Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/32/2016 z 5. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. apríla 2016, sp. zn. 41CoE/32/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6315203918.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/32/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6315203918.1 | 2016-04-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d0f004e-326a-4b88-a8ed-0849923f51b8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6315203918.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/32/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203918
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315203918.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. U., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX R., toho
času S. B. XX, N. XX T. T., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.373,85 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 23843/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Brezno č. k. 4Er/356/2015-14 zo dňa 24. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/356/2015-14 zo dňa 24. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 13598/09 zo dňa
25.08.2009. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 05.09.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX. Exekučný titul
bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z bodu 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Súd posúdil predmetnú zmluvu o
úvere ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oprávnený vystupoval
pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ a súd nemal pochybnosť, že by zmluvu
uzatváral v inom postavení ako fyzickej osoby. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka
tak, ako je formulovaná v bode 17 všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru fakticky,
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Rozhodcovská doložka nebola
dojednaná individuálne, povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože bola inkorporovaná do obchodných
podmienok a tým sa povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská
doložka je v rozpore so znením §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok
absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia, na čo súd prihliada z úradnej povinnosti.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že
exekučný súd v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z



Exekučného poriadku a nadväzne z ustanovení § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZoRK.
Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd v rámci exekučného
konania však nemá právo skúmať rozhodcovské konanie a má sa obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Exekučný súd teda nemôže zaujímať v rámci exekučného konania právne stanoviská
a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na dôvody zastavania exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu v danej veci dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v
konaní vedenom podľa ZoRK, pričom povinnému dojednaním o rozhodcovskej doložke nebola odňatá
ani možnosť, aby sa domáhala ochrany aj pred všeobecným súdom. Okresnému súdu vytkol, že
tento nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď konštatoval, že zmluvnými stranami nebola dojedná
žiadna rozhodcovská zmluva alebo doložka. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že
oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
v texte len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Medzi absolútne neprijateľnú podmienku zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) aj
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky) od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej Zmluvy
o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozhodcovským rozsudkom, ako aj rozhodcovskej
doložky - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti,
že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a
následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje
rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v
súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05,
C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany
práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu
spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Exekučný súd správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti



predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

K odvolacej námietke oprávneného smerujúcej k možnosti preskúmať rozhodcovský rozsudok, krajský
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd
nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, je oprávnený a zároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp .zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Skutočnosť, či sa jedná o
rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a
presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení
okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený v danej veci navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13598/09 zo dňa 25.08.2009 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Predpokladom
právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami.
Krajský súd preto v prvom rade skúmal, či rozhodcovské konanie bolo vykonané na základe uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy, buď formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Ak je teda právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom
s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen
to, či rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu
na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,
akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, správne
okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom
nebola individuálne dojednaná. Dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu tvorila
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nebola individuálne dohodnutá a nesvedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter
individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej doložky



nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej doložky
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že veriteľ už vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (bod 17) predpokladá uzatvorenie rozhodcovskej doložky
s dlžníkom (viď. slovné spojenie „pred rozhodnutím sporu pred rozhodcovským súdom“). Rozhodcovská
doložka navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu na začatie
konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v bode 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania
pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou
SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom.
Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše
vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny
jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej
zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne
odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený
nedostatok je už sám osebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky potom ďalšie vady exekučného titulu - konkrétne, že
rozhodcovský súd priznal veriteľovi nárok v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi, a to
pokiaľ ide o priznanú neprimerane vysokú sankciu zmenkového úroku, ako aj ďalšie - už vyznejú len ako
dôvody navyše podporujúce správnosť záveru o zákonných prekážkach brániacich vykonaniu exekúcie.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil, pričom sa nezaoberal zjavne neopodstatnenou odvolacou argumentáciou oprávneného o tom,
že okresný súd na prejednávaný prípad nemal aplikovať ust. § 45 ZoRK a že bolo nesprávne jeho
konštatovanie, že medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu žiadnej rozhodcovskej zmluvy, keď okresný
súd svoje rozhodnutie nezaložil na aplikácii § 45 ZoRK a ani nekonštatoval neexistenciu rozhodcovskej
zmluvy, ale len, že táto nebola účastníkmi uzatvorená platne.

Rozhodnutie bolo prijaté všetkými členmi senátu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.