Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/896/2015 z 9. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 9. marca 2016, sp. zn. 9Co/896/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4214207938.2 Krajský súd Nitra | 9Co/896/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4214207938.2 | 2016-03-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 157 ods. 1 OSP, § 157 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcb8f4f4-51a8-496a-88ce-13eee87a8938 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4214207938.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/896/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207938
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214207938.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, IČO: 35 787 783, zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom
Martin, Hviezdoslavova 7 proti odporcovi: B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. na B. XXX, o zaplatenie
1.868,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 26. mája 2015 č. k. 6C/371/2014-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť 1.460,10 eura, ako
aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.335 eur za čas od 16. 06. 2013 do zaplatenia,
ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 125,10 eura za čas od 17. 04. 2013 do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod
stratou výhody splátok, počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 150/2004 Z. z., čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7
ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 258/2001
Z. z., § 497 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17. 01.
2012 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril navrhovateľ a odporca, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver na nákup tovaru vo výške 262,90 eura a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť v 15 mesačných splátkach po 20,85 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc
dňom 15. 02. 2012. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru predstavovala 46,73%. Táto žiadosť
obsahuje prehlásenie odporcu o tom, že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru, súhlasí s nimi bez výhrady a žiada, aby mu navrhovateľ poskytol
úver na nákup tovaru. Z obsahu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru - časť 2 vyplýva, že
zmluvné strany uzatvárajú súčasne aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb navrhovateľa. Predmetom tejto zmluvy bola
povinnosť navrhovateľa odporcovi poskytnúť úverový rámec vo výške 5.000 eur, aktuálny úverový rámec
v sume 600 eur. Úver čerpaný na základe tejto zmluvy odporca mal splácať v mesačných splátkach vo
výške min. 5% dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur.

Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17. 01. 2012 bezpochybne vyplýva,
že účastníci konania v tento deň uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere (na nákup tovaru). Táto
skutočnosť medzi účastníkmi konania ani nebola sporná. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva aj to, že tento úver je vedený u navrhovateľa ako veriteľa pod číslom 42703813480001, že



na základe tejto zmluvy odporca čerpal sumu 232,90 eura a doteraz zaplatil 187,65 eura. Podľa
predloženej zmluvy odporca mal zaplatiť veriteľovi sumu (15 x 20,85 eura) 312,75 eura, preto je
povinný ešte navrhovateľovi zaplatiť sumu 125,10 eura a tým bude zaplatený celý úver s dohodnutými
úrokmi z úveru. Podľa názoru súdu nad túto sumu navrhovateľovi na základe tejto zmluvy neprináleží
žiadna suma, pretože zmluvné dojednania, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje vznik ďalších nárokov,
súd považoval za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, keď navrhovateľ s nimi finančne znevýhodnil
spotrebiteľa. Odporca uviedol, že on nemal vôbec úmysel uzatvoriť žiadnu inú zmluvu (teda ani zmluvu o
revolvingovom úvere), nechcel získať kartu od navrhovateľa, len chcel úver na nákup tovaru. Vzhľadom
na túto námietku odporcu súd skúmal, či k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere došlo. Súd
predovšetkým zisťoval, či odporca mal reálnu možnosť vylúčiť časť formulára o uzavretí revolvingového
úveru a to tak, aby úver na nákup tovaru mohol dostať. Takúto možnosť odporca podľa názoru súdu
nemal, pretože samotná predtlač zmluvy je tak zostavená, že spotrebiteľ jedným podpisom podpisuje
nielen vznik právneho vzťahu ním sledovaného, ale aj iný právny vzťah, o ktorý aktuálne v okamihu
podpisu ani nemá záujem. Navyše, spotrebiteľ pri podpisovaní predtlače zrejme číta a sleduje len ten tie
časti, ktoré sú vo sfére jeho záujmu, a nie to, čo nie je vo sfére jeho záujmu a zrejme obchodné
podmienky iného právneho vzťahu nebude sledovať (tým viac, že tieto podmienky sú rozsiahle s takou
odbornou právnou terminológiou, ktoré pre bežného spotrebiteľa sú ťažko zrozumiteľné). Súd zhodnotil
všetky tieto skutočnosti a dospel k záveru, že u odporcu absentovala slobodná a vážna vôľa smerujúca
ku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. Pri absencii slobodnej a vážnej vôle nemôže dôjsť ku vzniku
platného právneho úkonu, čo potom znamená, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Súd dodal, že v záujme serióznej informácie spotrebiteľa
dodávateľ mal tak zostaviť svoj formulár, aby spotrebiteľ jasne a jednoznačne mohol vyjadriť, k uzavretiu
akého právneho úkonu smeruje jeho vôľa. Ak dodávateľ takýto priestor spotrebiteľovi neposkytne a
tým podsunie spotrebiteľovi aj inú zmluvu (o ktorú ten ani nemá záujem), podľa názoru súdu to treba
považovať za nekalú praktiku, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z
5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať súdnu ochranu. Súd
dôvodnosť uplatneného nároku zo zmluvy o revolvingovom úvere (ktorý sa vedie u navrhovateľa pod
číslom 42703813481100) posudzoval vo svetle vyše uvedeného a pri rozhodovaní vychádzal z toho,
že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nedošlo. Navrhovateľ sa preto
môže domáhať len vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca na jeho úkor nadobudol formou
plnenia bez právneho dôvodu. Z obsahu potvrdenia navrhovateľa zo dňa 02. 03. 2015 vyplýva,
že odporca finančné prostriedky čerpal z úveru vedeného u navrhovateľa pod číslom 42703813481100
v sume 1.590 eur. Podľa potvrdenia navrhovateľa zo dňa 02. 03. 2015 doteraz odporca zaplatil
255 eur, to potom znamená, že odporca nadobudol bezdôvodné obohatenie a to v sume 1.335 eur,
ktoré by mal vydať navrhovateľovi podľa zásad uvedených v ustanovení § 457 OZ. Odporca tvrdenia
navrhovateľa o výške čerpanej sumy a o výške ním doteraz vykonaných splátok nespochybnil a súdu ani
nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by súd mal o týchto skutočnostiach prijať iný záver. Súd,
vzhľadom na vyššie uvedené, odporcu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť (1.335 + 125,10) 1.460,10 eura.
Na iné plnenie navrhovateľovi nevznikol nárok. Úroky z omeškania súd navrhovateľovi priznal len odo
dňa nasledujúceho po splatnosti úverov, pretože odporca sa dostal do omeškania so splnením týchto
peňažných dlhov, preto od tohto dňa prináležia navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške uvedenej vo
výroku tohto rozsudku, teda vo výške stanovenej v ustanovení § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení účinnom od 01. 01. 2013. Súd, vychádzajúc z ustanovenia § 160 ods. 1 OSP, vzhľadom na terajšiu
finančnú situáciu odporcu (nízky zárobok, existencia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu
a vykonávanie exekučných zrážok) odporcovi povolil túto sumu navrhovateľovi zaplatiť v mesačných
splátkach, výšku a splatnosť ktorých zároveň určil. Výška mesačných splátok je primeraná súčasnej
finančnej situácii odporcu, ktorého by nepovolenie splátok mohlo existenčne postihnúť, na druhej strane,
navrhovateľ ako dobre prosperujúca obchodná spoločnosť takýmto spôsobom vyrovnania spornej sumy
ohrozená nebude. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v
zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v jeho zamietajúcej časti v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že uzavretá
zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere je neplatná pre nedostatok vôle odporcu. Ide o
nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa. Je evidentné, že odporca mal možnosť samostatne
sa vyjadriť k obom zmluvným vzťahom a ktorýkoľvek z nich odmietnuť bez toho, aby tým bolo dotknuté
jeho právo na druhý úver. Toto vyplýva z časti 3. bodov 16 a 17 predmetnej zmluvy, kde odporca



samostatnými podpismi prejavil svoju vôľu uzatvoriť dva samostatné a priamo nezávislé zmluvné vzťahy.
Nesúhlasí tiež s tým, že súd prevzal tvrdenia odporcu ako dôkaz, napriek tomu, že mal možnosť
samostatne sa vyjadriť k obom zmluvným vzťahom a zároveň po obdržaní kreditnej karty túto aktívne
využíval, čo svedčí o jeho záujme o revolvingový spotrebiteľský úver a jeho úmysle takúto zmluvu
uzavrieť. Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, nakoľko súd vo svojom rozhodnutí presne
neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádza, pričom súd by
mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel, musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne a v
konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Súd sa nevysporiadal dostatočne so skutkovým, ani
právnym posúdením veci. Rozsudok v napadnutej časti navrhol zrušiť a návrhu vyhovieť alebo vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom po pripustenej zmene návrhu domáhal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu sumu 1.868,39 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% ročne zo sumy 106,70 eura
za čas od 04. 06. 2013 do 31. 10. 2013, zo sumy 105,80 eura za čas od 01. 11. 2013 do 21. 11. 2013,
zo sumy 95,80 eura od 22. 11. 2013 do 19. 12. 2013, zo sumy 85,80 eura za čas od 20. 12. 2013
do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.782,59 eura za čas od 15. 06.
2013 do zaplatenia, ako aj zmluvný úrok vo výške 21,96% ročne zo sumy 1.554,60 eura za čas od 15.
06. 2013 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 155,80 eura za čas od
16. 04. 2013 do 19. 08. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 135,80 eura za
čas od 20. 08. 2013 do 19. 09. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 115,80
eura za čas od 20. 09. 2013 do 31. 10. 2013, úrok z o omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
105,80 eura za čas od 01. 11. 2013 do 21. 11. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
95,80 eura za čas od 22. 11. 2013 do 19. 12. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
85,80 eura za čas od 20. 12. 2013 do zaplatenia a trovy konania.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom dňa 17. 01. 2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb.
Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru odporcovi poskytol úver v sume 232,90 eura,
ktorý úver sa odporca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach po 20,85 eura a mal vykonať 15 splátok,
pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 15. 02. 2012 a poslednej splátky na deň 15.
04. 2013. Dohodnuté splátky však odporca riadne nesplácal, preto navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru dňom 15. 04. 2013 v sume 155,80 eura, pričom neuhradená časť spotrebiteľského úveru
predstavovala ku dňu podania návrhu sumu 85,80 eura (155,80 eura - 70 eur zaplatených po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru) a zaplatenia tejto sumy sa navrhovateľ domáhal titulom spotrebiteľského
úveru. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú uzatvoril s odporcom tiež dňa 17. 01.
2012, mu poskytol úverový rámec 5.000 eur, aktuálny úverový rámec 600 eur, výška úverovej sadzby
bola dohodnutá 28,68 a RPMN 45%. Odporca sa zaviazal splatiť úver poskytnutý formou čerpania
peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok a v
dohodnutej výške. Odporca záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, preto navrhovateľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého revolvingového úveru a dňom 15. 06. 2013 sa stal splatný celý
dlh vo výške 1.782,59 eura. Žalovaná suma potom predstavovala sumu 1.868,39 eura (85,80 eura +
1.782,59 eura).

Podľa § 157 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky"
uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich
zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o
lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti
výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.



Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu, vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku
možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo
niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do
úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky
odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie je nesprávne, ak súd
vec posúdil podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce
správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Súd prvého stupňa, posudzujúc zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17. 01. 2012,
dospel k záveru, že podľa predloženej zmluvy mal odporca zaplatiť veriteľovi sumu 312,75 eura (15 x
20,85 eura), a keďže doposiaľ mu zaplatil 187,65 eura, je povinný zaplatiť navrhovateľovi ešte sumu
125,10 eura. Nad túto sumu považoval nárok navrhovateľa na základe tejto zmluvy za nedôvodný a jeho
ďalšie nároky za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, keď navrhovateľ s nimi finančne znevýhodnil
spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi titulom
spotrebiteľského úveru sumu 125,10 eura s 8,5% úrokom z omeškania za čas od 17. 04. 2013 do
zaplatenia, tak rozhodol nad návrh, pretože navrhovateľ sa titulom spotrebiteľského úveru domáhal
zaplatenia len sumy 85,80 eura s príslušenstvom (zmluvný úrok vo výške 39% ročne zo sumy 106,70
eura za čas od 04. 06. 2013 do 31. 10. 2013, zo sumy 105,80 eura za čas od 01. 11. 2013 do 21.
11. 2013, zo sumy 95,80 eura od 22. 11. 2013 do 19. 12. 2013, zo sumy 85,80 eura za čas od 20.
12. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 155,80 eura za čas od 16.
04. 2013 do 19. 08. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 135,80 eura za čas od
20. 08. 2013 do 19. 09. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 115,80 eura za čas od
20. 09. 2013 do 31. 10. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 105,80 eura za čas od
01. 11. 2013 do 21. 11. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 95,80 eura za čas od
22. 11. 2013 do 19. 12. 2013, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 85,80 eura za čas od
20. 12. 2013 do zaplatenia). Čo sa týka nároku na zaplatenie príslušenstva z istiny 85,80 eura z tohto
titulu, len konštatovanie súdu prvého stupňa, že ďalšie nároky navrhovateľa na základe tejto zmluvy
považoval za nedôvodné a neplatné pre rozpor s dobrými mravmi nezodpovedá požiadavkám na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, a preto je nepreskúmateľné, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v tejto časti.

Pokiaľ sa jedná o posúdenie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, súd prvého stupňa
uviedol, že odporca nemal úmysel uzatvoriť takúto zmluvu, následne skúmal, či došlo k platnému
uzatvoreniu tejto zmluvy, pričom dospel k záveru, že odporca nemal možnosť vylúčiť časť formulára o
uzavretí revolvingového úveru, pretože samotná predtlač zmluvy je zostavená tak, že spotrebiteľ jedným
podpisom podpisuje nielen vznik právneho vzťahu ním sledovaného (spotrebiteľský úver), ale aj iný
právny vzťah, o ktorý aktuálne v okamihu podpisu ani nemá záujem (revolvingový úver). Z
takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že u odporcu absentovala slobodná a vážna vôľa
smerujúca ku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere a pri absencii slobodnej a vážnej vôle nemohlo dôjsť
k vzniku platného právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu potom posúdil nárok navrhovateľa titulom
bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca na jeho úkor nadobudol formou plnenia bez právneho dôvodu,
a keďže odporca čerpal finančné prostriedky z revolvingového úveru v sume 1.590 eur a doteraz odporca



zaplatil 255 eur, odporca nadobudol bezdôvodné obohatenie v sume 1.335 eur, na ktorého vydanie
odporcu zaviazal. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti
úveru, pretože odporca sa dostal do omeškania so splnením týchto peňažných dlhov.

So skutkovým záverom súdu prvého stupňa, ako aj jeho právnym posúdením v tejto časti sa odvolací
súd nestotožňuje. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 17. 01. 2012
vyplýva, že sa skladá z troch častí, pričom v prvej časti je upravená zmluva o spotrebiteľskom úvere,
v druhej časti je upravená zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcová zmluva o poskytnutí platobných služieb a v tretej časti sú spoločné ustanovenia k obom
týmto zmluvám. Na konci zmluvy je pod bodom 16. uvedené, že navrhovateľ a odporca potvrdzujú,
že si zmluvu o spotrebiteľskom úvere prečítali, porozumeli jej a na znak súhlasu podpisujú. Pod týmto
ustanovením sa nachádzajú podpisy tak navrhovateľa, ako aj odporcu. Na konci zmluvy je pod bodom
17. uvedené, že navrhovateľ a odporca potvrdzujú, že si zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb prečítali, porozumeli
a na znak súhlasu ich podpisujú. Pod týmto ustanovením sa nachádzajú podpisy tak navrhovateľa,
ako aj odporcu. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu 1. stupňa o tom, že zmluva je zostavená tak,
že spotrebiteľ jedným podpisom podpisuje nielen vznik právneho vzťahu ním sledovaného, ale aj iný
právny vzťah, ktorý v okamihu podpisu nemá v záujme, nie je správny. Z uvedeného vyplýva, že
predtlač zmluvy je formulovaná tak, že umožňuje spotrebiteľovi, aby sa rozhodol, či uzavrie iba zmluvu
o spotrebiteľskom úvere alebo aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej ich
karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Pokiaľ odporca chcel uzavrieť len zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, mohol napriek tomu, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb obsahuje výšku úverového rámca,
aktuálnu výšku úverového rámca, výšku mesačnej splátky, splatnosť mesačnej splátky a splatnosť 1.
mesačnej splátky, výšku úrokovej sadzby a RPMN, túto časť v bode 17. nepodpísať, čím by nedošlo
k uzavretiu revolvingového spotrebiteľského úveru. Z uvedeného dôvodu odvolací dospel k záveru, že
nemožno hovoriť o tom, že zo strany odporcu nebol dostatok vôle na uzavretie zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere, keď odporca samostatným podpisom potvrdil uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a samostatným podpisom potvrdil uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
odporca následne aj revolvingový úver čerpal a čiastočne splácal, preto je záver súdu 1. stupňa o
neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu nedostatku vôle odporcu uzavrieť túto zmluvu
nesprávny. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa aj v tejto časti podľa §
221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu 1.
stupňa bude v ďalšom zaoberať sa náležitosťami zmluvy o revolvingovom úvere a nárokom navrhovateľa
vyplývajúcich z tejto zmluvy, pričom aj v tejto časti je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa riadne
odôvodniť, tak aby bolo preskúmateľné. Názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom
konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.