Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/153/2018 z 17. 12. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/153/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4017200451.1 Najvyšší súd | 7Sžsk/153/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:4017200451.1 | 2019-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37c76246-46bc-4c7b-969f-cf558ed25fe3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200451.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/153/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200451
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4017200451.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:
TOP EUROPEN s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda č. 83/74, IČO: 44 953 704, právne zast.:
Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova č. 1652, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovanej z 25. apríla 2017, Číslo: 22339-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. apríla 2018, č.k. 23Sa/79/2017-69, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 30. apríla 2018, č.k.
23Sa/79/2017-69, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z
25. apríla 2017, Číslo: 22339-2/2017-BA, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla v celom
rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Topoľčany z 15. júla 2016, Číslo: 700-1590773516-GC04/16. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny
orgán podľa § 144, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a/ bod ôsmy zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi za
obdobie jún 2015, júl 2015 a august 2015 predpísal poistné na nemocenské poistenie v sume 6,94 €,
poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 52,42 €,
poistné na invalidné poistenie v sume 17,47 €, poistné na úrazové poistenie v sume 2,67 €, poistné na
garančné poistenie v sume 0,85 €, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 4,95 € a poistné na
rezervný fond v sume 13,84 €, spolu 99,14 €.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách § 141 ods. 1,2, § 143 ods. 2, § 227a ods. 1, ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., § 28 ods.
2 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu
žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s administratívnym spisom
žalovanej mal preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ v období od júla 2015 do augusta 2015



zamestnával zamestnanca S. X., ktorý ho písomne informoval, že si u neho ako zamestnávateľa
uplatňuje právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov na účely § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z., na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak jeho
mesačný príjem nepresiahne sumu 200 €. Pri kontrole odvodu poistného u žalobcu, ktoré uskutočnil
prvostupňový správny orgán žalovaného v dňoch 11. - 12. júla 2016, z ktorého je spísaný aj protokol o
výsledku kontroly z 13. júla 2016 bolo zistené, že zamestnanec S. X. si v rovnakom období ako u žalobcu
uplatnil výnimku podľa § 227 aj u ďalšieho zamestnávateľa DANTE Slovensko s.r.o., u ktorého bol
zamestnaný od januára 2015 do decembra 2015, čo však zákon č. 461/2003 Z.z. výslovne neumožňuje.
Keďže po uvedenej kontrole žalobca 12. júla 2016 predložil sociálnej poisťovni správne vyplnený list
fyzickej osoby - prihlášku, ktorým S. X. prihlásila na povinné dôchodkové poistenie prvostupňový správny
orgán správne predpísal žalobcovi ako zamestnávateľovi odviesť poistné za obdobie jún 2015, júl 2015,
august 2015, tak ako je to uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

5. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

II.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7.Namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Podľa názoru žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky právnych účinkov uplatnenie práva
vyžadované podľa § 227a ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., pričom menovaný zákon v §
227a explicitne ani nerieši prípad, ak si zamestnanec v jednom mesiaci uplatní toto právo u jedného
zamestnávateľa a v nasledujúcom u iného, kedy zároveň poruší svoju povinnosť uvedenú v § 227a ods.
2 tohto zákona. Najzásadnejšia otázka podľa žalobcu, s ktorou sa konajúce orgány nijako nevysporiadali
spočíva v tom, aké právne následky má uplatnenie práva podľa § 227a ods. 1 zákona pri druhej dohode
bez toho, aby zamestnanec zároveň písomne informoval prvého zamestnávateľa o tom, že si u neho
nebude ďalej uplatňovať právo podľa § 227a ods. 1 zákona, najmä ak § 227a ods. 3 písm. a/ zákona
právne účinky uplatnenia práva neviaže na splnenie povinnosti zamestnanca uvedenej v § 227a ods.
2 písm. b/ zákona, pričom pri prvej dohode zamestnancovi žiadny príjem v danom mesiaci reálne
neplynul. Účelom § 227a zákona je pritom pravdepodobne zabezpečiť, aby bol príjem študenta do určitej
sumy a ktorý študent dosiahol v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov
ochránený pred jeho faktickým znižovaním platením poistného na povinné dôchodkové poistenie. Podľa
žalobcovi dostupných informácii pritom daný zamestnanec v spornom období reálne dosahoval príjem
na základe dohody o brigádnickej práci študenta iba u žalobcu, nie u dvoch zamestnávateľov. Má za
to, že povinnosťou žalovanej bolo odstrániť pochybenia prvostupňového správneho orgánu a vykladať
§ 227a zákona v súlade s jeho účelom, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu (keď
zamestnanec poberal príjem na základe dohody o brigádnickej práci študentov len u žalobcu) a následne
žalobcovi zrozumiteľne vysvetliť, prečo podľa názoru žalovanej vo vzťahu k dohode o brigádnickej
práci študentov uzavretej medzi žalobcom a zamestnancom S. X. nemohlo dôjsť k vzniku právnych
účinkov uplatnenia práva podľa § 227a ods. 3 písm. a/ zákona, čo však žalovaný neurobil. Ďalej
poukázal na to, že ak by aj správne orgány interpretáciou § 227a dospeli k záveru, že v prípade súbehu
uplatnených práv (t.j. pri ich postupnom uplatnení pri dvoch alebo viacerých dohodách o brigádnickej
práci študenta) môžu pri neskôr uzavretej dohode právne účinky uplatnenia práva podľa § 227a ods. 3
písm. a/ zákona nastať až po nadobudnutí účinkov ukončenia uplatnenia práva pri skôr uzavretej dohode
o brigádnickej práci študenta podľa § 227a ods. 3 písm. b/ zákona, povinnosťou príslušných orgánov bolo
skúmať, či si zamestnanec svoju povinnosť podľa § 227a ods. 3 písm. b/ zákona voči svojmu skoršiemu
zamestnávateľovi splnil, alebo nie. Ustanovenie § 227a ods. 3 písm. b/ zákona totiž právne účinky
ukončenia uplatňovania práva neviaže na jeho oznámenie sociálnej poisťovni, ale na jeho oznámenie
zamestnávateľovi. Napriek uvedenému žalovaná, ani prvostupňový správny orgán nezisťovali, či k
súbežnému uplatneniu práva zamestnanca S. X. podľa § 227a zákona došlo z dôvodu jeho pochybenia
pri nesplnení povinnosti podľa § 227a ods. 2 písm. b/ zákona, alebo či ukončenie uplatnenia tohto práva
pôvodnému zamestnávateľovi oznámil a pochybenie nastalo na strane pôvodného zamestnávateľa
pri neohlásení zmien sociálnej poisťovni. Z rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového správneho
orgánu tak vyplýva, že nimi zistený skutkový stav nie je dostatočný.



9. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd sa námietkou nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovanej vôbec nezaoberal. Krajský súd mal § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. právne posúdiť
v tom zmysle, že bolo jeho povinnosťou skúmať skutočnosti, či žalovaná v napadnutom rozhodnutí
uviedla všetky podstatné obsahové náležitosti, okrem iného, akými úvahami bola vedená pri hodnotení
dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

10. Vo vzťahu k výkladu sporného ustanovenia § 227a zákona uviedol, že krajský súd v podstate len
zopakoval, že súbežné uplatnenie výnimiek zákon neumožňoval a následne poukázal na skutočnosť,
že sám žalobca po vykonanej kontrole predložil sociálnej poisťovni správne vyplnený list fyzickej osoby
- prihlášku, ktorým S.G. X. prihlásil na povinné dôchodkové poistenie za obdobie jún až august 2015.
Žalobca pritom nikdy nespochybňoval, že zákon č. 461/2003 Z.z. neumožňoval súbežné uplatnenie
viacerých výnimiek podľa § 227a. Žalobca namietal, že v konkrétnom prípade nie je zrejmé, ktorá
výnimka uplatnená zamestnancom je účinná, respektíve že podľa neho je účinná výnimka uplatnená
pri príjme vyplácanom zamestnancovi zamestnávateľom. Na margo vyplneného listu fyzickej osoby
mal za to, že tento nie je ako dôkaz správnosti rozhodnutia žalovanej relevantný, nakoľko žalobca
jasne uviedol, že predpísané sumy uhradil iba z dôvodu svojho zaradenia do zoznamu dlžníkov, so
samotným rozhodnutím však nesúhlasil. K spornému výkladu § 227a zákona sa tak krajský súd vôbec
nevyjadril, hoci sa jednalo o podstatnú námietku. Rovnako sa krajský súd nevyjadril ani k námietke, že
žalovaná vôbec neskúmala, či si zamestnanec svoju povinnosť podľa § 227a ods. 2 písm. b/ zákona voči
svojmu skoršiemu zamestnávateľovi splnil, alebo nie. Mailová komunikácia medzi žalovanou a skorším
zamestnávateľom prebehla až v období 29. september až 2. október 2017, rozhodnutie žalovanej ale
bolo vydané 25. apríla 2017. K mailovej komunikácii tak došlo až po podaní správnej žaloby s tým, že
pre posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovanej je rozhodujúci stav v čase jeho vydania,
pričom takéto vážne pochybenia žalovanej pri zisťovaní skutkového stavu nemožno naprávať v konaní
o správnej žalobe v sociálnych veciach.

11. Dodal, že nie je zrejmé, ktorý výklad § 227a zákona je správny, pričom k tejto otázke sa jednoznačne
nevyjadrili ani konajúce orgány vrátane krajského súdu. Ak by bol správny výklad, že účinky uplatnenia
práva nastanú vždy pri skoršej dohode a trvajú (bez ohľadu na prípadné uplatnenie výnimky pri ďalších
dohodách) až do okamihu splnenia si povinnosti zamestnanca podľa § 227a ods. 2 písm. b/ zákona
voči svojmu skoršiemu zamestnávateľovi, povinnosťou žalovanej bolo skúmať v konaní splnenie tejto
povinnosti. Ak by sa krajský súd priklonil k tomuto výkladu (čo ale z napadnutého rozsudku nie je
zrejmé), danú vec by nesprávne právne posúdil, pretože síce aplikoval správny § 227a zákona, tento ale
nesprávne interpretoval, keď za podstatné nepovažoval zisťovanie splnenia si povinnosti zamestnanca
podľa § 227a ods. 2 písm. b/ zákona zo strany žalovanej. Ak je správny výklad, že § 227a ods. 3 písm.
a/ zákona právne účinky uplatnenia práva neviaže na splnenie si povinnosti zamestnanca uvedenej v
§ 227a ods. 2 písm. b/ zákona (najmä ak pri skoršej dohode zamestnancovi žiadny príjem v danom
mesiaci reálne neplynul), mal žalobca za to, že vo vzťahu k nemu mal prednosť neskorší prejav vôle
zamestnanca, a teda, že nastali účinky uplatnenia práva podľa § 227a zákona; v takom prípade nemohlo
byť žalobcovi za sporné obdobie predpísané penále.

12. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie.

III.
13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 19. októbra 2018.

14. I naďalej zotrvala na právnom názore, že poistné a príspevky za obdobie jún 2015 až august 2015
boli žalobcovi predpísané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. Poukázala na to, že právo sociálneho
zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, normy verejného práva sú kogentného charakteru,
prikazujúceho charakteru, prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že ak to príslušná zákonná úprava
neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je žalovaná povinná striktne
postupovať podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v
súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, respektíve s prirodzenoprávnymi princípmi. Princíp právnej
istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.



15. Uviedla, že sociálna poisťovňa ako výkonný orgán nemôže postupovať v rozpore so zákonom č.
461/2003 Z.z., preto ak zákon v § 227a ods. 3 jasne ustanovuje, kedy nastávajú právne účinky uplatnenia
práva podľa § 227a ods. 1 zákona a kedy nastávajú právne účinky ukončenia uplatňovania tohto
práva, nemôže sociálna poisťovňa konať a rozhodnúť v rozpore s predmetným zákonným ustanovením.
Zopakovala, že v čase uplatnenia si práva podľa § 227a ods. 1 zákona pánom S. X. u žalobcu (t.j.
dňa 9. júna 2015) stále trvali právne účinky ním uplatnenej výnimky podľa § 227a ods. 1 zákona
u zamestnávateľa DANTEM Slovensko s.r.o., pretože nebolo preukázané, že by daný zamestnanec
písomne oznámil zamestnávateľovi DANTEM Slovensko s.r.o., že si u neho nebude ďalej uplatňovať
predmetné právo. Ak nedošlo k 9. júnu 2015 k ukončeniu výnimky podľa § 227a ods. 1 zákona
u zamestnávateľa DANTEM Slovensko s.r.o., nemohli v tento deň súčasne nastať právne účinky
uplatnenia novej výnimky podľa § 227a ods. 1, a to z dôvodu, že zákon výslovne neumožňuje určiť si
v jednom kalendárnom mesiaci viac ako len jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe
ktorej nebude mať fyzická osoba postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Na tom nič
nemení ani to, že zamestnancovi nebola v spornom období vyplácaná mzda u zamestnávateľa DANTEM
Slovensko s.r.o. Zákon č. 461/2003 Z.z. nespája právne účinky uplatnenia práva na určenie dohody o
brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať študent postavenie zamestnanca na účely
dôchodkového poistenia, s dosahovaním príjmu z takto určenej dohody o brigádnickej práci študentov,
ale s oznámením zamestnanca, že si chce, respektíve nechce u toho ktorého zamestnávateľa uplatňovať
výnimku podľa § 227a ods. 1 zákona.

16. Dodala, že pri vykonaní vonkajšej kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov
na starobné sporenie a kontroly plnenia povinností zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
u žalobcu zamestnanci Sociálnej poisťovne vychádzali z podkladov, ktoré im žalobca na žiadosť
predložil, avšak nedošlo k vytvoreniu fotokópií týchto listinných dôkazov. Z uvedeného dôvodu na
preukázanie svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe, musela opätovne tieto listinné
dôkazy od dotknutých zamestnávateľov vyžiadať. Prvostupňové správne rozhodnutie však vychádzalo
z relevantných dôkazov zabezpečených zamestnancami Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany pri
výkone vonkajšej kontroly.

17. Záverom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júla 2018, sp. zn.
9Sžso/79/2016, v ktorom sa súd v otázke výkladu § 227a zákona stotožnil s názorom žalovanej.

18. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
19. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 9. novembra 2018 na
vedomie.

V.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/
SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej
preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach;

25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne;

26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako
nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej
z 25. apríla 2017, Číslo: 22339-2/2017-BA, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Topoľčany z 15. júla 2016, Číslo: 700-1590773516-GC04/16. Týmto rozhodnutím
prvostupňový správny orgán podľa § 144, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a/ bod ôsmy zákona č. 461/2003
Z.z. žalobcovi za obdobie jún 2015, júl 2015 a august 2015 predpísal poistné na nemocenské poistenie
v sume 6,94 €, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v
sume 52,42 €, poistné na invalidné poistenie v sume 17,47 €, poistné na úrazové poistenie v sume 2,67
€, poistné na garančné poistenie v sume 0,85 €, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 4,95
€ a poistné na rezervný fond v sume 13,84 €, spolu 99,14 €.
27. Podľa § 227a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o
brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov,
na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný
príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov
nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem
alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o
brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo
na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej
práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu
o brigádnickej práci študentov.

28. Podľa § 227a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody
o brigádnickej práci študentov je povinná
a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,
b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku
1,
c) predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne
neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

29. Podľa § 227a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., právne účinky
a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa
odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva
podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,
b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca,
ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1
zamestnávateľovi oznámené.

30. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je
aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej
práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto
dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého
vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu 7aa) a študenta vysokej školy v právnom
vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu.
7aaa) Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe
dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3
ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o
brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z
tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5;



31. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1) zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/,
2) zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v
lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto
zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho
mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5
alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu,
zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný
vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/,
3) zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote
splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 štvrtej vety, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/,
4) zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr
v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 tretej vety, ak mu bol vyplatený príjem podľa § 3
ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu nadobudol postavenie
zamestnanca;

32. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal
preukázané, že dňa 8. júna 2015 žalobca ako zamestnávateľ s p. S.Š. X. v pozícii zamestnanca uzatvoril
dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227 zákona č. 311/2001 Z.z.; predmetná dohoda bola
uzatvorená na dobu od 9. júna 2015 do 31. augusta 2015. Súčasne k predmetnej dohode bolo pripojené
oznámenie na účely § 227a zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého uvedený zamestnanec určil, že
v zmysle tejto dohody nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Tiež
čestne vyhlásil, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227a menovaného zákona
si u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci neuplatnil.

33. Najvyšší súd mal ďalej preukázané, že zamestnanec žalobcu p. S. X. dňa 17. decembra 2014
uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom DANTEM Slovensko s.r.o.; dohoda
bola uzatvorená na dobu od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015. Zároveň k predmetnej dohode
bolo pripojené oznámenie zamestnanca, že príslušnú dohodu v zmysle § 227a zákona č. 461/2003 Z.z.
určuje ako dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového
poistenia a tiež čestné vyhlásenie, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227a
menovaného zákona si u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci neuplatnil.

34. Na úvod najvyšší súd uvádza, že právne normy odvetvia sociálneho práva upravené (aj) v zákone
č. 461/2003 Z.z. sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť
ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade (porovnaj § 176 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení). Vo svetle vyššie zistených skutočností najvyšší súd v súvislosti s tu aplikovaným a
dotknutým ustanovením § 227a (v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.), ktoré bolo
do slovenského právneho poriadku vnesené zákonom č. 413/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony ďalej uvádza, že účel predmetnej novely spočíval v tom, aby fyzické osoby vykonávajúce
zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli sociálne
poistené, teda aby tieto osoby mali v sociálnom poistení postavenie zamestnancov. Študent v právnom



vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov sa stáva na účely dôchodkového poistenia
zamestnancom a je povinne dôchodkovo poistený. Študentovi a jeho zamestnávateľovi vzniká povinnosť
platiť poistné na dôchodkové poistenie. Študent si však môže určiť jednu dohodu najmenej na obdobie
jedného kalendárneho mesiaca, na základe ktorej nebude z tejto dohody povinne dôchodkovo poistený,
ak jeho mesačný príjem z tejto dohody alebo priemerný mesačný príjem, ak nebude pravidelne mesačne
odmeňovaný, nepresiahne stanovenú sumu. Na jednej strane teda išlo o rozšírenie rozsahu povinného
dôchodkového poistenia, avšak na strane druhej s určitou úľavou (výnimkou), ktorú predstavovala podľa
§ 227a zákona možnosť študenta určiť jeden brigádnický vzťah, v ktorom nebude mať postavenie
zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Z jazykového výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 v spojení
s § 227a zákona č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že za zamestnanca sa na účely dôchodkového
poistenia považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom vykonávajúci práce na základe dohody
o brigádnickej práci študentov, okrem študenta ktorý si u jedného zamestnávateľa uplatnil výnimku podľa
§ 227a zákona. Túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov naraz.

35. V kontexte uvedeného najvyšší súd mal preukázané, že v čase uplatnenia si práva podľa § 227a ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. zo strany zamestnanca p. S. X. u žalobcu (t.j. dňa 9. júna 2015) stále jestvovali
právne účinky ním už skôr uplatnenej výnimky podľa § 227a ods. 1 tohto zákona, a to u zamestnávateľa
DANTEM Slovensko s.r.o.; nebolo totiž preukázané, že by menovaný zamestnanec postupom podľa §
227a ods. 2 písm. b/ zákona písomne oznámil svojmu skoršiemu zamestnávateľovi DANTEM Slovensko
s.r.o., že si u neho nebude ďalej uplatňovať predmetnú výnimku. Táto skutočnosť vyplýva aj z mailovej
komunikácie z 2. októbra 2017 medzi žalovanou a zamestnávateľom DANTEM Slovensko s.r.o., podľa
ktorej menovaný zamestnanec v roku 2015 nepožiadal o zrušenie výnimky. Ak teda k 9. júnu 2015
nedošlo k ukončeniu výnimky podľa § 227a ods. 1 zákona u zamestnávateľa DANTEM Slovensko s.r.o.,
nemohli v tento deň súčasne nastať právne účinky uplatnenia novej výnimky podľa § 227a ods. 1 vo
vzťahu k žalobcovi, nakoľko zákon č. 461/2003 Z.z. výslovne umožňuje určiť si v jednom kalendárnom
mesiaci len jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať fyzická osoba
postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia (§ 227a ods. 1 zákona). Súd sa rovnako
stotožňuje s tým, že na uvedenom nič nemení ani to, že zamestnancovi nebola v spornom období
vyplácaná mzda u zamestnávateľa DANTEM Slovensko s.r.o. Zákon č. 461/2003 Z.z. nespája právne
účinky uplatnenia práva na určenie dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude
mať študent postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, s dosahovaním príjmu z takto
určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ale s oznámením zamestnanca, že si chce, respektíve
nechce u toho ktorého zamestnávateľa uplatňovať výnimku podľa § 227a ods. 1 zákona. V prípade, aj
keby zamestnancovi v konkrétnom mesiaci nárok na odmenu nevznikol (napríklad z dôvodu riadneho
nevykonania práce čo do rozsahu, povahy a kvality - pozri článok 3 bod prvý dohody o brigádnickej
práci študentov uzavretej dňa 17. decembra 2014 medzi p. S. X. a zamestnávateľom DANTEM Slovakia
s.r.o.) je potrebné takúto osobu považovať za zamestnanca s pravidelným príjmom, pretože podmienky
obsiahnuté v príslušnej dohode o brigádnickej práci študentov mu nárok na odmenu a pravidelný
príjem zaručujú. Len pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že zamestnávateľ DANTEM Slovakia s.r.o.
prihlásil svojho zamestnanca p. S. X. počnúc 01. januárom 2015 do sociálneho poistenia (Typ poistenej
fyzickej osoby: „9 DoBPŠ bez dôchodkového poistenia - pravidelný príjem“); následne odhláškou prijatou
sociálnou poisťovňou dňa 4. januára 2016 odhlásil menovaného zamestnanca zo sociálneho poistenia
k 31. decembru 2015.

36. K námietke žalobcu, že mailová komunikácia medzi žalovanou a skorším zamestnávateľom prebehla
v období 29. septembra 2017 až 2. októbra 2017, teda až po podaní správnej žaloby s tým, že pre
posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovanej je rozhodujúci stav v čase jeho vydania,
pričom takéto vážne pochybenia žalovanej pri zisťovaní skutkového stavu nemožno naprávať v konaní
o správnej žalobe v sociálnych veciach, najvyšší súd uvádza, že správne orgány vychádzali z dokladov
predložených žalobcom v priebehu výkonu vonkajšej kontroly („Protokol č. 700-1510036816-AG02/16
o výsledku kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie“) na základe ktorých dospeli k správnym skutkovým zisteniam. Doplnenie administratívneho
spisu o podklady, ktoré jestvovali už v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, respektíve
odvolacieho, nezakladá dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. V prípade, ak by aj
v štádiu súdneho prieskumu rozhodnutí na základe správnej žaloby absentovali v administratívnom
spise určité podklady, súd je oprávnený si tieto vyžiadať (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 08. novembra 2018, sp. zn. 7Sžk/51/2017). Iná situácia by však nastala, ak by
mal správny súd preukázané, že správne orgány v priebehu správneho konania určitý dôkaz nevykonali,



prípadne by ho nezadovážili, alebo by sa neoboznámili s určitou skutočnosťou majúcou podstatný vplyv
na zistenie skutkového stavu veci. V takom prípade by nebolo v podstate čo do administratívneho
spisu zakladať a táto skutočnosť by zakladala dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nedostatočne zistený
skutkový stav veci. To však nie je prípad tejto prejednávanej veci. V danej súvislosti najvyšší súd dáva do
pozornosti žalobcu rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.

37. V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozsudok krajského súdu je nedostatočne zdôvodnený, najvyšší
súd uvádza, že rozsudok je vo svojej podstate odôvodnenia pomerne stručný, avšak vzhľadom na to,
že predmetom tohto konania bolo výlučne posúdenie otázky aplikácie § 227a zákona č. 461/2003 Z.z.
na prejednávanú vec, k čomu sa krajský súd vyjadril, nebol daný dôvod na jeho zrušenie. Odôvodnenie
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na
osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom,
že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v
odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia na úseku
sociálneho poistenia.

38. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní
úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich
nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.