Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15S/83/2012 z 5. 3. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. marca 2013, sp. zn. 15S/83/2012, ECLI:SK:KSNR:2013:4012200917.1
Krajský súd Nitra | 15S/83/2012 | ECLI:SK:KSNR:2013:4012200917.1 | 2013-03-05 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ebe96a7-274e-4ac2-992c-a5e5fc1e7e58
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4012200917.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/83/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200917
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012200917.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Borsodi Tranzit Foglalkoztatási Közhasznú
Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság, 3600 Ózd, Jászi. O. u. 3, IČO: Cg.05-09-017581, Maďarská
republika, zast. advokátom: JUDr. Ladislav Csákó, Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 11053-2/2012-BA zo dňa 03.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 11053-2/2012-BA zo dňa 03.02.2012 podľa § 250j ods. 3 OSP  z r u š
u j e  a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 332,52 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: 11053-2/2012-BA zo
dňa 03.02.2012, ktorým žalovaný o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočky Topoľčany č.: 32062-64/2011-TO zo dňa 15.08.2011 rozhodol tak, že ho v nepatrnej časti zmenil
a v prevyšujúcej časti odvolanie zamietol, všetko z dôvodov v ňom uvedených. Citovaným rozhodnutím
správny orgán prvého stupňa rozhodol o tom, že p. D. W. vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 10.07.2008.

Podľa žalobcu menovanému nikdy nevzniklo na území SR povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Postup odvolacieho správneho orgánu
nebol v súlade so zákonom, keďže žalovaný sa náležite nevysporiadal s dôvodmi ním podaného
odvolania. Spôsob rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, ako i konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu jeho rozhodnutia, neboli v súlade so zákonom. Žalovaný neprihliadol k tomu, že správny
orgán prvého stupňa so žalobcom riadne nekomunikoval, nekonal s ním a neupovedomil ho o tom, že
začal v tejto veci konať. Žalovaný ďalej neprihliadol, že rozhodnutie neobsahuje zákonom vyžadované
náležitosti v zmysle ustanovenia § 209/1 z. č. 461/2003 Z. z. Z predmetného rozhodnutia nevyplýva, že
na základe čoho mal správny orgán za to, že vo veci objektívne zistil skutkový stav veci, na základe akých
dôkazov ho zistil, aké ďalšie dôkazy vykonal a ako sa s nimi vysporiadal. Žalobca ďalej namietal, že
menovanému nevznikol pracovný pomer na území SR na základe Zákonníka práce a už vôbec nie dňa
10.07.2008 na základe jeho vyslania. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, či menovanému vzniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
dňa 10.07.2008 na území SR alebo Maďarska. Z rozhodnutia vôbec nevyplýva, že kde mal byť
menovaný vyslaný, nie je uvedená ani krajina vyslania. Žalobca je naviac toho názoru, že žalovaný vec



nesprávne právne posúdil tým, že na vec aplikoval čl. 13 ods. (neuviedol) písm. a/ Rady EHS č. 1408/71.
Podľa žalobcu na základe tejto definície nie je možné prijať záver o tom, že by menovanému boli vznikli
predmetné poistenia tak, ako to uvádza správny orgán. Menovaný bol zamestnaný na území Maďarska
a preto sa na neho vzťahovali predpisy tohto štátu bez ohľadu na to, či sa sídlo alebo miesto podnikania
podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnávala, nachádzalo na území iného členského štátu. V
danom prípade ide nie o vznik pracovného pomeru na Slovensku, ale sa jedná o vyslanie na výkon
práce, ktorého očakávané trvanie nemalo prekročiť (a ani neprekročilo) 12 mesiacov. Za tejto situácie
s poukazom na ustanovenie čl. 14/1a) základnej právnej úpravy sa čl. 13 ods. 2 písm. a) nepoužije.
Správny orgán sa pritom nezmieňuje o žiadnej takej relevantnej skutočnosti, pre ktorú by neprichádzala
do úvahy aplikácia čl. 14/1a) nariadenia. Žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že
menovaný nikdy nepracoval na Slovensku. Nevysporiadal sa správne ani so vznesenou námietkou
premlčania a nesprávne stanovisko zaujal i k rozsudku maďarského súdu. Žalobca si svoje odvodové
povinnosti riadne a včas splnil voči OEP (obdoba zdravotnej poisťovne Maďarska) a preto by bolo krajne
nespravodlivé, aby tieto odvody musel zaplatiť duplicitne, aj na Slovensku, čo odporuje aj duchu, ale aj
obsahu citovaného nariadenia EHS. Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že žalobca, hoci žiada preskúmať
zákonnosť druhostupňového rozhodnutia, namieta v celej žalobe voči rozhodnutiu orgánu prvého
stupňa. Žalobca pritom neprihliada na skutočnosť, že v rozhodnutí druhostupňového orgánu sa odvolací
orgán ku všetkým námietkam uvedeným v odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v žalobe,
vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného od vstupu Slovenskej republiky do
Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia,
ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. V tomto prípade ide o nariadenie Rady (EHS)
č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 (ďalej len nariadenie) a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS)
č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Vychádzajúc z čl. 13(2)(a) tohto nariadenia zamestnanec zvyčajne
podlieha a vzťahuje sa na neho systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva
svoju činnosť. Výnimky z tejto všeobecnej zásady sú stanovené v čl. 14(1), 14a(1) a 14b(1) a 2,
ako i čl. 17 citovaného nariadenia. Keďže žalobca tieto výnimky nespĺňal, pri určení uplatniteľnej
legislatívy žalovaný vychádzal z čl. 13(2)(a) nariadenia a konštatoval, že na zamestnanca žalobcu p.
D. W. sa vzťahovala od 10.07.2008 v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky.
Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa nerozhodovala o vzniku pracovného pomeru p. D. W.
od 10.07.2008 podľa z. č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), ale o vzniku nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti menovaného dňom 10.07.2008. Sociálna
poisťovňa, pobočka Topoľčany rozhodovala podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý z. č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení a teda podľa slovenskej legislatívy. K námietke žalobcu, že p. E. D. I. nikdy nepracoval
na Slovensku žalovaný uviedol, že túto skutočnosť zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany
vykonaním kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o.
Bánovce nad Bebravou, v ktorej boli zamestnanci žalobcu prideľovaní na výkon práce na základe zmluvy
o dočasnom pridelení zamestnancov, súčasťou ktorej bol i menný zoznam dotknutých zamestnancov.
Podľa tohto zoznamu menovaný vykonával práce na území SR v období od 10.07.2008 do 31.07.2008.
K námietke premlčania vznesenej žalobcom, žalovaný uviedol, že premlčaniu podliehajú všetky hmotné
práva, t. j. majetkové práva, ak sa nevykonali v dobe ustanovenej zákonom. Rozhodnutie o vzniku, resp.
zániku povinného poistenia podľa žalovaného nepatrí do tejto kategórie a z tohto dôvodu nie je možné
námietku premlčania akceptovať. K rozsudku maďarského súdu žalovaný uviedol, že tento je právne
záväzný a spôsobilý vyvolať právne účinky len na území Maďarska. Žalovaný ako subjekt slovenského
právneho systému nie je viazaný právnym názorom súdu iného členského štátu. Žalovaný ďalej
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade išlo o vysielanie zamestnancov žalobcu na výkon
práce. Keďže títo zamestnanci žalobcu nedisponujú formulárom E101, možno podľa žalovaného hovoriť
len o pridelení zamestnancov žalobcu na výkon práce na území iného členského štátu, v danom prípade
Slovenskej republiky. Podľa žalovaného rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne spolu s rozhodnutím
žalovaného ako odvolacieho orgánu je potrebné považovať za jeden celok. Výrok rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočky Topoľčany spolu s výrokom rozhodnutia žalovaného je dostatočne určitý, pričom v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré
uviedol vo svojom odvolaní. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.



Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je treba zrušiť.

Žalobca v podanej žalobe okrem iných dôvodov, pre ktoré žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie
žalovaného, uviedol, že p. D. W. nikdy nepracoval na Slovensku.

K tejto námietke vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že túto skutočnosť zistil kontrolou odvodu
poistného na sociálne poistenie v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o. Bánovce nad Bebravou.
Žalovaný ďalej poukazoval na zmluvu o dočasnom pridelení zamestnancov, súčasťou ktorej je i menný
zoznam dotknutých pracovníkov. Podľa tohto zoznamu p. D. W. vykonával práce na území SR v období
od 10.07.2008 do 31.07.2008. Žalovaný ďalej uviedol, že pri kontrole odvodu poistného mal k dispozícii
i žalobcom vystavenú faktúru pre spoločnosť VALSABBIA SLOVAKIA s.r.o. s konkrétnym rozpisom
vykonaných prác a s konkrétnym uvedením mien pracovníkov, ktorí v tejto spoločnosti pracovali. Naviac
podľa vyjadrenia žalovaného mal k dispozícii i evidenciu dochádzky týchto zamestnancov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu však podľa názoru súdu tieto skutočnosti nevyplývajú
a takéto dôkazy ani nie sú súčasťou tohto spisu. Práve naopak. V zozname pracovníkov, ktorí naozaj
pracovali na území SR, ktorý zaslal Národný fond zdravotného poistenia MR listom zo dňa 30.11.2009
žalovanému a ktorý je súčasťou administratívneho spisu sa p. D. W. nenachádza, pričom žalovaný túto
skutočnosť nad všetky pochybnosti nevyvrátil.

Súd preto už len z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť a
neúplnosť spisu žalovaného podľa § 250j ods. 3 OSP zrušil a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi ju priznal
v sume 332,52 eura z titulu trov právneho zastúpenia (2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie,
podanie žaloby á 127,17 eura, 2x režijný paušál á 7,63 eura + 20 % DPH).

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250ja ods. 1 OSP).