Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/19/2017 z 6. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. septembra 2017, sp. zn. 2To/19/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3615010091.1 Krajský súd Trenčín | 2To/19/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3615010091.1 | 2017-09-06 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 TZ, § 221 ods. 2 TZ, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9339ecf-6f44-4c8c-b987-f7b130d17579 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3615010091.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615010091
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615010091.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Františka Kováča, v trestnej veci proti obžalovanému M. I., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale
bytom V., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou v inej
trestnej veci, stíhaného pre prečin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn. 2T/33/2015 zo dňa 12.09.2016,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného M. I. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 2T/33/2015 zo dňa 12.09.2016 boli obžalovaní
N. M. a M. I. uznaní vinnými z prečinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v auguste XXXX v D.
obž. M. I. ako splnomocnenec firmy Norden s.r.o. Partizánske, ktorej spoločníčkou a konateľkou bola
L. M., sestra obž. N. M., prostredníctvom e-mailu sa bez vedomia L. M. nakontaktoval na spoločnosť
POLSKA GRUPA TEKSTYLNA Sp.z.o.o. Waršava (ďalej len spoločnosť), pričom ako kontaktné osoby
uviedol seba a L. M., ďalej prostredníctvom e-mailu komunikoval so spoločnosťou ako L. M. a to bez
jej vedomia, následne sa v D. niekoľkokrát stretol s pracovníkmi spoločnosti, pričom vystupoval za
firmu Norden s.r.o., objednal tovar a s pracovníkmi spoločnosti dohodol sortiment, ceny a dodávku
tovaru, po čom spoločnosť dňa 25.08.2009 do Partizánskeho priviezla tovar v hodnote 3.451,10 €, ktorý
mal byť zaplatený do 08.09.2009, pri prevzatí tovaru bol prítomný obžalovaný N. M., ktorý prevzatie
tovaru na žiadosť M. I. potvrdil svojim podpisom, následne obž. M. I. objednal v spoločnosti ďalší
tovar v hodnote približne 11.200,- €, pričom pracovníci spoločnosti pred expedovaním tovaru žiadali
úhradu prvej dodávky a zaplatenie zálohy, dňa 03.09.2009 obž. M. I. zaslal spoločnosti faxom potvrdenie
Tatrabanky o prevode sumy 4.451,10 €, čo mala byť úhrada za prvú dodávku a záloha na druhú dodávku,
toto potvrdenie však bolo falošné, žiadne peniaze spoločnosti neboli zaslané, pričom spoločnosť na
základe tohto potvrdenia tovar vyexpedovala a dňa 05.09.2009 priviezla do D. časť objednaného tovaru
v hodnote 7.723,88 €, ktorý prevzal a prevzatie na žiadosť obž. I. potvrdil svojim podpisom N. M., pričom
obž. M. I. dal obž. N. M. 1.200,- € za fiktívne potvrdenie prevzatia tovaru, v presne nezistený deň
po 06.09.2009 obž. I. nepravdivo uviedol pracovníkom spoločnosti, že L. M. je na dovolenke a dňa
14.09.2009 obž. I. v D. povedal pracovníkom spoločnosti, že nemá prístup do kancelárie firmy Norden
s.r.o., že platbu vo výške 4.451,10 € vykonala L. M. a doklad o platbe poslal jej brat, pričom firma Norden v
tom čase žiadnu kanceláriu nemala a informácie o platbe neboli pravdivé, spoločnosti POLSKA GRUPA
TEKSTYLNA Sp.z.o.o. Waršava nebolo za tovar zaplatené, čím jej bola spôsobená škoda 11.174,98 €.

Za spáchanie tohto prečinu okresný súd u obžalovaného N. M. podľa § 44 Tr. zákona upustil
od uloženia súhrnného trestu obžalovanému, nakoľko súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov



so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia uložený mu
rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/35/2013- 267 zo 16.04.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/57/2013-293 z 18.06.2013 je dostatočný na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa.

Obžalovaného M. I. odsúdil podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 37
písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 28
(dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 2, § 37 písm.
h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. obžalovanému M. I. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 48 (štyridsaťosem) mesiacov. Súčasne podľa § 42 ods.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste odňatia slobody a zákaze činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v cestnej premávke uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske
sp.zn. 2T/74/2013 zo dňa 22.07.2013, právoplatným dňa 22.08.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Napokon podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd rozhodol tak, že obžalovaní N. M. a M. I. sú
povinný nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému POLSKA GRUPA TEKSTYLNA Sp. z o.
o. so sídlom 01-497 Warszawa, Ul. Zeusa 27, Poľská republika škodu vo výške 11.174,98 Eur
(jedenásťtisícstosedemdesiatštyri eur a deväťdesiatosem centov).

Citovaný rozsudok u obžalovaného N. M. nadobudol právoplatnosť.

Obžalovaný M. I. proti rozsudku ihneď po vyhlásení zahlásil odvolanie proti všetkým výrokom
rozsudku. V písomnom odôvodnení prostredníctvom obhajcu uvádzal, že podľa jeho názoru vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že spáchal prečin, z ktorého bol uznaný vinným. Súd prvého stupňa
nesprávne zistil skutkový stav, pričom obžalovaný poukazoval na to, že spoluobžalovaným N. M. bol
oklamaný, tento mu uvádzal, že čo sa týka spoločnosti Norden s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom
bola jeho sestra L. M., že je všetko v poriadku a ide o riadne bežiaci podnik. S týmto vedomím aj konal
a pomáhal mu, pričom keby vedel skutočnú pravdu, teda že páchajú podvod, nekonal by tak. Nemal
vedomosť o páchaní podvodu. Čo sa týka potvrdenia o platbe z Tatrabanky, toto zabezpečil obžalovaný
N. M., pričom on sám nemal vedomosť, že je falošné, len ho odfaxoval na žiadosť M.. Celý čas konal
s vedomím, že pomáha M. a jeho sestre s bežnou činnosťou firmy. Tomu, že nemal odkiaľ vedieť,
že spoločnosť Norden s.r.o. nie je riadne bežiaci podnik nasvedčuje aj skutočnosť, že ho svedok Y. I.
nepoznal a ani on sám nepoznal svedka. Má za to, že okresný súd nesprávne zhodnotil skutkový stav za
akého došlo ku spáchaniu trestnej činnosti, pričom mu v konaní nebola preukázaná subjektívna stránka
trestného činu. On skutočne nemal vedomosť o páchaní podvodu. Preto sa domáhal, aby odvolací súd
podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.3 Tr.por. sám
rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby. Alternatívne, ak by odvolací súd dospel k záveru, že bolo bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že spáchal trestný čin, z ktorého bol uznaný vinným, žiadal, aby
odvolací súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu a tiež jeho pomery, mu uložil primeraný trest odňatia
slobody a tento mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka krajskej
prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s tým, že napadnutý rozsudok
považuje vo všetkých výrokoch za správny a zákonný, pričom s obranou obžalovaného sa dostatočne
vysporiadal.

Zástupca poškodenej spoločnosti sa vyjadril, že trvá na uplatnenej náhrade škody.

Obhajca obvineného poukázal na písomné dôvody odvolania a žiadal, aby odvolací súd tomuto vyhovel.

Obžalovaný rovnako žiadal odvolaniu vyhovieť, pretože nekonal v úmysle niekoho podviesť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu



predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr.
por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.
Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že
súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu
obžaloby a jeho správne právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ
v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej stránky prečinu podvodu
obžalovaným M. I. formou priameho úmyslu. Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky obžalovaného
týkajúce sa nenaplnenia subjektívnej stránky žalovaného trestného činu sú len opakovaním obhajobnej
argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd, ako je zrejmé z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadal a súčasne riadne odôvodnil, prečo túto obranu
obžalovaného považoval za vyvrátenú. Skutkové zistenia a právne závery prvostupňového súdu, tak
ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a úplné,
zodpovedajú výsledkom dokazovania a vzhľadom na to odvolací súd odkazuje na dôvody rozsudku
súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného uznal vinným z prečinu podvodu
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sčasti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1
až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný za úmyselnú trestnú
činnosť, z toho v troch prípadoch sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. Vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/74/2013-72 zo dňa 22.07.2013,
oznámeným obžalovanému dňa 13.08.2013, právoplatným dňa 22.08.2013, správne okresný súd zistil,
že obžalovanému je potrebné ukladať vo vzťahu k tomu to odsúdeniu súhrnný trest odňatia slobody.
Týmto trestným rozkazom bol odsúdený pre prečiny podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
a § 289 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody na 16 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 10
mesiacov, zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
4 roky. Uznesením sp.zn. 2T/74/2013 z 18.05.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 2Tos/72/2016-157 zo dňa 12.07.2016 bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe podmienečného
odkladu výkonu trestu neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná. Preto v súlade so zákonom okresný
súd uložil obžalovanému za zbiehajúce sa trestné činy súhrnný trest odňatia slobody podľa § 221 ods.
2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a
to vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. s použitím § 42 ods. 2, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. mu tiež uložil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 48 (štyridsaťosem)
mesiacov, ktorý mu bol uložený skorším trestným rozkazom. V súlade so zákonom je i výrok, ktorým
podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody a zákaze činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke uloženom obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/74/2013-72 zo dňa 22.07.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Odvolací súd preskúmajúc tieto výroky o trestoch nezistil dôvod na ich zmenu alebo zrušenie, pričom
uložený trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti nie je vzhľadom na okolnosti prípadu a



osobu obžalovaného neprimerane prísny, pričom tak ako uviedol už okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia neprichádzalo do úvahy povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu. Preto ani v tomto
smere odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Napokon správny a zákonný je i výrok, ktorým okresný súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
rozhodol, že obžalovaný M. I. je povinný spolu s obžalovaným N. M. nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenej spoločnosti POLSKA GRUPA TEKSTYLNA Sp. z o.o. so sídlom 01-497 Warszawa, Ul.
Zeusa 27, Poľská republika, spôsobenú škodu vo výške 11.174,98 €, čo má oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného LZ. ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.