Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/289/2013 z 26. 11. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. novembra 2013, sp. zn. 2CoE/289/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6109204182.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/289/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6109204182.1 | 2013-11-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 251 ods. 4 OSP, § 142 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e9178d6-f1b9-4ffc-af30-9a349610b240
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6109204182.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/289/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109204182
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6109204182.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Jaroslav Páterek, nar. 03.06.1981, bytom
Bernolákova 1909/1, 026 01 Dolný Kubín, právne zast. LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01
Zvolen, proti povinnej: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX J. J., právne zast. JUDr. Petrom
Poláčekom, advokátom so sídlom Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 5 311,03 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom
Zacharom, Exekútorský úrad so sídlom Poľná 23/31, 034 01 Ružomberok pod sp. zn. EX 191/09, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/250/2009-78 zo dňa
12. septembra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/250/2009-78 zo dňa 12. septembra 2012   z r u
š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 1Er/250/2009-78
zo dňa 12. septembra 2012 zaviazal oprávneného nahradiť povinnej trovy právneho zastúpenia JUDr.
Petrovi Poláčekovi, advokátovi so sídlom Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica vo výške 666,77
Eur na č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, vedený v A. J. D., a.s., pobočka J. J. do 15 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením č.k. 1Er/250/2009-39 zo dňa 31. augusta
2010 zastavil exekúciu. Toto uznesenie sa v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15CoE/319/2010 zo dňa 25. novembra 2010 stalo právoplatným dňa 10. decembra 2010. Povinná si
prostredníctvom právneho zástupcu uplatnila trovy konania spolu vo výške 666,77 Eur, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 666,77 Eur za tri úkony právnej služby prevzatie a príprava
zastupovania, podanie návrhu na zastavenie  a podanie odvolanie spolu s paušálnou náhradou za
každý vykonaný právny úkon vo výške 6,95 Eur a 19% DPH, pričom tieto žiadala poukázať na účet
právneho zástupcu. Exekučný súd ďalej uviedol, že predmetom konania bolo vymoženie pohľadávky vo
výške 5 311,03 Eur, a teda základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 180,93
Eur. Nakoľko ide o úkony právnej služby vykonané v exekúcii, za použitia § 14 ods. 2 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“), celková výška odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 180,93 Eur bez
režijného paušálu. Podľa exekučného súdu povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy,
ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Advokát je oprávnený požadovať za
právnu pomoc poskytovanú klientovi odmenu vrátane sumy vynaloženej advokátom na zaplatenie dane
z pridanej hodnoty.  Exekučný súd preto zaviazal oprávneného na náhradu trov povinnej.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) upravuje trovy exekúcie v siedmej

časti, a to v § 200 - § 203. Ide o osobitnú úpravu trov, ktorá vylučuje možnosť aplikácie ustanovení o
trovách konania upravených v O.s.p.. Aj napriek tomu, že samotné ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p.
predpokladá aplikáciu ustanovení O.s.p., je tomu len v prípade, ak Exekučný poriadok neustanovuje
niečo iné. Trovy exekúcie Exekučný poriadok upravuje, preto v prejednávanej veci nie je možné
aplikovať pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ustanovenia O.s.p.. Platná právna úprava trov
exekúcie v Exekučnom poriadku na rozdiel od úpravy trov súdneho konania podľa O.s.p. popiera pri
rozhodovaní princíp zodpovednosti za výsledok konania, tak ako to bolo aplikované v napádanom
rozhodnutí. Exekučný poriadok s možnosťou vzniku náhrady trov exekúcie povinného vôbec nepočíta,
čo vyplýva predovšetkým z výkladu ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Odvolateľ ďalej poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 12/2004 a uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoE/33/2012. Odvolateľ tiež uviedol, že aj keď súd nikdy reálne nemohol priznať
náhradu trov právneho zastúpenia povinnej, došlo zo strany súčasne v rozhodnutí aj k nesprávnemu
vyčísleniu uplatnených trov právneho zastúpenia povinnej. Poukázal na znenie § 14 ods. 2 písm. f)
vyhlášky v znení platnom a účinnom v roku 2009 a na znenie § 14 ods. 3 písm. e) vyhlášky v čase
vydania rozhodnutia, resp. písania tohto odvolania. S prihliadnutím na uvedené ustanovenia mal byť
jeden úkon právnej služby vo výške 90,47 Eur (1/2 zo sumy 180,93 Eur - t.j. jedna polovica zo základnej
sadzby tarifnej odmeny). Vyčíslenie trov zo strany súdu je tak chybné, pretože je vyčíslené a priznané
v rozpore s vyhláškou ako aj Exekučným poriadkom.

Povinná k podanému odvolaniu oprávneného uviedla, že napadnuté uznesenie exekučného súdu
považuje za vecne správne. Neexistoval exekučný titul a nemohlo byť vykonávané ani exekučné
konanie. Pokiaľ by súd nepriznal trovy exekúcie povinnej, došlo by k porušeniu zásady rovnosti
účastníkov konania. Nepriznanie trov povinnej by spôsobilo povinnej ujmu na právach na náhradu účelne
vynaložených finančných prostriedkov v súvislosti s bránením jej práv a k tomu sa jasne a zrozumiteľne
preukázalo, že došlo k zastaveniu exekúcie. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
exekučného súdu potvrdil. Zároveň si povinná uplatnila trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekúcia začala spísaním návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej do zápisnice u súdneho exekútora dňa 12. marca
2009 (§ 36 Exekučného poriadku“). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému
súdu dňa 16. marca 2009 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
č. 5601 040821 zo dňa 19. marca 2009. Dňa 27. apríla 2009 boli súdu postúpené prostredníctvom
súdneho exekútora námietky povinnej proti exekúcii, ktoré podala v lehote na podanie námietok. Dňa
01. júna 2009 bolo na exekučnom súde osobne podané podanie povinnej, ktorým navrhla zastavenie
exekúcie. Výzvou zo dňa 29. apríla 2009 exekučný súd vyzval povinnú na zaplatenie súdny poplatok za
konanie o námietkach proti exekúcii vo výške 318,50 Eur v lehote 10 od doručenia výzvy. Uznesením
č.k. 1Er 250/2009-22 zo dňa 08. júla 2009, právoplatným dňa 04. augusta 2009, exekučný súd konanie o
námietkach povinnej proti exekúcii zastavil z dôvodu, že povinná nezaplatila súdny poplatok za konanie
o námietkach proti exekúcii v určenej lehote. Následne exekučný súd uznesením č.k. 1Er 250/2009-27
zo dňa 08. septembra 2009 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Na základe včas podaného
odvolania povinnej proti uvedenému uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, vydaného
vyšším súdnym úradníkom, exekučný súd uznesením č.k. 1Er/250/2009-39 zo dňa 31. augusta 2010,
vydaným sudcom, zmenil uznesenie exekučného súdu č.k. 1Er 250/2009-27 zo dňa 08. septembra 2009
tak, že exekúciu zastavil. Toto uznesenie sa v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 15CoE/319/2010-59 zo dňa 25. novembra 2010 stalo právoplatným dňa 10. decembra 2010. Dňa
25. novembra 2011 bola na exekučnom súde osobne podaná žiadosť povinnej o rozhodnutie o trovách
exekúcie. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 1Er/250/2009-78 zo dňa 12. septembra
2012 zaviazal oprávneného nahradiť povinnej trovy právneho zastúpenia JUDr. Petrovi Poláčekovi,
advokátovi so sídlom Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica vo výške 666,77 Eur na č. účtu
XXXXXXXXX/XXXX, vedený v A. J. D., a.s., pobočka J. J. do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné
konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 14 ods. 2 písm. f) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa odvolacieho
súdu skutočnosť, že Exekučný poriadok neupravuje trovy povinného neznamená, že tieto mu v prípade
úspechu v exekučnom konaní nepatria. Povinná sa úspešne bránila exekúcii, keď podala námietky
proti exekúcii, ktoré síce exekučný súd zamietol pre nezaplatenie súdneho poplatku, avšak na základe
návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z rovnakých dôvodov, pre ktoré povinná podala námietky proti
exekúcii, exekučný súd uznesením č.k. 1Er/250/2009-39 zo dňa 31. augusta 2010, ktoré sa v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoE/319/2010-59 zo dňa 25. novembra 2010
stalo právoplatným dňa 10. decembra 2010, zastavil exekúciu. Povinná má preto z dôvodu úspechu vo
veci v zmysle § 142 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. právo na náhradu trov konania. V situácii,
keď Exekučný poriadok osobitne neupravuje určitú otázku, ako sú v tomto prípade trovy povinného v
exekučnom konaní, je potrebné vychádzať z ust. § 251 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého sa na exekučné
konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Na základe tohto ustanovenia O.s.p. sa potom použijú na rozhodovanie o
trovách povinnej ustanovenia Tretej časti Tretej hlavy O.s.p., ktoré upravujú trovy konania. V zmysle §
142 O.s.p. má preto povinná právo na náhradu trov konania z dôvodu, že mala vo veci plný úspech, t.j.
bola právoplatne zastavená exekúcia na základe návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z dôvodov,
ktoré uviedla už vo včas podaných námietkach proti predmetnej exekúcii. Odvolaniu z tohto dôvodu
preto nebolo možné vyhovieť.

Odvolateľ tiež namietal priznanú výšku náhrady trov konania z titulu trov právneho zastúpenia povinnej.
Odvolací súd k tomuto uvádza, že odvolateľ má pravdu, keď tvrdí, že s poukazom na § 14 ods. 2 písm.
f) vyhlášky jeden úkon právnej služby má byť vo výške 90,47 Eur (1/2 zo sumy 180,93 Eur - t.j. jedna
polovica zo základnej sadzby tarifnej odmeny). Vyčíslenie trov zo strany súdu je tak chybné, pretože je
vyčíslené a priznané v rozpore s vyhláškou ako aj Exekučným poriadkom. Podľa § 20b vyhlášky za úkony
právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júnom 2010, patrí advokátovi odmena podľa doterajších
predpisov. Úkony právnej služby, za ktoré povinná žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia boli
vykonané v roku 2009 (prevzatie a príprava zastupovania - 16.04.2009, podanie návrhu na zastavenie
- 01.06.2009 a podanie odvolania - 29.09.2009). Podľa § 14 ods. 2 písm. f) vyhlášky v znení do 31.
mája 2010 patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za každý z týchto
úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia,
návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti
rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Exekučný súd preto nepostupoval správne, keď povinnej
z titulu jej právneho zastúpenia priznal za každý z troch úkonov prevzatie a príprava zastupovania -
16.04.2009, podanie návrhu na zastavenie - 01.06.2009 a podanie odvolania - 29.09.2009 sumu 180,93
Eur. Uvedené úkony boli vykonané v rámci predmetného exekučného konania, preto v zmysle § 14 ods.
2 písm. f) v spojení s § 20b vyhlášky patrí povinnej náhrada trov za tieto tri úkony vo výške 1 zo základnej
sadzby tarifnej odmeny, a nie v plnej výške tak, ako si ich uplatnila povinná.

Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd nesprávne vec právne posúdil, keď priznal
povinnej trovy exekučného konania v ňou uplatnenej výške 666,77 Eur. Odvolací súd preto prvostupňové
rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému  súdu na ďalšie
konanie.

V novom rozhodnutí exekučný súd rozhodne o trovách prvostupňového konania, ako aj o náhrade trov
tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.