Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/22/2016 z 15. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. novembra 2016, sp. zn. 20CoP/22/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1114235723.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/22/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1114235723.1 | 2016-11-15 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 24 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2848a09c-0972-4f53-93bb-3b87f8d101f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1114235723.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/22/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114235723
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114235723.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľky: I. D. G. X. H.
B. C. P. Á. , rodená K., narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom X., Č. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou
AK Záhorská, s. r. o., Bratislava, Tuhovská č. 13, IČO: 47 253 355, za ktorú koná Mgr. Marta Záhorská,
proti odporcovi: T.. L. D. G. X. H. B. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom X., Q. Č.. XX, zastúpený
JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom v Bratislave, Riečna č. 2, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: X. D. G. X. H.
B. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom X., Č. Č.. XX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7a, Bratislava, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 2. decembra 2015, č.k. 1 P 184/2014-239, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 2. decembra 2015, č.k. 1
P 184/2014-239, vo výroku, ktorým súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého X. v sume
300,-- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 2.12.2015, č.k. 1 P 184/2014-239, rozviedol manželstvo
účastníkov I. D., rodenej K., narodenej dňa XX.X.XXXX, a T.. L. D., narodený dňa XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa X.XX.XXXX pred Zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v Ríme, Talianska republika,
zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku C., ročník XXXX, na strane
XXX pod poradovým číslom XXX; maloleté dieťa X. D., narodený dňa XX.X.XXXX, na čas po rozvode
manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok sú oprávnení obaja rodičia; otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 300,--
€ mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode
manželstva; neupravil styk otca s maloletým dieťaťom; žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 144 O.s.p.).

2. Rozsudok v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva (ktorý medzičasom nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 17.3.2016) odôvodil ustanovením § 23, § 18, § 19 Zákona o rodine a tým, že
manželstvo účastníkov minimálne od októbra 2014, kedy došlo s rozpadu spoločnej
domácnosti účastníkov, trvá už len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pri rozhodovaní o rozvode
súd prihliadol tiež na záujem maloletého syna účastníkov konania a zvážil, že rozvod manželstva v
danom prípade je v súlade aj s jeho záujmami, nakoľko udržiavanie formálneho zväzku za stavu, kedy
jeho rodičia už dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, jednak nemá pre maloletého žiaden



reálny význam, navyše nie je ani dobrým príkladom pre budovanie jeho postoja k rodinnému životu a
zdravému psychickému vývoju.

3. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. na čas po rozvode manželstva
odôvodnil ustanovením § 24, § 25 ods. 2, § 62 ods. l až 5, § 75 ods. l Zákona o rodine. Rozhodol tak po
tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti.

4. Maloletý X. D. sa narodil dňa XX.X.XXXX zo vzťahu jeho rodičov pred uzavretím manželstva.
Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od času, kedy jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti (október
2014) zabezpečuje matka; v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a obaja rodičia zverenie
maloletého do osobnej starostlivosti matky zhodne navrhli. Nebola sporná ani otázka zastupovania a
správy majetku maloletého obomi rodičmi. Maloletý X. navštevuje X. ročník Základnej školy na V. S. Č.. X
P. X.. Zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom zistené neboli. Pravidelné mesačné výdavky na
výživu, výchovu a starostlivosť maloletého boli súdom zistené v sume cca 600,-- € vrátane jeho
mimoškolských záujmových aktivít: hokej 40,-- € mesačne, plávanie 120,-- € mesačne. Bežné mesačné
výdavky maloletého súd ustálil ako náklady na stravu v sume 200,-- € vrátane stravného
v školskej jedálni (cca 30,-- € mesačne), poplatok za školský klub cca 15,-- € mesačne, výdavky na
bývanie 85,-- € (poplatky za energiu, vodu, komunálny odpad a daň z nehnuteľnosti preukázané matkou
v sume cca 250,-- € mesačne). Náklady na hygienické potreby, ošatenie a obuv vrátane sezónneho
oblečenia súd ustálil v sume 100,-- € mesačne ako primerané veku dieťaťa. Mimoriadne výdavky na
maloletého spočívajúce v nákladoch spojených so začiatkom povinnej školskej dochádzky maloletého
boli matkou preukázané v sume 99,99 € (školská taška), 177,99 € (školské pomôcky) a boli zohľadnené
pri výpočte mesačných výdavkov maloletého. Matka vyčíslila výdavky na maloletého v sume 900,-- €
- 1.000,-- € mesačne, vrátane výdavkom na nákup hokejovej výstroje, inej športovej výbavy, ako aj
nákladov na voľný čas maloletého, napr. detské tábory. Vzhľadom na to, že ich vznik a výšku v konaní
riadne nepreukázala, súd na tieto výdavky pri výpočte pravidelných mesačných výdavkov na maloletého
neprihliadol.

5. Matka vzťah otca so synom podporuje, a teda úprava styku súdnym rozhodnutím potrebná nie je. Má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť z predchádzajúceho vzťahu k dcére B. L., narodenej dňa XX.X.XXXX, ku
ktorej jej otec platí výživné v sume 124,-- € a každý mesiac dopláca na základe vyúčtovania polovicu
nákladov na dcéru. Matka maloletého žije v spoločnej domácnosti s obomi deťmi X. a B. v
rodinnom dome na Č. D. P. X., ktorý vlastní. Je zamestnaná v spoločnosti G. L., s.r.o. v
Bratislave, ktorá je prevádzkovateľom U. T. Š. I. a jej priemerný čistý mesačný zárobok je v sume 477,53
€.

6. Otec maloletého X. má vytvorené potrebné zázemie, vďaka ktorému sa mu ľahšie pripravuje program
so synom počas víkendov, súhlasí s tým, že bude platiť na účet matky výživné v sume 100,-- € mesačne
a že bude na základe vyúčtovania mesačne prispievať polovicou na náklady maloletého X.. Žije v
jednoizbovom byte na V. ulici v X., ktorý je jeho vlastníctvom. Pracuje ako lekár, chirurg, v spoločnosti T.
s.r.o., Bratislava, ktorej je zároveň spoločníkom. Jeho priemerný mesačný zárobok zo zamestnaneckého
pomeru v spoločnosti T. s.r.o., Bratislava, je cca 670,-- €. Okrem spoločnosti T. s.r.o., Bratislava,
je spoločníkom spoločnosti S. s.r.o., Bratislava, a prostredníctvom spoločnosti T. s.r.o., Bratislava,
má majetkovú účasť aj v spoločnosti T., s.r.o., Bratislava. Je tiež vlastníkom rodinného domu v Obci
Medveďov. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa daňového priznania k dani z príjmu právnickej
osoby T. s.r.o., Bratislava, mala spoločnosť za rok 2014 síce výsledok hospodárenia -14.548,85 €, avšak
súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov dosiahol
433.510,01 €. Podľa daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby T., s.r.o., Bratislava, za rok
2014 súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov dosiahol 304.398,70 €, pričom súčet
jej prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov bol 304.931,58 €, v dôsledku čoho bol výsledok
hospodárenia pred zdanením -532,88 €.

7. Procesný (do 30.6.2016 kolízny) opatrovník navrhol určiť výživné na maloletého X. minimálne v sume
300,-- € mesačne, keďže zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ako aj životnej úrovni, ktorú
rodičia dieťaťu nastavili a ktorú je potrebné v jeho záujme zachovať. Výška výživného navrhovaná otcom
je nedôvodná.



8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že suma 300,-- € mesačne, ktorej zodpovedá vyživovacia
povinnosť otca k maloletému X. na čas po rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa, zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Priemerné mesačné
náklady na maloletého súd považoval vzhľadom na jeho vek za primerané a zodpovedajúce aj životnej
úrovni rodiny pred rozvodom manželstva. Určená výška výživného zo strany otca zabezpečí maloletému
krytie pomernej časti jeho odôvodnených potrieb. Zohľadnil tiež osobnú starostlivosť matky o maloletého,
jeho vek, ako aj schopnosti a možnosti a tomu zodpovedajúcu životnú úroveň jeho rodičov. Neprihliadol
na obranu otca založenú na skutočnosti, že spoločnosti, ktorých je spoločníkom, podnikajú v
oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a výsledok ich hospodárenia je záporný (strata). Súd
je pri určení výživného povinný prihliadnuť na možnosti a schopnosti výživou povinného, t.j. na jeho
skutočné možnosti zodpovedajúce jeho dosiahnutému vzdelaniu, veku a kvalifikácii, na základe čoho
dospel k záveru, že možnosti a schopnosti otca vzhľadom na jeho kvalifikáciu lekára - chirurga
nezodpovedajú jeho preukazovanému čistému príjmu v sume v priemere 670,--
€ mesačne, keď zo všeobecne dostupných údajov zverejnených Heath policy institute vyplýva, že
priemerný plat lekára dosiahol v roku 2014 sumu 2.000,-- € brutto. Má preto možnosť vzhľadom na
svoju kvalifikáciu a skúsenosti zodpovedajúce veku zamestnať sa v zdravotníckom zariadení s lepším
finančným ohodnotením. Rovnako nezohľadnil tvrdenie a návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti
otcovi v sume 600,-- € mesačne. Zopakoval, že určené výživné zodpovedá v konaní preukázaným
odôvodneným potrebám maloletého, primeraným jeho veku a zdravotnému stavu.

9. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal včas odvolanie otec dôvodiac, že nie je vecne
správny a nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam, majetkový pomerom. Na Okresnom súde
Bratislava I. pod sp.zn. 3 P 78/2015 prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému X. na čas do rozvodu ich manželstva, v ktorom konaní boli predložené účastníkmi podklady
ohľadom ich príjmových a majetkových pomerov. Navrhol preto odvolaciemu súdu pripojiť daný spis a
s dokladmi sa oboznámiť. Odôvodnené potreby maloletého môžu byť vyčíslené iba v takej výške, ktorá
zodpovedá príjmovým možnostiam oboch rodičov a v tomto slova zmysle dieťa má na jednej strane
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, na druhej strane životná úroveň maloletého môže
korešpondovať len ich príjmovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam. V čase, keď spolu tvorili
rodinu, žili v spoločnej domácnosti a mali vyššiu životnú úroveň ako v súčasnosti, bolo tak vďaka najmä
tomu, že predal byt a výťažok z predaja použil a spotreboval v prospech rodiny. Išlo o jednorazový
príjem a nie o pravidelný príjem, a preto jeho schopnosti a možnosti plniť výživné najmä jeho výšku
treba posudzovať z hľadiska jeho súčasných príjmových možností. Podnikateľom sa nestal na základe
jeho rozhodnutia, ale v dôsledku toho, že jeho pracovisko vo Vojenskej nemocnici v Bratislave, kde
pracoval ako chirurg, bolo zrušené a nevedel si nájsť prácu na obdobnom pracovisku. K zlej finančnej
situácii v spoločnostiach, v ktorých je spoločníkom, došlo najmä v dôsledku zmeny právnej úpravy, kedy
prestali poskytovať preventívne zdravotné prehliadky, ktoré boli jednou z hlavných príjmových položiek.
Už dlhodobo nevykonáva prácu chirurga, ale ide o vykonávanie organizačného zabezpečenia chodu
spoločností. Lieči sa na hypertenziu, čo neumožňuje vykonávanie nočných služieb bežne spojených s
výkonom práce chirurga. Pripojil zdroj z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, podľa ktorého
priemerný brutto plat lekára je v sume 1.522,-- € za predpokladu maximálneho využitia nočných služieb
a s tým spojených príplatkov, a teda ako chirurg nemohol mať príjem 2.000,-- € mesačne ako uvádza
súd prvej inštancie. Znamená to, že sa nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku, majetkového prospechu, ktorý by mu umožňoval platenie výživného v súdom stanovenej výške.
V konaní vyčíslil svoje nevyhnutné životné náklady, ktoré pri platení výživného v súdom stanovenej výške
nebude schopný pokryť. Vytýkal súdu, že pri určení schopností a možností u oboch rodičov neprihliadol
na skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojím novým partnerom Ľ. L., a teda súd
mal prihliadnuť na príjem v domácnosti matky, a nielen na jej príjem. Súd tiež neprihliadol na rozdielne
majetkové pomery na strane jednotlivých účastníkov. Majetkové pomery matky sú nepomerne vyššie
ako jeho, keď je vlastníkom nehnuteľnosti v odhadnutej hodnote jeden milión eur a on vlastníkom 1-
izbového bytu a vidieckeho domu. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom rozsahu zmeniť a určiť mu povinnosť platiť výživné na maloletého X. v sume 130,--
€ mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky. O náhrade trov odvolacieho konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadny
z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

10. Procesný opatrovník, ako zástupca maloletého X., odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k
odvolaniu otca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako



vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol určiť výživné
minimálne v sume 300,-- € mesačne, keďže zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ako aj životnej
úrovni, ktorú rodičia dieťaťu nastavili a ktorú je potrebné v jeho záujme zachovať. Výška výživného
navrhovaná otcom je v danom prípade nedôvodná.

11. Matka odvolanie nepodala, k odvolaniu otca, k vyjadreniu procesného opatrovníka k odvolaniu otca,
sa nevyjadrila.

12. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu procesného opatrovníka zotrval na dôvodoch uvádzaných v
odvolaní. Vyjadrenie procesného opatrovníka považuje za všeobecné, za neurčité, nepreskúmateľné.
Životná úroveň maloletého sa v minulosti odvíjala predovšetkým od jeho schopnosti zadovážiť finančné
prostriedky. Zdôraznil, že boli získané jednorazovo za predaj nehnuteľnosti a spotrebovali sa v
domácnosti. Už nemá z čoho zabezpečiť takú životnú úroveň maloletému. Žiadal, aby sa odvolací súd
zaoberal skutočnosťami uvádzanými v jeho odvolaní, oboznámil sa s pripojenými listinami; žiada, aby
odvolací súd rozhodol o odvolaní spôsobom v odvolaní uvedeným.

13. Odvolací súd preskúmal vec v celom odvolaním napadnutom rozsahu, keďže ide o vec, v ktorej nie
je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového
poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia
pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť,
resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, § 385 ods. l Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu je vecne a právne
správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi
rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

14. V prvom rade dôvodí, že lehota na podanie odvolania otcovi uplynula ešte v mesiaci marec
2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., ktorý bol zrušený s
účinnosťou od 1.7.2016 zákonom č. 160/2015 Z.z.). Odvolanie otca (včas) bolo podané rovnako za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (v mesiaci marec 2016). Podľa prechodného ustanovenia §
395 ods. l C.m.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (C.m.p.) aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 395 ods. 3
C.m.p. na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia
tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom
čase. Podľa procesných predpisov platných a účinných od 1.7.2016 (Civilný sporový poriadok, Civilný
mimosporový poriadok) je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia, rovnako tak
podľa § 204 ods. l Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Keďže teda lehota na podanie odvolania
v prejednávanej veci otcovi uplynula ešte v mesiaci marec 2016, odvolací súd skúmal možnosti a
podmienky podania odvolania, jeho náležitosti, podľa Občianskeho súdneho poriadku.

15. Nepochybne do 30.6.2016, aj po 1.7.2016, konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
je konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Aj do 30.6.2016 odvolací súd nebol viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 209 ods. 1, ods. 3, § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s obmedzením uvedeným v
ustanovení § 206 ods. 2 O.s.p.), tak ako po 1.7.2016 podľa § 65, § 66 C.m.p. Odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 213 ods. l O.s.p.); neboli splnené zákonné
podmienky pre postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. (súd prvej inštancie
použil správne zákonné ustanovenie, na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel ku
správnym skutkovým zisteniam, nebolo potrebné doplniť dokazovanie). Odvolací súd vychádzal z vyššie
uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na
podanie odvolania. Otec však v odvolaní včas podanom namietal len výšku výživného 300,-- € mesačne
a chce ho platiť len v sume 130,-- € mesačne. Neuviedol, aké dôkazy predložil v konaní pred súdom
prvej inštancie vedenom pod sp.zn. 3 P 78/2015, v akom štádiu sa konanie nachádza, resp. ako
upravil súd práva a povinnosti rodičov k maloletého X. na čas do rozvodu ich manželstva; prečo dané
dôkazy nepredložil aj v tomto súdnom konaní. Otec v celom odvolaní, v celom konaní, opomína záujem
maloletého X., na ktorý ale je súd povinný brať zreteľ, zohľadňovať ho (čl. 4 C.m.p.). Na tomto mieste
odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť nasledovné. Otec prezentuje nedostatočný zárobok,



avšak na druhej strane bol a naďalej je neustále jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti S.
s.r.o., Bratislava, IČO: 35 862 238, od jej vzniku (od roku 2003), je jedným z dvoch spoločníkov a
konateľov spoločnosti T. s.r.o., Bratislava, IČO: 35 816 827, od jej vzniku (od roku 2001), prostredníctvom
spoločnosti T. s.r.o., Bratislava, je spoločníkom a jedným zo štatutárnych zástupcov spoločnosti T.,
s.r.o., Bratislava, IČO: 36 684 635, od jej vzniku (od roku 2006), ako to nepochybne vyplýva z verejne
dostupnej stránky Obchodného registra. Tvrdenie otca o minimálnom zárobku bez toho, aby podrobne
odôvodnil a preukázal hospodárenie daných spoločností, majetok, príjmy, výdavky, stav zásob, možno
potom vyhodnotiť len ako účelové, neobjektívne a zavádzajúce.

16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania
vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok
obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie
sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené
odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo už len zopakovaním
skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd
opakuje, že pre rozhodnutie súdu sú rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia (§ 153 ods.
l, § 154 O.s.p.) a nie, ktoré by mohli, resp. môžu, nastať v budúcnosti. Ak sa v budúcnosti zmenia
pomery, podstatným (trvalým) spôsobom, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, výchovy dieťaťa,
zákonodarca dovoľuje rozhodnutie súdu o výchove a výžive zmeniť. Ak rodič (predovšetkým výživou
povinný) si nesplní povinnosť tvrdenia, ale ani dôkaznú povinnosť o jeho skutočnom majetku, príjmoch,
zákonodarca dovoľuje súdu postupovať podľa ustanovenia § 63 ods. l Zákona o rodine a uzavrieť, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

17. Treba tiež zdôrazniť, že v predmetnom konaní súd upravuje práva a povinnosti rodičov k maloletému
X. na čas po rozvode ich manželstva (od 17.3.2016 do budúcnosti) a v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp.zn. 3 P 78/2015 je rozhodujúcim obdobím úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému X. len na čas do 17.3.2016. Vyživovacia povinnosť rodiča je nenahraditeľná, a
teda nemôže byť prenesená napr. na životného druha druhého rodiča.

18. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

19. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť
každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997),
resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).



20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

21. Najlepší záujem pre každé dieťa je usporiadaná rodina, bez hádok, bez toho, aby rodičia žili
oddelene, aby deti mohli s obomi rodičmi súčasne prežívať svoje každodenné radosti a starosti. Ak toto
rodičia nedokážu zabezpečiť, je na nich, aby svojím prístupom, vzájomným rešpektovaním sa navzájom,
rešpektovaním detí, čo najviac zmiernili tento nedostatok. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú
nielen práva, ale predovšetkým povinnosti a zodpovednosť za zdravý duševný a telesný život svojich
detí. Je na nich, aby sa vyvarovali unáhleným reakciám, aby neriešili svoje osobné vzťahy na úkor detí,
aby vždy a v prvom rade, za každých okolností, mali na mysli ich záujem, prospech.

22. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 C.m.p.); § 2 ods. 1
C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.), keď zákon neustanovuje inak.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje
podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).