Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/233/2017 z 25. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 25. apríla 2018, sp. zn. 7CoP/233/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7216205110.1 Krajský súd Košice | 7CoP/233/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7216205110.1 | 2018-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ead8c98-1ab6-4104-8bff-2cd73945203e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7216205110.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/233/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216205110
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216205110.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Š.I. Z. rod. G.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. - Š. na ul. Ž. č. XXX/X zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobeľovou advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Bajzovej č. 2 proti manželovi navrhovateľky W. Z.
nar. XX.X.XXXX bývajúcom v N.R. - Š. na ul. Ž. č. XXX/X toho času v N. - Š. na ul. I. T. č. X zastúpeného
JUDr. Michalom Medviďom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č.
27 v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
mal. W. Z. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.7.2017
č.k. 23P/69/2016-212 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky s jej manželom.
Mal. W. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Vyslovil, že obaja rodičia
sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal manžela navrhovateľky
prispievať na výživu mal. W. 100,- € mesačne navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do budúcna. Styk manžela navrhovateľky s mal. W.
neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podal odvolanie manžel
navrhovateľky s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak,
že určí výživné na čas po rozvode sumou 50,- € mesačne. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní
nevyhádzal z majetkových pomerov manžela navrhovateľky, ale z hypotetických úvah, napr. čo môže
manžel navrhovateľky dosiahnuť, pričom uvádza, že nie je ľahké odôvodniť niečo rozumovo hypoteticky
bez praktických skúseností v reálnom živote, resp. bez predchádzajúcich skúseností z prostredia,
v ktorom sa nachádza. S rozhodnutím nesúhlasí, pretože je sociálny prípad, má problém udržať si
zamestnanie. Trpí duševnou poruchou nestálosti v pracovnoprávnych vzťahoch, najmä problémom
prijímať pokyny od zamestnávateľa, byť poslušný, byť v pozícii nadriadenosti a podriadenosti a myslením
je anarchista a narodil sa ako slobodný a slobodný aj zomrie. Nesúhlasí s kapitalistickým usporiadaním
spoločnosti, pretože štát je mašinéria na udržanie panstva jednej spoločenskej triedy nad druhou.
Nechce sa zúčastňovať na rozširovaní majetku kapitalistickej spoločenskej triedy. Je v ťažkej sociálnej
situácii, v ktorej je nútený žiť a žiada na túto okolnosť prihliadnuť. Ak má platiť výživné v stanovenej sume,
bude nútený zmeniť svoje duševné usporiadanie, bude vnútorne nešťastný, bude trpieť, čo povedie k



zmene jeho zdravotného stavu. Ak nebude schopný platiť výživné v stanovenej výške, bude trestne
stíhaný.

3. Navrhovateľka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela navrhovateľky nevyjadrili.

4. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, o úprave výchovy a styku, ako
aj zastupovania maloletej W. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP)

5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, správne právne posúdil vec
a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami manžela navrhovateľky uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a
manžel navrhovateľky ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje, že rozsah odôvodnených potrieb mal. W. by
nepochybne odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie, ktorým bolo preukázané, že je v potencionálnych možnostiach
a schopnostiach manžela navrhovateľky prispievať na výživu maloletej vo výške súdom určeného
výživného, ktoré zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve
navrhovateľka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný
rozvoj, čo prakticky znamená, že podiel navrhovateľky na výživnom je porovnateľný s podielom
manžela navrhovateľky, preto sú bez právneho významu pomery navrhovateľky, na ktoré sa manžel
navrhovateľky dovoláva, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj osobnou
starostlivosťou.

10. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného
sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov,
ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho
rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne
je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby
detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie
sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej
kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť,



že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú
zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od
veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná
situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard
umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú
spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

11. Pokiaľ manžel navrhovateľky namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd
konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci o určenie výživného pre mal. W., ako aj tej
skutočnosti, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach manžela navrhovateľky prispievať na
výživu maloletej v rozsahu súdom určeného výživného napriek skutočnosti, že doterajší zamestnávatelia
dohodou na jeho žiadosť s ním ukončili pracovný pomer, manžel navrhovateľky mal dostatok času na
zabezpečenie zamestnania, z ktorého by vedel zabezpečovať odôvodnené potreby maloletej. Odvolací
súd poukazuje na to, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre povinného rodiča
právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z
ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje maloleté deti bez vážneho dôvodu a tým dôvodom nemôže
byť skutočnosť, že sa chce zamestnať len v odbore, ktorý vyštudoval, je povinnosťou súdu preto jeho
príjem posudzovať z jeho potencionálnych možností ktoré mal, ale ich nevyužil. Zo zásad vyplývajúcich
z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný
neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu
zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym
platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného
je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje,
pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na
seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť
poskytovania určeného výživného. Keďže nedošlo k zmene závažnejšieho charakteru v okolnostiach,
ktoré tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom, teda k zmene, ktorá by sa
výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov konania, a súd prvej inštancie správne rozhodol,
preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na
čas po rozvode podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie
nebol predložený.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).