porušenie zákona naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ZVO, nemožno považovať
za rozhodovací proces vo verejnej správe a rovnako ani výsledné materiály o vykonaní kontroly vo forme
protokolu a zápisnice o prerokovaní protokolu, ktorými ani len nebolo kontrolovanej osobe nariadené
vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, nemožno považovať za rozhodnutia, ktoré by
bolo možné preskúmať podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože tieto
nepredstavujú priamy zásah do práv, právom chránených záujmov alebo povinností kontrolovanej osoby.
Protokol žalovaného o výsledku kontroly v znení dodatku č. 1 a zápisnica o prerokovaní protokolu
o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní sa nemôže nijakým spôsobom
dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach, nakoľko v ňom absentuje
výrok, ktorým by žalovaný správny orgán vyslovil deliktuálnu zodpovednosť žalobcu za správny delikt
podľa zákona o verejnom obstarávaní a tiež v ňom absentuje právne vynútiteľný výrok, ktorým by bola
žalobcovi zo strany žalovaného správneho orgánu v súvislosti s kontrolnými zisteniami, autoritatívne
uložená nejaká povinnosť (sankcia).

30. Nejedná sa teda o individuálne správne akty, ktoré by mohli byť samostatným predmetom súdneho
prieskumu, nakoľko s konečnou platnosťou nezakladajú, nemenia a ani nezrušujú oprávnenia alebo
povinnosti žalobcu, ani nimi nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu
priamo dotknuté.

31. Za akt spôsobilý zasiahnuť do právnej sféry žalobcu by bolo možné považovať až meritórne
(formalizované) rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správne delikty podľa § 149 ZVO, ktoré
rozhodnutie je možné preskúmať súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Ak by rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty za správny delikt nadväzovalo na kontrolné
zistenia, obsiahnuté v protokole žalovaného o vykonanej kontrole, úlohou konajúceho správneho orgánu
by bolo pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu okrem iného vyhodnotiť aj tento protokol,
keďže sa jedná o podklad rozhodnutia o uložení pokuty či inej sankcie za porušenie pravidiel a postupov



verejného obstarávania v zmysle § 149 ZVO. Rovnako v prípadnom súdnom prieskume rozhodnutia
správneho orgánu o uložení sankcie za správny delikt podľa § 149 ZVO by bolo povinnosťou príslušného
správneho súdu preskúmať zákonnosť podkladov, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera, ak by bola
v žalobe vytýkaná ich nezákonnosť.

32. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení
(kontrola, dohľad čo dozor) a na hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v
správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy,
Najvyšší súd SR musel vyhodnotiť napadnutý protokol ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle §
248 písm. a/ OSP podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.

33. Podľa najvyššieho súdu je namieste poznámka, že práve zmena právnej úpravy zákonom č.
503/2009 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o verejnom obstarávaní s účinnosťou od 1.1.2010 a
ktorá vylúčila aplikáciu ustanovenia zákona č. 10/1996 Z.z., z dôvodu nejednotnosti praxe výslovne
oddelila kontrolný mechanizmus v zmysle ustanovenia § 146 a nasl. ZVO od sankčného mechanizmu.
Pôvodná právna úprava umožňovala žalovanému uložiť povinnosti odstrániť zistené nedostatky v
procese verejného obstarávania v súlade s ustanovením § 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z.z., preto bolo
nutné napriek tomu, že protokol o výsledku kontroly a ani zápisnica o prerokovaní protokolu samy o
sebe nemali povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní, subsumovať s ohľadom na ich účinky vo
vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu pod pojem „rozhodnutie správneho orgánu“ (§
244 ods. 2 a 3 OSP) v rozsahu uloženia povinností v zmysle zákona č. 10/1996 Z.z. Novelizovaná právna
úprava, a teda aj právna úprava v čase výkonu kontroly postupu zadávania zákazy po uzavretí zmluvy
u žalobcu v prejednávanom prípade špecifikuje procesné úkony žalovaného v zmysle ustanovení § 146
a nasl. ZVO ako výkon dohľadu a konanie o správnom delikte v zmysle § 149 ZVO ako samostatné
konanie, v ktorom môže v rámci podkladov k rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt správny
orgán vyhodnocovať aj výsledky z vykonanej kontroly.

34. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 27a zákona o eurofondoch, v zmysle ktorého, ak
riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže začať konanie o
vrátenie poskytnutého príspevku, je potrebné opätovne uviesť, že prípadný sankčný mechanizmus je
samostatným konaním, pre ktorý môžu predstavovať výsledné materiály kontroly podklad k rozhodnutiu,
ktoré  podlieha súdnemu prieskumu správnych rozhodnutí a v rámci, ktorého v prípade namietanej
nezákonnosti bude správny súd skúmať aj podklady rozhodnutia a proces ich hodnotenia správnym
orgánom.

35. Najvyšší súd dodáva, že zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie
na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktoré je predmetom
samostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych úkonov
konajúceho správneho orgánu predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne konanie,
ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov žalobcu.
Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu verejnej moci,
pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž vyplývajúc aj z
článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a
právom chránených záujmov rozhodnutím orgánu verejnej správy. Žalobca v konaní nepreukázal priamy
negatívny následok preskúmavaných správnych aktov ako základného kritéria spôsobilosti rozhodnutia
alebo postupu správneho orgánu byť predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku.

36. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že krajský súd nepochybil, pokiaľ konanie
postupom podľa 250d ods. 3 OSP zastavil. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa s jednotlivými
námietkami žalobcu zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysporiadal a žalobcom uplatnené
námietky v odvolacom konaní neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie tohto uznesenia, Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a
§219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal, keďže
žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemá v správnom súdnictve nárok na náhradu trov konania.



38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu  n i e  j e  prípustný opravný prostriedok.