Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/531/2014 z 17. 11. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 17. novembra 2015, sp. zn. 23Co/531/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2614203827.1
Krajský súd Trnava | 23Co/531/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2614203827.1 | 2015-11-17 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 10 ZZŠ, § 33 ZZŠ, § 34 ods. 1 ZZŠ, § 75 ZZŠ, § 221 ods. 1 písm. f) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15dc7979-e53a-4339-b310-3c2892adf93e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2614203827.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/531/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203827
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614203827.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CD Consulting, s.r.o., Praha 1 - Nové Město,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grösslingova 4, proti žalovanej: Z. L., nar. X. M. XXXX, bytom E. K. I. XXX, o 769,17 eur s prísl., o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 12. júna 2014 č. k. 4C/79/2014 - 20 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  r u š í   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa na žalovanom
domáhala zaplatenia zmenkovej sumy 769,17 eur, zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 769,17 eur
od 27. mája 2011 do zaplatenia, úroku 6% ročne zo sumy 769,17 eur od 13. júla 2011 do zaplatenia a
zmenkovej odmeny 2,56 eur a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie o žalobe podanej
podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a s cezhraničným charakterom (ďalej tiež len
„nariadenie o bagateľných sporoch“ alebo iba „nariadenie“) odôvodnil vo veci samej právne čl. I § 5 ods.
1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2 a § 75 zmenkového a šekového zákona
č. 191/1950 Zb. (ďalej tiež iba „zmenkový zákon“) a § 37 ods. 1, § 52, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1
a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom
záverom o nedôvodnosti žaloby pre neplatnosť zmenky. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že žalobkyňou predložená zmenka je vlastnou vistazmenkou (zmenkou „na videnie“), sú však v nej
uvedené až dva údaje splatnosti a to ju činí neurčitou. Takýto záver bol podľa súdu prvého stupňa
namieste pre zápisy na zmenke „splatné“ (čo je uvedenie splatnosti na nahliadnutie) aj „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ (čo je naopak uvedenie splatnosti na určitý čas). Druhý údaj
súd nemohol považovať za predĺženie lehoty v zmysle čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona, keďže tento
údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu
na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“,
uzavrel tiež súd prvého stupňa, poukazujúci pritom aj na „rozhodnutie“ (rozsudok či uznesenie ? - otázka
odvolacieho súdu) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „NS“) č. k. (keď už, tak správne
„sp. zn.“) 1 Obdo 59/2010 z 26. januára 2011, ktorý (rozumej „NS“) jednoznačne konštatoval, že ak
sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia),
spôsobuje to jej neplatnosť a to s poukazom na čl. I § 33 ods. 2 zmenkového zákona (keďže pri
uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus). Vzťah účastníkov považoval napriek
nepredloženiu zmluvy zakladajúcej základný zmluvný vzťah za spotrebiteľský a konštatoval tiež (okrem
všeobecných poznámok, týkajúcich sa upozornení Európskej komisie vo veciach ochrany spotrebiteľa)
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorú založil
záväzok žalovanej v zmenke na úrok 0,25% denne (91,25% ročne). Rozhodnutie o trovách konania
potom odôvodnené bolo právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovanej, ktorej však v konaní
žiadne trovy nevznikli a ani nepodal návrh na priznanie jej náhrady.



Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu podala včas odvolanie len žalobkyňa a to s
návrhom na jeho zmenu (rozsudku) plným vyhovením žalobe (okrem požiadavky na náhradu trov konaní
pred súdmi oboch stupňov). Odvolanie založila na existencii odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/, b/ a f/ O. s. p. Napadnutý rozsudok je podľa nej prekvapivým rozhodnutím a spôsobuje i odňatie
možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť tu podľa odvolateľky vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný
uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu došlo k zamietnutiu žaloby, pričom napadnutý rozsudok
je tiež v rozpore s konštantnou judikatúrou NS. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmenka je
neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným
údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 zmenkového zákona môže byť splatnosť zmenky určená len
štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov
splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv. vistazmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom
sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už
desaťročia, pričom rozhodujúca je judikatúra po roku 1930, odkedy sa datuje platná právna úprava.
Pri vistazmenkách je zaužívané používať na označenie údaja zročnosti najmä nasledované slovné
spojenia : „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je
uvedený na predloženej zmenke z prejednávanej veci ako údaj splatnosti je jedným z takýchto tradičných
údajov. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť
na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, vystaviteľ však môže lehotu na platenie predĺžiť alebo
skrátiť a predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade v zákone
nie je explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť a dôležité je len, aby bol
údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok,
stelesňuje právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom (rubopisom) a preto sa pri
posudzovaní jej podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá. Ak potom v tejto veci je na  zmenke
uvedené „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“, pri jazykovom výklade uvedeného
je celkom zrejmý význam slov „na platenie“ a „predložiť“. Na základe výkladových pravidiel je možné
vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený
údaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj
logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I §
34 ods. 1 zmenkového zákona. Odvolateľka sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“ a text by tak mal znieť „na platenie predložiť
v lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože tu ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi
významami z pohľadu zmenkového, ktorými nie je založený vnútorný rozpor zmenky (keď prvý údaj
určuje zročnosť zmenky a charakterizuje jej typ a druhý naopak určuje obdobie, v rámci ktorého môže
byť zmenka predložená na platenie). Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí NS sp. zn. 1 Obdo 59/2010, o
túto skutkovú situáciu sa tu podľa odvolateľky nejedná a preto sa ani nie je možné na také rozhodnutie
odvolávať, ale relevantnými sú podľa nej závery z iného rozhodnutia v obdobnej veci (a to z uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. novembra 2013 sp. zn. 43CoZm/10/2013).

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou, účastníčkou konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 O.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1  O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je založený na jedinom dôvode a je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu, najmä z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa požadovala priznanie ňou uplatnenej
pohľadávky podľa nariadenia o bagateľných sporoch. Preto je potrebné mať na zreteli, že európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako „cezhraničné“,
t. j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom,
než je členský štát súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci (na čo správne poukázal aj súd prvého
stupňa za stavu splnenia takejto podmienky v prejednávanej veci). Nariadenie o bagateľných sporoch
neobsahuje pravidlá určovania súdnej právomoci (presnejšie medzinárodnej súdnej príslušnosti) a preto
sa na takýto účel musia uplatňovať pravidlá ustanovené v nariadení nazývanom tiež Brusel I. [nariadenie



Rady  (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o príslušnosti a uznávání a výkone súdnych rozhodnutí
v občianskych a obchodných veciach]. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa tak
riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie; rozhodným právom (tu rozumej
tzv. hmotným) však nemusí byť právo takéhoto členského štátu súdu. Pokiaľ potom ide o rozhodné
právo a skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní uplatnila zmenkovú pohľadávku, z obsahu  predloženej
zmenky voľba rozhodného práva nevyplýva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti vylučuje článok 1 ods. 2 písm. d/ záväzky
vyplývajúce zo zmeniek a právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy
pre oblasť zmeniek. Súd prvého stupňa preto správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a §
11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je
potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému
usporiadaniu daného vzťahu (vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom
Slovenskej republiky, pôvodnou majiteľkou zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. sídliaca na
území Slovenskej republiky, žalobkyňa ako majiteľ zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má
nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, spôsobilosť žalovaného a indosanta, čiže
prvého majiteľa zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou, zmenkové vyhlásenie žalovaného
ako vystaviteľa zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky taktiež v Slovenskej republike, teda
i jeho forma sa spravuje právom Slovenskej republiky, aj platobné miesto je v zmenke uvedené:
„POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava, atď.). Pre úplnosť je však vhodné poznamenať,
že právna úprava zmenky vychádza v oboch častiach dnes už zaniknutej československej federácie,
teda v Českej i Slovenskej republike z rovnakého právneho základu, ktorým je práve zmenkový zákon
(na čom nič nemení jeho dotknutie v Slovenskej republike dvoma pre posudzovanú vec nevýznamnými
novelizáciami, vykonanými zákonmi č. 659/2007 Z. z. a č. 492/2009 Z. z.).

Z doterajšieho obsahu spisu v prejednávanej veci niet pochybností o tom, že žalovaná vystavila
blankozmenku, ktorú ako vystaviteľka aj riadne podpísala. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy
(202800459) a záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. (v zmenke bližšie identifikovanej tiež identifikačným číslom, sídlom a údajmi
o zápise takejto spoločnosti v obchodnom registri) sumu, ktorá bola do zmenky doplnená takouto
spoločnosťou. Po údaji, komu sa má platiť sú uvedené doložky „bez protestu“ a „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
indosovala zmenku na rad žalobkyne (označenej inak ešte jej niekdajším sídlom v treťom pražskom
obvode), ktorá je zahraničnou právnickou osobou a to bez uvedenia dátumu. Žalovaná na zmenku
žalobkyni nezaplatila istinu, úroky, preto žalobkyňa žalobou uplatnila nielen požiadavku na zaplatenie
v zmenke uvedenej istiny a úroku 0,25% denne, ale aj na zákonný 6% úrok a zmenkovú odmenu. Po
doručení žaloby na tlačive „A“ nariadenia spolu s tlačivom „C“ nariadenia žalovanému sa tento nevyjadril
a nenavrhol ani nariadiť vo veci pojednávanie, preto súd prvého stupňa inak správne o veci rozhodol
bez pojednávania.

Predmetom posúdenia v odvolacom konaní potom pri viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi
bolo to, či v prejednávanej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu neplatnosti
zmenky (od ktorej žalobkyňa odvodzovala ňou uplatnenú zmenkovú pohľadávku), zapríčinenej
uvedením v zmenke viacerých lehôt splatnosti (a teda či môže obstáť tomu zodpovedajúci záver súdu
prvého stupňa).

Podľa čl. I § 10 zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 33 zmenkového zákona zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na
určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň (ods. 1) a zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou
sročnosťou sú neplatné (ods. 2).

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.



Podľa čl. I § 75 zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté
do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky a 7. podpis vystaviteľa.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a s rovnako zákonom ustanoveným
obsahom. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase
vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“,
pričom toto označenie nie je možné nahradiť iným slovom (a ak sa tak stane, nemôže už ísť o
zmenku). Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku
vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať indosamentom
(rubopisom). Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku, čo principiálne
znamená, že majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,
než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné
vzťahy, ktoré medzi vystaviteľom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi vystaviteľom, remitentom
a zmenečníkom, resp. i príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenky bol na nej vyznačený, nemá to obvykle vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava
zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje a zmenka je tak zároveň štandardne i
záväzkom nesporným. Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie,
ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie
je na ňom, aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje, keď
zmenka sama (samozrejme ak je platná), je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej
uvedenú.

Napriek vyššie uvedenému (alebo práve pre špecifický charakter zmenkovoprávnych záväzkov) sa však
vždy pripúšťajú určité námietky voči zmenkovým nárokom (hoci treba konštatovať, že je na dlžníkovi
zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom konaní preukázal a pokiaľ sa mu
to nepodarí, zostane mu spravidla povinnosť zmenku zaplatiť). Je teda možné, že proti zmenke bude
platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané, alebo nároky z hier a
stávok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery. I keď však abstraktnosť
a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia, tieto rysy majú (a musia mať) svoje hranice.

U zmenky predloženej žalobkyňou v prejednávanej veci ide nepochybne o zmenku vystavenú na videnie,
teda tzv. vistazmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zmenkového zákona. Táto skutočnosť vyplýva z textu
zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení zmenky.
Aj keď potom ďalšie taktiež vyššie citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona upravuje
povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku
vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcové obmedzenie splatnosti tejto
zmenky, prejavujúce sa tým, že sa zákonom ustanovená ročná lehota na predloženie zmenky na jej
zaplatenie môže z rozhodnutia vystaviteľa zmenky nahradiť buď lehotou dlhšou alebo aj naopak skrátiť.
Majiteľ potom môže či už v rámci lehoty zákonnej alebo odchýlky od nej ktorýmkoľvek smerom, určenej
vystaviteľom zmenky, zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď pri predložení preplatená,
lebo splatnou sa táto stáva už samotným predložením. Aj v tomto prípade žalovaná v zmenkovom
vyhlásení podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona určila dlhšiu než zákonnú lehotu na predloženie
vistazmenky a to 4 roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje celkom jednoznačný údaj o tom, že sa
jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa
jej vystavenia (tu teda od 26. apríla 2010).

Odvolací súd tak v zhode s právnym názorom žalobkyne a odlišne od súdu prvého stupňa uzavrel, že
zo zmenky predloženej žalobkyňou, obsahujúcej vyhlásenie žalovanej: „Zaplatím za túto zmenku pri
predložení ...“ a takto splatnej na videnie, vyplýva len jeden údaj splatnosti (zo štyroch predpokladaných
ustanovením čl. I § 33 ods. 1 zmenkového zákona ten prvý), kým ďalší údaj „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“ je nutné chápať ako zákonom výslovne umožňované určenie dlhšej než zákonnej
lehoty na predloženie zmenky. O iný zákonom nepredpokladaný čas sročnosti (dnes splatnosti), majúci
byť do zmenky zanesený či už popri údaji nasvedčujúcom charakteru zmenky ako vistazmenky, alebo



samostatne, tu i odhliadnuc od práve podaného výkladu ísť nemohlo, keďže ustanovenie čl. I § 33 ods.
2 zmenkového zákona pokladá za neplatné len zmenky s iným časom splatnosti než tým uvedeným v
odseku 1 tu rozoberaného ustanovenia alebo s postupnou splatnosťou a kým na prvý z takýchto dôvodov
neplatnosti by šlo usudzovať výlučne pri jedinom zákonom netolerovanom údaji (čo v prejednávanej veci
pre len zdanlivú konkurenciu tu diskutovaného údaja s údajom nasvedčujúcim charakteru zmenky ako
vistazmenky do úvahy neprichádzalo), o druhý pri pojatí do zmenky práve vyššie opísaných vyhlásení
nemohlo ísť v žiadnom prípade. Aj neurčitosť opierajúca sa o jedno zo všeobecných ustanovení O. z.
o právnych úkonoch by tu mohla byť len v prípade dvoch vzájomne si odporujúcich, zákonom však
samostatne pripúšťaných údajov splatnosti (tu rozumej aspoň dve zo štyroch alternatív, tvoriacich súčasť
výpočtu v čl. I § 33 ods. 1 zmenkového zákona) a ani o taký prípad tu ísť nemohlo, pretože údaj
posudzovaný zhora ako predĺženie lehoty na predloženie zmenky nešlo podradiť pod žiadnu z možností
vyjadrených v zákone slovami „na určitý čas po videní“, „na určitý čas po dátume vystavenia“ alebo „na
určitý deň“.

Ak teda splatnosť zmenky nastáva (už, resp. až) v momente jej predloženia, pričom predložiť tú z
prejednávanej veci bolo možné v súlade s ust. čl. I § 34 ods. 1 zmenkového zákona v lehote 4 rokov
od jej vystavenia a až po jej predložení uskutočnenom v lehote 4 rokov od vystavenia mohla nastať
splatnosť; odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú uvedené
dve splatnosti a to má spôsobiť neplatnosť zmenky.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil. Rozsahom odvolania nie je
viazaný iba v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O. s. p. (tu o taký prípad s už vyššie spomenutou
výnimkou závislosti rozhodnutia o trovách konania od rozhodnutia vo veci samej nejde), vždy však musí
prihliadnuť k vadám zakladajúcim tzv. zmätočnosť konania a to aj vtedy, ak neboli v odvolaní uplatnené.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry) rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia
tých jeho procesných práv, ktoré mu O. s. p. za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov priznáva (tu por. napr. II. ÚS 102/04, NS SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto
vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom v prejednávanej
veci súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky len z pohľadu jej splatnosti, jeho závery vo vzťahu k tejto
otázke s poukazom na už uvedené vyššie neboli správne a poskytnutím len jediného dôvodu zamietnutia
žaloby bez ďalšieho zaoberania sa problémom obrazne „všetko stavil na jedného koňa“ („ktorý ale“ -
opäť obrazne - „pretek prehral“), šlo tu o špecifický prípad niekdajšej nepreskúmateľnosti rozhodnutia v
prvom stupni pre nedostatok jeho dôvodov (tu por. i ust. § 221 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v znení platnom
a účinnom do 31. augusta 2005 vrátane), keď po „vyradení“ jediného okresným súdom použitého
dôvodu tu už neboli žiadne ďalšie, spôsobilé presvedčiť o tom, že zamietnutie žaloby je naozaj vecne
správnym rozhodnutím (na čom v tejto konkrétnej veci nič nemenili ani len všeobecné úvahy o prvotnom
spotrebiteľskom charaktere vzťahu právnej predchodkyne žalobkyne a žalovanej, ak z nich nevyplývalo
nič konkrétne, prečo by žalobou uplatnený nárok nemal byť po práve vôbec a ani rovnako len všeobecne
uplatnená výhrada privysokej úrokovej sadzby zo zmenky, kde súd prvého stupňa jednak žiadnym
spôsobom neobjasnil, či by takáto vada mala privodiť nedostatok nároku na úroky celkom alebo len
sčasti a prečo, pričom aj keby tak urobil, mohlo by to spôsobiť obhájiteľnosť rozsudku zamietajúceho
žalobu nanajvýš v časti úrokov, resp. ich časti).

Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f/ aj h/ O. s. p. (pre odňatie možnosti konať pred súdom i pre vadné právne posúdenie
veci nasledované nevykonávaním už ďalšieho dokazovania) zrušiť a podľa odseku 2 tu spomínaného
ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Aj keď so zreteľom k vytýkanej vade konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,
odvolací súd považuje za účelné a pre ďalšie konanie aj vhodné podotknúť, že z jeho činnosti (nedostatok



dôvodu pre dokazovanie podľa § 121 O. s. p.) mu je známe, že Krajský súd v Prešove vo veci ním
vedenej pod sp. zn. 6Co/132/2013 (v konaní vedenom v druhovo totožnej veci tou istou žalobkyňou)
prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej tiež len „SD“) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii predložil predbežnú (prejudiciálnu)
otázku v znení : „Či sa má článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra
1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa
týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu o kauze
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“.
Nech aj takéto konanie (rozumej konanie SD sp. zn. C-328/14) podľa doterajších poznatkov Krajského
súdu v Trnave už skončilo (rovnako ako aj skoršie konanie s prakticky totožným predmetom, iniciované
Krajským súdom v Prešove v jeho veci sp. zn. 6Co/156/2013 a na SD v minulosti prebiehajúce pod sp. zn.
C-558/13) a tým treba považovať za prakticky potvrdenú tunajším súdom už skôr vyslovenú domnienku,
že je tu evidentné vyvíjanie všetkého úsilia žalobkyne, aby SD možnosť zodpovedať položenú otázku
nemal, aj s prihliadnutím k uvedenému vyššie nutným bude hľadanie ciest eurokonformného vyriešenia
sporu.

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O. s. p.) a v závislosti na vyššie uvedenom zvoliť ďalší postup. Pre
prípad rozhodnutia sa ďalej konať vo veci (v takom prípade logicky aj za pomoci usmernení plynúcich z
korektného výkladu komunitárneho práva) bude samozrejme jeho povinnosťou zvážiť potrebu doplnenia
dokazovania (s črtajúcim sa priestorom urobiť tak prinajmenšom vo vzťahu k podmienkam preskúmania
dodržania dohody o vyplňovacom práve podľa čl. I § 10 zmenkového zákona), výsledky celého konania
náležite zhodnotiť (§ 132 O. s. p.) a v rámci nového rozhodnutia (zdôvodneného tak, aby to odvolaciemu
súdu neposkytlo príležitosť pre postup zakončený týmto jeho uznesením) rozhodnúť aj o náhrade trov
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.