Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/35/2015 z 21. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. októbra 2015, sp. zn. 11Co/35/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8710202597.2 Krajský súd Prešov | 11Co/35/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8710202597.2 | 2015-10-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d22a102-b722-4594-97ba-8aa339d6864e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8710202597.2 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710202597 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8710202597.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Credium Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 36 845 490, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. T., bývajúci v P., Ul. F. XXXX/XX, toho času vo F., Ul. F. XX/XX, o zaplatenie 5.013,70 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/163/2011-167 zo dňa 19.9.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/163/2011-173 zo dňa 15.1.2015 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,60 eur s úrokom z omeškania 10 % ročne od 3.1.2009 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mení rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy prvostupňového konania na súdnom poplatku 311,50 eur a na trovách právneho zastúpenia 2.795,91 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 3.1.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Následne opravným uznesením súd prvého stupňa opravil záhlavie v časti označenia predmetu konania na jeho správne znenie, a to, že ide o zaplatenie sumu 5.013,60 eur a tiež opravil výrokovú časť rozsudku na jeho správne znenie, a to: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 3.1.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku 311,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.005,45eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.194,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy od 3.1.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že žalobca ako kupujúci a súčasne leasingový prenajímateľ uzatvoril dňa 8.9.2005 s pôvodným leasingovým nájomcom U. P. kúpnu leasingovú zmluvu č. 05/052/254, predmetom ktorej bol finančný prenájom motorového vozidla zn. Škoda Fabia 1,4 Sport line hatchback, rok výroby 2005. Dňa 22.5.2007 uzavrel žalobca so žalovaným ako novým leasingovým nájomcom zmluvu o prevode leasingovej zmluvy, pričom v zmysle tejto prešli práva a povinnosti z pôvodného nájomcu na žalovaného. Splátka leasingu podľa splátkového kalendára bola určená sumou 259,82 eur mesačne. Počas trvania zmluvného vzťahu žalovaný uhradil len 30,9 leasingových splátok, v dôsledku čoho žalobca dňa 31.7.2008 od uzavretej zmluvy odstúpil s tým, že v zmysle tejto vyúčtoval náklady súvisiace s predčasným ukončením leasingovej zmluvy. Súd dňa 30.1.2012 rozhodol rozsudkom tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5.013,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 3.1.2009 do zaplatenia a tiež na náhradu trov konania. Po odvolaní podanom žalovaným odvolací súd uznesením z 3.10.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a na základe tohto zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako predávajúci a súčasne leasingový prenajímateľ uzavrel dňa 8.9.2005 leasingovú zmluvu č. 05/052/254 s leasingovým nájomcom U. P.. Predmetom leasingu bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia 1,4 Sport line hatchback, rok výroby 2005 a uvedený nájomca sa zaviazal hradiť mesačne splátky vo výške 7.795,- Sk (258,74 eur). Dňa 22.5.2007 žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o prevode leasingovej zmluvy č. 05/052/254, v dôsledku čoho prešli práva užívať predmet leasingu a súčasne povinnosť platiť dohodnuté mesačné splátky na žalovaného s tým, že v zmysle splátkového kalendára sa žalovaný zaviazal platiť mesačné splátky vo výške 259,82 eur mesačne, vždy k 7. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom júnom 2007 s úhradou poslednej splátky 7.9.2010. V zmysle preberacieho protokolu, žalovaný dňa 22.5.2007 prevzal predmet leasingu, vrátane kľúčov a potrebných dokladov. Nakoľko žalovaný neplnil dohodnuté podmienky, oznámením zo dňa 31.7.2008 žalobca od zmluvy odstúpil a žalovaného vyzval na okamžité sprístupnenie predmetu leasingu. Žalobca uplatnený nárok špecifikoval tak, že čiastkový nárok vo výške 527,54 eur predstavuje súčet neuhradených leasingových splátok v lehote ich splatnosti. Suma 110,- eur bola žalobcom uplatnená v zmysle čl. 11 bod 4 obchodných podmienok, ako sankcia za omeškanie s platením leasingových splátok a bola určená ako úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne za každú nezaplatenú splatnú splátku od lehoty splatnosti dohodnutej v splátkovom kalendári až do odstúpenia od zmluvy. Sumu 71,10 eur si žalobca uplatnil ako neuhradené náklady agentúry v zmysle čl. 12 bod 4 obchodných podmienok, išlo o náklady spojené s pokusom o odobratie predmetu leasingu, ktoré v zmysle zmluvy má povinnosť uhradiť leasingový nájomca. Z titulu škody na majetku, stanovenej ako rozdiel medzi zostávajúcou istinou a škodou, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy podľa čl. 13. bod 1 obchodných podmienok si žalobca uplatnil nárok na úhradu sumy 4.486,06 eur. Žalobca k požadovanej sume uviedol, že zostávajúca istina predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého leasingu a splatenej istiny počas trvania zmluvného vzťahu. Výsledná suma predstavuje súčet istín zo splátkového kalendára počnúc 35. splátkou až do konca. Vzhľadom na to, že napriek výzve na odovzdanie predmetu leasingu žalovaný osobné motorové vozidlo žalobcovi neodovzdal, trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 25.7.2011 č.k. 6T/89/2011-118 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu uloženého trestu na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Poškodený - žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-súdne konanie. Žalovaný v rámci účastníckeho výsluchu uviedol, že napriek právoplatnému odsúdeniu za prečin sprenevery, bol uznesením zo dňa 7.3.2013 amnestovaný. Už v rámci trestného konania dokladal komunikáciu so žalobcom s tým, že vozidlo ako predmet leasingu chce vrátiť a v rámci konečného vyúčtovania jeho hodnotu započítal. Žiadal, aby súd žalobcu vyzval na poskytnutie súčinnosti pri prevzatí a ohodnotení vozidla. Po výzve právnemu zástupcovi žalobcu, tento súdu oznámil, že sa prevzatiu vozidla nikdy nevyhýbal a jeho primárnym cieľom bolo získanie vozidla do vlastnej dispozície, čím by sa znížili ním uplatňované nároky, avšak doteraz k prevzatiu vozidla nedošlo, nakoľko žalovaný nikdy vozidlo na prevzatie nepristavil. S najväčšou pravdepodobnosťou vozidlo užíva a znižuje jeho hodnotu. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku citoval ustanovenie § 489 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ďalej ustanovenie § 663, ustanovenie § 664, ustanovenie § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s omeškaním peňažného záväzku ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania podľa citovanej právnej úpravy mal za preukázané, že základ nároku žalobcu je daný. Čo sa týka jednotlivých čiastkových nárokov, v tomto smere mal súd za to, že je možné priznať žalobcovi nárok na úhradu sumy 527,54 eur z titulu neuhradených leasingových splátok, ktoré predstavujú sumu vypočítanú ako súčet neuhradených splátok od poslednej uhradenej splátky do odstúpenia od zmluvy. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil celkom 32 pravidelných mesačných splátok a časť 33. splátky, pričom do dňa odstúpenia od zmluvy boli splatné a neuhradené dve splátky po 259,83 eur a časť splátky vo výške 7,88 eur. Tomuto nároku súd v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za to, že žalobca riadne špecifikoval a odôvodnil i preukázal tento nárok. Ďalej súd priznal žalobcovi sumu 4.486,06 eur ako škodu na majetku, stanovenú ako rozdiel medzi zostávajúcou istinou a škodou, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy podľa čl. 13. bod 1 obchodných podmienok. V tomto smere mal súd za to, že tento nárok bol žalobcom riadne preukázaný a odôvodnený. Čo sa týka uplatneného príslušenstva súd žalobcovi priznal nárok na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške 10 % ročne. Napriek pokynu odvolacieho súdu zaoberať sa deklarovanou snahou žalovaného vydať vozidlo a započítať jeho hodnotu v rámci konečného vyúčtovania z dôvodov na strane žalovaného k tomuto nedošlo, nakoľko tento vozidlo žalobcovi nevydal, neoznámil ani miesto, kde sa vozidlo nachádza, čím proces odovzdania a prevzatia vozidla zmaril. S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol o nárokoch žalobcu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a žiadal tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby bolo nariadené žalobcovi vyčísliť len dlžnú sumu po odrátaní zostatkovej hodnoty vozidla z doby, kedy sa tento spor začal. Ďalej uviedol, že od začiatku, to znamená od prvého dňa, kedy vypovedal pred vyšetrovateľom OR PZ v Poprade, s ním plne spolupracoval a jasne niekoľkokrát zdôraznil, že nemá problém s odovzdaním vozidla v predmetnom spore, ale odovzdá ho len v prípade, že leasingová spoločnosť hodnotu vozidla odráta z dlžnej sumy a vyčísli sumu po odrátaní tejto hodnoty. Doteraz sa tak nestalo a žalobca trvá na zaplatení celej hodnoty vozidla, vrátane dlžnej sumy aj napriek tomu, že požiadal súd o súčinnosť pri stanovení dlžnej sumy po odrátaní zostatkovej hodnoty vozidla. Uviedol, že odmieta vrátiť vozidlo a zaplatiť pritom celú sumu. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich písomných podaniach. Skutočnosti uvádzané žalovaným boli predmetom konania na prvostupňovom súde, ktorý sa nimi v dostatočnej miere vyporiadal, náležite zistil skutkový stav a vec správne posúdil. Žalobca mal za to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, o ktorých by súd prvého stupňa nerozhodol. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V danom prípade žalovaný namietal len tú okolnosť, že z uplatnených nárokov je treba odpočítať zostatkovú hodnotu vozidla, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že žalovaný vozidlo žalobcovi doteraz neodovzdal, hoci podľa čl. 13 bod 2 Obchodných podmienok pre finančný prenájom motorových vozidiel spoločnosti OTP leasing, a.s., leasingový nájomca je povinný pri odstúpení od zmluvy motorové vozidlo odovzdať leasingovému prenajímateľov spôsobom určeným v týchto obchodných podmienkach. Podľa čl. 12 bod 4 obchodných podmienok, pri vrátení predmetu leasingu leasingovému prenajímateľovi bez ohľadu na jeho dôvod, musí byť motorové vozidlo nájomcom uvedené do riadneho funkčného a bezvadného stavu, čisté a spolu so všetkými kľúčmi, dokladmi a príslušenstvom. Deň vrátenia a miesto jeho uskutočnenia stanoví leasingový prenajímateľ. Náklady vrátenia a všetky náklady súvisiace znáša leasingový nájomca. Podľa čl. 12 bod 5 obchodných podmienok, o vrátení motorového vozidla spíšu jeho účastníci protokol, v ktorom uvedú najmä stav predmetu leasingu. V zmysle týchto ustanovení žalovaný nepostupoval, a preto ani nebolo možné znížiť nárok žalobcu o zostatkovú hodnotu motorového vozidla. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ide o synalagmatický záväzok v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr, alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred môže svoje plnenie odoprieť až do doby, keď bude poskytnuté, alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že žalovaný sa môže domáhať odpočítania zostatkovej hodnoty vozidla od nárokov žalobcu len za predpokladu, že splní svoj záväzok vrátiť motorové vozidlo alebo je pripravený splniť tento záväzok. V priebehu konania však žalovaný nepreukázal ani len pripravenosť tento záväzok splniť (viď konanie vo veci 6T/89/2011), a preto nebolo možné zostatkovú hodnotu vozidla odpočítať od uplatnených nárokov žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením vo výroku o náhrade trov konania, keď vychádzal z toho, že pri tarifnej hodnote 5.194,70 eur je tarifná odmena 180,93 eur a túto priznal za 8 úkonov právnej služby, a to za prípravu a prevzatie veci zo dňa 24.1.2010, pokus o zmier z 5.2.2010, podanie žaloby 5.3.2010, účasť na pojednávaní 4.11.2011, vyjadrenie na odvolanie z 22.8.2012, účasť na pojednávaní 3.10.2013, 17.1.2014 a 19.9.2014, spolu 1.447,44 eur, k tomu režijný paušál 3x po 7,21 eur, 1x po 7,41 eur, 1x po 7,63 eur, 1x po 7,81 eur a 2x po 8,04 eur, spolu 60,56 eur, celkove trovy právneho zastúpenia 1.508,- eur, k tomu 20 % DPH 301,60 eur, spolu 1.809,60 eur. Ďalej cestovné za účasť na pojednávania M. - P. - M. vo výške 367,01 eur a náhrada za stratu času vo výške 619,30 eur, celkove trovy 2.795,91 eur. Žalobcovi ďalej bola priznaná aj náhrada za zaplatený súdny poplatok vo výške 311,50 eur. Z uvedených dôvodov preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, avšak neuplatnil náhradu trov konania, a preto mu táto priznaná nebola. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.