Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/21/2017 z 22. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 22. mája 2017, sp. zn. 5CoE/21/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8415203345.2 Krajský súd Prešov | 5CoE/21/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8415203345.2 | 2017-05-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea2669ee-218f-47d9-a915-1bf9826a429f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8415203345.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/21/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203345
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8415203345.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronika Kubriková PhD., advokát so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K.
XXX, o vymoženie 1.096,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 6Er/239/2015-10 zo dňa 12.04.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Z.. S. G. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 44 ods. 2; 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, §§ 40
písm. a), b); 45 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 2 písm. a), b); 3 ods. 1,
2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1; 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka
a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

3. Konštatoval, že v posudzovanej veci oprávnený ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok.
Z predloženého rozhodcovského rozsudku je okrem iného zrejmé, že rozhodcovský súd založil svoju
právomoc na ustanovení bodu 3.6 zmluvy o úvere zo dňa 17.09.2007, kde sa uvádza: ,,Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné." Rovnako v článku
11 ods. 2 obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa uvádza:
"V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a Obchodnými podmienkami, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere alebo Obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B podľa jeho
vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu podradia s tým, že toto rozhodnutie
bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava."

4. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je neprijateľná,
pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
každá neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky (založenie právomoci rozhodcovského súdu) preto tiež odporuje dobrým mravom.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca oprávneného



v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len formulárovú zmluvu
o úvere, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka, ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

5. Za neprijateľné považuje súd i miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od
uplatnenia svojich práv (porovnaj stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo 4. júna 2009
Pannon GSM Zrt. c. Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40).

6. Dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 Občianskeho
zákonníka, ako aj nekalou podmienkou podľa čl. 3 ods. 3 a jeho prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa spotrebiteľ (povinný)
v porovnaní s dodávateľom (právnym predchodcom oprávneného) nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah.

7. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v Občianskom
zákonníku účinnom od 01.01.2008 do zákonného demonštratívneho výpočtu v ust. § 53 zaradil ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

8. Rozhodcovský súd v danej veci odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá ako
každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neplatná.

9. Vzhľadom na uvedené exekučný súd konštatoval nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý
má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, čím je exekučný titul
v rozpore so zákonom.

10. Preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

12. V odvolaní namietal, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené. Ak
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je
vecne príslušný konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.
Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok len v zákonom určených medziach. Je
tu prekážka res iudicatae. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 53 od. 4 Občianskeho
zákonníka a porušil ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd konštruoval nový skutkový
stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému
stavu. Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok a ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú
záver o tom, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd
konajúci vo veci samej, teda vykonávať dokazovanie alebo napr. rozsudok zrušiť alebo zmeniť. Exekučný
súd tiež nemohol aplikoval sekundárne právo Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúru
Európskeho súdneho dvora. Porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy voči v
skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Súd tiež neprimerane zvýhodnil
povinného, čím bol porušený princíp rovnosti zbraní.

13. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce



v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

15. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

16. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

17. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vznikol na základe zmluvy o
úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a
oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že
predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na posúdenie
právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si
povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej
obsah. Rozhodcovská doložka bola v danom prípade súčasťou formulárovej zmluvy o úvere čl. 11 ods.
2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007).

18. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne
riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011
a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

19. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej
zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako
keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012).

20. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčia o tom, že povinný ako spotrebiteľ nemal vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.



21. Pokiaľ oprávnený vo svojom odvolaní poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 43CoE/85/2015-26 z 19.03.2015, odvolací súd konštatuje, že sa s týmto nestotožňuje a má
za to, že v prejednávanej veci nešlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej
len „Zákona o bankách“): Podľa § 93b Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk
sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o
tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

22. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

23. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Naviac kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný
prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže
aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti
rozhodcovskej doložky opodstatnená (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 66/2012).

24. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver,
že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j.
skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok. Takúto rozhodcovskú
doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

25. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je
rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu
silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice
hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel
(uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / Iveta Korčkovská, bod 50, 51).

26. Je treba tiež zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo
Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).



27. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom
pre exekučné konanie.

28. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené jeho procesné práva a
bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, odvolací
súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah
listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné
posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá
možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím
tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie,
ku ktorým dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného
vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

29. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej
absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

30. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1, 2 CSP.).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)