{"guid": "1435c7cb-0175-4bfe-beb9-dd077f337295:ae6c806e-a16e-4c53-9663-ae2b0c32fe72", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6815203155.1", "spisova_znacka": "41CoE/59/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/59/2017 z 22. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. marca 2017, sp. zn. 41CoE/59/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6815203155.1", "identifikacne_cislo": "6815203155", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae6c806e-a16e-4c53-9663-ae2b0c32fe72", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6815203155.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6815203155.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6815203155.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/59/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815203155
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6815203155.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. U. XXX, XXX XX J. U., vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX
11773/15, o vymoženie 844,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Revúca č.k. 10Er/526/2015-16 zo dňa 21. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/526/2015-16 zo dňa 21. júna 2016               z r u š u j
e  a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca uznesením č.k. 10Er/526/2015-16 zo dňa 21. júna 2016 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave sp. zn. SR 12745/14 zo dňa 11.11.2014.

3. V posudzovanej veci súd prvej inštancie skúmal, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zmluvu o
úvere považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

4. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov. Absencia
uvedených náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale to, že úver sa podľa § 11 zákona o
spotrebiteľských úveroch zo zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe zmluvy
o úvere mohol veriteľ žiadať len vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez úrokov a bez
poplatkov, a teda i rozhodcovský súd mohol priznať oprávnenému od povinného plnenie len v takomto
rozsahu. Na úroky a poplatky zo zmluvy nemá oprávnený nárok, a i napriek tomu boli rozhodcovským
rozsudkom priznané. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému plnenie právom nedovolené. Podľa názoru súdu prvej
inštancie, že ak je zistený nedostatok predpokladaný v § 45 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), na základe ktorého je



nevyhnutné zastaviť exekučné konanie podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, súd musí žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť.

5. Na záver uviedol, že rozhodcovský súd neposúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, preto
akceptoval započítanie úhrad dlžníka i na to, čo veriteľovi nepatrí. Ak by bola zmluva správne
rozhodcovským súdom posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, jednotlivé úhrady mali byť započítaný
na sumy, ktorých náhrada veriteľovi patrí, a teda by nebol povinný zaviazaný na ich zaplatenie v takom
rozsahu, ako to bolo v rozhodcovskom rozsudku. Ako boli úhrady zo strany povinného realizované
z rozhodcovského rozsudku nevyplýva. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné presne urči, v
akej časti bol návrh veriteľa dôvodný, teda v danom prípade nie je možné oddeliť nedovolené plnenie
od ostatného vymáhaného plnenia. Preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia v plnom rozsahu.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že súd prvej inštancie
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie,
nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Súd prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu prvej inštancie
v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní.

7. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže
dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol,
že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine.
Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie
ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s
ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných
ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 28.02.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave,
IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 12745/14 zo dňa 11.11.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským
rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil
sumu 844,-- Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX  uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 11.12.2012.  Rozhodcovský súd si
právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.



Napadnutým uznesením súd prvej inštancie po preskúmaní, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené lebo odporujúce dobrým mravom
podľa § 45 ods. 1 písm. a) alebo c) Zákona o rozhodcovskom konaní zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

11. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

12. Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

13. Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

14. Zákonom č. 336/2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015 (ďalej len „novela Zákona o rozhodcovskom
konaní“) a ktorým bol novelizovaný Zákon o rozhodcovskom konaní bolo ustanovenie § 45 zrušené.
Podľa ust. § 54b ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. januára 2015) ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v danom prípade súd prvej inštancie napadnutým
uznesením, vydaným po 1. januári 2015 skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom
bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a či zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.
decembra 2014. Vzhľadom na to, že novelou Zákona o rozhodcovskom konaní účinnou od 1. januára
2015 bolo ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní zrušené a z prechodného ustanovenia
§ 54 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že úprava novely Zákona o rozhodcovskom
konaní účinná od 1. januára 2015 sa má aplikovať aj na konania začaté pred 1. januárom 2015, odvolací
súd dospel k záveru, že po 1. januári 2015 už nie je možné aplikovať zrušené ust. § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní účinné do 31. decembra 2014 na predmetné konanie. Súd prvej inštancie
potom, pokiaľ skúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) z hľadísk uvedených v ust. § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní účinnom do 31. decembra 2014 vec nesprávne právne posúdil. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne preskúma súlad exekučného titulu so zákonom v
zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ak nezistí žiadny rozpor so zákonom, vydá poverenie
na vykonanie exekúcie.

16. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/526/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "1de7f574-67d4-47ed-a3eb-7a3cf5d01fd9:424b53a7-b317-4b71-87bd-357ab7bca8ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/526/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10Er/526/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1de7f574-67d4-47ed-a3eb-7a3cf5d01fd9:424b53a7-b317-4b71-87bd-357ab7bca8ca"}], "citovane_v": []}