Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/188/2017 z 26. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. júna 2018, sp. zn. 8Cob/188/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3713215801.4 Krajský súd Trenčín | 8Cob/188/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3713215801.4 | 2018-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 548 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8665836e-9d7b-49a1-ab92-421e49a63f9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3713215801.4 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/188/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713215801
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3713215801.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: J. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. II XXX/XX, G. nad Y., proti žalovanému: THERMOINVEST SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom
Grösslingová 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 343 609, právne zastúpenému
spoločnosťou +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář so sídlom Sokolovská 270/201, Vysočany,
190 00 Praha 9, IČO: 028 94 742, v mene ktorej poskytuje právne služby na území Slovenskej
republiky organizačná zložka +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom
Grösslingová 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 480, v spore o zaplatenie
úrokov z omeškania, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica č. k. 14Cb/37/2014-281 zo dňa 16. januára 2017 v spojení s opravným uznesením č. k.
14Cb/37/2014-312 zo dňa 15. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi - spoločnosti duli-real s.r.o. so sídlom Ul. Slovenského
národného povstania 9/25, 018 51 Nová Dubnica, IČO 45 644 462 úroky
z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 275,65 Eur od 29.01.2014 do 23.04.2014, úroky
z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.219,52 Eur od 28.09.2013 do 23.04.2014, úroky
z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 132 Eur od 06.09.2013 do 23.04.2014, úroky z omeškania 9,5 %
ročne zo sumy 472,83 Eur od 08.11.2013 do 23.04.2014, úroky z omeškania 9,5 % ročne zo sumy
2.728,58 Eur od 08.11.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 4.002,78 Eur
od 24.11.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 235,20 Eur od 22.07.2013 do
zaplatenia, úroky z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 1.069,43 Eur od 15.07.2013 do zaplatenia, úroky
z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 4.186,98 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania
18,25 % ročne zo sumy 1.740,08 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 18,25 % ročne
zo sumy 225 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu čo do zvyšných úrokov z omeškania zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
54,90 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov súvisiacich s uplatňovaním
práva proti žalovanému. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 18.277,35 Eur a okrem tejto sumy požadoval aj úrok z omeškania 18,25 % ročne zo súm 952,85
Eur od 11.07.2013 do zaplatenia, 71,52 Eur od 11.07.2013 do zaplatenia, 1.069,43 Eur od 15.07.2013 do
zaplatenia, 1.272,70 Eur od 28.09.2013 do zaplatenia, 235,20 Eur od 22.07.2013 do zaplatenia, 132 Eur
od 06.09.2013 do zaplatenia, 4.186,98 Eur od 23.10.2013 do zaplatenia, 1.740,08 Eur od 08.11.2013



do zaplatenia, 961,40 Eur od 08.11.2013 do zaplatenia, 3.469,41 Eur od 08.11.2013 do zaplatenia, 225
Eur od 10.11.2013 do zaplatenia a 4.002,78 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia (č.l. 203pv). Pokiaľ ide o
úroky z omeškania, žalobca tvrdil, že:
- pokiaľ ide o sumu 952,85 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 3/2013, ktorá bola splatná 03.07.2013.
Táto faktúra súvisí so stavbou Y., L., pričom zmluva
o dielo týkajúca sa tejto stavby upravila výšku úroku z omeškania na 0,05 % denne.
- pokiaľ ide o sumu 71,52 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 4/2013, ktorá je vo výške 715,20 Eur
a ktorá bola čiastočne uhradená vo výške 643,68 Eur. Táto faktúra súvisí so stavbou J., V., kde v bode
6.1. je uvedený nárok zhotoviteľa 0,05 % z ceny dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
- pokiaľ ide o sumu 1.069,43 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 5/2013, ktorá bola fakturovaná na
základe zmluvy o dielo týkajúcej sa stavy bytového domu R. XX, J. L., a že žiada o úroky z omeškania
vo výške 0,05% z ceny dlžnej čiastky za každý deň omeškania v zmysle bodu 6.1. zmluvy.
- pokiaľ ide o sumu 1.272,70 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 6/2013, ktorá bola čiastočne
uhradená vo výške 1.000 Eur. Táto faktúra súvisí so stavbou bytového domu J. XXXX, V., kde v zmluve
je dohodnutý úrok 0,05 % denne.
- pokiaľ ide o sumu 235,20 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 7/2013. Táto faktúra súvisí so stavbou
bytového domu E. F. XXXX, J., kde v bode 6.1. zmluvy je dohodnutý úrok na 0,05 % denne z dlžnej
čiastky.
- pokiaľ ide o sumu 132 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 8/2013. Táto faktúra súvisí so stavbou
J. XXXX, V. a že žiada úrok 0,05 % z ceny dlžnej čiastky za každý deň omeškania v zmysle bodu 6.1.
zmluvy.
- pokiaľ ide o sumu 4.186,98 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 9/2013. Ide
o stavbu Z. 3, V. a že v zmysle bodu 4.5. žiada úrok z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania.
- pokiaľ ide o sumu 1.740,08 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 13/2013. Táto faktúra súvisí so
stavbou Z. 3, V., kde v zmysle bodu 4.5. zmluvy o dielo žiada úrok z omeškania 0,05 %.
- pokiaľ ide o sumu 961,40 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 14/2013. Táto faktúra súvisí so
stavbou L., B. a vyplýva zo zmluvy o dielo č. 05/2013, kde v bode 6.1 sa uvádza, že zhotoviteľovi patrí
0,05% z ceny dlžnej sumy za každý deň omeškania.
- pokiaľ ide o sumu 3.469,41 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 15/2013. Táto faktúra súvisí so
stavbou K., J. L. a že žiada o úrok z omeškania v zmysle bodu 6.1. zmluvy č. 4/2013, a to vo výške 0,05
% z ceny dlžnej sumy za každý deň omeškania.
- pokiaľ ide o sumu 225 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 16/2013. Táto faktúra súvisí so stavbou
Z., V. a že úrok z omeškania 0,05 % mu patrí v zmysle bodu 4.5 zmluvy č. 2 duli-real/2013.
- pokiaľ ide o sumu 4.002,78 Eur, ide o nárok vyplývajúci z faktúry č. 17/2013. Táto faktúra súvisí
so stavbou K., J. L., kde v bode 6.1. zmluvy č. 04/2013 je uvedený úrok vo výške 0,05 %. Súd prvej
inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v článkoch 4.1. a 4.4. zmluvy o dielo č. 1/
duli- real/2013, predmetom ktorej boli práce na dome Y. X,X v L., sa strany dohodli aj na tom, že právo
fakturovať vzniká dňom prevzatia dohodnutej časti zhotoveného diela, pričom splatnosť faktúry je 30 dní
od jej doručenia objednávateľovi. Uviedol, že v článku 4.5. zmluvy o dielo č. 1/duli-real/2013, predmetom
ktorej boli práce na dome Y. X,X v L., sa strany dohodli na tom, že za oneskorenú úhradu má zhotoviteľ
právo požadovať úrok
z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania. Žalobca vyfakturoval žalovanému 3.474,85 Eur
za stavebné a montážne práce vykonané na stavbe Y. X,X s tým, že ako dátum splatnosti faktúry uviedol
03.07.2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že C. F. dňa 08.01.2014 vyfakturoval žalovanému
374,50 Eur za opravy po J. G. na stavbe „Y. X,X“ a že dňa 03.02.2014 vyfakturoval žalovanému 300,70
Eur za opravy po J. G. na stavbe „Y. X,X“. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že v článku 2.2.
zmluvy o dielo č. 02/2013, predmetom ktorej boli práce na dome J. XXXX, sa strany dohodli aj na tom,
že objednávateľ bude uhrádzať cenu za dielo postupne formou čiastkových faktúr, pričom v článku 6.1.
zmluvy o dielo č. 02/2013, sa strany dohodli aj na tom, že v prípade omeškania objednávateľa s platením
má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky denne. Žalobca vyfakturoval
žalovanému 715,20 Eur za práce vykonané na stavbe J. XXXX s tým, že ako dátum splatnosti faktúry
uviedol 03.07.2013. Žalobca tiež vyfakturoval žalovanému 2.272,70 Eur za práce vykonané na stavbe
J. XXXX s tým, že ako dátum splatnosti faktúry uviedol 19.07.2013 a ďalej vyfakturoval žalovanému 132
Eur za práce vykonané na stavbe J. XXXX s tým, že ako dátum splatnosti faktúry uviedol 05.09.2013. Z
vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že C. F. dňa 05.11.2013 vyfakturoval žalovanému 124,70 Eur
za opravy po J. G. na stavbe „J. XXXX“ (č.l. 94). Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že v článku
2.2. zmluvy o dielo č. 05/2013, predmetom ktorej boli práce na dome L. XXXX, sa strany dohodli na tom,
že objednávateľ bude uhrádzať cenu za dielo postupne formou čiastkových faktúr. Žalobca vyfakturoval



žalovanému 961,40 Eur za práce vykonané na stavbe L. XXXX s tým, že ako dátum splatnosti faktúry
uviedol 07.11.2013. V článku 2.2. zmluvy o dielo č. 04/2013, predmetom ktorej boli práce na dome K.
XXXX, sa strany dohodli aj na tom, že objednávateľ bude uhrádzať cenu za dielo postupne, platením
skutočne vykonaných prác v jednotlivých mesiacoch, formou čiastkových faktúr. V článku 6.1. zmluvy
o dielo č. 04/2013, sa strany dohodli aj na tom, že v prípade omeškania objednávateľa s platením
má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky denne. Žalobca vyfakturoval
žalovanému 3.469,41 Eur za práce vykonané na stavbe K. XXXX s tým, že ako dátum splatnosti faktúry
uviedol 07.11.2013. Žalobca tiež vyfakturoval žalovanému 4.002,78 Eur za práce vykonané na stavbe K.
XXXX s tým, že ako dátum splatnosti faktúry uviedol 23.11.2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že C. F. dňa 05.12.2013 vyfakturoval žalovanému 228 Eur za opravy po J. G. na stavbe „K. XXXX“ a
taktiež, že žalovaný vyfakturoval žalobcovi na základe zmluvy o dielo č. 04/2013 sankciu za nenosenie
reflexných viest 40 Eur s tým, že táto suma bola splatná 16.09.2013. Ďalej mal súd prvej inštancie
preukázané, že v článku 2.2. zmluvy
o dielo č. 06-PD-/2012, predmetom ktorej boli práce na dome „E. F. XXXX“, sa J. G. so žalovaným
dohodli na tom, že objednávateľ bude uhrádzať cenu za dielo postupne, platením skutočne vykonaných
prác v jednotlivých mesiacoch, formou čiastkových faktúr.
V článku 6.1. zmluvy o dielo č. 22112012G./2012 sa J. G. so žalovaným dohodli na tom, že v prípade
omeškania objednávateľa s platením má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej
čiastky denne Žalobca vyfakturoval žalovanému 235,20 Eur za demontáž lešenia na stavbe „E. F. XXXX“
s tým, že ako dátum splatnosti faktúry uviedol 21.07.2013. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,
že v článku 2.2. zmluvy
o dielo č. 22112012Dulka/2012, predmetom ktorej boli práce na dome „R. XX“, sa J. G. so žalovaným
dohodli na tom, že objednávateľ bude uhrádzať cenu za dielo postupne, platením skutočne vykonaných
prác v jednotlivých mesiacoch, formou čiastkových faktúr.
V článku 6.1. zmluvy o dielo č. 22112012G./2012, sa J. G. so žalovaným dohodli aj na tom, že v prípade
omeškania objednávateľa s platením má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej
čiastky denne. Žalobca vyfakturoval žalovanému
1.069,43 Eur za stavebné práce vykonané na stavbe „R. XX“ s tým, že ako dátum splatnosti faktúry
uviedol 14.07.2013 a ďalej vyfakturoval žalovanému 1.230,90 Eur za stavebné práce vykonané na
stavbe „R. XX“ s tým, že ako dátum splatnosti faktúry uviedol 16.06.2013. Z vykonaného dokazovania
tiež vyplynulo, že v článkoch 4.1. a 4.4. zmluvy o dielo č. 2/duli-real/2013, predmetom ktorej boli práce
na dome Z. 3, sa strany dohodli na tom, že právo fakturovať vzniká dňom prevzatia dohodnutej časti
zhotoveného diela, pričom splatnosť faktúry je 30 dní od jej doručenia objednávateľovi. V článku 4.5.
zmluvy o dielo
č. 2/duli-real/2013, predmetom ktorej boli práce na dome Z. 3, sa strany dohodli aj na tom, že za
oneskorenú úhradu má zhotoviteľ právo požadovať úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý
deň omeškania objednávateľa. Žalobca vyfakturoval žalovanému 5.984,50 Eur za stavebné práce
vykonané na stavbe „Z. 3“ s tým, že ako dátum splatnosti faktúry uviedol 05.09.2013, ďalej vyfakturoval
žalovanému 1.740,08 Eur za stavebné práce vykonané na stavbe „Z. 3“ s tým, že ako dátum splatnosti
faktúry uviedol 07.11.2013 a tiež vyfakturoval žalovanému 225 Eur za stavebné práce vykonané na
stavbe „Z. 3“ s tým, že ako dátum splatnosti faktúry uviedol 09.11.2013. Súd prvej inštancie pri právnom
posúdení veci vychádzal z ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. a § 548 Obch. zák. a uviedol, že nakoľko
o nároku na zaplatenie istiny 18.277,35 Eur a o vzájomnej žalobe bolo už právoplatne rozhodnuté,
predmetom tohto sporu zostalo len rozhodovanie o úrokoch z omeškania a o nároku na náhradu trov
konania. K argumentu žalovaného, že úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne sú v rozpore s poctivým
obchodným stykom, uviedol, že aj keď táto sadzba prevyšuje zákonnú sadzbu úrokov z omeškania, jej
prevýšenie nie je natoľko výrazné, aby si vyžadovalo zásah súdu do zmluvnej voľnosti, a takáto sadzba
úrokov je v obchodnej praxi bežná. Pokiaľ ide o okamih splatnosti ceny za dielo, konštatoval, že ak sa
zmluvné strany na splatnosti ceny nedohodnú, platí, že cena je splatná až po úplnom vykonaní diela. Je
však možné, že zmluvné strany sa dohodnú na tom, že časť ceny diela sa stane splatnou aj pred úplným
ukončením diela, keď objednávateľ vypláca zhotoviteľa tak, že zaplatí mu podľa dohody cenu prác,
ktoré boli v určitom časovom období vykonané. Pokiaľ ide o práce na stavbe „Y. X,X v L.“, z rozsudku
tamojšieho súdu
č.k. 14Cb/37/2014-224 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 8Cob/239/2015-263 vyplynulo, že práce, ktoré žalobca vykonal na stavbe „Y. X,X v L.“, mali vady.
Vzhľadom na túto vadnosť podľa článku 6.4. ZoD žalovaný nemal právnu povinnosť uhradiť cenu diela,
pretože tento článok uvádza, že objednávateľ nie je povinný uhradiť vadne zrealizované dielo - teda v
podstate ide o prvú alternatívu určenia splatnosti ceny. Právna povinnosť zaplatiť zvyšnú časť ceny diela -



sumu 952,85 Eur žalovanému vznikla až po odstránení vád - k čomu došlo 28.01.2014. Pretože žalovaný
túto sumu žalobcovi nezaplatil, je zrejmé, že bol od 29.01.2014 v omeškaní s úhradou peňažného
záväzku a je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania
0,05 % denne (čo je 18,25 % ročne), nakoľko takáto výška úrokov z omeškania bola dohodnutá v článku
4.5. zmluvy o dielo. Nepriznal však úroky z omeškania z celého uplatňovaného základu 952,85 Eur,
lebo od tejto sumy bolo potrebné odpočítať sumy 300,70 Eur a 374,50 Eur ako preukázané náklady na
opravy prác po žalobcovi. Keďže suma 2 Eur bola do faktúry zahrnutá omylom, ani vo vzťahu k tejto
sume žalovaný nemohol byť
v omeškaní. Omeškanie žalovaného pritom trvalo do 23.04.2014, kedy žalovaný podal odpor, v ktorom
si okrem iného vyčíslil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.100 Eur. Pretože žalovaný týmto odporom
zároveň uplatnil túto svoju pohľadávku na započítanie, došlo tým
k zániku jeho záväzku na zaplatenie sumy 275,65 Eur; žalovaný zároveň prestal byť
v omeškaní so zaplatením sumy 275,65 Eur. Nakoľko Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení svojho
rozsudku č.k. 8Cob/239/2015-263 poukázal na to, že zmluvy upravujú spôsob fakturácie, vzhľadom na
takýto názor a tiež vzhľadom na článok 2.2. zmluvy o dielo
a na absenciu ustanovenia obdobného ustanoveniu 6.4. zmluvy 1/duli-real/2013, súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že v prípade ZoD č. 02/2013 ide o druhú alternatívu určenie okamihu vzniku nároku
na zaplatenie ceny. Cena za práce na stavbe „J. XXXX, V.“ bola teda splatná po skončení toho - ktorého
mesiaca (článok 2.2. zmluvy o dielo)
a faktúry č. 4/2012, 6/2013 a 8/2013 boli splatné najneskôr 03.07.2013, resp. 19.07.2013, resp.
05.09.2013. Pretože žalovaný sumy vyplývajúce z týchto faktúr žalobcovi nezaplatil do týchto termínov,
je zrejmé, že bol v omeškaní s úhradou peňažného záväzku a je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj
úroky z omeškania. Pokiaľ ide o základ 71,52 Eur, z rozsudku tamojšieho súdu č.k. 14Cb/37/2014-224
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/239/2015-263 vyplýva, že práce, ktoré
žalobca vykonal na stavbe „J. XXXX“, mali vady. Vzhľadom na výskyt týchto vád preto žalovaný v zmysle
§ 564 v spojení s § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka nemusel až do odstránenia vád zaplatiť tú časť
ceny, ktorá zodpovedala jeho nároku na zľavu - a teda nebol v omeškaní so zaplatením sumy 124,70
Eur (čo sú preukázané náklady na opravy prác po žalobcovi). Pretože náklady na opravy prevyšovali
neuhradených 71,52 Eur, žalovanému v skutočnosti nevznikla povinnosť zaplatiť 71,52 Eur, a preto
ani nebol v omeškaní s úhradou tejto sumy. Pokiaľ ide o základ 1.272,70 Eur, z rozsudku tamojšieho
súdu č.k. 14Cb/37/2014-224 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/239/2015-263
vyplýva, že práce, ktoré žalobca vykonal na stavbe „J. XXXX“ mali vady, preto žalovaný v zmysle § 564
v spojení s § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka nemusel až do odstránenia vád zaplatiť tú časť ceny,
ktorá zodpovedala jeho nároku na zľavu - a teda nebol v omeškaní so zaplatením sumy 53,18 Eur (t.j.
124,70 Eur mínus 71,52 Eur). Vo zvyšku 1.219,52 Eur však žalovaný v omeškaní
s úhradou bol, a súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal úroky z omeškania zo sumy 1.219,52 Eur
od 28.09.2013 (faktúra bola síce splatná už 19.07.2013, avšak žalobca žiadal úroky až od 28.09.2013).
Pokiaľ ide o faktúru č. 8/2013 na 132 Eur, vzhľadom na to, že cena opráv bola iba 124,70 Eur (teda
menšia ako súčet súm vyfakturovaných faktúrami 4/2012
a 6/2013), existencia vád nemá vplyv na povinnosť zaplatiť 132 Eur a súd preto žalobcovi priznal úroky z
omeškania zo sumy 132 Eur od 06.09.2013. Pokiaľ ide o výšku úrokov, priznal mu iba zákonné úroky z
omeškania - t.j. 9,50 % ročne, nakoľko v zmluve výška úrokov z omeškania dohodnutá nebola (v článku
6.1 zmluvy bola dohodnutá na 0,05 % denne iba zmluvná pokuta - žalobca sa však jednoznačne domáhal
úrokov z omeškania). Omeškanie žalovaného pritom trvalo do 23.04.2014, kedy žalovaný podal odpor,
v ktorom si okrem iného vyčíslil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.100 Eur. Pretože žalovaný týmto
odporom zároveň uplatnil túto svoju pohľadávku na započítanie, došlo tým k zániku jeho záväzku na
zaplatenie sumy 1.219,52 Eur a 132 Eur; a žalovaný zároveň prestal byť v omeškaní so zaplatením týchto
súm. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný tieto zmluvné
pokuty vyfakturoval alebo inak vyzval žalobcu na ich úhradu už pred podaním odporu, preto vychádzal
z toho, že tieto zmluvné pokuty neboli splatné pred podaním odporu. Pokiaľ ide o sumu 961,40 Eur za
práce vykonané na stavbe „L.
č. XXXX/XX, B.“, tento nárok žalobcovi nebol priznaný pre neunesenie dôkazného bremena. Ak teda
žalobcovi nebola priznaná istina, resp. aspoň jej časť, nie je mu možné priznať ani úroky z omeškania
z tejto istiny. Z tohto dôvodu žalobu čo do zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 961,40 Eur od
08.11.2013 do zaplatenia zamietol. Nakoľko Krajský súd v Trenčíne
v odsekoch 14 a 22 odôvodnenia rozsudku č.k. 8Cob/239/2015-263 poukázal na to, že zmluvy upravujú
spôsob fakturácie, vzhľadom na takýto názor odvolacieho súdu a s prihliadnutím na článok 2.2. zmluvy
o dielo súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v prípade ZoD č. 04/2013 ide o druhú alternatívu určenia



okamihu vzniku nároku na zaplatenie ceny. Cena za práce na stavbe „K. XXXX“ bola teda splatná
po skončení toho - ktorého mesiaca (článok 2.2. zmluvy o dielo). Faktúry č. 17/2013 a 15/2013 boli
teda splatné najneskôr 23.11.2013, resp. 07.11.2013. Pretože žalovaný sumy vyplývajúce z týchto faktúr
žalobcovi nezaplatil do týchto termínov, je zrejmé, že bol v omeškaní s úhradou peňažného záväzku a
je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd prvej inštancie však nepriznal úroky
z omeškania z celého uplatňovaného základu 3.469,41 Eur, nakoľko z rozsudku tamojšieho súdu č.k.
14Cb/37/2014-224 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 8Cob/239/2015-263 vyplynulo, že práce, ktoré žalobca vykonal na stavbe „K. XXXX“ mali vady.
Vzhľadom na výskyt týchto vád žalovaný v zmysle § 564 v spojení s § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka
nemusel až do odstránenia vád zaplatiť tú časť ceny, ktorá zodpovedala jeho nároku na zľavu - a teda
nebol v omeškaní so zaplatením sumy 228 Eur
(čo sú preukázané náklady na opravy prác po žalobcovi; pretože vady odstránila tretia osoba,
žalovanému ani dodatočne nevznikla povinnosť doplatiť žalobcovi túto sumu). Zo sumy 3.469,41 Eur je
však okrem sumy 228 Eur potrebné odpočítať aj sumu 40 Eur, ktorú žalovaný vyfakturoval žalobcovi dňa
16.09.2013 ako sankciu za nenosenie reflexných viest na stavbe „K. XXXX“. Pokiaľ teda ide o faktúru č.
15/2013, žalovaný bol v omeškaní iba zo sumou 3.201,41 Eur (3.469,41 Eur - 228 Eur - 40 Eur). Pokiaľ
ide o časť sumy
3.201,41 Eur - konkrétne o sumu 472,83 Eur, omeškanie žalovaného trvalo do 23.04.2014 -
v tento deň totiž žalovaný podal odpor, v ktorom si okrem iného vyčíslil nárok na zmluvnú pokutu vo výške
2.100 Eur. Pretože žalovaný týmto odporom zároveň uplatnil túto svoju pohľadávku na započítanie, došlo
tým k zániku jeho záväzku na zaplatenie sumy 472,83 Eur
a žalovaný zároveň prestal byť v omeškaní so zaplatením tejto sumy. Čo do sumy 2.728,58 Eur (3.469,41
Eur - 228 Eur - 40 Eur - 472,83 Eur) však bol žalovaný v omeškaní až do decembra 2016. Pokiaľ ide
o faktúru č. 17/2013 na 4.002,78 Eur, vzhľadom na to, že cena opráv bola iba 228 Eur (teda menšia
ako suma vyfakturovaná faktúrou 15/2013), existencia vád nemá vplyv na povinnosť zaplatiť 4.002,78
Eur, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania zo sumy 4.002,78 od 24.11.2013 do
zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úrokov, súd priznal iba zákonné úroky z omeškania - t.j. 9,50 %, resp. 9,25
% ročne, nakoľko v zmluve výška úrokov z omeškania dohodnutá nebola (v článku 6.1. zmluvy bola
dohodnutá iba zmluvná pokuta - žalobca sa však jednoznačne domáha úrokov z omeškania). Nakoľko
Krajský súd v Trenčíne v odsekoch 14 a 22 odôvodnenia rozsudku č.k. 8Cob/239/2015-263 poukázal
na to, že zmluvy upravujú spôsob fakturácie, vzhľadom na takýto názor súdu druhej inštancie (a s
prihliadnutím na článok 2.2. zmluvy o dielo) súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že v prípade ZoD č. 06-PD-/2012 ide o druhú alternatívu určenia okamihu vzniku nároku na
zaplatenie ceny. Cena za práce na stavbe „J. F. XXXXX“ bola teda splatná po skončení toho - ktorého
mesiaca (článok 2.2. zmluvy o dielo). Pretože v konaní bolo preukázané, že J. G. vykonal demontáž
lešenia (ktorú skutočnosť potvrdil svedok Y. - viď č.l. 174), prvoinštančný súd dospel k záveru, že J. G.
patrí odmena za demontáž lešenia, resp. vzhľadom na postúpenie pohľadávky už žalobcovi. Pretože
žalovaný dlh zaplatil až v decembri 2016, je zrejmé, že bol v omeškaní s úhradou sumy 235,20 Eur, preto
je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania zo sumy 235,20 Eur od 22.07.2013 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o výšku úrokov, súd prvej inštancie žalobcovi priznal iba zákonné úroky z omeškania, nakoľko
v zmluve výška úrokov z omeškania dohodnutá nebola (v článku 6.1. zmluvy bola dohodnutá iba zmluvná
pokuta - žalobca sa však jednoznačne domáha úrokov z omeškania). Nakoľko Krajský súd v Trenčíne v
odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že zmluvy upravujú spôsob fakturácie, vzhľadom na takýto
názor odvolacieho súdu a s prihliadnutím na článok 2.2 zmluvy o dielo súd prvej inštancie vychádzal z
toho, že v prípade ZoD č. 22112012Dulka/2012 ide o druhú alternatívu určenia okamihu vzniku nároku
na zaplatenie ceny. Pretože v konaní bolo preukázané, že J. G. nalepil EPS a vykonal kotvenie a
armovanie (ktorú skutočnosť potvrdil svedok Y. - viď č.l. 174), súd dospel k záveru, že J. G. patrí odmena
za demontáž lešenia, resp. vzhľadom na postúpenie už žalobcovi. Pretože žalovaný dlh zaplatil až v
decembri 2016, je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou sumy 1.069,43 Eur a je preto povinný
zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania; a to zo sumy 1.069,43 Eur od 15.07.2013 do zaplatenia. Pokiaľ
ide o výšku úrokov, súd priznal iba zákonné úroky z omeškania, nakoľko v zmluve výška úrokov z
omeškania dohodnutá nebola (v článku 6.1. zmluvy bola dohodnutá iba zmluvná pokuta - žalobca sa
však jednoznačne domáha úrokov z omeškania). Pokiaľ ide
o stavbu „Z. X“, súd prvej inštancie konštatoval, že práva a povinnosti strán sú upravené takou istou
formulárovou zmluvou, akou sú upravené práva a povinnosti strán ohľadom prác na stavbe „Y. X,X v
L.“ (viď č.l. 5 a č.l. 42). Aj zmluva týkajúca sa stavby „Z.“ teda obsahovala článok 6.4., v zmysle ktorého
objednávateľ nie je povinný uhradiť vadne zrealizované dielo. Prvoinštančný súd poukázal na to, že
svedok Y. potvrdil, že na tomto diele sa vyskytli vady spočívajúce v zašpinení lodžie



a nevyčistení dlažby. Hoci išlo o triviálnu vadu, - aj taká vada spôsobuje to, že v zmysle článku 6.4.
žalovaný nebol povinný zaplatiť cenu diela až do odstránenia tejto vady. Existenciu vady takéhoto
charakteru na stavbe „Z.“ nakoniec potvrdil aj žalobca. Keďže žalobca sa domáhal úrokov z omeškania,
bolo jeho povinnosťou preukázať skutočnosť navodzujúcu žalované právo. Vzhľadom na článok 6.4.
zmluvy teda povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že k odstráneniu vád došlo už v novembri 2013 (práve
od novembra totiž žalobca žiada úroky z omeškania) - čo však žalobca nepreukázal a teda nepreukázal
ani to, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela už v novembri 2013. Keďže žalobca, na
ktorom je dôkazné bremeno, nepreukázal (napríklad preberacím protokolom), že vady odstránil už skôr,
súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dielo bolo bezvadné od 16.03.2015. Cena diela bola teda splatná
16.03.2015 a k omeškaniu došlo 17.03.2015. V súvislosti
s faktúrami č. 9/2013, 13/2013 a 16/2013 preto priznal úroky z omeškania až od 17.03.2015 s tým,
že výška úrokov z omeškania bola dohodnutá v článku 4.5. zmluvy o dielo na 0,05 % denne. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca si uplatňoval 18.319,35 Eur a bol
úspešný vo výške 14 188,05 Eur; pomer úspechu a neúspechu bol
77,45 % ku 22,55 %, teda žalobca má právo na náhradu 54,9 % trov potrebných na účelné uplatňovanie
práva.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaný.

3. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovanie mu procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
nerešpektoval právny názor a pokyn odvolacieho súdu vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
ako odvolacieho súdu zo dňa 28.09.2016 č. k. 8Cob/239/2015-263, ktorým zrušil skorší rozsudok súdu
prvej inštancie v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 8.035,99 Eur od 07.03.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania 9,5 % ročne
zo sumy 6.152,06 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia ako aj v časti výroku o náhrade trov konania a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie v novom konaní o nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vôbec neskúmal moment vzniku záväzku žalovaného zaplatiť
žalobcovi cenu za vykonané práce a v nadväznosti na to ani moment určenia začiatku omeškania s
plnením peňažného záväzku. Prvoinštančný súd totiž bez vykonania potrebného dokazovania prevzal
záver o momente vzniku jednotlivých záväzkov len z faktúr vystavených žalobcom i napriek tomu, že
on, žalovaný ich rozporoval. Súd prvej inštancie teda vôbec nevykonal dokazovanie za účelom zistenia
momentu vzniku záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu za vykonané práce, čo súviselo s určením
momentu začiatku vzniku omeškania so splnením peňažného záväzku. Žalovaný poukázal na jednotlivé
zmluvy, a to na zmluvu o dielo č. 2/duli-real/2013 zo dňa 24.06.2013, na zmluvu
o dielo č. 1/duli-real/2013 zo dňa 27.03.2013, na zmluvu o dielo č. 2/2013 zo dňa 20.05.2013, na zmluvu
o dielo č. 5/2013 zo dňa 09.08.2013, na zmluvu o dielo č. 4/2013 zo dňa 09.08.2013, na zmluvu o
dielo č. 22112012Dulka/2012 zo dňa 22.11.2012, na zmluvu o dielo č. 27082012Dulka/2012 zo dňa
27.08.2012, na zmluvu o dielo č. 06-PD/2012 zo dňa 02.07.2012 a zdôraznil, že podľa predmetných
zmlúv malo byť vykonanie prác, ktoré zhotoviteľ fakturoval, potvrdené objednávateľom v stavebnom
denníku alebo v inom dohodnutom doklade. Poukázal na to, že žalobca síce v priebehu konania predložil
faktúry, avšak pri každej absentuje potvrdenie skutočne vykonaných prác ním ako objednávateľom,
a to či už v stavebnom denníku alebo v inom dohodnutom dokumente. Žalovaný poukázal na to, že
touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho potom nemohol bez
pochybnosti určiť správny moment vzniku nároku na zaplatenie jednotlivých súm. Súd prvej inštancie
vôbec neskúmal, či jednotlivé faktúry sú vystavené v zmysle dohôd uzatvorených medzi stranami sporu,
či dátum dodania na nich zodpovedá skutočne dňu, kedy vznikol nárok na zaplatenie časti diel a či
povaha práv v nich uvedená zodpovedá prácam odsúhlasených ním ako objednávateľom. Žalovaný
ďalej namietol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nemal rovnaký prístup pri posudzovaní obdobnej
skutočnosti - vzniku omeškania u oboch strán sporu, keď pri omeškaní žalovaného mu postačovala
jednostranná a bez potvrdeného súpisu vystavená faktúra žalobcu, no pokiaľ išlo o omeškanie
žalobcu, nestačilo mu ani riadne zdôvodnené a riadne preukázané omeškanie žalobcu s včasným
ukončením diela na základe zmlúv o dielo 2/duli-real/2013 a 1/duli-real/2013, kde on, žalovaný žiadal ako
objednávateľ zmluvnú pokutu 0,05 % denne z ceny prác z dôvodu omeškania žalobcu ako zhotoviteľa.
Žalovaný poukázal na čl. 6 ods. 1 CSP zaručujúci stranám sporu v konaní rovnaké postavenie
a uviedol, že súd prvej inštancie zásadu rovnosti strán sporu porušil, lebo obdobnú skutočnosť



posúdil odlišne. Podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nemá náležitosti
zákonom vyžadované, pokiaľ ide o jeho odôvodnenie, čo vzhľadom na ustálenú konštantnú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatujúcu povinnosť všeobecných súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie, taktiež zakladá dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku. Žalovaný zastával názor,
že žalobca riadne nepreukázal svoj nárok, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho zisteného
skutkového stavu a je vecne nesprávne, preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie len v časti výroku, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 4.186,98 Eur od 17.03.2015 do
zaplatenia, úroky z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 1.740,08 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia a úroky
z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 225 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia. Uviedol, že namieta priznaný
deň, od ktorého súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť úroky z omeškania z uvedených súm,
ktoré sa týkali diela - rekonštrukcie balkónov - Z. 3, V.. Žalobca poukázal na to, že dielo bolo realizované
v mesiacoch júl až október 2013 a svoje nároky si uplatnil faktúrami č. 9, č. 13
a č. 16/2013, ktoré boli splatné dňa 05.09.2013, dňa 07.11.2013 a dňa 09.11.2013, od ktorého momentu
požaduje aj úroky z omeškania. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol tak, že mu priznal úroky z omeškania
až od 17.03.2015, pričom vychádzal z výpovede svedka
p. Y. - stavbyvedúceho žalovaného, ktorý uviedol, že na tomto diele sa vyskytli vady spočívajúce v
znečistení lodžie a nevyčistení dlažby. Žalobca zdôraznil, že toto tvrdenie žalovaného nebolo ničím
preukázané, nebol uvedený rozsah údajných čistiacich prác, on nebol vyzvaný na odstránenie týchto
vád, žalovaný si nikdy neuplatnil náhradu nákladov vynaložených na ich odstránenie. Žalobca uviedol,
že p. Y. tieto okolnosti uviedol pri všeobecnom výsluchu týkajúceho sa stavby Z. 3, V., pričom konateľ
žalovaného pripustil takéto znečistenie s tým, že toto bolo odstraňované a odstraňovanie prebiehalo
tak, že zo zoznamu prevzatým od p. Y. chodil po jednotlivých bytoch a podľa požiadavky vlastníkov
bytov dočisťoval nimi požadované kusy dlažby či omietky, ktorú prípadne aj premaľoval v prípade
nemožnosti očistenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že existenciu vád
takéhoto charakteru na stavbe Z. 3, V. potvrdil napokon aj sám žalobca. Žalobca však v súvislosti s týmto
konštatovaním uviedol, že absolútne popiera, že by v priebehu celého konania bol potvrdil zanechanie
alebo existenciu nejakej vady na dotknutom diele po jeho dokončení v októbri 2013. Zo zápisnice o
pojednávaní takéto údajné tvrdenie žalobcu nevyplýva. Výsluch p. Y. bol vykonaný v novembri 2014,
sudca sa na túto skutočnosť žalobcu pýtal 30.03.2015, pričom žalobca nevedel, o aké odstraňovanie
znečisťovania v marci 2015 malo ísť a pri svojej odpovedi vychádzal z vedomosti o odstraňovaní nečistôt
v októbri 2013. Rozhodne však nepotvrdil, že by si bol vedomý neodstránenia znečistenia. Ak právny
zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 30.03.2015 uviedol, že žalovaný odovzdal dielo Z. 3, V.
svojmu zákazníkovi - spoločenstvu vlastníkov bytov už dňa 08.10.2013, korešponduje to s tvrdením jeho,
žalobcu o tom, že práce na tejto stavbe dokončil na prelome septembra a októbra 2013, takže najneskôr
dňa 08.10.2013 muselo byť predmetné dielo prevzaté žalovaným, inak by ho ten nemohol odovzdať
spoločenstvu vlastníkov bytov. Žalobca ďalej poukázal na to, že tvrdenie žalovaného o údajných vadách
je účelové, lebo znečistenie predstavuje zjavnú vadu a je nepravdepodobné, že by až po roku a piatich
mesiacoch od dátumu odovzdania diela zákazníkovi žalovaného tieto vady žalovaný zistil. Žalobca
bol názoru, že súd by nemohol priznať žalovanému práva zo zodpovednosti za vady za dielo, keďže
žalovaný mu ich neoznámil bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť s poukazom na ust. §
562 ods. 2 Obch. zák. Okrem toho, ak by aj žalovaný svoje tvrdenie o údajných vadách preukázal,
jeho právo by nemohlo požívať právnu ochranu, lebo odporuje zásadám poctivého obchodného styku,
nakoľko tak triviálna vada akou je špina a neporiadok, ktorá je zjavná a bez ťažkosti odstrániteľná, je vo
vzťahu k právu žalobcu na úrok z omeškania za dlhé obdobie čakania na odmenu za vykonané dielo vo
veľkom nepomere. Súd prvej inštancie preto na takúto obranu žalovaného nemal prihliadnuť. Pretože
žalovaný podľa názoru žalobcu neuniesol dôkazné bremeno o existencii údajných vád predmetného
diela, súd prvej inštancie pochybil, keď mu nepriznal úroky z omeškania od splatnosti príslušných faktúr
do zaplatenia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku
týkajúceho sa úrokov z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
vo výške 18,25 % ročne zo sumy 4.186,98 Eur od 05.09.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo
výške 18,25 % ročne zo sumy 1.740,08 Eur od 07.11.2013 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške
18,25 % ročne zo sumy 225 od 09.11.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.



5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s jeho
argumentáciou. Opätovne poukázal na jednotlivé zmluvy, ktoré upravovali zmluvné vzťahy medzi
žalobcom a žalovaným, a to okrem iného aj spôsob fakturácie a vznik jednotlivých nárokov na zaplatenie
súm. Žalovaný zdôraznil, že nakoľko žalobca ani k jednej z faktúr nepripojil potvrdenie skutočne
vykonaných prác, a to či už v stavebnom denníku alebo v inom dohodnutom dokumente, nepreukázal
moment vzniku nároku na zaplatenie ceny diela alebo jej časti, a teda ani moment vzniku jeho omeškania
so zaplatením fakturovaných súm.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu písomne nereagoval.

8. Krajský súd v Trenčíne v priebehu odvolacieho konania uznesením zo dňa 16.05.2018, č. k.
8Cob/188/2017-332 pripustil na návrh žalobcu - spoločnosti duli-real, s.r.o. so sídlom
Ul. Slovenského národného povstania 9/25, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 45 644 462, aby do konania
na jeho miesto vstúpil ako žalobca J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. II XXX/XX, G. nad Y.. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2018.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd následne prejednal vec na základe podaných odvolaní podľa
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolania nie sú opodstatnené a že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že v spore, predmetom ktorého bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny za
vykonané stavebné práce vo výške 18.319,35 Eur s 18,25 % - ným úrokom z omeškania a vzájomný
nárok žalovaného na zaplatenie 1.720,65 Eur, bolo už rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 14Cb/37/2014-224 zo dňa 30. marca 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 8Cob/239/2015-263 zo dňa 28. septembra 2016 čiastočne právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu
na zaplatenie 18.319,35 Eur tak, že konanie v časti o zaplatenie 42 Eur bolo zastavené pre späťvzatie
žaloby, žalobcovi bolo prisúdených z titulu ceny za vykonané práce 14.188,05 Eur, vo zvyšku bola
jeho žaloba zamietnutá a zamietnutá bola aj vzájomná žaloba žalovaného s tým, že žiadnej zo strán
sporu nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Predmetom sporu tak zostal len nárok žalobcu
na zaplatenie úroku z omeškania a na náhradu trov konania, nakoľko Krajský súd v Trenčíne ako
odvolací súd vyššie uvedeným rozsudkom zrušil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k.
14Cb/37/2014-224 zo dňa 30. marca 2015 v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania a v časti výroku o náhrade trov konania s odôvodnením, že je potrebné zaoberať sa
dojednaním zmluvných strán o úroku z omeškania pre prípad omeškania s úhradou faktúr obsiahnutých
v jednotlivých zmluvách o dielo a tiež momentom vzniku omeškania žalovaného s plnením peňažného
záväzku.

11. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanie veci v rozsahu zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu predniesli svoje návrhy,
označili dôkazy a k veci sa vyjadrili. Následne prvoinštančný súd rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie
úrokov z omeškania napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením, z odôvodnenia ktorého
je zrejmé, že s odkazom na ust.
§ 548 Obch. zák. a § 369 ods. 1 Obch. zák. vychádzal z dohôd o splatnosti ceny za vykonané práce
a o výške úroku z omeškania.

12. Argumentácia žalovaného v odvolaní proti napadnutému rozsudku spočívala v tom, že prvoinštančný
súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vychádzal len z údajov
uvedených vo faktúrach vystavených žalobcom, a to bez toho, aby predmetné faktúry podrobil skúmaniu
s ohľadom na správne určenie momentu vzniku nároku na zaplatenie jednotlivých súm.

13. Odvolací súd sa s odvolacími námietkami žalovaného nestotožnil. Vychádzajúc z obsahu spisu a z
odôvodnenia napadnutého rozsudku, je nepochybné, že súd prvej inštancie pri určení splatnosti ceny
za práce vykonané žalobcom vychádzal v zmysle ust. § 548 Obch. zák. z obsahu jednotlivých zmlúv



o dielo s tým, že pri jednotlivých nárokoch žalobcu vyúčtovaných faktúrami zohľadnil preukázané vady
poskytnutého plnenia a okamih vzniku omeškania s úhradou fakturovaného plnenia určil až od momentu
odstránenia vadného plnenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie posúdil opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie tej - ktorej
faktúry v nadväznosti na obsah príslušnej zmluvy o dielo a zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, v akom
rozsahu, za aké obdobie a z akého dôvodu patrí žalobcovi úrok z omeškania a v akej výške. Pokiaľ
žalovaný namietal, že podmienkou pre úhradu faktúr vystavených žalobcom bolo v zmysle jednotlivých
zmlúv o dielo potvrdenie skutočne vykonaných prác žalovaným v stavebnom denníku alebo v inom
dohodnutom dokumente, čo súd prvej inštancie vôbec neskúmal, odvolací súd uvádza, že o samotnom
nároku žalobcu na zaplatenie ceny vykonaných prác je už právoplatne rozhodnuté a pri posudzovaní
samotného nároku na cenu za dielo sa súdy vysporiadali s otázkou rozsahu poskytnutého plnenia i
s okolnosťami vád vykonaných prác. Je teda nepochybné, že žalobca fakturované plnenie poskytol v
rozsahu zodpovedajúcom prisúdenej sume 14.188,05 Eur. Ak z vykonaného dokazovania nevyplynulo
preukázateľné omeškanie žalobcu so splnením jeho záväzkov okrem už skôr konštatovaných vád
a ich odstránenia, odvolací súd je názoru, že okamih omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých
faktúr je stanovený správne a skutkové zistenia prvoinštančného súdu majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný svoje námietky k
okolnosti určenia vzniku omeškania formuloval len všeobecne, bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom
súd prvej inštancie pochybil pri jednotlivých nárokoch pri ustálení okamihu omeškania s platením ceny
za vykonané práce. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že ak z vykonaného dokazovania
nevyplynuli také skutkové zistenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobca fakturoval nedôvodne
(okrem preukázaného vadného plnenia, na ktoré súd prihliadol), rozhodnutie súdu prvej inštancie o
povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 275,65 Eur od 29.01.2014
do 23.04.2014, úroky
z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 1.219,52 Eur od 28.09.2013 do 23.04.2014, úroky
z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 132 Eur od 6.9.2013 do 23.4.2014, úroky z omeškania
9,5 % ročne zo sumy 472,83 Eur od 08.11.2013 do 23.4.2014, úroky z omeškania 9,5 % ročne zo sumy
2.728,58 Eur od 08.11.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 4.002,78 Eur
od 24.11.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 235,20 Eur od 22.7.2013 do
zaplatenia, úroky z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 1.069,43 Eur od 15.07.2013 do zaplatenia, úroky
z omeškania 18,25 % ročne zo sumy 4.186,98 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania
18,25 % ročne zo sumy 1.740,08 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 18,25 % ročne
zo sumy 225 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia je vecne správne.

14. Ako vecne správny odvolací súd vyhodnotil aj rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti
výroku čo do zvyšných úrokov z omeškania. Žalobca, ktorý rozsudok napadol odvolaním v tejto
časti, argumentoval tým, že žalovaný nepreukázal existenciu vád spočívajúcich v znečistení lodžie a
nevyčistení dlažby. Spochybnil výpoveď svedka Y. a poukazoval na to, že ak žalovaný odovzdal dielo
„Z. 3, V.“ svojmu zákazníkovi (spoločenstvu vlastníkov bytov) dňa 08.10.2013, najneskôr k uvedenému
dátumu muselo byť dielo prevzaté žalovaným od neho ako zhotoviteľa. Odvolací súd k odvolacím
námietkam žalobcu uvádza, že súd prvej inštancie pri posúdení momentu vzniku nároku žalobcu na
zaplatenie ceny diela vychádzal tak, ako v prípade ostatných diel, aj pri diele Z. X V., z obsahu
zmluvy o dielo č. 2/duli-real/2013 a z ďalších dôkazov produkovaných stranami sporu. Ako vyplýva
zo svedeckej výpovede J. Y. vypočutého na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 05.11.2014,
žalobca práce na tejto stavbe spočívajúce v obnove balkónov síce vykonal, ale s vadami spočívajúcimi
v znečistení vnútorných stien lodžie, v nevyčistení dlažby na balkónoch a v znečistení podlahy v
spoločných priestoroch bytového domu. Žalovaný tvrdil, že žalobca tieto vady plnenia odstránil až
začiatkom roku 2015. Žalobca tvrdil, že dielo bez vád dokončil na prelome mesiacov september - október
2013, kedy vykonal aj očistenie znečistených priestorov, na svoje tvrdenie o týchto skutočnostiach však
dôkazy nepredložil. Pokiaľ za uvedenej situácie súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca bol povinný
preukázať ním tvrdenú skutočnosť, čo však neurobil, preto nebolo možné na základe takto zisteného
skutkového stavu vyvodiť záver o omeškaní žalovaného už od roku 2013, jeho záver má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Pre posúdenie momentu odovzdania diela bez vád a s tým spojeného práva
na zaplatenie ceny diela v zmysle zmluvy o dielo č. 2/duli-real/2013 je podľa názoru odvolacieho súdu
právne bezvýznamné, či spoločenstvo vlastníkov bytov prevzalo stavbu od žalovaného, nakoľko vzťah
medzi nimi vznikol na základe inej zmluvy, než medzi žalobcom a žalovaným. Povinnosť uniesť v spore
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach platilo v danom prípade rovnako pre žalovaného i pre žalobcu.



15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami
ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a konštatuje jeho správnosť
(§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe vykonaného dokazovania a
jeho právne posúdenie má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov. Odvolací súd preto potvrdil
napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
vrátane výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 54,90 %.

16. O trovách odvolacieho konania týkajúceho sa konania o zaplatenie úrokov z omeškania rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pretože obe strany sporu mali v odvolacom konaní o zaplatenie úroku z omeškania
úspech len čiastočný.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).