{"guid": "1427811c-457d-4a36-ba9a-02e92bcdf001:39826116-6dd4-4f72-9815-90df34f08b88", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2109012168.1", "spisova_znacka": "3To/59/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/59/2013 z 9. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 9. septembra 2013, sp. zn. 3To/59/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2109012168.1", "identifikacne_cislo": "2109012168", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Branislav Breza", "sudca_id": 400, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-branislav-breza-400", "datum_vydania": "2013-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39826116-6dd4-4f72-9815-90df34f08b88", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2109012168.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2109012168.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2013:2109012168.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/59/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109012168
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2109012168.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovanému Ing. A. O., pre
pokračujúci obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. c/, odsek 4 písm.
a/ Trestného zákona, o odvolaní krajského prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 01.02.2013, sp.zn. 2T/112/2009 na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2013 takto

r o z h o d o l :

I/

Podľa § 321 odsek 1 písm.d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Ing. A. O., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H.,
C. č. XXXX/XX, súkromný podnikateľ,

o d s u d z u j e :

Podľa § 213 odsek 4 Trestného zákona, § 36 písm.j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon tohto trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II/

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného z pokračujúceho obzvlášť
závažného zločinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. c/, odsek 4 písm. a/ Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

ako správca konkurznej podstaty  úpadcu Danubiaprint, a. s. v konkurze, IČO 35686791, so sídlom
Bratislava, Medená 22 ustanovený do predmetnej funkcie na základe uznesenia Krajského súdu v
Bratislave, č. k. 4K 247/98-909 dňa 26. 03. 2003, v rozpore s účelom a cieľom konkurzného konania



obsiahnutým v ustanovení § 2 odsek 2/ zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o konkurze) na základe zmlúv o pôžičke, podpísaných
v Trnave:

1/ zo dňa 24.05.2005 na sumu 1.000.000,- Sk (33.193 Eur), zo dňa 30. 05. 2005 na sumu 1.000.000,-
Sk (33.193 Eur), zo dňa 12. 08. 2005 na sumu 500.000,- Sk (16.596,- Eur), zo dňa 14.06.2005 na
sumu 500.000,- Sk (16.596 Eur) a zo dňa 27.01.2006 na sumu 1.000.000,- Sk (33.193 Eur), a dodatkov
k zmluvám previedol z účtu č. XXXXXXX/XXXX vedeného v peňažnom ústave X., a. s., N., sumu
2.000.000,- Sk (66.387,- Eur) a z účtu číslo XXXXXXXXX/XXXX vedeného v peňažnom ústave T., a.
s., N. sumu 2.000.000,- Sk (66.387,Eur), ktoré patrili úpadcovi Danubiaprint, a. s. v konkurze, IČO
35686791, so sídlom Bratislava, Medená 22, a s ktorými bol na základe zákonného poverenia (§ 14
odsek 1 písmeno a/ zákona o konkurze a vyrovnaní) povinný nakladať tak, aby dosiahol uspokojenie
veriteľov z dlžníkovho majetku, však napriek tomu v intenciách tohto zverenia nekonal a s majetkom
úpadcu nakladal ako so svojim vlastným, keď bez ohľadu na záujem vyjadrený zákonom o konkurze,
vedome bez akejkoľvek reálnej zábezpeky a preverenia dlžníka, previedol na účet číslo XXXXXXXXX/
XXXX vedený v peňažnom ústave T., a. s., N., ktorý patril fyzickej osobe G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H., T. č. XXXX/XX, finančné prostriedky v celkovej výške 4.000.000,- Sk (132.775 Eur),

2/ zo dňa 30. 05. 2005 na sumu 3.000.000,- Sk (99.581 Eur), zo dňa 05.08.2005 na sumu 2.000.000,-
Sk (66.387,- Eur) a zo dňa 07.09.2005 na sumu 1.000.000 Sk (33.193 Eur), a dodatkov k zmluvám, z
účtu č. XXXXXXX/XXXX, vedeného v peňažnom ústave X., a. s., N., ktorý patril úpadcovi Danubiaprint,
a.s., v konkurze, IČO 35686791, so sídlom Bratislava, Medená 22, s ktorým bol na základe zákonného
poverenia (§ 14 odsek 1 písmeno a/ zákona o konkurze a vyrovnaní) povinný nakladať tak, aby dosiahol
uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku, však napriek tomu v intenciách tohto zverenia nekonal a
s majetkom úpadcu nakladal ako so svojim vlastným, keď bez ohľadu na záujem vyjadrený zákonom
o konkurze, vedome bez akejkoľvek reálnej zábezpeky a preverenia dlžníka, previedol na účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v peňažnom ústave H., a.s., N. dlžníkovi - spoločnosti Ludeko spol. s
r. o. IČO 36262943, so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17, kde spoločnosť zastupoval G. Z., finančné
prostriedky v celkovej výške 6.000.000,- Sk (199.163 Eur),

3/ zo dňa 03.01.2006 na sumu 4.000.000 Sk (132.775 Eur) a zo dňa 25.01.2006 na sumu 2.000.000,-
Sk (66.387 Eur) z účtu č. XXXXXXX/XXXX, vedeného v peňažnom ústave X., a. s., N., ktorý patril
úpadcovi Danubiaprint, a. s. v konkurze, IČO 35686791, so sídlom Bratislava, Medená 22, s ktorým
bol na základe zákonného poverenia    (§ 14 odsek 1 písmeno a/ zákona o konkurze a vyrovnaní)
povinný nakladať tak, aby dosiahol uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku, však napriek tomu v
intenciách tohto zverenia nekonal a s majetkom úpadcu nakladal ako so svojim vlastným, keď bez ohľadu
na záujem vyjadrený zákonom o konkurze, vedome bez akejkoľvek reálnej zábezpeky a preverenia
dlžníka, previedol na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v peňažnom ústave H., a. s., N.,
dlžníkovi - spoločnosti Ludeko spol. s r. o. IČO 36262943, so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17, kde
spoločnosť zastupoval G. Z. finančné prostriedky v celkovej výške 6.000.000,- Sk (199.163 Eur), pričom
obvinený tak porušil aj ustanovenie § 8 odsek 2/ zákona o konkurze, čím spôsobil na majetku úpadcu
Danubiaprint, a.s. v konkurze IČO 35686791, so sídlom Bratislava, Medená 22 celkovú škodu vo výške
najmenej 16.000.000,- Sk (531.102 Eur), kde časť škody vo výške 7.500.000,- Sk (248.954 Eur) už bola
nahradená.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa 213 odsek 4 Trestného zákona,       § 36 písm. j/
Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek
3 písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona § 78 odsek 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranný
dohľad na dobu 1 roka.

Svoje rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktorým mal preukázané, že
obžalovaný, vo funkcii správcu konkurznej podstaty si neplnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá
zákon, s majetkom podstaty nenakladal s odbornou starostlivosťou, uzatváral vysoko-rizikové pôžičky



bez súhlasu konkurzného súdu prípadne súhlasu konkurzných veriteľov, čím podstatne znížil rozsah
finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v konkurznej podstate. Na majetku poškodenej spoločnosti
spôsobil škodu najmenej 16.000 000,- Sk. Ako správca konkurznej podstaty poškodenej spoločnosti
disponoval prostriedkami spoločnosti, ktoré mu boli zverené, ako so svojimi a to iba podľa vlastného
uváženia a rozhodnutia ako vlastník s najvyššími vlastníckymi oprávneniami v rozpore s účelom a cieľom
konkurzu. Vo funkcii správcu konkurznej podstaty musel vedieť, že zverené finančné prostriedky patriace
do konkurznej podstaty úpadku majú slúžiť na iný účel a bol povinný pri výkone svojej funkcie postupovať
s odbornou starostlivosťou s jemu zvereným majetkom konkurznej podstaty. Ako správca konkurznej
podstaty podpisoval zmluvy o pôžičkách, dával príkazy o prevode finančných prostriedkov, peniaze ktoré
boli určené na iný účel previedol na právnickú osobu, ktorá ani žiadnu podnikateľskú činnosť nevyvíjala
a návratnosť pôžičky bola nulová. Svojim konaním porušil ustanovenie § 8 odsek 2 Zákona o konkurze
a takto na majetku úpadku Danubiaprint a.s. v konkurze spôsobil škodu vo výške 16.000 000,- Sk.
Obhajobu obžalovaného považoval súd I. stupňa za účelovú, lebo smerovala k tomu aby sa zbavil
trestnej zodpovednosti keď poukazoval na to, že peniaze z konkurznej podstaty požičal G. Z., ktorý ich
požičiaval ďalej a hoci v minulosti požičané peniaze vždy vrátil, vzniknutá škoda údajne predstavuje
sumu, ktorú požičal obžalovaný G. Z. a dohodnuté úroky, ktoré nevrátil.

Pri rozhodovaní o treste prihliadol u obžalovaného podľa § 36 písm.j/ Trestného zákona na poľahčujúcu
okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a v minulosti pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život. Následne, postupom podľa    § 39 odsek 1, odsek 3 písm.c/ Trestného
zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnú hranicu zákonnej trestnej sadzby keď
dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre neho neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V tejto súvislosti poukázal
na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného, na to, že aj po spáchaní trestného činu od roku 2006 sa do
rozporu so zákonom nedostal a viedol riadny život, má dve vyživovacie povinnosti k svojim deťom a
stará sa o svoju matku. Zároveň má aj psychické problémy a je v liečbe odborného lekára.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie tak krajský prokurátor ako aj obžalovaný.

Odvolanie prokurátora smeruje len čo do výroku o treste. Má za to, že súd v nedostatočnej miere
zhodnotil reálny rozsah okolností svedčiacich pre obžalovaného. Existencia týchto okolností nie je
sporná, avšak nedosahujú taký stupeň aby bolo možné obžalovanému uložiť trest mimo rámca
základnej trestnej sadzby. V tomto smere poukázal na rozsah škody ako aj spoločenské poverenie a
zodpovednosť, ktorú obžalovaný ako správca konkurznej podstaty mal. Z týchto dôvodov navrhol podľa
§ 321 odsek 1 písm.e/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a následne
uložiť obžalovanému trest na spodnej hranici príslušnej trestnej sadzby.

Obžalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu. Namietal správnosť
jeho skutkových zistení a právnych záverov s tým, že vykonané dokazovanie nepreukázalo jeho
zavinenie. Obžalovaný žiadnu povinnosť pri nakladaní so zvereným cudzím majetkom vyplývajúcu
zo zákonného splnomocnenia neporušil, lebo právna úprava mu pri nakladaní so zvereným cudzím
majetkom výslovne nezakazovala uzatvárať zmluvy o pôžičkách. V čase uzatvárania zmlúv o pôžičkách
nedochádzalo k znehodnoteniu konkurznej podstaty, lebo úroky ktoré boli spolu s istinou vrátené,
ešte pred odvolaním obžalovaného z pozície správcu konkurznej podstaty, predstavovali ochranu
týchto finančných prostriedkov pred infláciou. Obžalovaný ako správca konkurznej podstaty disponoval
prostriedkami spoločnosti, ktoré mu boli zverené v súlade § 14 odsek 1 písm.a/ Zákona o konkurze
a vyrovnaní účinného do 31.12.2005 a tiež v súlade s ustanovením § 44 odsek 1 Zákona o konkurze
a vyrovnaní účinného od 01.01.2006. Na podstatnom  znížení rozsahu finančných prostriedkov
nachádzajúcich sa v konkurznej podstate nemôže niesť zodpovednosť, lebo splatnosť a návratnosť
pôžičiek pripadla do obdobia, keď už ako správca konkurznej podstaty  úpadcu bol z tejto funkcie
odvolaný.

Záver súdu I. stupňa o trestnej zodpovednosti obžalovaného nezodpovedá výsledkom vykonaného
dokazovania. Vytýkal súdu I. stupňa, že nevykonal také dôkazy, ktoré by zabezpečili náležité zistenie
skutkového stavu veci, avšak neuviedol o aké dôkazy sa malo jednať, tiež namietal, že pri hodnotení
dôkazov založil súd svoje vnútorné presvedčenie na ľubovôli a nie na logickom úsudku a tak dospel ku
skutkovým zisteniam, o ktorých sú dôvodné pochybnosti. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu I.



stupňa postupom podľa       § 321 odsek 1 písm.b/, písm.c/, písm.d/ Trestného poriadku zrušiť a vec mu
vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, potom ako zistil, že odvolanie boli podané v zákonnej lehote a
oprávnenými osobami, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže podať odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
zistil, že len odvolanie krajského prokurátora je dôvodné.

Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 odsek 10 Trestného poriadku, náležite zistil skutkový stav
veci a vyhodnotením dôkazov dospel k úplným a správnym skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru
odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti a zákonnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú
výsledkom dokazovania ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní a je nimi jednoznačne a
nespochybniteľne preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaných skutkov spôsobom a za okolností,
ako ich ustálil súd I. stupňa vo výroku o vine napadnutého rozsudku.

V nadväznosti na správne zistený skutkový stav veci okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný Ing. A. O. bol uznesením
Krajského súdu Bratislava sp.zn. 4K 247/1998 zo dňa 20.03.2003 menovaný do funkcie správcu
konkurznej podstaty úpadcu Danubiaprint, a.s. Bratislava. Táto funkcia mu zanikla dňom 07.06.2006
potom, ako došlo k ustanoveniu nového správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. G. G..

Podľa § 2 odsek 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Z.z. v znení neskorších predpisov cieľom
konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podľa § 8 odsek 2 citovaného zákona správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou
starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo
mu ich uloží súd.

Vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný ako správca
konkurznej podstaty úpadcu Danubiaprint, a.s. v konkurze, na základe zmlúv o pôžičke, previedol z účtu
úpadcu finančné čiastky tak ako sú uvedené v bodoch 1/ až 3/ výrokovej časti rozsudku a takto spôsobil
na majetku úpadcu škodu veľkého rozsahu. Účelom konkurzu je usporiadanie majetkových práv dlžníka
ktorý je v úpadku a cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Povinnosťou obžalovaného ako správcu konkurznej podstaty teda bolo zabezpečiť účel a cieľ konkurzu.
S majetkom úpadcu mal nakladať tak, aby dosiahol uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný, konaním ktoré mu je kladené za vinu, nakladal s
finančnými prostriedkami úpadcu, ktoré mu boli zverené na naplnenie účelu a cieľa zákona o konkurze
a vyrovnaní, v rozpore so zákonom. V rozpore s účelom, na ktorý mu bol daný majetok úpadcu do
dispozície s finančnými prostriedkami z toho majetku nakladal spôsobom, ktorý marí základný účel
zverenia. Takýmto konaním spôsobil na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím sa dopustil
pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm.c/, odsek 4
písm.a/ Trestného zákona. Naplnenie všetkých zákonných znakov uvedenej skutkovej podstaty videl aj
krajský súd v tom, že obžalovaný úmyselným konaním nakladal so zvereným majetkom úpadcu ako s
vlastným a v rozpore s účelom zákona o konkurze a vyrovnaní, na plnenie ktorého mu bol tento majetok,
ako správcovi konkurznej podstaty, daný do dispozície.

Odvolací súd, zhodne ako súd I. stupňa, dospel k záveru, že obrana obžalovaného nie je spôsobilá tohto
zbaviť viny. Pokiaľ požičiaval z majetku úpadcu peniaze fyzickým osobám jednalo o úmyselné konanie.



Ak obžalovaný počítal s tým, že peniaze budú vrátené v budúcnosti, táto okolnosť závisela od tretej
osoby a teda neistej udalosti, ku ktorej mohlo a nemuselo dôjsť, preto možno uzavrieť, že obžalovaný
konal s vedomím, že môže naplniť znaky trestného činu sprenevery formou nepriameho úmyslu v zmysle
§ 15 písm.b/ Trestného zákona.

Obžalovaný ako  správca konkurznej podstaty mal osobitne uloženú povinnosť hájiť záujmy úpadcu.

Pri preskúmávaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne
zohľadnil obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/ Trestného zákona spočívajúcu v
tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Na rozdiel od súdu I. stupňa však mal odvolací súd za to, že v prejednávanej veci neprichádza do úvahy
aplikácia ustanovenia §39 ods.1 ani § 39 odsek 3 písm. c/ Trestného zákona o mimoriadnom znížení
trestu pod jeho dolnú hranicu. Okresný súd pri tomto postupe zohľadnil pomery obžalovaného, najmä
jeho bezúhonnosť, zdravotný stav, psychické problémy, a starostlivosť o matku a dve deti. Takýto postup
pri ukladaní trestu v prejednávanej veci nepovažoval odvolací súd za správny. V tomto smere poukazuje
na ustanovenie § 21 odsek 1 písm.d/ zák.č. 8/2005 Z.z. o správcoch a zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa ktorého, do zoznamu správcov možno zapísať fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná a
dôveryhodná.

Podľa § 21 odsek 2 citovaného zákona bezúhonná na účely tohto zákona nie je fyzická osoba, ktorá
bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s
podnikaním, bezúhonná nie je ani fyzická osoba ktorá bola právoplatne odsúdená za obzvlášť závažný
úmyselný trestný čin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody, trestný čin podplácania alebo trestný čin nepriamej korupcie, i keď sa na ňu
hľadí, ako by nebola za takýto čin odsúdená.

V zmysle citovanej zákonnej úpravy práve bezúhonnosť bola predpokladom toho, aby sa obžalovaný
mohol stať správcom konkurznej podstaty.

Pokiaľ sa obžalovaný dopustil žalovaného trestného činu ako správca konkurznej podstaty, nemožno na
jeho bezúhonnosť hľadieť ako na takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu
postupom podľa § 39 Trestného zákona.

Rovnako mal odvolací súd za to, že ani osobné pomery obžalovaného nie sú také, aby bolo zjavné,
že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval v podstate
citeľnejšie ako iní páchatelia. Nebolo preukázané, že by obžalovaný trpel vážnou chorobou ani to, že
by výlučne na jeho starostlivosť bol odkázaný väčší počet osôb. Psychické problémy obžalovaného
vyplývajú z prebiehajúceho trestného konania a tieto nemožno považovať  za vážnu chorobu, ktorá by
odôvodňovala postup podľa § 39 ods.3 písm.c/ Trestného zákona, najmä za situácie, že u obžalovaného
neboli zistené viaceré významné poľahčujúce okolnosti.

Tieto úvahy odvolacieho súdu boli dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste,
keď následne, po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm.j/ Trestného zákona, uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd mal za to,  že takýto trest je v súlade s účelom trestu a so
zásadami pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
zodpovedá ustanoveniu § 48 odsek 4 Trestného zákona, ktorý umožňuje výnimku z ustanovenia § 48
odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého mal byť obžalovaný, ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu
zaradený na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Tento postup zvolil aj odvolací
súd z dôvodu, že dospel k záveru, že miera narušenia obžalovaného nasvedčuje na to, že  jeho náprava
bude zabezpečená aj v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

Zrušenie a zmena napadnutého rozsudku vyplýva z dôvodnosti odvolania prokurátora. Odvolací súd
nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce na dôvodnosť odvolania obžalovaného, preto jeho odvolanie
ako nedôvodné zamietol.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/112/2009", "guid": "07a1f6ba-91c9-482b-9532-a6f488049f7b:09d5a2cf-6093-42b4-a9e0-24959a8ae4d9", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}