Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/101/2017 z 12. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2018, sp. zn. 8Co/101/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1110207447.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/101/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1110207447.1 | 2018-03-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený), § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/19d5aa88-bd8f-4e5c-af25-a09a6271762f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1110207447.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/101/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110207447
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1110207447.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: P.. G. H., B. H. X, V. A., zastúpeného
advokátom JUDr. Jurajom Kusom, so sídlom Nám. Osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie 51.723,02
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.októbra
2016 č.k. 25C 17/2010-168, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalovaný  má  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal   zaplatenia
51.723,02 eur s príslušenstvom,  a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na to,
že predmetom konania bol žalobcom uplatňovaný nárok n náhradu škody titulom zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č.
2490/2004-41 zo dňa 05.02.2004, ktorým mu bol ako notárovi, dočasne pozastavený výkon notárskeho
úradu so sídlom vo Veľkých Kapušanoch. Škodu, ktorá mu týmto nezákonným rozhodnutím vznikla  od
05.03.2004 do 22.09.2005 tým, že nemohol vykonávať činnosť notára, vyčíslil vo výške 7.477,49 eur a vo
výške ušlého zisku  44.245,53 eur, spolu vo výške 51.723,02 eur s poukazom na znalecký posudok Doc.
Ing. Milana Polončáka, CSc., súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo,
daňovníctvo a personalistika, č. 2/2007 zo dňa 26.06.2007. Výsledkami vykonaného dokazovania mal
preukázané, že rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. 2490/2004-41 zo dňa 05.02.2004,  v zmysle
§ 94 ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 (notársky poriadok), bol žalobcovi dočasne pozastavený výkon
notárskeho úradu z dôvodu trestného stíhania pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,
úradnej pečate a úradnej závery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s tým, že po
dobu zastavenia výkonu notárskeho úradu nesmel žalobca vykonávať notársku činnosť. Rozhodnutie
nadobudlo účinnosť dňom doručenia a dočasné pozastavenie malo trvať do právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa poučenia proti tomuto rozhodnutiu rozklad nebol prípustný. Dňa  22.3.2004 žalobca  podal  proti
rozhodnutiu ministra spravodlivosti SR č. 2490/2004-41 zo dňa 05.02.2004 rozklad, podľa § 61 a §
54 správneho poriadku č. 138/2004 Z.z., ktorým namietal jeho nesprávnosť. Z odpovede Ministerstva
spravodlivosti SR č. 6369/2004 - 41 zo dňa 29.03.2004 zistil, že Ministerstvo spravodlivosti SR týmto
listom žalobcovi oznámilo, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu notárskeho úradu nie je
rozhodnutím v zmysle správneho poriadku, z toho dôvodu, že minister má postavenie člena vlády a
ústavného činiteľa, nie ústredného orgánu štátnej správy; predmetné rozhodnutie je administratívnym
aktom aplikácie práva a nemožno ho napadnúť odvolaním (rozkladom). Z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. lSž-o-NS 159/2005 zo dňa 24.03.2006 zistil, že Najvyšší súd SR zamietol žalobu



žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ministra spravodlivosti SR zo dňa 05.02.2004. Z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. Zn. lSž-o-NS 159/2005 zo dňa 05.09.2005 zistil, že Najvyšší súd
SR, ako odvolací súd, odložil vykonateľnosť rozhodnutia ministra spravodlivosti zo dňa 05.02.2004 č.
2490/2004-41 až do dňa rozhodnutia o veci samej. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSž-o-NS
159/2005 zo dňa 24.03.2006 zistil, že Najvyšší súd, ako odvolací súd, zrušil rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31.03.2005 č.k. 4Sž 42/2004, konanie o veci zastavil, s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia vec postupuje Ministerstvu spravodlivosti SR na rozhodnutie o rozklade žalobcu zo dňa
22.03.2004. V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu notárskej
činnosti č. 2490/2004-41 zo dňa 5.02.2004, bolo individuálnym správnym aktom, týkalo sa základných
práv žalobcu, bolo rozhodnutím vydaným v správnom konaní      a bolo preskúmateľné súdom a muselo
byť aj predmetom rozkladového konania. Minister spravodlivosti SR v poučení svojho rozhodnutia
uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, čím však postupoval v rozpore
so zákonom, s § 61 zákona č. 71/1967 Zb. V rámci rozkladového konania mal o rozklade, ktorý podal
žalobca, rozhodnúť žalovaný. Žalovaný mal teda o rozklade žalobcu rozhodnúť v súlade so správnym
poriadkom a na rozhodnutie, resp. vybavenie veci nestačil prípis zo dňa 29.03.2004 č. 6369/2004- 41.
Rozhodnutím  ministra spravodlivosti SR č. 2490/2004-41 zo dňa 07.08.2006 bolo podľa § 59 ods. 3 a
§ 61 ods. 2 správneho poriadku, zrušené  rozhodnutie č. 2490/2004-41 zo dňa 05.02.2004, ktorým bol
žalobcovi dočasne pozastavený výkon notárskeho úradu a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu
na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa §
27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 1 ods. 1, ods. 2, § 20, § 22 ods. 1, ods.3  zákona
č. 58/1969 Zb. a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným vychádzajúc z toho, že pokiaľ
žaloba žalobcu, ktorou bol uplatnený nárok zo zodpovednosti štátu, obsahovala rozpor medzi skutkovým
a právnym odôvodnením, t.j. rozpor medzi nárokom uplatneným proti štátu a označením žalovaného,
išlo o vadu žaloby a súd mal v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvať žalobcu na odstránenie tejto vady.
Preto keď žalobca podaním, doručeným súdu dňa 24.06.2016, v zmysle uznesenia súdu č.k. (12C) 25C
17/2010 -155 zo dňa 06.06.2016, označil za žalovaného Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom
spravodlivosti SR, odstránil len vadu pôvodnej žaloby doručenej súdu dňa 17.02.2010. Pôvodná žaloba
bola súdu doručená v 3 ročnej lehote + 6 mesiacov,  počítanej od doručenia rozhodnutia ministra
spravodlivosti SR č. 2490/2004 - 41 zo dňa 07.08.2006. Uzavrel, že žaloba žalobcu bola súdu doručená
včas. Následne  skúmal splnenie podmienok pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 58/1969 Zb. Poukázal na to, že podmienka vydania nezákonného rozhodnutia podľa § 1
ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. je splnená ak rozhodnutie označené za nezákonné bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť rozhodnutím príslušného orgánu, pričom otázku nezákonnosti nie je možné
riešiť ako otázku predbežnú. Ďalej uviedol, že rozhodnutie, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené,
musí byť právoplatné. Konštatoval, že v predmetnom konaní žalobca za nezákonné rozhodnutie
označil rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2490/2004-41 zo dňa 05.02.2004,
ktorým mu bol dočasne pozastavený výkon notárskeho úradu, z dôvodu trestného stíhania. Mal
za to, že rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu notárskej činnosti žalobcu č. 2490/2004-41
zo dňa 05.02.2004 bolo individuálnym správnym aktom, týkalo sa základných práv žalobcu, bolo
rozhodnutím vydaným v správnom konaní, bolo preskúmateľné súdom a muselo byť aj predmetom
rozkladového konania. Keď minister spravodlivosti SR v poučení svojho rozhodnutia uviedol, že proti
tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, postupoval v rozpore so zákonom, § 61 zákona
č. 71/1967 Zb. a v rámci rozkladového konania mal o rozklade žalobcu, rozhodnúť minister spravodlivosti
SR v súlade so správnym poriadkom, preto na vybavenie veci nestačil prípis zo dňa 29.03.2004 č.
6369/2004- 41. Rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. 2490/2004-41 zo dňa 07.08.2006 mal  za
preukázané, že minister spravodlivosti SR podľa § 59 ods. 3 a § 61 ods. 2 správneho poriadku, zrušil
rozhodnutie č. 2490/2004-41 zo dňa 05.02.2004, ktorým bol žalobcovi dočasne pozastavený výkon
notárskeho úradu a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. V novom
konaní prvostupňový orgán v tejto veci nerozhodol. Dospel k záveru, že zrušenie rozhodnutia ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2490/2004-41 zo dňa 05.02.2004 pre nezákonnosť tak v konaní
preukázaná nebola. Z dôvodu nepreukázania základnej podmienky pre úspešné uplatňovanie práva na
náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 2 C.s.p.

2.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie



vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil                 s dôvodmi, pre ktoré súd
prvej inštancie jeho žalobu zamietol a jeho tvrdenie, že zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky zo dňa 05. 02. 2004 pre nezákonnosť v konaní preukázaná nebola,  je v rozpore
so skutkovým a právnym stavom veci. Rozhodnutie ministra spravodlivosti SR zo dňa 05.02. 2004 bolo
zrušené rozhodnutím ministra spravodlivosti SR zo dňa 07. 08. 2006 a vec bola vrátená prvostupňovému
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, že bolo
zrušené z jediného dôvodu, a to pre jeho nezákonnosť. Nesprávny je preto záver súdu prvej inštancie,
že nebolo preukázané zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Súd konajúci o náhrade škody nemá
oprávnenie konštatovať, že nebola preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, keď nezákonné rozhodnutie
zrušil príslušný orgán a nemôže byť na jeho ujmu, že v novom konaní správny orgán na prvom stupni
doposiaľ vo veci nerozhodol. Pokiaľ súdu prvej inštancie absentovalo právoplatné rozhodnutie, ktoré
bolo zrušené ministrom spravodlivosti SR zo dňa 07.08. 2006, tak bolo jeho povinnosťou posúdiť nárok
aj na základe inej právnej kvalifikácie. Poukázal na § 132 ods. 1 C.s.p., resp. § 79 ods. 1 O.s.p.,
z ktorého vyplýva, že nemal povinnosť  uviesť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, pretože je
povinný iba pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých nárok vyvodzuje, čo znamená, že je
povinnosťou všeobecných súdov uplatnený nárok preskúmať zo všetkých právnych hľadísk, ktoré je
možné na skutočnosti tvrdené žalobcom vzťahovať. Ak všeobecný súd dospeje k názoru, že uplatnený
občianskoprávny nárok nemožno hmotnoprávne subsumovať pod tie ustanovenia právneho predpisu,
ktorých sa dovoláva žalobca, je povinný preskúmať aj možnosti iného právneho posúdenia a musí svoje
konečné rozhodnutie aj z týchto hľadísk vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodniť, v opačnom prípade konal
v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv         a základných slobôd. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že súd  mal jeho
nárok posúdiť titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného. Z rozhodnutia ministra spravodlivosti
SR zo dňa 07.08. 2006 je zrejmé a preukázané, že rozhodnutie zo dňa 05. 02. 2004 nemalo byť vydané
vo veci, lebo toto rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Na základe rozhodnutia zo dňa 05.02. 2004
mal dočasne pozastavený výkon otázke notárskeho  úradu od 05.03. 2004 do 22. 09. 2005, a preto mu
za uvedené obdobie  vznikla skutočná škoda  a ušlý zisk, ktorých výšku  v konaní preukázal znaleckým
posudkom č. 2/2007. Namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že napadnutý rozsudok
je nepresvedčivý, vzbudzuje vážne pochybnosti, a je nepreskúmateľný.

3.  Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie  po právnej stránke
vec správne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom namietané
rozhodnutie bolo zrušené ako neprávoplatné na základe podaného rozkladu podľa § 53 a nasl. zákona č.
71/1967 Zb.  o správnom konaní. Zdôraznil, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené na základe rozkladu
žalobcu zo dňa 22. 03. 2004, ktorým žalobca napadol neprávoplatné rozhodnutie  a správny poriadok
podanému rozkladu priznáva  odkladný účinok. Žalobcom namietané rozhodnutie tak bolo nepochybne
zrušené ako neprávoplatné na základe včas podaného rozkladu žalobcom, a teda po právnej stránke
nejde o rozhodnutie v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., teda o rozhodnutie, ktorého zrušenie by
zákonodarca sankcionoval vznikom zodpovednosti štátu za škodu. Žalobu je preto potrebné zamietnuť
z dôvodu nepreukázania existencie nezákonného rozhodnutia a právny názor súdu prvej inštancie je
potrebné považovať za správny. Ďalej poukázal na to, že žalobca počas celého konania zotrval na
uplatnenom nároku z titulu nezákonného rozhodnutia, tomuto nároku prispôsobil právne odôvodnenie
žaloby aj popis skutkového stavu veci, a preto nemôže súdu prvej inštancie vytýkať, že jeho nárok
neposúdil podľa ustanovení zákona          o nesprávnom úradnom postupe. Súd bez vlastnej aktivity
žalobcu nemôže meniť ani dopĺňať skutkové zdôvodnenie žalobcom podanej žaloby a pokiaľ žalobca
skutkovo a právne jednoznačne uplatňuje nárok z titulu nezákonného rozhodnutia, súd jeho nárok
nemôže prekvalifikovať na iný, pretože by sa z jeho strany jednalo o zjavnú a neprípustnú svojvôľu
majúcu za následok vážny zásah do rovnováhy medzi sporovými stranami v jeho neprospech ako
žalovanej strany. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4.  Žalobca v podanej replike  zotrval na svoje odvolacej námietke, že súd prvej inštancie  mal jeho nárok
posúdiť titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb., ktorého
sa žalovaný dopustil a pripojil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. novembra
2016 sp.zn. 1To 11/2015, ktorým Najvyšší súd SR zrušil odsudzujúci rozsudok súdu prvej inštancie a
vrátil mu vec  na ďalšie konanie. Poznamenal, že podľa  obsahuje tohto rozhodnutia , sa nedopustil
žiadneho protiprávneho konania.



5.  Žalovaný vo svojej duplike zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu a namietal, že by z jeho  strany
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keďže žalobca za nesprávny úradný postup  považuje vady,
ktoré sa prejavili vo vydanom rozhodnutí. Ak by teda súd posudzoval nárok žalobcu z titulu nesprávneho
úradného postupu bolo by potrebné žalobu aj z tohto hľadiska zamietnuť. Navyše nárok žalobcu by bol
pri takomto novom právnom posúdení         s najväčšou pravdepodobnosťou už premlčaný.

6.  Odvolací súd preskúmal napadnutý  rozsudok súdu prvej inštancie  v medziach  uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.  a contrario v spojení s  § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel   k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

7.  V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal  dokazovanie v rozsahu dostatočne potrebnom
pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby a zo zisteného  skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, že nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím
ministra spravodlivosti SR zo dňa 05.02.2004, ktorým mu bola pozastavená činnosť notára, nie je možné
považovať za dôvodný, nakoľko neboli splnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu
podľa § 1 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že nebolo
preukázané zrušenie rozhodnutia  ministra spravodlivosti SR zo dňa 05.02.2004 pre nezákonnosť, s
ktorým záverom sa však odvolací súd nestotožňuje a za dôvodnú v tomto smere považuje odvolaciu
námietku žalobcu týkajúcu sa viazanosti konajúceho súdu v danej veci zrušením rozhodnutia ministra
spravodlivosti SR zo dňa 05.02.2004 pre jeho nezákonnosť rozhodnutím ministra spravodlivosti SR zo
dňa 07.08. 2006. Odvolací súd však dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená podmienka
existencie takého nezákonného rozhodnutia, ktoré je relevantné z hľadiska vzniku zodpovednosti štátu
za škodu podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.

8.  Vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. sa viaže na existenciu určitých
skutočností, ktoré určuje zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu
(zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú : 1/ subjekt (orgán štátu),
2/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 3/ výsledok spočívajúci v škode, 4/ príčinná súvislosť medzi
správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 5/ protiprávnosť - nezákonnosť. Pre vznik tejto
zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí využiť
možnosť podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok  a musí ísť o rozhodnutie právoplatné,
pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Právoplatnosť rozhodnutia vylučuje
možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a znamená jeho záväznosť pre strany aj orgány.
Ďalšou podmienkou je  zrušenie právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť a
prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom.

9.  S poukazom na vyššie uvedené dospel v preskúmavanej veci odvolací súd k záveru, že podanej
žalobe nie je  možné vyhovieť z toho dôvodu, že zrušené rozhodnutie  ministra spravodlivosti SR
č. 2490/204 - 41 zo dňa 05.02.2004, ktorým bol žalobcovi dočasne pozastavený výkon notárskeho
úradu, nemožno považovať za také nezákonné rozhodnutie, existencia ktorého by zakladala žalobcovi
právo úspešne sa domáhať proti žalovanému náhrady škody. Za opodstatnenú preto  považuje odvolací
súd argumentáciu žalovaného, na ktorej postavil svoju procesnú obranu v tomto konaní. Rozhodnutie
ministra spravodlivosti SR č. 2490/204 - 41 zo dňa 05.02.2004 totiž nebolo pre nezákonnosť zrušené
po tom, ako nadobudlo právoplatnosť. Proti tomuto rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v správnom
konaní, podal žalobca riadny opravný prostriedok -  rozklad, s podaním ktorého správny poriadok
spája(l) odkladný účinok, a preto toto rozhodnutie včasným podaním rozkladu žalobcom nenadobudlo
právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Podmienka zrušenia právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť
tak nebola splnená, nakoľko rozhodnutie bolo zrušené na základe riadneho opravného prostriedku,
ktorého podanie žalobcom malo za následok odklad jeho právoplatnosti i vykonateľnosti.

10.  Sporové konanie sa začína na základe žaloby,  ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca
na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí (  § 127 ods. 1
C.s.p., resp. § 42 ods. 3 O.s.p. ) obsahovať aj osobitné náležitosti ( § 132 a nasl. C.s.p., resp. § 79 ods.
1 O.s.p. ). Existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie sporu, a preto súd v prvom



rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba  nemá predpísané
náležitosti, teda je neúplná alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú
uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať žalobcu na jej
doplnenie alebo opravu ( § 129 C.s.p., resp. § 43 O.s.p.).

11.  Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj
rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom         a skutkovým odôvodnením
žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu ( iura novit
curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu,
mohlo byť  nároku ním uplatňovanému  vyhovené; žalobca tak nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať
po právnej stránke.

12.  Podanou žalobou žalobca vymedzuje aj rozhodujúce skutočnosti relevantný skutkový dej), ktoré
predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto
sa ukladá žalobcovi  uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého
základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to           v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu                              a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom
rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke.

13.   Možno preto uzavrieť, že v sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej
obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť                    v intenciách jeho
procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku
rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby
v konkrétnom prípade.

14. V danej veci sa žalobca podanou  žalobou domáhal náhrady škody vo výške 51.723,02 eur po dobu
pozastavenia mu výkonu notárskeho úradu od 05.03.2004 do 22.09.2005, pozostávajúcej zo skutočnej
škody  vo výške 7.477,49 eur a z ušlého zisku vo výške 44.245,53 eur. V rámci pravdivého popisu
rozhodujúcich skutočností uviedol, že uplatňovaná škoda mu bola spôsobená rozhodnutím ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 2490/2004-41 zo dňa 05.02.2004, ktorým mu bol; ako notárovi;
dočasne pozastavený výkon notárskeho úradu a ktoré bolo ako nezákonné zrušené rozhodnutím
ministra spravodlivosti SR č. 2490/2004- 41 zo dňa 07.08.2006. Žalobcom podaná žaloba tak spĺňala
všetky zákonom stanovené náležitosti ( § 79 ods. 1 O.s.p.). Zhodne s podanou žalobou si žalobca
uplatnil svoj  nárok aj v rámci jeho predbežného prerokovania u žalovaného na základe žiadosti zo dňa
10.08.2009.

15.  Z uvedeného vyplýva, že žalobca odvodzoval dôvodnosť svojho žalobného nároku  od  rozhodnutia
ministra spravodlivosti SR č. 2490/204 - 41 zo dňa 05.02.2004, ktoré považoval za  zrušené pre
jeho nezákonnosť, čím jednoznačne vymedzil predmet konania po skutkovej stránke, t.j. skutkový
základ veci. Správne preto súd prvej inštancie zisťoval v danej veci splnenie predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ( výlučne) z hľadiska existencie
hmotnoprávnych podmienok uplatnenia tohto nároku podľa §  1 zákona č. 58/1969 Zb. ( prvá hlava
prvej časti). Žalobca preto nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že neposúdil ním uplatňovaný nárok
na náhradu škody aj podľa tých ustanovení zákona, ktoré upravujú zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď žalobca v priebehu konania svoj žalobný nárok po
skutkovej stránke nevymedzil takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by zakladali odlišné právne
posúdenie ním uplatňovaného žalobného nároku.  Prekročením skutkového rámca žaloby by súd prvej
inštancie neprípustným spôsobom zasiahol do rovnosti strán zvýhodnením žalobcu na úkor žalovaného
a priznaním žalovaného nároku  na základe iných ako žalobcom                         v priebehu konania
uvedených tvrdení, by konajúci súd nahrádzal povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť zaťažujúcu
v danom spore žalobcu, čím by porušil zásadu kontradiktórnosti konania a právo žalovaného na
spravodlivý súdny proces. Súhlasne s názorom žalovaného  obsiahnutého vo vyjadrení k odvolaniu,
konštatuje i odvolací súd, že bez vlastnej aktivity žalobcu súd nemohol doplniť  ani zmeniť skutkové
odôvodnenie žalobcom podanej  žaloby, nakoľko takýmto svojvoľným postupom by porušil princíp
rovnosti zbraní.

16.  V podanom odvolaní žalobcom tvrdený skutkový základ žaloby spočívajúci v označení nesprávneho
úradného postupu ako príčiny v dôsledku ktorej mu mala byť spôsobená uplatňovaná škoda, treba



považovať za iný, resp. nový nárok na náhradu škody, dôvodnosť  ktorého by bolo  potrebné posudzovať
po hmotnoprávnej stránke podľa iných právnych noriem; odlišné by bolo  posúdenie hmotnoprávnych
podmienok uplatnenia nároku ( podľa druhej časti zákona č. 58/1969 Zb. - § 18 zákona č. 58/1969 Zb.),
plynutie premlčacej doby, existencia príčinnej súvislosti s uplatňovanou škodou a pod.

17.  Odvolací súd tak nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a pokiaľ  súd prvej inštancie
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu  a  riadne vykonaných dôkazov žalobu zamietol,
rozhodol vecne správne a odvolaniu žalobcu; z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich
obsahového vymedzenia, nemožno vyhovieť.            Z týchto dôvodov odvolací súd  napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.1 C.s.p.).

18.   O nároku na náhradu trov  odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému , ktorý mal v tomto odvolacom konaní   úspech ,  priznal
proti žalobcovi  nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§  262 ods. 2 C.s.p.).

19.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom  hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého



stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).