Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/101/2012 z 16. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. októbra 2012, sp. zn. 3To/101/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6711010861.1
Krajský súd Banská Bystrica | 3To/101/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6711010861.1 | 2012-10-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody
Citované ustanovenia: TZ, § 319 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bcb6c91-dfab-414d-bbfe-19c4589324ec
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6711010861.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/101/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010861
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6711010861.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí dňa 17. októbra 2012, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého,
prejednal odvolanie obžalovaného H. S., proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene z 28.05.2012,
sp.zn. 5T 158/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. S.  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného H. S. za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 139 ods. 1
písm. c) a § 127 ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 22.05.2011 v čase o 09.30 h vo B., na ulici Ľ. O. XX, okres B., sa po predchádzajúcej slovnej výmene
názorov a úderoch na dvere bytu vyhrážal bývalej družke C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - H., Ľ. O. XX
slovami: ,,Nezbavíš sa ma, urobím ti zo života peklo!, Zabijem ťa!“, čo u nej na základe predchádzajúcich
skúseností s ním vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky vykoná a z obavy o svoj život a zdravie
a o život svojich blízkych podala oznámenie na políciu.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený s tým, že podľa § 50 ods. 1
Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 18 mesiacov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný odvolanie v zákonnej lehote už do zápisnice o
hlavnom pojednávaní a následne ho písomne odôvodnil.

Odvolaním sa obžalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby
predovšetkým z toho dôvodu, že sa necíti byť vinným zo spáchania predmetného skutku. Podľa jeho
názoru sa súd dopracoval k nezákonným záverom v dôsledku toho, že nesprávne hodnotil dôkazy,
keď uveril výpovedi poškodenej, pritom nebral v úvahu dôsledne jeho obhajobu a dôkazy svedčiace
v jeho prospech. Do bytovky, kde býva poškodená, sa dostal tak, že ho samotná poškodená vpustila
a otvorila mu vchodové dvere. Keď prišiel pred byt poškodenej, počul plakať syna, vtedy zaklopal na
dvere, poškodená otvorila dvere a videl aj syna, ktorý plakal. Poslala ho do piče a postriekala ho nejakým
sprejom, on sa uhol, spadla mu čiapka a keď bol zohnutý, slabo ho kopla do hlavy a zabuchla dvere.
Následne vyhľadal pomoc u pani L. o poschodie nižšie, kde sa bol umyť od spreju a následne bol aj na
lekárskom ošetrení, o čom sa nachádza dôkaz v spise. Rozhodne sa však zabitím ani iným spôsobom
poškodenej nevyhrážal, naopak bol on napadnutý poškodenou, čo táto ani nepopiera. Pri spontánnej
výpovedi na hlavnom pojednávaní ani neuvádzala, že jej nadával a vyhrážal sa im, až na doplňujúcu
otázku uviedla túto skutočnosť, pritom priznala použitie spreja a nadávky na stranu obžalovaného za
zatvorenými dverami a došlo aj k vzájomným nadávkam. Nevedela zreprodukovať vyhrážky na jej



adresu, vzhľadom na časový odstup od skutku, ale podľa názoru obžalovaného je to z toho dôvodu,
že žiadne vyhrážky nepoužil. Taktiež na ďalšiu doplňujúcu otázku  uviedla, že sa jej vyhrážal zabitím aj
v minulosti, aj keď spolu niekedy dávno žili spolu v Prahe. Túto výpoveď považuje za nevieryhodnú a
účelovú, nakoľko po podaní trestného oznámenia podala na jeho osobu návrh na predbežné opatrenie
v snahe dosiahnuť zákaz styku s maloletým, čo sa jej však nepodarilo.

Pri ďalších dôkazoch ako výpovede svedkov C. Z., ktorej je poškodená dcérou, tu poukazuje, že nejde
o priamu svedkyňu a vypovedala len to, čo sa dozvedela od poškodenej. Svedkyne O., R., Y. a H.
sa nevyjadrili relevantým spôsobom ku skutkovým okolnostiam. Okrem toho na jeho prechádzajúce
odsúdenia súd by nemal prihliadnuť, nakoľko sa na neho hľadí ako na neodsúdeného a pokiaľ ide o
priestupky, na ktoré prihliadol v počte štyroch, tu poukazuje, že tri priestupky boli odložené a bol uznaný
za vinného len z jedného priestupku z 30.04.2011.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania, pri vykonávaní dôkazov. V odôvodnení rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov
jednotlivo i v ich súhrne, a to v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por.

Súhrn priamych a nepriamych dôkazov zabezpečených v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní
zákonným spôsobom, súd prvého stupňa vyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. na základe zásad
správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a takáto dôkazná situácia vedie potom aj odvolací súd
k záveru, že obžalovaný sa nesporne dopustil predmetného skutku tak, ako bol ustálený vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa v dôvodovej časti rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne
zrozumiteľne a obsiahlo, zákonným spôsobom odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku, s týmito
hodnoteniami a závermi sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje, osvojil si ich, a preto v ďalšom na
ne iba poukazuje.

V zásade možno konštatovať, že obžalovaný v dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu
i jeho samotného odôvodnenia odvolania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by nevyplývali z
vykonaného dokazovania, spochybňuje v zásade len vieryhodnosť výpovedí poškodenej a svedkov.
Reagujúc na toto odvolanie, odvolací súd je opačného názoru, ako obžalovaný a stotožňuje sa
s názorom súdu prvého stupňa, že zásadne vieryhodnejšie vyznievajú dôkazy v zmysle výpovedí
poškodenej a svedkov. Neobstojí tvrdenie obžalovaného, že pokiaľ poškodená na hlavnom pojednávaní
v spontánnom popise skutku neuviedla presné znenie jeho výrokov v zmysle skutku a nadávok a
vyhrážok, že potom možno uzavrieť, že takéto výroky ani nepoužil, alebo si ich poškodená vymyslela.
Je pravdou, že na svojej pôvodnej výpovedi z prípravného konania, kde podrobne popisovala priebeh
skutku, vyjadrenia obžalovaného v zmysle nadávok a vyhrážok zabitím, na týchto výpovediach zotrvala a
skôr by bolo pochybné, keby so značným časovým odstupom vedela presne a doslovne zopakovať tieto
nadávky. To by znamenalo, že sa pripravovala na výpoveď na hlavnom pojednávaní z toho dôvodu, že si
vymyslela tieto nadávky a správanie obžalovaného a aby ich vymyslené vedela presne zreprodukovať vo
všetkých výpovediach, teda aj na hlavnom pojednávaní. Aj z pozorovania odvolacieho súdu na verejnom
zasadnutí možno ustáliť, že poškodená skutočne má strach z obžalovaného, naopak, obžalovaný sa
prejavoval ešte na verejnom zasadnutí agresívnym gestikulovaním a prejavmi smerom na poškodenú.
Okrem toho sám obžalovaný nepoprel, že v podstate prenasledoval poškodenú už pred týmto skutkom,
stále ju sledoval, vysedával pred bytovkou, kde ona býva, i keď v týchto prípadoch nepoužíval na jej
adresu žiadne vyhrážky alebo nadávky. Znepríjemňoval jej však život takýmto prenasledovaním v čase,
keď nemal na to iný dôvod ako zrejme psychicky pôsobiť na poškodenú v dôsledku sporov po rozvode
a styku s maloletým dieťaťom. Svedčí o tom aj výpoveď poškodenej C. Z. v tom smere, že od podania
trestného oznámenia má od obžalovaného kľud, až na to, že ju obťažuje SMS-kami a tiež jej známych.
Sústavne jej i pred týmto skutkom vykrikoval, že jej zo života urobí peklo a že sa ho nezbaví, pritom
obžalovaný nepoprel ani tú skutočnosť, že v minulosti, keď žili v Prahe s poškodenou, ju fyzicky napadol,



hoci poškodená nebola túto skutočnosť oznámiť polícii, ani nevyhľadala lekársku pomoc. Vtedy však
bola na neho úplne odkázaná a on takúto situáciu zneužíval. V konkrétnom prípade, v zmysle skutku
napadnutého rozsudku sa bál napadnutia, bol agresívny pred samotným skutkom, a preto použila sprej,
ktorý si na tento účel ako obranu pred tým zabezpečila.

Vychádzajúc hlavne z týchto dôkazov, ale aj ostatných dôkazov v zmysle dôvodovej časti napadnutého
rozsudku odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku
a správne bol tento skutok súdom prvého stupňa kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe v zmysle ust. § 139 ods. 1
písm. c) a § 127 ods. 5 Tr. zák.

. Pokiaľ ide o uložený trest, tento zodpovedá podľa odvolacieho súdu všetkým zákonným hľadiskám ust.
§ 41 ods. 1,4 Tr. zák., pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, resp. bez zistenia takýchto
okolností majúcich vplyv na výmeru trestu. Obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, pozerá sa na
neho ako by trestaný nebol a je tiež pravdou obhajoba obžalovaného, že za priestupok bol prejednaný
a potrestaný len jedenkrát, v tomto smere súd prvého stupňa nesprávne uvádza štyri prípady. Uvedený
trest je výchovný a má pôsobiť aj preventívne pre zabránenie v pokračovaní páchania trestnej činnosti
obžalovaným obdobným spôsobom, hlavne vo vzťahu k poškodenej, pritom z hľadiska druhu a výmery
trestu je trestom zákonným a nevyhnutým aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, tento považuje
za zákonný, a preto odvolanie obžalovaného H. S. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.