Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/9/2017 z 22. 2. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. februára 2017, sp. zn. 41CoE/9/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6716206584.1
Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/9/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6716206584.1 | 2017-02-22 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, OZ, § 52 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a81eb63-5f44-485f-b96b-f57c172ef59b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6716206584.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716206584
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716206584.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej
veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX, XXX XX H., o vymoženie pohľadávky 1.350,16 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD.., Exekútorský úrad so sídlom P.O.Box 142, 977 01 Brezno, pod sp.
zn. EX 233/16, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/235/2016-22
zo dňa 4. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/235/2016-22 zo dňa 4. augusta 2016             z r u š u j
e   a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 19Er/235/2016-22 zo dňa 4. augusta 2016 žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa
26.05.2016 zamietol.

2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok  Rozhodcovského
súdu Victoria Arbiter, so sídlom Žilina, sp. zn. RK-PC-359/05/15 zo dňa 19.11.2015. Rozhodcovský
súd si založil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť danú vec na podklade Rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX  uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 25.11.2013. Zistil, že oprávnený a povinný
uzavreli dňa 25.11.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

3. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože mal preukázané, že
povinný mal vo vzťahu vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri
uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného dôvodu na predmetnú vec aplikoval ustanovenia ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

4. V posudzovanej veci konštatoval, že predmetná rozhodcovská zmluva bola koncipovaná ako
samostatná zmluva, na samostatnej listine, nie ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle
ktorej veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a
vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Taktiež je v nej uvedené, že
dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Napriek týmto vyhláseniam
súd prvej inštancie vyslovil názor, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a teda je neplatná. Uvedené nie je možné považovať za individuálne dojednané, keď súdu



je z jeho činnosti známe, že takto koncipované rozhodcovské doložky oprávnený uzatvára vo viacerých
prípadoch, a tieto sú formulárovo predtlačené a spotrebiteľ, teda povinný, nemal možnosť ovplyvniť ich
obsah.

5. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré
právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať
ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až
nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou je na
prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným
rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný
partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto
prípade inak len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného
zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

6. Ďalej uviedol, že síce rozhodcovská doložka bola samostatne podpísaná, na samostatnej listine s tým
však, že bola vytlačená na formulári a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah
rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň
považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa.
Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa.

7. Nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatne uzavretú, rozhodcovský
rozsudok, ktorý oprávnený označil ako exekučný titul, vydal orgán, ktorý nemal právomoc prejednať a
rozhodnúť danú vec, keďže právomoc rozhodcu na prejednanie a rozhodnutie v danej veci je založená
na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone. Z uvedeného dôvodu okresný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V
odvolaní uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a povinným je samostatným úkonom,
ktorého existencia nebol podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Vyplýva to
z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným
právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej
zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie
samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu
na uzavretie, resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Považoval za nesporné, že vlastným
úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu
s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže
byť preto neprijateľnou podmienkou. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie
o možnosti, ale nie povinnosti, zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy,
dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu
ukončiť. Poukázal na to, že povinný akceptoval rozhodcovskú zmluvu podpisom, čo urobil dobrovoľne,
rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Z hľadiska účinkov
rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje
minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv,
ako je tomu v konaní pred súdom. Proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku je možné podať
žalobu o jeho zrušenie z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, ktoré dlžníkovi zakladá väčší rozsah námietok, než je to napr. v prípade
odvolania, či dovolania. Zdôraznil, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva je individuálnym
dojednaním, ktorá nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho



zákonníka. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa
len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako
limitovaní pri podaní žaloby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd vydal
poverenie súdnemu exekútorovi. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 106,26 Eur.

9. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 20.05.2016 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-359/15-MK zo dňa 19.11.2015.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 25.11.2013. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi
konania si rozhodcovský súd odvodil od Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX  uzavretej medzi
oprávneným a povinným dňa 25.11.2013. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 25.11.2013 uzavreli Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX  a dňa 25.13.2013 uzavreli Rozhodcovskú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky zistil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi
oprávneným a povinným tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorú povinný podpísal. Z
obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že  obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že svojim
podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, že rozhodcovská zmluva nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, poučenie o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, znenie rozhodcovskej zmluvy a možnosť dlžníka - povinného
odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným
na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú
zmluvu v zmysle ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu,
ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto
nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj
znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným
spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ako to označil okresný súd.

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa  § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

15. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).