Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/26/2016 z 10. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. januára 2018, sp. zn. 9Co/26/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1314216838.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/26/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1314216838.1 | 2018-01-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f349a4bc-2f7d-40ec-8756-607da0e15809 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314216838.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/26/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216838
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314216838.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : O. U., G.. X.
X. XXXX, K. K., F.. T.. K. X, zastúpený JUDr.Milanom Rollom, advokátom, Bratislava, Švabinského 13,
proti oprávnenému : O. U., G.. XX. X. XXXX, K. K., C.Č. XX/X, zastúpený JUDr. Jurajom Hadrbulcom,
advokátom, Bratislava, Riečna 2, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa a o vzájomnom
návrhu oprávneného na zvýšenie výživného, na odvolanie oprávneného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 17. 9. 2015 č.k. 16C/18/2014 - 147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto :
Z v y š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému O. U., G.. XX. X. XXXX zo sumy
66,39 € mesačne na sumu 100 € mesačne, počnúc 5. 11. 2014. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 21. 6. 2007 č.k. P 153/95 - 132 vo výroku o výživnom na oprávneného.
Zročné výživné za obdobie od 5. 11. 2014 do 9. 12. 2015 vo výške 1.314,60 € je navrhovateľ p o
v i n n ý zaplatiť oprávnenému do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému O. U., G.. XX. X. XXXX ku dňu
9. 12. 2015.
Návrh navrhovateľa na zrušenie výživného ako aj vzájomný návrh oprávneného na zvýšenie výživného
odvolací súd vo zvyšku z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
oprávnenému O. U., G.. XX. X. XXXX, a to ku dňu 15. 7. 2014. O vzájomnom návrhu oprávneného
zo dňa 5. 11. 2014 v znení doplnenia zo dňa 13. 1. 2015 o zvýšenie výživného rozhodol tak, že
tento zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že
navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi - oprávnenému, ktorá mu
bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. 6. 2007 č.k. P 153/95 -
132, právoplatným dňa 14. 8. 2007, v ktorom bolo výživné počnúc 1. 7. 2007 zvýšené na sumu 2.000,-
Sk (v prepočte 66,38 €). V tom čase bol navrhovateľ bez ďalších vyživovacích povinností, pracoval ako
technický pracovník SAV s mesačným príjmom vo výške 12.000,- Sk (cca 400 €) a býval na ubytovni
SAV, za ktorú platil mesačné nájomné 2.200,- Sk (v prepočte 73,02 €); jeho predchádzajúca vyživovacia
povinnosť bola vo výške 1.300,- Sk (43,15 €) mesačne. Súd už vtedy prihliadal na zdravotné obmedzenia
navrhovateľa pri hľadaní lepšie platenej práce, prípadne zvýšenia príjmu brigádnickými príležitosťami.
Matka oprávneného bola rovnako bez ďalších vyživovacích povinností, zamestnaná ako asistentka na
Stavebnej fakulte s mesačným príjmom od 15.000,- Sk do 17.000,- Sk ( od 497,90 € do 564,29
€ ). Matka oprávneného vykonávala aj prekladateľskú a tlmočnícku činnosť, z ktorej mala nepravidelný



príjem. Oprávnený žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou v dvojizbovom byte s mesačnými
nákladmi cca 8.000,- Sk ( 265,55 € ). Dňa 23. 6. 2009 podal oprávnený ( už ako plnoletý ) na súde návrh
na zvýšenie výživného, o ktorom ale súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 2. 2009 č.k. 43C/77/2009
- 81 tak, že tento návrh zamietol, po zistení, že na strane otca (tu navrhovateľa) nedošlo od poslednej
úpravy výživného k žiadnej podstatnej zmene zárobkových a majetkových pomerov, rovnako tak nedošlo
k zániku resp. zmierneniu jeho psychického ochorenia ako subjektívnej prekážky otca, ktorá mu bráni
získať výhodnejšie zamestnanie, a to napriek nárastu jeho čistej mesačnej mzdy zo sumy cca 400 €
mesačne na sumu 530 € mesačne, ktorý súd vyhodnotil ako nie natoľko podstatný, aby odôvodňoval
zvýšenie výživného.
2/ Súd prvej inštancie ďalej vychádzal zo skutočnosti, že oprávnený dosiahol dňa 11. 7. 2007
plnoletosť. Po ukončení stredoškolského štúdia na súkromnej Strednej priemyselnej školy animovanej
tvorby v školskom roku 2007/2008 pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu na Filozofickej fakulte, odbor
politológia (2008/2009); z dôvodu úspešného absolvovania talentových a odborných skúšok ale nastúpil
od 2009/2010 do 1.ročníka denného štúdia na Súkromnú vyššiu odbornú školu filmovú, s.r.o. v Č. P., Z.
O.; túto ukončil dňa 26. 10. 2012 ako „diplomovaný špecialista“ v odbore audiovizuálnej tvorby a výroby,
organizácie filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorby. V rámci tohto vzdelávacieho programu (teória a
prax multimediálnej tvorby) jeho absolventi získajú poznatky z odboru filmového a televízneho obrazu,
strihovej skladby, hudby a zvuku, vykonávajú profesie tvorivých členov filmových a televíznych štábov,
zvukových štúdií, postprodukcie a podieľajú sa na výrobe animovaných projektov všetkých žánrov a
súčasných foriem prezentácie. Dosiahnutie titulu „bakalár“ v tomto odbore si vyžadovalo ešte jeden rok
štúdia a následne ďalšie dva roky štúdia pre dosiahnutie titulu „magister“ v odbore filmovej a televíznej
tvorby. Oprávnený sa rozhodol nepokračovať v ďalšom štúdiu (bakalárskom, príp. magisterskom)
na uvedenej vyššej odbornej škole, ale sa prihlásil na dvojročné štúdium odboru Filmová tvorba na
súkromnom vzdelávacom inštitúte „SAE Institute“ v Q., ktoré štúdium malo trvať od 15. 10. 2013 do 15.
10. 2015; štúdium sa realizuje formou kurzu, na úrovni bakalárskeho štúdia ako druhý stupeň digitálnej
filmovej tvorby, pričom štúdium si vyžaduje od študenta, aby bol počas štúdia k dispozícii minimálne 35
hodín v týždni a s výnimkou pravidelných hodín teórie dáva študentovi možnosť vytvorenia vlastného
rozvrhu v rámci študijného roka čerpá študent 4 týždne prázdnin. Oprávnený v rámci tohto štúdia
absolvoval študijný pobyt v K. od Októbra 2013 do júna 2014 a od 3. 11. 2014 študoval v Q., s tým,
že jeho štúdium sa skončí k 22. 10. 2015. Za účelom financovania svojho štúdia oprávnený uzavrel
so SLSP, a.s. dňa 29. 12 2014 úverovú zmluvu na sumu 7.000 €, s mesačnou splátkou 87,50 € a
s konečnou splatnosťou úveru dňa 10. 1. 2025 („Spotrebný úver na čokoľvek pre vysokoškolákov“).
Školné oprávneného činilo sumu 550 € za mesiac (od 3. 11. 2014 do 3. 10. 2015), t.j. spolu 6.600
€. Podľa predloženej nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 2. 11. 2014 na dobu od 2. 11. 2014 do 30. 9.
2015 na prenájom miestnosti na bývanie v Amsterdame predstavovali náklady oprávneného na bývanie
počas štúdia v Amsterdame sumu 410 € (resp. 420 €) mesačne. Mimo času kedy sa oprávnený z
dôvodu študijných povinností zdržuje v Amsterdame, žije naďalej v mieste trvalého bydliska v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, ktorá je rozvedená, podobne ako navrhovateľ, ktorý žije naďalej na
ubytovni SAV. Rodičia oprávneného ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.
3/ Matka oprávneného má príjem z trvalého pracovného pomeru vo výške od 672 € do 710 € mesačne
(prvý polrok 2015) a tiež nepravidelný mesačný príjem z prekladateľskej činnosti, a to v rozmedzí od
354 € do 636 €; potom priemerný mesačný príjem matky z oboch činností spolu sa pohybuje v intervale
od 1.026 € do 1.346 € za mesiac. Čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľa predstavoval za prvý
polrok r. 2015 sumu 556,60 €, jeho priemerné mesačné výdavky činili celkom 544,29 €. Navrhovateľ
si tiež šetrí na kúpu garsónky nepravidelnými vkladmi do stavebnej sporiteľne, s pomocou sestry
navrhovateľa. Z lekárskej správy navrhovateľa súd prvej inštancie tiež zistil, že navrhovateľ je od 9. 2.
1996 v stálej psychiatrickej starostlivosti pre závažné psychiatrické ochorenie, pričom toto jeho ochorenie
viedlo k opakovaným závažným dekompenzáciám, pre ktoré musel byť navrhovateľ hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení, čo bolo spojené s následnými negatívnymi sociálnymi, rodinnými aj pracovnými
dôsledkami. Navrhovateľ býva v ubytovni SAV s mesačným nákladmi 160 €, toto bývanie je viazané na
trvanie pracovného pomeru u jeho zamestnávateľa.
4/ V priebehu konania navrhovateľ upravil žalobný petit svojho návrhu tak, že sa domáhal zrušenia svojej
vyživovacej povinnosti voči oprávnenému ku dňu 15. 7. 2014, keď výživné v sume 66,39 € v prospech
oprávneného uhrádzal do mesiaca augusta 2014, vrátane. Oprávnený sa vzájomným návrhom zo dňa
31. 10. 2014 domáhal zvýšenia výživného od navrhovateľa na sumu 130 € mesačne počnúc 5. 11.
2014; tento vzájomný návrh následne podaním zo dňa 7. 1. 2015 opravil a doplnil tak (č.l. 37 spisu), že
navrhol zvýšiť výživné zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 300 € mesačne.



5/ Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie po právnej stránke o ustanovenia Zákona o rodine, § 62
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, ods. 2, § 78 ods. 1, ods. 2. Svoju pozornosť
zameral na zistenie, či sú dané relevantné dôvody pre trvanie určenej vyživovacej povinnosti voči
oprávnenému ako plnoletému dieťaťu, ako aj existenciu odôvodnených potrieb oprávneného (plnoletého
syna), schopnosti, možnosti, majetkové pomery a zdravotné špecifiká povinnej osoby (navrhovateľa ako
otca), a to s prihliadnutím na zásadu rovnakej životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že oprávnený ako plnoleté dieťa dosiahol špecializované odborné vzdelanie
vykonaním absolutória dňa 26. 10. 2012 na Súkromnej vyššej odbornej škole filmovej, s.r.o. Z. O. Z. Č.
P. ako „diplomovaný špecialista“ v oblasti filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorby a výroby (nadväzujúcej
na stredoškolské štúdium na súkromnej Strednej priemyselnej škole animovanej tvorby), čím získal
spôsobilosť uplatniť sa na trhu práce a predpoklad živiť sa samostatne a sám uspokojovať svoje
vlastné životné potreby. Oprávnený sa následne rozhodol nepokračovať v ďalšom štúdiu (1-ročnom
bakalárskom a 2-ročnom magisterskom) na uvedenej vyššej odbornej škole, ale sa prihlásil na dvojročné
bakalárske štúdium v odbore Filmová tvorba, realizované formou kurzu na súkromnom vzdelávacom
inštitúte SAE Institute v Q., čo je síce z hľadiska získania ďalších poznatkov a zvyšovania odbornej
úrovne v zvolenom študijnom odbore plne akceptovateľné, avšak takéto štúdium svojím charakterom
nepredstavuje riadne pokračovanie štúdia nevyhnutného pre budúce povolanie vo zvolenom študijnom
odbore. Štúdium v zahraničí je finančne náročné (len mesačné náklady na školné predstavujú sumu
550 €, na ubytovanie ďalších 410 €), resp. je spojené s vyššími nákladmi v porovnaní s ďalším
štúdiom (bakalárskym, magisterským) na vyššej odbornej škole v O.A. a zjavne presahuje majetkové
možnosti rodičov oprávneného. Ani doterajšie finančné možnosti matky oprávneného nenasvedčovali
tomu, že by mohla poskytnúť synovi financovanie ďalšieho vzdelávania v zahraničí (len mesačné
náklady na školné a bývanie sú dvojnásobne vyššie ako mesačný príjem navrhovateľa); napokon
oprávnený bol nútený za účelom financovania štúdia vziať si študentskú pôžičku. Potom vychádzajúc
zo zákonnej úpravy, podľa ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej právnej veci štúdium oprávneného v Amsterdame
nepredstavuje odôvodnenú potrebu dieťaťa zabezpečovanú vyživovacou povinnosťou rodiča, nakoľko
možnosti a schopnosti navrhovateľa ako povinného rodiča neumožňujú financovanie takejto potreby
dieťaťa, vzhľadom na preukázanú výšku príjmu navrhovateľa zo závislej práce, jeho zdravotného stavu,
ktorý mu sťažuje lepšie sa uplatniť na trhu práce a tiež vzhľadom na navrhovateľove odôvodnené
výdavky. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na už oprávneným získané predpoklady na uplatnenie
na trhu práce a schopnosť samostatne sa živiť. Oprávnený po ukončení špecializovaného vyššieho
odborného vzdelania nie je nevyhnutne odkázaný na starostlivosť a výživu zo strany svojich rodičov,
ktorých zákonná vyživovacia povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Oprávnený
získal reálnu schopnosť samostatne sa živiť, a to aj prácou v oblasti, na ktorú sa predchádzajúcim
štúdiom pripravoval, ako aj s ohľadom na životnú úroveň jeho rodičov, ktorá nezodpovedá zvýšeným
nárokom na financovanie ďalšieho vzdelávania oprávneného. Súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu
navrhovateľa a rozhodol o zrušení jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenému a zároveň zamietol
vzájomný návrh oprávneného na zvýšenie výživného, keďže pre zvýšenie výživného neboli splnené
zákonné dôvody.
6/ Súd prvej inštancie dodal, že v prípade, ak návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k
plnoletému dieťaťu neobsahuje uvedenie konkrétneho dátumu, ku ktorému navrhuje rodič vyživovaciu
povinnosť zrušiť, pričom je zrejmé, že predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti, zrušenie
sa navrhuje najskôr odo dňa podania návrhu na súde (§ 77 Zák. o rodine) a k tomuto dňu súd tiež skúma
existenciu dôvodov pre navrhované zrušenie vyživovacej povinnosti. Absencia uvedenia dátumu v inak
dostatočne určitom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu preto nie je
vadou návrhu, ktorú by bolo nutné odstraňovať postupom súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p.; to ale zároveň
nevylučuje, aby súd nevyzval navrhovateľa ,aby sa vyjadril, ku ktorému konkrétnemu dátumu navrhuje
vyživovaciu povinnosť zrušiť. V prejednávanej právnej veci tak urobil navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu návrhom na zmenu návrhu na začatie konania tak, že pôvodný žalobný
petit doplnil o uvedenie dátumu zrušenia vyživovacej povinnosti (ku dňu podania žaloby dňa 15. 7.
2014). V záujme odstránenia pochybností o tom, čo je predmetom konania, súd prvej inštancie preto
rozhodol o navrhovanej zmene návrhu podľa § 95 O.s.p. uznesením na pojednávaní dňa 17. 9. 2015.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a
navrhovateľovi ako úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania, s poukazom na dôvody hodné
osobitného zreteľa, a síce s prihliadnutím na osobné, majetkové pomery oprávneného a tiež vzhľadom
na charakter právnej veci.



7/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote oprávnený, v celom rozsahu, domáhajúc
sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči nemu
zamietne a vyhovie návrhu oprávneného na zvýšenie výživného; zároveň mu prizná náhradu trov
konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Oprávnený v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej
inštancie nesprávne interpretoval ust. § 62 ods. 1 Zák. o rod., keď stanovil moment, od ktorého má byť
oprávnený schopný sám sa živiť. Súd zaujal stanovisko, že vzhľadom na obmedzené finančné možnosti
oboch rodičov môže oprávnený študovať iba po určitý stupeň vzdelania a teda úplné vysokoškolské
vzdelanie na kvalitnej škole v zahraničí môžu získať iba deti solventných rodičov. Absolvovanie
dvojročného magisterského štúdia v zahraničí pritom oprávnenému prinesie oveľa väčšie možnosti pre
uplatnenie sa na trhu práce. V prípade ukončenia úplného vysokoškolského vzdelania totiž bude mať
oprávnený možnosť uplatniť sa aj ako režisér, zatiaľ čo ukončením iba vyššieho odborného štúdia v
danom odbore bude mať priestor na uplatnenie len ako diplomovaný špecialista strihovej skladby, v
profesii filmových a televíznych štábov, zvukových štúdií, postprodukcie a výrobe animovaných projektov
a pod. pokiaľ začal študovať na Súkromnej vyššej odbornej škole filmovej v O., tak s úmyslom dosiahnuť
patričnú kvalifikáciu na to, aby sa profesne mohol uplatniť ako režisér, a to nielen na Slovensku, ale
prípadne aj v zahraničí. Pri začatí vysokoškolského štúdia bolo oprávnenému jasné, že jeho rodičia
nebudú môcť prispievať na jeho štúdium v celom rozsahu, čo bol dôvod, pre ktorý si vzal študentskú
pôžičku, z ktorej hradil časť svojich výdavkov nevyhnutne spojených so štúdiom v danom odbore.
Študijné výsledky oprávneného naznačujú, že školu ukončí a v budúcnosti sa uplatní na trhu práce
ako režisér a teda jeho rozhodnutie ukončiť bakalárske štúdium na kvalitnej škole v zahraničí bolo
správne. Posudzovanie otázky kedy je dieťa schopné samé sa živiť by malo byť posudzované v kontexte
schopností dieťaťa dosiahnuť určitý stupeň vzdelania. Pokiaľ oprávnený má predpoklady dosiahnuť
úplné vysokoškolské vzdelanie a teda absolvovať aj bakalárske štúdium, nemožno konštatovať, že
aj bez absolvovania tohto štúdia je oprávnený schopný sám sa živiť, nakoľko takýto záver by sa dal
skonštatovať aj po absolvovaní povinnej školskej dochádzky, príp. stredoškolského štúdia. Oprávnený
je preto názoru, že vyživovacia povinnosť jeho otca nezanikla a ním uplatnená čiastka 300 € mesačne
plne zodpovedá jeho odôvodneným potrebám na dokončenie vysokoškolského vzdelania.
8/ Na odvolanie oprávneného sa vyjadril navrhovateľ písomne tak, že žiadal odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukazoval nato, že oprávnený ako takmer 27-ročný dospelý
zdravý muž sa pripravuje na svoje povolanie na v poradí už tretej škole. Navrhovateľ sa stotožnil v
plnej miere s odôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu. Dodal, že oprávneného nikdy nezaujímalo,
že navrhovateľ ako jeho biologický otec s dlhodobo podlomeným zdravím žije na hranici svojich
finančných možností, ktoré súdu aj preukázal; nikdy sa žiadnym spôsobom nezaujímal o spôsob života
navrhovateľa, kde žije, kde pracuje, aké sú jeho príjmy, výdavky, zdravotný stav a pod., čo sám na
pojednávaní dňa 2. 7. 2015 do zápisnice aj potvrdil. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení upozornil na
skutočnosť, že oprávnený vo svojej úplne prvej písomnej reakcii na návrh navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti k nemu s týmto návrhom súhlasil, neskôr si to rozmyslel a navrhol zvýšiť výživné
zo sumy 66 € na sumu najprv 130 € mesačne a napokon na sumu 300 € mesačne. Ako dôvod zmeny
jeho pôvodne súhlasného stanoviska so zrušením výživného oprávnený uviedol, že svoj názor zmenil
po tom, ako sa dozvedel, že aj výživné, ktoré platí štát za neplatičov je vyššie ako súdom určených 66 €
mesačne; t.j. názor nezmenil preto, že by bol na výživné zo strany otca odkázaný. Podľa navrhovateľa
by tak trvanie vyživovacej povinnosti voči oprávnenému bolo v rozpore s dobrými mravmi. Dodal, že si
trovy odvolacieho konania neuplatňuje.
9/ Na vyjadrenie navrhovateľa sa písomne vyjadril (č.l. 164 spisu) oprávnený tak, že nesúhlasí s názorom
navrhovateľa o tom, že trvanie vyživovacej povinnosti voči nemu by odporovalo dobrým mravom,
naopak plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Súkromnú vyššiu odbornú školu filmovú v Písku začal
navštevovať s úmyslom dosiahnuť patričnú kvalifikáciu na to, aby sa profesne mohol uplatniť ako režisér
a to nielen na Slovensku ale prípadne aj v zahraničí. Pri začatí vysokoškolského štúdia mu bolo
jasné, že ho jeho rodičia nebudú môcť podporovať finančne v štúdiu v plnom rozsahu, preto si aj vzal
študentskú pôžičku na úhradu časti jeho výdavkov spojených so štúdiom. Trval na tom, že súd prvej
inštancie ust. § 62 ods. 1 Zák. o rod. interpretoval nesprávne a zopakoval, že posudzovanie kedy dieťa
nadobudlo schopnosť samostatne sa živiť by malo závisieť aj od schopností dieťaťa dosiahnuť určitý
stupeň vzdelania. Pokiaľ mal predpoklady a schopnosti absolvovať aj bakalárske štúdium, nemožno
konštatovať, že aj bez absolvovania tohto štúdia už bol schopný živiť sa sám. Trval na tom, že
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nemu nezanikla a ním uplatnená čiastka 300 € mesačne
zodpovedá jeho odôvodneným potrebám na dokončenie vysokoškolského vzdelania.



10/ Na vyjadrenie oprávneného reagoval navrhovateľ písomným vyjadrením (č.l. 170 spisu), v ktorom
uviedol, že ostatné písomné vyjadrenie oprávneného neobsahuje žiadne nové, resp. iné skutočnosti,
než ktoré už uviedol oprávnený vo svojom odvolaní, preto navrhovateľ trvá na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach, je presvedčený, že súd prvej inštancie rozhodol správne nielen v zmysle § 62 ods. 1 Zák.
o rod. ale aj v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rod., keďže trvanie vyživovacej povinnosti by bolo v rozpore
s dobrými mravmi.
11/ Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12/ Podľa § 395 ods. 1 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13/ Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 379 CSP, na odvolacom
pojednávaní, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to :
- Listu o prijatí na štúdium na SAE Institute v E. v období od 15. 10. 2013 do 15. 10. 2014 (č.l. 5, 6 spisu)
- Listu o štúdiu žalovaného na SAE Institute v Q. v období od 3. 11. 2014 do 22. 10. 2015, o študijných
podmienkach, ako aj o úhradách školného (č.l. 27, tiež 82 až 89 spisu),
- Výpisu z účtu žalobcu za rok 2013 č.l. 125 spisu,
- Fotokópie poštových poukážok o úhradách výživného pre oprávneného zo strany navrhovateľa vo
výške 66,39 € mesačne za obdobie od januára 2014 do augusta 2014 vrátane, č.l. 127 spisu,
- Fotokópie dokladu o ukončení štúdia oprávneným ku dňu 9. 12. 2015(č.l. 173 spisu).
Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je sčasti dôvodné.
15/ Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.
16/ Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17/ V čase rozhodovania odvolacieho súdu už oprávnený ukončil vysokoškolské štúdium; medzi
účastníkmi konania bola sporná otázka, kedy zanikla navrhovateľovi voči oprávnenému (synovi)
vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie túto otázku posúdil tak, že vyživovacia povinnosť
navrhovateľa zanikla po tom, ako oprávnený úspešne ukončil štúdium na Súkromnej vyššej odbornej
škole filmovej, s.r.o. v Písku v Českej republike, kde získal kvalifikáciu ako „diplomovaný špecialista“
v oblasti filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorby a výroby (nadväzujúcej na stredoškolské štúdium
na súkromnej Strednej priemyselnej škole animovanej tvorby), čím nadobudol spôsobilosť uplatniť sa
na trhu práce a predpoklad živiť sa samostatne a sám uspokojovať svoje vlastné životné potreby.
S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Za nadobudnutie schopnosti
dieťaťa samostatne sa živiť nemožno podľa názoru odvolacieho súdu automaticky považovať len
samotnú skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, prípadne že dieťa je už
(vzhľadom na dosiahnutie určitého stupňa vzdelania) schopné nejakej zárobkovej činnosti. Zákon
(Zákon o rodine) tu uprednostňuje záujem oprávnenej osoby (dieťaťa) v tom zmysle, že ak sa dieťa
rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už aj ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, tak
povinnosť rodičov vyživovať takéto dieťa nezaniká. Vyživovacia povinnosť rodičov takéhoto dieťaťa
bude trvať do ukončenia jednej vysokej školy; t.j. pokiaľ by už dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší
možný stupeň vzdelania (ukončilo vysokoškolské štúdium), je nutné na neho hľadieť ako na dieťa
pripravené živiť sa ďalej vlastnými silami. Potom by rozhodnutie dieťaťa pokračovať v štúdiu ešte na inej
vysokej škole už nezakladalo povinnosť ďalšieho vyživovania (rodičia by mohli také dieťa dobrovoľne
podporovať naďalej, ale už by nešlo o ich zákonnú povinnosť). Preto aj v prípade oprávneného úspešné
ukončenie vyššieho stupňa odbornej školy ako „diplomovaného špecialistu“ v odbore audiovizuálnej
tvorby a výroby, organizácie filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorby, čím oprávnený získal poznatky
z odboru filmového a televízneho obrazu, strihovej skladby, hudby a zvuku a nadobudol schopnosť
vykonávať profesie tvorivých členov filmových a televíznych štábov, zvukových štúdií, postprodukcie
aj sa podieľať na výrobe animovaných projektov všetkých žánrov a súčasných foriem prezentácie,
nemalo za následok zánik vyživovacej povinnosti jeho rodičov (a teda ani navrhovateľa) voči nemu.
Je síce pravdou, že oprávnený už ukončením Súkromnej vyššej odbornej škole filmovej, s.r.o. v
Písku nadobudol také vedomosti, schopnosti a zručnosti vo zvolenom študijnom odbore, ktoré by mu
zabezpečili potrebný základ pre uplatnenie sa na pracovnom trhu, pokiaľ sa však oprávnený rozhodol
zvýšiť svoju kvalifikáciu - a tým aj zlepšiť svoje šance pre profesijné uplatnenie - ďalším štúdiom, a
teda ďalej pokračoval v univerzitnom štúdiu v zahraničí, mal naďalej zákonný nárok na výživné od
rodičov, a teda aj navrhovateľa. Odvolací súd doplnením dokazovania zistil, že univerzitné štúdium



v zahraničí ukončil oprávnený úspešne ku dňu 9. 12. 2015, preto týmto dňom zanikla aj zákonná
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému. Týmto ukončením štúdia nadobudol oprávnený
schopnosť zabezpečovať svoju výživu vlastnými silami a prestal byť výživou odkázaný na svojich
rodičov, a to v plnom rozsahu. Napokon podľa vyjadrenia oprávneného na odvolacom pojednávaní,
tento sa už úspešne zaradil vo svojom odbore do pracovného života. Súd prvej inštancie tak vec
nesprávne posúdil po právnej stránke, keď rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
oprávnenému už ku dňu 15. 7. 2014, nakoľko k uvedenému dňu vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči oprávnenému naďalej pretrvávala. Súd prvej inštancie rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti
navrhovateľa nesprávnym výkladom ust. § 62 ods. 1 Zák. o rod. Vzhľadom na legitímne rozhodnutie
oprávneného pokračovať ďalej v (zahraničnom) štúdiu (v rovnakom odbore) nemožno uplatňovanie
výživného z jeho strany považovať za rozporné s dobrými mravmi.
18/ Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa
návrhu navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenému zmenil (§ 388 CSP) tak,
že túto zrušil ku dňu 9. 12. 2015 a vo zvyšku (navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
už dňom 15. 7. 2014) návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
19/ V priebehu konania (dňa 5. 11. 2014, č.l. 26 spisu) vzniesol oprávnený vzájomný návrh na zvýšenie
výživného, najprv zo sumy 66,39 € mesačne na sumu 130 € mesačne, ktorú následne písomným
podaním doručeným súdu dňa 13. 1. 2015 (č.l. 37 spisu) zvýšil na sumu 300 € mesačne. Súd prvej
inštancie o vzájomnom návrhu oprávneného rozhodol tak, že tento zamietol v celom rozsahu.
20/ Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21/ Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rod. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22/ Ako vyplýva z textu vyššie, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému trvala aj po 15.
7. 2014. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ uhradil mesačné výživné v sume 66,39 € v prospech
oprávneného naposledy v mesiaci august 2014 vrátane. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu oprávneného
na zvýšenie výživného bolo potrebné porovnať pomery rodičov a oprávneného v dobe rozhodovania
súdu s pomermi v čase predchádzajúceho ostatného rozhodovania o výživnom (rok 2007). Ako zistil súd
prvej inštancie, tak ako v minulosti, ani teraz obaja rodičia inú vyživovaciu povinnosť okrem oprávneného
nemajú. Obaja sú zamestnaní, matka dosahuje príjem z trvalého pracovného pomeru vo výške od
672 € do 710 € mesačne (prvý polrok 2015) a tiež nepravidelný mesačný príjem z prekladateľskej
činnosti, a to v rozmedzí od 354 € do 636 €; potom priemerný mesačný príjem matky z oboch činností
spolu sa pohyboval v intervale od 1.026 € do 1.346 € za mesiac. Čistý priemerný mesačný príjem
navrhovateľa predstavoval za prvý polrok r. 2015 sumu 556,60 €, jeho priemerné mesačné výdavky
činili celkom 544,29 €. Navrhovateľ si tiež šetrí na kúpu garsónky nepravidelnými vkladmi do stavebnej
sporiteľne, s pomocou svojej sestry. Z lekárskej správy predloženej navrhovateľom vyplýva, že je od 9.
2. 1996 v stálej psychiatrickej starostlivosti pre závažné psychiatrické ochorenie, toto jeho ochorenie
viedlo k opakovaným závažným dekompenzáciám, pre ktoré musel byť navrhovateľ hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení, čo bolo spojené s následnými negatívnymi sociálnymi, rodinnými aj pracovnými
dôsledkami. Navrhovateľ býva v ubytovni SAV s mesačným nákladmi 160 €, toto bývanie je viazané na
trvanie pracovného pomeru u jeho zamestnávateľa. Oprávnený žil v čase štúdia (pokiaľ bol prítomný na
Slovensku) v spoločnej domácnosti so svojou matkou. V porovnaní so stavom v roku 2007 (kedy bolo
naposledy upravené výživné na sumu 66,39 € mesačne) došlo k zvýšeniu mesačného príjmu matky
(v trvalom pracovnom pomere od 497,90 € do 564,29 € a nepravidelný príjem z prekladateľskej a
tlmočníckej činnosti) a aj navrhovateľa, ktorý vtedy dosahoval mesačný netto príjem cca 400 €.
23/ Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj
na pokrytie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (zabezpečenie šatstva, obuvi) ako aj ďalších
potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia), pričom ich miera
je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa (t.j. jeho
fyzickej a duševnej vyspelosti), tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce
povolanie a celkové uplatnenie v živote a spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa
je súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností.
Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré svojou povahou nie sú celkom bežné, avšak prispievajú k jeho všestrannému rozvoju. Pokiaľ
sú naopak schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné



potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni
rodičov. Určenie výšky výživného je teda individuálne v každom jednotlivom prípade. Na stanovenie
výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na
strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti,
majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou
prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek,
zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo
strany inej osoby (napr. druhého rodiča), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet
vyživovacích povinností iných osôb (druhého rodiča). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti
a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa.
24/ V prejednávanej právnej vedci niet pochýb, že dlhodobé zdravotné problémy navrhovateľa výrazne
limitujú v jeho schopnosti a možnosti nájsť si na trhu práce lepšie zamestnanie s vyšším zárobkom.
V rámci dokazovania navrhovateľ zdokladoval výpisom z účtu, že má úspory v tom čase vo výške
26.143,50 € (č.l. 125, 126 spisu), ktoré mieni použiť na kúpu bytu, keďže svoju bytovú otázku nemá
vyriešenú (žije na ubytovni zamestnávateľa). Uvedený dôkaz súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil,
pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu oprávneného prihliadal výlučne na príjem navrhovateľa z jeho
pracovného pomeru, jeho úspory nesprávne nebral do úvahy. Bez ohľadu na význam vyriešenia bytovej
otázky pre navrhovateľa bolo nutné pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu oprávneného na zvýšenie
výživného vyhodnotiť pomery navrhovateľa komplexne, t.j. prihliadnuť nielen na skutočnosť, že jeho
zdravotný stav ho zásadne determinuje v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si vyšší
príjem zo zamestnania, ale aj na preukázanú skutočnosť, že navrhovateľ disponuje určitým obnosom
finančných prostriedkov (úspor), a teda je schopný poskytnúť oprávnenému vyššie výživné, než ktoré
bolo určené ešte v r. 2007. Odvolací súd považuje za nesporné, že odôvodnené potreby oprávneného
sa v porovnaní s rokom 2007 výrazne zvýšili a suma 66,39 € mesačne nemôže v rokoch 2014, 2015
postačovať na ich pokrytie. Na druhej strane navrhované zvýšenie výživného na sumu 130 €, resp. 300 €
mesačne presahuje schopnosti a možnosti navrhovateľa, ako už bolo uvedené, predovšetkým vzhľadom
na jeho zdravotný stav, z ktorého dôvodu je navrhovateľ schopný zabezpečiť oprávnenému výživným
len potreby v bežnom rozsahu. Odvolací súd preto považoval za primerané zvýšenie výživného zo sumy
66,39 € mesačne na sumu 100 € mesačne, počnúc 5. 11. 2014 (kedy bol súdu prvej inštancie doručený
vzájomný návrh oprávneného na zvýšenie výživného). Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený už v čase
rozhodovania odvolacieho súdu ukončil vysokoškolské štúdium, rozhodoval odvolací súd o výživnom
do termínu ukončenia štúdia, t.j. do 9. 12. 2015, teda za ohraničené obdobie.
25/ Potom zročné výživné za obdobie od 5. 11. 2014 do 9. 12. 2015 predstavuje 1.314,60 € :
za mesiac november 2014 (t.j. 26 dní) predstavuje výživné čiastku 85,80 € (100 € : 30 dní = 3,3 €;
3,3 € x 26 dní) = 85,80 €;
za obdobie december 2014 až november 2015, t.j. 12 mesiacov predstavuje výživné čiastku 1.200 €
(12 mesiacov x 100 € mesačne) = 1.200 €;
za mesiac december 2015 (t.j. 9 dní predstavuje výživné čiastku 28,80 €) (100 € : 31 dní = 3,2 €; 3,2 €
x 9 dní) = 28,80 €. Potom 85,80 € + 1.200 € + 28,80 € činí spolu 1.314,60 € zročné výživné.
26/ Zročné výživné uložil odvolací súd navrhovateľovi uhradiť v prospech oprávneného v lehote 30
dní, berúc do úvahy, že navrhovateľ mal k dispozícii čas na to, aby si pre prípad zmeny rozhodnutia
prvoinštančného súdu zabezpečil prostriedky na úhradu výživného. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o vzájomnom návrhu oprávneného vec nesprávne právne posúdil, keď tento návrh zamietol v plnom
rozsahu, keď nesprávne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zák. o rod., pričom jeho nesprávny záver o
nedôvodnosti návrhu oprávneného na zvýšenie výživného bol ovplyvnený aj nesprávnym právnym
posúdením otázky o zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému už ku dňu 15.
7. 2014. Odvolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že keďže navrhovateľ uhradil v prospech
oprávneného naposledy výživné vo výške 66,39 € za mesiac august 2014, a jeho vyživovacia povinnosť
voči oprávnenému naďalej trvala (do 9. 12. 2015), je povinný uhradiť oprávnenému okrem vyčísleného
zročného výživného 1.314,60 € ešte aj výživné po 66,39 € mesačne za september a október 2014.
27/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej
sa vzájomného návrhu oprávneného na zvýšenie výživného zmenil (§ 388 CSP) tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku, s tým, že pokiaľ sa oprávnený domáhal vyššieho zvýšenia výživného, v časti nad
určené výživné v sume 100 € mesačne odvolací súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
28/ O trovách (celého) konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 52 v spojení s § 57, § 58
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.



29/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).