Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoE/113/2013 z 23. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. júla 2013, sp. zn. 3CoE/113/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8711215659.1 Krajský súd Prešov | 3CoE/113/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8711215659.1 | 2013-07-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, ZRK, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16f46c77-a38e-4642-8adc-96a2430176d6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8711215659.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/113/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711215659
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711215659.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava,
IČO: 45 869 464 proti povinnému G. D., bytom P. O. XXX, o vymoženie 570,57Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 13Er 714/2011 - 18 zo dňa
12.12.2011 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) zastavil exekučné konanie vedené u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu a zároveň určil, že žiadny z účastníkov exekučného konania nemá
nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o
neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doložke založil na hrubej nerovnováhe v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že rozhodcovská doložka vyžaduje, aby sa všetky
spory riešili pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011 vydaného vo veci sp. zn. 3 MCdo 11/2010
z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku rozhodcovským súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ustanovení § 45
ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní, teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi, je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len,
či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný
dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil
alternatívne ho zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Opatrovníkovi povinného bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s.



p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a zistil, že uznesenie je potrebné zrušiť.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c)
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní
účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva.

Zo strany súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti oprávneného realizovať tie procesné oprávnenia,
ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 233/2012 zo dňa 19.09.2.2012, v zmysle ktorého:

„V danom prípade oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal súd, aby
ho poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim postupom súdu v tejto procesnej
situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo preskúmanie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a
rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora vychádzajúce z výsledkov uskutočneného preskúmavania.
Uvedené ustanovenie predpokladá, že ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora
vykonaním exekúcie, a že v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V preskúmavanej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil podľa § 45
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.; odvolací súd jeho postup považoval za správny a odvolaním
napadnuté uznesenie o zastavení exekučného konania potvrdil (hoci z dôvodov nekorešpondujúcich
s prvostupňovým rozhodnutím, keďže súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a nie zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako uvádza odvolací súd v dôvodoch svojho
potvrdzujúceho rozhodnutia). Týmto postupom súdov bola oprávnenej odňatá možnosť realizovať tie
procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo
na základe procesných úkonov oprávnenej a súdneho exekútora.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a/ z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.



Citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. (týkajúce sa prípadov zastavenia výkonu
rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon rozhodnutia dopadá na procesnú
situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku (v ktorej už bol výkon
rozhodnutia nariadený uznesením súdu). Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie inak nerobí
rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku,
možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z.z. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie
exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. možno vyvodiť, že toto ustanovenie sa týka rovnakej
procesnej situácie; odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov uvedených v tomto ustanovení
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu.

Vyššie uvedené možno pre účely preskúmavanej veci uzavrieť konštatovaním, že zastavenie
exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím
exekučného súdu o poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku).

Zo spisu vyplýva, že v danom prípade súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, neprípustne „preskočili“
postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a že exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Pokiaľ
súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, mal
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie
konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. (viď obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 154/2011, 4 Cdo 195/2011, 3 Cdo 32/2012)“.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní bez toho, aby najprv (obligatórne) postupoval podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie v štádiu, v rámci ktorého na to
neboli splnené podmienky, pretože o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Za takejto situácie odvolací súd zrušil uznesenie a vec sa vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. f) ods. 2 O. s. p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť. Súdnej
kontrole by sa mala podrobiť predovšetkým rozhodcovská doložka.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.