Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoE/246/2014 z 23. 4. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 23. apríla 2015, sp. zn. 5CoE/246/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4211222405.1 Krajský súd Nitra | 5CoE/246/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4211222405.1 | 2015-04-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, EP, § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb43d1d6-3a91-41fb-8837-d84f70c5a86f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4211222405.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/246/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211222405
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4211222405.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: JMS Sp. z o. o., so sídlom Lódź, Plac Komuny
Paryskiej 1/1, Poľsko, IČO: 100 020 347, v neprospech povinného: BUT-S Slovakia spol. s r. o.,
so sídlom Bátorove Kosihy, Novosadská 345, IČO: 35 823 712, o vymoženie sumy 8.933,23 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 1. apríla
2014, č. k. 9Er/1600/2011-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 01. 04.
2014, č. k. 9Er/1600/2011-39 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, so sídlom
Exekútorského úradu Nové Zámky, Rákocziho 12 (EX 349/2011) o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti vymáhania zákonného ročného úroku z omeškania zo sumy 8.933,23 eura od 27.
05. 2008 do zaplatenia. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 39 ods. 2 a § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie
doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi dňa 07. 12. 2011 domáhal voči povinnému
vymoženia pohľadávky vo výške 8.933,23 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Oprávnený predložil
ako exekučný titul európsky platobný rozkaz (Formulár E) č. k. XII GNc 3574/10 zo dňa 04. 01.
2011 s priloženým vyhlásením vykonateľnosti (Formulár G) XII GNc 3574/10 zo dňa 16. 05. 2011 a
s príslušnými overenými prekladmi z poľského jazyka. Oprávnený sa vo svojom návrhu na vykonanie
exekúcie domáhal aj vymoženia zákonného ročného úroku z omeškania zo sumy 8.933,23 eura od 27.
05. 2008 do zaplatenia. Predmetný exekučný titul priznáva z istiny oprávnenému úroky z omeškania
ku dňu 27. 05. 2008, no neustanovuje ich percentuálnu sadzbu. Z tohto dôvodu mal exekučný súd
za to, že predkladaný európsky platobný rozkaz je v opisovanej časti úrokov z omeškania materiálne
nevykonateľný. Vzhľadom k tomu, že exekúciu možno vykonávať iba na základe právoplatného a
(formálne aj materiálne) vykonateľného exekučného titulu, súd vyzval súdneho exekútora, aby v lehote
30 dní zosúladil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie
s prikladaným exekučným titulom, a to v časti špecifikácie predmetných úrokov z omeškania. Dňa 07.
11. 2013 doručil súdny exekútor súdu požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa
predložených listín oprávnený požiadal Obvodný súd pre Lodž (správne Okresný súd v Lodži - pozn.
odvolacieho súdu) o podanie výkladu Európskeho platobného rozkazu č. k. XII GNc 3574/10 zo dňa
04. 01. 2011. Poľský súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 09. 09. 2013 pre vysvetlenie uviedol, že úroky
za oneskorené platby, súdne nariadené v príkaze na úhradu, sú účtované od čiastky 8.933,23 eura,
úroková sadzba súdne nariadeného úroku podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ
zo dňa 16. 02. 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Z. z. EU.L.2011.48.1
so zmenami) sa rovná repo sadzbe, t. j. úrokovej sadzbe, ktoré používa Európska centrálna banka



pre svoje posledné hlavné refinancujúce operácie a najmenej ôsmich úrokových bodov; čas účtovania
úrokov je v požiadavke žaloby a zahŕňa obdobie od dňa 27. 05. 2008, t. j. odo dňa vymáhateľnosti
hlavného nároku do dňa úhrady, čo je v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie - Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006 zo dňa 12. 12. 2006, ktoré bolo vyjadrené vo výroku
zo dňa 13. decembra 2012 vo veci sp. zn. C-215/11 (Z. z. 219 z 23. júla 2011). Súd, ktorý vydal
predkladaný exekučný titul vo svojom doplňujúcom výklade v podstate zaujíma stanovisko, že takto
formulovaný Európsky platobný rozkaz je v zásade perfektný a nie je potreba ho dopĺňať, či opravovať.
Za výšku požadovaných úrokov z istiny 8.933,23 eura považuje Obvodný súd pre Lodž úrokovú sadzbu
Európskej centrálnej banky v čase podania žaloby zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, odvolávajúc sa
pritom na judikát Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-215/11 zo dňa 13. 12. 2012. Podľa rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-215/11 zo dňa 13. 12. 2012, tlačivo európskeho platobného
rozkazu sa má vyplniť spôsobom, ktorý odporcovi umožní jednak odlíšiť bez akýchkoľvek pochybností
rozhodnutie, podľa ktorého má navrhovateľovi zaplatiť úroky počítané do zaplatenia istiny a jednak
jasne určiť úrokovú sadzbu, ako aj dátum, od ktorého sa požadujú úroky. Za predpokladu, že sú tieto
požiadavky splnené, môže konkrétne spôsoby vyplnenia tlačiva určiť vnútroštátny súd. Ak sa odporcovi
ukladá povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky počítané do zaplatenia istiny, je vnútroštátny súd naďalej
oprávnený zvoliť si konkrétne spôsoby vyplnenia tlačiva európskeho platobného rozkazu uvedeného
v prílohe V nariadenia č. 1896/2006 za predpokladu, že takto vyplnené tlačivo odporcovi umožní
jednak odlíšiť bez akýchkoľvek pochybností rozhodnutie, podľa ktorého má zaplatiť úroky počítané do
zaplatenia istiny, a jednak jasne určiť úrokovú sadzbu, ako aj dátum, od ktorého sa požadujú úroky.
S poukazom na citované rozhodnutie Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-215/11 zo dňa 13. 12.
2012, v prípade, že sa úroky z omeškania v európskom platobnom rozkaze priznávajú, je uvedenie
výšky úrokovej sadzby priamo v exekučnom titule jeho obligatórnou súčasťou. Skutočnosť, že úroky
z omeškania sa požadujú zo sumy 8.933,23 eura od 27. 05. 2008 do zaplatenia súd nespochybnil
a čo do tejto identifikácie ostávajú priznané úroky z omeškania bez polemiky. Pochybnosti zostávajú
pokiaľ ide o výšku úrokov (úrokovú sadzbu). Vysvetlenie Obvodného súdu pre Lodž, že výšku úrokov
treba počítať podľa sadzby Európskej centrálnej banky v čase podania žaloby zvýšenej o osem
percentuálnych bodov považoval súd prvého stupňa za nedostatočné a nesprávne. Európsky platobný
rozkaz je formulárový typ exekučného titulu a práva, ktoré sa ním priznávajú a majú byť jasne uvedené
v jeho presne špecifikovaných (štandardizovaných) rubrikách. Ak mal Obvodný súd pre Lodž záujem
priznať oprávnenému úroky z omeškania vo výške 10,5 % p. a., mal to vyjadriť buď v samotnom
tlačive európskeho platobného rozkazu alebo vo výroku svojho doplňujúceho rozhodnutia zo dňa 09.
09. 2013. Obvodný súd pre Lodž sa však len obmedzil na konštatovanie, že úrokovú sadzbu priznaných
úrokov z omeškania treba počítať podľa úrokovej sadzby, ktoré používa Európska centrálna banka pre
svoje posledné hlavné refinancujúce operácie a najmenej ôsmich úrokových bodov. S poukazom na
toto tvrdenie však exekučnému súdu nebolo celkom jasné, prečo súd, ktorý exekučný titul vydával,
rubriku ohľadne výšky úrokov nevyplnil a následne (na návrh navrhovateľa) ani nemal potrebu tento
údaj uviesť. Takýto stav podľa názoru exekučného súdu bráni materiálnej vykonateľnosti predkladaného
exekučného titulu čo do úrokov z omeškania, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti vymáhania zákonného ročného úroku z omeškania zo sumy 8.933,23
eura od 27. 05. 2008 do zaplatenia zamietol.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade cudzieho exekučného titulu.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu



alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa u súdneho exekútora JUDr.
Emila Vančíka doručeným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie v neprospech
povinného a vymoženia dlžnej istiny vo výške 8.933,23 eura s príslušenstvom a trovami exekúcie. Ako
exekučný titul bol predložený európsky platobný rozkaz (formulár E) č. k. XII GNc 3574/10 zo dňa 04.
01. 2011 spolu s predloženým vyhlásením vykonateľnosti (Formulár G) č. k. XII GNc 3574/10 zo dňa
16. 05. 2011 spolu s overenými prekladmi z poľského jazyka. Z predmetného formuláru vyplýva, že
oprávnený sa domáha zaplatenia istiny vo výške 8.933,23 eura a zákonného ročného úroku z omeškania
z istiny, a to od 27. 05. 2008 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania však v predmetnom formulári nie
je špecifikovaná percentuálnou sadzbou. Vzhľadom k uvedenému súd vyzval súdneho exekútora, aby
v lehote 30 dní zosúladil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie
exekúcie s predmetným exekučným titulom v časti špecifikácie úrokov z omeškania. Dňa 07. 11. 2013
doručil súdny exekútor doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený požiadal Okresný súd v
Lodži o výklad predmetného Európskeho platobného rozkazu. Poľský súd v rozhodnutí zo dňa 09. 09.
2013 uviedol, že úroky sú účtované z čiastky 8.933,23 eura a úroková sadzba súdom nariadeného úroku
je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo dňa 16. 02. 2011 rovná repo sadzbe,
teda úrokovej sadzbe používajúcej ECB pre svoje posledné hlavné refinancujúce operácie a najmenej
ôsmich úrokových bodov, čas účtovania úrokov je odo dňa 27. 05. 2008 do dňa úhrady. Následne
prvostupňový súd po preskúmaní doručených listín vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že
zamietol žiadosť súdneho exekútora v časti vymáhania zákonného ročného úroku z omeškania zo sumy
8.933,23 eura od 27. 08. 2008 do zaplatenia, a to vzhľadom k neodstráneniu nedostatkov brániacich
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v predmetnej časti.
Odvolací súd k predmetnej veci poznamenáva, že v prípade, že sa v exekučnom konaní vyskytuje
medzinárodný prvok, je potrebné najskôr vyriešiť otázku právomoci slovenského exekútora. Právomoc
exekútora na Slovensku je limitovaná územím Slovenskej republiky, čo znamená, že exekútor v
Slovenskej republike môže postihovať iba majetok dlžníka nachádzajúci sa na území Slovenskej
republiky. Dlžníkom pritom nemusí byť iba občan Slovenskej republiky, alebo spoločnosť založená podľa
slovenského práva. Môže ním byť subjekt akéhokoľvek štátu za splnenia podmienky, že má v Slovenskej
republike postihnuteľný majetok. Postihnuteľným majetkom dlžníka sa rozumejú nehnuteľnosti, hnuteľné
veci, ale aj príjem/mzda dlžníka, jeho pohľadávky, cenné papiere a iné majetkové práva.
Základným predpokladom vedenia exekučného konania je existencia exekučného titulu, t. j.
vykonateľného rozhodnutia štátneho súdu, rozhodcovského súdu, alebo inej vykonateľnej verejnej
listiny pochádzajúcej z cudzieho štátu. Veriteľ disponujúci takýmto exekučným titulom môže podať
slovenskému exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie (v slovenskom jazyku), ku ktorému priloží
úradne overenú kópiu exekučného titulu preloženú do slovenského jazyka a zaplatí súdny poplatok.
Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie požiada exekútor príslušný štátny (civilný) súd o udelenie
poverenia (forma písomného súhlasu súdu s vykonaním navrhovanej exekúcie) a po jeho vydaní sa
súdny exekútor postará o vykonanie exekúcie proti dlžníkovi.
Exekučným titulom sa rozumie vykonateľné rozhodnutie štátneho súdu, rozhodcovského súdu, alebo
inej vykonateľnej verejnej listiny pochádzajúcej z cudzieho štátu.
Európsky platobný rozkaz bol do slovenskej legislatívy, konkrétne do ustanovenia § 174a
Občianskeho súdneho poriadku, zapracovaný zákonom č. 384/2008 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, s účinnosťou od 15. 10. 2008. Jeho pomerne stručná úprava v rámci slovenského právneho
poriadku je však reakciou na normu, ktorá Európsky platobný rozkaz upravuje komplexne, a tou normou
je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa
zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (ďalej len „Nariadenie“). Uvedené Nariadenie, ktoré
nadobudlo účinnosť 12. 12. 2008, je priamo vykonateľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie,
s výnimkou Dánska.
V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 je možné v Slovenskej
republike vykonať aj exekúciu na podklade európskeho platobného rozkazu, ktorý súd pôvodu vyhlásil
za vykonateľný (čl. 18 Nariadenia 1896/2006). V prípade vyhlásenia európskeho platobného rozkazu
za vykonateľný sa v konaní na takýto exekučný titul prihliada ako na tuzemský (slovenský) exekučný
titul a počas exekúcie nie je treba robiť akékoľvek ďalšie úkony (čl. 19 Nariadenia 1896/2006).
V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 je možné v Slovenskej republike
vykonať aj exekúciu na podklade Rozsudku vydaného v členskom štáte v európskom konaní vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (do 2.000,- eur istiny bez úrokov a poplatkov). Takýto rozsudok sa v SR



uznáva bez možnosti namietať proti jeho uznaniu a vykoná sa za takých istých podmienok ako slovenský
rozsudok (čl. 20 a čl. 21 Nariadenia 861/2007).
Odvolací súd má z uvedených skutočností za preukázané, že súd prvého stupňa vec správne právne
posúdil a na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych noriem. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia v tom smere, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti zákonných úrokov z omeškania z vymáhanej istiny vo výške 8.933,23 eura
od 27. 05. 2008 do zaplatenia, a to vzhľadom k tomu, že formulár E na vydanie európskeho platobného
rozkazu v časti špecifikácie vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva neobsahuje dostatočne jasne a
zreteľne výšku úrokov z omeškania, ktoré Okresný súd v Lodži priznal oprávnenému. Vzhľadom k tomu,
že priznané úroky z omeškania sú definované len časovým ohraničením, za ktoré sú priznané, a to od
27. 05. 2008 do zaplatenia, odvolací súd súhlasí, že takéto uvedenie nie je dostatočné na to, aby v tejto
časti exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa síce domáhal pred Okresným súdom v Lodži opravy
exekučného titulu v spornej časti, avšak tento súd nepovažoval za potrebné rozhodnutie v časti úrokov
z omeškania priznaných oprávnenému opraviť, resp. doplniť tak, aby bol exekučný titul bez akýchkoľvek
nezrovnalostí a bol vykonateľný nielen v časti vymáhanej istiny, ale aj príslušenstva. Súd, ktorý vydal
sporný exekučný titul, tento nedoplnil na dopyt oprávneného percentuálnu sadzbu úrokov z omeškania
a exekučný titul považoval za perfektný a bezvadný. Vysvetlenie Okresného súdu v Lodži, že priznané
úroky z omeškania sa rovnajú výške repo sadzby používanej Európskou centrálnou bankou pre posledné
hlavné refinancujúce operácie vo výške najmenej ôsmich úrokových bodov podľa smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2011/7/EÚ nie je na odstránenie nezrovnalosti žiadosti o udelenie poverenia a návrhu
na vykonanie exekúcie s exekučným titulom postačujúce. Vzhľadom k tomu, že Okresný súd v Lodži
neodstránil pochybnosti v časti priznaného príslušenstva istiny vo forme zákonných úrokov z omeškania,
súd prvého stupňa správne považoval exekučný titul v tejto časti za nevykonateľný. Oprávnený má v
zmysle právneho poriadku prostriedky, ktorými sa môže pred príslušným súdom, ktorý exekučný titul
vydal domáhať nápravy, avšak k tejto nijakým spôsobom zo strany poľského súdu nedošlo. Odvolací súd
však zdôrazňuje, že oprávnený sa môže domáhať príslušenstva pohľadávky aj v samostatnom konaní
po tom, ako bude pohľadávka uhradená. Európsky platobný rozkaz je exekučný titul formulárového
charakteru, preto na odstránenie akýchkoľvek pochybností všetky práva ním priznané, a teda aj úroky
z omeškania, musia byť špecifikované nielen s časovým rozsahom za ktorý sa úroky priznávajú, ale aj
s presnou výškou percentuálnej sadzby, a to priamo v exekučnom titule, pričom ide o jeho obligatórnu
náležitosť. S poukazom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa
v predmetnej veci nepochybil a rozhodol správne, keď v časti úrokov z omeškania zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 OSP tak, že napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnému povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.