{"guid": "13fed83c-2eb7-40b3-b6f1-769f617b139f:3f1983ec-5cc1-4f5f-82f0-315ff05f9d10", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3111207047.1", "spisova_znacka": "4CoP/21/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/21/2013 z 10. 4. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 10. apríla 2013, sp. zn. 4CoP/21/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3111207047.1", "identifikacne_cislo": "3111207047", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-04-10", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f1983ec-5cc1-4f5f-82f0-315ff05f9d10", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3111207047.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3111207047.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3111207047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111207047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111207047.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr.
Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti o maloletého G. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa
rodičov G. G., bytom O. XXX a G. G., trvale bytom N. nad H., D. XXXX/XX-XX, prechodne bytom L., L.
M., V. F., Co. V.. P.P.S. No. XXXXXXXR, zastúpeného Mgr. I. T., advokátkou so sídlom v F., Ul. X. G.
XXX/XX-X, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. decembra 2012, č.k. 32P/53/2011-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu otca na
zníženie výživného k maloletému G.    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného k maloletému
dieťaťu a zároveň zamietol návrh matky na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrh
otca na zníženie výživného pre maloletého G. nebol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania
o určení výšky výživného v septembri 2009 uplynuli 3 roky. Maloletý G. mal v čase posledného
rozhodovania XX mesiacov. V súčasnosti má X rokov, je zdravý a okrem nákladov na materskú školu
vo výške 38 Eur mesačne a poistného 39 Eur mesačne má maloletý štandardné, veku primerané
potreby. Tieto sú včítané nárokov na osobný rozvoj maloletého pokryté súdom stanoveným výživným vo
výške 180 Eur. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala matka príjem z rodičovského
príspevku a prídavku na dieťa spolu vo výške 180,66 Eur. Žila v rodinnom dome svojich rodičov, ktorí
jej finančne pomáhali. V súčasnosti je matka po ukončení stredoškolského vzdelania od XX.XX.XXXX
vedená v zozname uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR F. a od januára 2013 má prisľúbenú prácu
v materskej škole. Jej jediným príjmom je prídavok na dieťa 22,54 Eur mesačne. Pri poslednom
rozhodovaní o určení výšky výživného bol otec dieťaťa do  augusta  2009 zamestnaný u spoločnosti F. G.
ltd. v L. s príjmom 336  Eur týždenne. Od mesiaca  september 2009 bol nezamestnaný a poberal štátnu
dávku vo výške 365  Eur týždenne a príspevok na bývanie 99 Eur týždenne, teda spolu vo výške 1.856
Eur mesačne. Vlastnil osobné motorové vozidlo K. 4, rok výroby 2002 a v L. bol vlastníkom osobného
motorového vozidla O. K., rok výroby 1999. V L. žil v rodinnom dome spolu so svojim bratom, jeho
manželkou a so svojou matkou. Náklady na bývanie znášal v jednej polovici so svojim bratom. V tom
čase boli náklady na prenájom celého rodinného domu 560 Eur mesačne, rovnako ako aj v čase podania
návrhu otca na zníženie výživného v roku 2011. V súčasnosti otec pracuje v spoločnosti F. G. I. ltd. V.
v L., pričom priemerný mesačný zárobok otca predstavuje 1.400 Eur. Z uvedeného výpočtu vyplýva, že
otec maloletého G. má v súčasnosti priemerný mesačný príjem nižší cca o 456 Eur oproti jeho príjmu zo
sociálnych dávok štátu pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného. Z prehľadu výdavkov otca
je zrejmé, že jeho mesačné výdavky sú vo výške 1.944,56 Eur, a to bez stravy a ošatenia a bežných
potrieb. Je teda zrejmé, že výdavky otca vysoko prekračujú jeho príjmy. Pri pohľade na skladbu výdavkov
otca  súd prvého stupňa poukázal na to,  že otec spláca dve pôžičky, v splátkach po 400 Eur mesačne,



pričom obe tieto pôžičky si vzal na úhradu bežných potrieb. V zmysle predtým citovaného zákonného
ustanovenia § 62 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o znížení výživného nevzal do úvahy splácanie
úveru, (400 Eur mesačne) a ani iné výdavky otca (200 Eur mesačne za telefón a dlh na úhrade za
telefón vo výške 278,60 Eur), pretože výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pokiaľ
otec  užíva rodinný dom s nájomným vo výške 750  Eur mesačne, súd mal za to, že otec dieťaťa má
aj vedľajší príjem. Z uvedených dôvodov považoval výživné určené otcovi pre maloletého G. vo výške
180 Eur mesačne za primerané jeho možnostiam a schopnostiam, a preto návrh na zníženie výživného
zamietol. Rovnako aj návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. G. považoval súd za
neodôvodnený. Je pravdou, že od posledného rozhodovania o určení výšky výživného uplynuli 3 roky,
maloletý G. je vekovo starší a vyspelejší a jeho výdavky prirodzeným spôsobom vzrástli. Napriek tomu
však výživné zo strany otca vo výške 180  Eur tieto výdavky maloletého v celej jeho šírke pokrývajú,
pričom treba tiež poukázať na to, že sama matka by mala na potreby maloletého G. prispievať alikvotnou
čiastkou primeranou jej možnostiam a schopnostiam.  Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 62
ods. 1, 2, 4, 5,   § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhal sa jeho
zmeny tak, že návrhu na zníženie výživného bude vyhovené. Namietal, že súd prvého stupňa pri svojom
rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkového stavu.
Dôvodil, že súd nepochopil účel pôžičiek, ktoré si musel zobrať a kvalifikoval ich bez ďalšieho ako
výdavky, ktoré nie je potrebné vynaložiť. Z predložených dokladov bolo zjavné, že bežné mesačné
výdavky na bývanie a existenciu na jeho strane sú vyššie ako dosahované príjmy.  Nie je to tým, že
by zatajil nejaký príjem, ale preto, že pomery na jeho strane sa za posledný rok - dva tak zmenili, že
považoval za potrebné ich riešiť, a preto si vzal pôžičky,  okrem iného aj na výživné. Pokiaľ by si nezobral
pôžičky, nemohol by platiť na maloletého G. výživné, pretože jeho existencia v L. by bola ohrozená.
Návratom na Slovensko by prišiel o prácu v L. a na Slovensku by si prácu, pri ktorej by bol povinný
platiť výživné 180 Eur na 5 ročné dieťa nenašiel. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa, že ako nezamestnaný mal v L. vyšší príjem, než má teraz ako zamestnanec.  Poukázal na to,
že v čase, keď bol nezamestnaný, poberal podporu aj na matku maloletého a na maloletého G., ktorý s
ním v rozhodnom čase v L. žili v spoločnej domácnosti. Dávka poskytovaná vo výške 365 Eur mesačne
bola určená aj na matku a maloletého G.. V konaní v roku 2009  netvrdil, že bol vlastníkom K. A4, keď
uvedené vozidlo patrilo jeho bratovi C.. Namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, že má vedľajší príjem, keď
popri svojom zamestnaní nemá čas sa venovať inej práci.  Ďalej poukázal na to, že matka maloletého
od narodenia dieťaťa nepracovala, pričom maloletý má už 5 rokov. Súd sa vôbec nezaoberal zákonnou
povinnosťou matky prispievať na výživu maloletého minimálne sumou 30%. Z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa vyplynulo, že potreby maloletého sú kryté výlučne z výživného z jeho strany, a
to  tak vysoko nad jeho potreby, že matka nevedela vydokladovať žiadny výdavok na maloletého nad
sumu 38 Eur mesačne.

Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že od narodenia maloletého nepracovala, pričom strednú
školu nedokončila z dôvodu tehotenstva.  Po umiestnení maloletého do materskej škôlky opätovne
pokračovala v štúdiu na strednej škole. V rodičovskom dome v Omšení žije sama so synom, momentálne
je vedená na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie. Má  snahu sa zamestnať a podieľať sa
maximálne na vyživovacej povinnosti. Začína vykonávať absolventku prax na miestnom obecnom úrade,
avšak  v súčasnej dobe nie je ľahké nájsť si prácu. Ďalej uviedla, že otec jej nezaplatil výživné za
december 2012.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o
zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods.
2 písm. a/, § 214 ods. 2 , v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je
dôvodné.



Treba vytknúť súdu prvého stupňa, že vôbec v danej veci neriešil právomoc slovenského súdu, ani
rozhodné právo, vzhľadom k tomu, že bydlisko otca je v L. republike.

V danej veci sa právomoc slovenského súdu riadi Nariadením rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008
o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti, ktorý je všeobecne záväzným právnym aktom a uplatniteľné vo všetkých členských štátoch
Európskej únie.

Maloletý G. v čase začatia konania mal obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, a to v O. č.
XXX, a preto je v danej veci daná právomoc súdu Slovenskej republiky. Vzťahy medzi Slovenskou
a L. republikou vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností neupravuje medzinárodná zmluva,
preto pre posúdenie rozhodného práva v danej veci treba vychádzať zo zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24  ods. 1 veta prvá citovaného zákona, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, vrátane vzniku alebo
zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.

Podľa ods. 3 citovaného zákona, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu
obvyklého pobytu dieťaťa.

Z uvedeného vyplýva, že rozhodným právom pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného je
Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z., platný na území Slovenskej republiky.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona  o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.) a pri posudzovaní osobných, zárobkových a
majetkových pomerov otca maloletého postupoval v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení
Zákona o rodine. Súdom prvého stupňa zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého
ako osoby povinnej a oprávnené potreby maloletého G. ako osoby oprávnenej sú dostatočným
podkladom pre záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je opodstatnený. V danej veci bolo
treba prihliadnuť na skutočnosť, že maloletý G. je od poslednej úpravy výživného o X,X roka starší,
vyspelejší, čím matke vzrástli náklady na jeho potreby, a to aj v súvislosti s návštevou materskej škôlky.
Matka maloletého G. po ukončení stredoškolského vzdelania je vedená od septembra 2012 v evidencií
uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR F., nemá žiadny príjem, z jej vyjadrenia vyplýva, že finančne
ju podporujú rodičia. Otec maloletého G. pracuje v L., jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje
1.400 Eur. Z predložených listinných dôkazov a vyjadrení otca vyplýva, že má náklady na bývanie za
nájom rodinného domu            750 Eur mesačne, za elektrinu 201 Eur mesačne, ročné poistenie auta
1.300 Eur, cestná daň 49 Eur mesačne, kúrenie 83 Eur mesačne, životné poistenie 62 Eur mesačne,
platby pôžičiek 400 Eur mesačne. Otec žije v prenajatom 3-izbovom rodinnom dome sám, pričom podľa
jeho vyjadrenia si musel vziať dve pôžičky na kúpu auta a na úhradu poplatkov a poistenia v celkovej
výške 12.000 Eur. S prihliadnutím na celkový mesačný príjem otca a jeho životnú úroveň, odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je
dôvodný. Otec žije v 3-izbovom rodinnom dome sám, náklady spojené s nájmom rodinného domu sú
značne vysoké, pričom otcovi nič nebráni v tom, aby si znížil náklady na bývanie prenájmom jednej,
prípadne dvoch izieb v rodinnom dome, alebo aby si zabezpečil pre seba iné primerané bývanie. Aj



podľa názoru odvolacieho súdu, pri skúmaní majetkových pomerov otca nebolo možné prihliadať na
pôžičky, ktoré si otec zobral na kúpu auta a úhradu bežných poplatkov a poistenia, a ktoré spláca v
mesačných splátkach po 400 Eur mesačne, nakoľko výživné v zmysle Zákona o rodine má prednosť
pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5). Odvolacie námietky otca, že súd prvého stupňa nebral
do úvahy ním zdokumentované bežné životné náklady v L., ale prihliadal len k výške jeho zárobku,
odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že každá rodina,
teda aj rodina matky je zaťažená výdavkami predstavujúcimi zabezpečenie bývania, stravovania a
vynakladaním nákladov na ostatné životné potreby. Je potrebné zdôrazniť, že matka dieťaťa je z
objektívnych dôvodov nezamestnaná,  nemá žiadny príjem, preto si vyživovaciu povinnosť k maloletému
G. musí plniť predovšetkým otec dieťaťa. Za tohto stavu boli odvolacie námietky otca nedôvodné.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,  vo výroku o zamietnutí
návrhu otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku odvolanie     n i e     j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32P/53/2011", "guid": "2e9696fe-caed-4621-af14-131285fd53b9:592c2bc2-1eec-45f7-b74e-1dc38717f0a2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}